Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, April 27, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/72/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414205785
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1414205785.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci

starostlivosti o t.č. plnoletého B. zastúpený advokátom JUDr. Jindřichom Stoszekom, Černyševského
26, Bratislava, dieťa rodičov: matka - V. a otec - B., o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti
otca , takto

r o z h o d o l :

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu t.č. plnoletého B. výživným vo výške XXX,-€ mesačne,
ktoré výživné je povinný platiť k rukám plnoletého B., vždy do 20-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom
17.3.2014.

Zročné výživné za obdobie od 17.3.2014 do 27.4.2015 vo výške X.XXX,-€ súd otcovi p o v o ľ
u j e splácať v mesačných splátkach po XX,-€ spolu s bežným výživným k rukám plnoletého B., pod
následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

Súd otcovi do zročného výživného z a p o č í t a l sumu XXX,-€.

Súd vo zvyšku návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 17.3.2014 žiadala matka o zmenu rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13Nc 185/1999-14 v časti týkajúcej sa výšky výživného tak, aby
výživné počnúc dňom 1.4.2011 bol otec povinný poukazovať do rúk matky dieťaťa v sume XXX,-€
mesačne vopred a to spätne k 1.4.2011 a aby bol povinný uhradiť rozdiel medzi skutočne plateným
výživným a minimálnym zákonným nárokom nezaopatreného dieťaťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine
od 11.2.2005 do 31.3.2014 vo výške XXX,XX. € v dvoch splátkach. Zameškané výživné od 1.4.2011 až

do zaplatenia aby súd povolil splácať v mesačných splátkach po XXX,-€ spolu s bežným výživným pod
stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

Otec v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že ho matka listom vyzvala vo veci zvýšenia výživného,
v ktorom zároveň avizovala, že v prípade jeho nesúhlasu bude vec riešiť súdnou cestou. Po odchode
zo spoločnej domácnosti v roku 2004 znášal bremeno niekoľkých exekúcií, ktoré mu bránili v plnení
vyživovacej povinnosti a matka mu bránila v stretávaní sa so synom. Výživné, za obdobie kedy nebol

schopnýplatiť,neskôrmatkedoplatil.Odjanuára2014samuzhoršilzdravotnýstav,bolpráceneschopný
a v súčasnosti je jeho zlý zdravotný stav dôvodom, prečo nie je schopný nájsť si prácu. Od 1.3.2014 je
nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a posledných 12 mesiacov býva v podnájme. So zvýšením
výživného nesúhlasil a vôbec nesúhlasil s doplatením výživného spätne.V priebehu konania dňa XX.X.XXXX maloletý B. nadobudol plnoletosť, k návrhu matky sa pripojil a v
písomnom vyjadrení upresnil návrh a žiadal, aby bol otec povinný prispievať na jeho výživu počnúc

dňom 17.3.2014 vo výške XXX,XX. € mesačne splatnej vždy k 10-temu dňu v mesiaci vopred a to spätne
k 17.3.2011 a počnúc dňom 1.9.2014 vo výške XXX,XX . € mesačne splatnej vždy k 10-temu dňu v
mesiaci vopred. Ďalej žiadal, aby bol otec povinný uhradiť rozdiel medzi skutočne plateným výživným
a minimálnym zákonným nárokom nezaopatreného dieťaťa podľa zákona o rodine od 11.2.2005 do
31.3.2014 vo výške XXX,XX € v dvoch splátkach. Zameškané výživné od 17.3.2011 až do zaplatenia,

aby súd povolil zaplatiť v mesačných splátkach po XXX,-€ spolu s bežným výživným pod stratou výhody
splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Zároveň aby bol otec povinný nahradiť mu trovy konania.

Právny zástupca plnoletého B. uviedol, že plnoletý sa k návrhu matky pripojil v celom rozsahu a žiada,
aby súd rozhodol o výživnom zo strany otca v zmysle novely Zákona o rodine, podľa ktorej je každý rodič
povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 30% zo sumy životného minima na neplnoleté

nezaopatrené dieťa a teda od 1.4.2005 žiada dorovnať túto sumu z dôvodu, že pôvodne určené výživné
bolo vo výške XXX,-Sk. Následne žiada zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca za obdobie od 17.3.2011,
t.j. 3 roky spätne pred podaním návrhu a to vo výške XXX,XX € mesačne, a od 1.9.2014 vo výške
XXX,XX € mesačne. K dôvodom hodným osobitného zreteľa uviedol, že otec od októbra 2003 až do
apríla2007výživnéneplatilvôbecadlžnévýživnédoplatilažpovydanítrestnéhorozkazuvoveciprečinu

zanedbania povinnej výživy zo dňa 2.4.2007, z ktorého bol oslobodený rozsudkom zo dňa 5.2.2008 po
úhrade výživného. Ďalej k dôvodom hodným osobitného zreteľa uviedol, že otec mu v roku 2002 úderom
do hlavy spôsobil zlomeninu zuba a matka mala strach požiadať o zvýšenie výživného z dôvodu, aby
jej alebo synovi fyzicky neublížil, čím sa aj vyhrážal. Ako ďalšie dôvody hodné osobitného zreteľa na
priznanie spätného výživného uviedol, že od roku 2005 otec platil menej ako bol minimálny zákonný

nárok a aké boli náklady dieťaťa na uspokojovanie potrieb. Matka mala nízky príjem a on má od 1.3.2011
výrazne zvýšené náklady kvôli nákladom na zdravotnú starostlivosť a v súvislosti s nákladmi spojenými
so štúdiom na bilingválnom gymnáziu od 1.9.2012.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa so spisom Okresného súdu

Bratislava IV č.k. 13Nc 185/1999, s príjmami rodičov, s potvrdeniami o zdravotnom stave plnoletého a
otca, s listinnými dôkazmi o výdavkoch plnoletého, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v
súdom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Rodičovské práva a povinnosti k plnoletému B. boli upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava

IV č.k. 13Nc 185/1999-24 zo dňa 9.3.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.4.2000 tak, že súd
schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol maloletý B. zverený do výchovy a opatery matke počnúc
dňom 11.11.1999 a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou XXX,-Sk mesačne počnúc dňom
11.11.1999. Zároveň bola otcovi do zročného výživného započítaná suma X.XXX,-Sk a teda ku dňu
9.3.2000 zročné výživné nebolo.

Matka vo výpovedi uviedla, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté v roku 2000 a to vo výške XXX,-
Sk. Potom s otcom až do roku 2003 žili v spoločnej domácnosti a počas tohto obdobia živila maloletého
aj otca. Následne od roku 2003 keď sa otec odsťahoval, na výživu syna neplatil vôbec a to až do roku
2008, kedy bolo rozhodnuté v trestnom konaní, následkom čoho otec dlžné výživné za obdobie od roku

2003 do roku 2008 doplatil. Potom začal platiť pravidelne stanovené výživné a po prechode na euro,
t.j. od 1.1.2009 začal platiť výživné vo výške XX,-€ mesačne až do roku 2014. Od 1.1.2015 platí XX,-
€ mesačne s tým, že to platí šekom na jej adresu, i keď ho upozorňovala, že B. má už 18 rokov a
má zriadený svoj účet. Návrh na zvýšenie výživného nepodala skôr z toho dôvodu, že v čase, keď žili
s otcom v spoločnej domácnosti, zažili spolu so synom psychické a fyzické týranie zo strany otca a

mali z neho strach. Trestné oznámenie za týranie nepodala, pretože v tom čase sa proti otcovi viedlo
viacero trestných konaní pre zanedbanie povinnej výživy na jeho staršie deti. Ďalším dôvodom, pre ktorý
nepodala návrh skôr, bola aj tá skutočnosť, že od roku 2008 alebo 2009 otec na všetky šeky, ktorými platil
výživnépísal,žejebezdomovecatedajejhoprišloľúto.Ďalejuviedla,žeodroku1999jenezamestnaná,
evidovaná na úrade práce a nemala žiaden príjem, žila z ušetrených peňazí a podporovali ju rodičia

a brat. Od roku 2011 poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške XXX,XX. €, rovnako v roku 2012 a až
do októbra 2013. Od 22.11.2013 je opäť evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná doteraz, nemá
žiaden príjem a naďalej ju podporuje mama a brat. K svojim majetkovým pomerom uviedla, že vlastní
garáž na M. ulici v K., ktorú používa, tiež vlastní dvojgaráž na M. ulici s tým, že v tomto dome vlastní aj 1-izbový byt, ktorý je však záložnou zmluvou založený v prospech jej matky, ktorá v roku 1994 na tento byt
dala všetky finančné prostriedky a pokiaľ v súčasnosti je z bytu nejaký prospech, tak ho má jej mama.
Z dedičstva nadobudla polovicu bytu na V. ulici v K., kde býva jej brat a ona spolu so synom B. býva v

družstevnom byte na B. X. v K.. Dodala, že má vyštudovanú odevnú priemyslovku a v tomto obore si
nevedela nájsť prácu, preto si zvyšuje kvalifikáciu a od roku 2013 navštevuje vysokú školu.

Plnoletý B. uviedol, že je študentom 3.ročníka bilingválneho gymnázia, ktoré navštevuje od septembra
2012 a ide o 5-ročné štúdium. K svojim výdavkom uviedol, že od roku 2004 má bronchiálnu astmu a

alergickú nádchu, z ktorého dôvodu absolvoval osem liečebných pobytov. Okrem toho má potravinové
alergie, musí dodržiavať prísny režim alergika spojený s vyššími výdavkami, ktoré nie sú hradené
poisťovňou. Je sledovaný v ortopedickej, rehabilitačnej a očnej ambulancii, s čím má zvýšené výdavky.
Nosí zubný strojček, ktorý už mal ako 3-ročný, keďže sa mu nerovnomerne vyvíjal chrup a od decembra
2013 nosí aj fixný zubný strojček. Má tiež dlhotrvajúce problémy kožného charakteru, s čím sú spojené
zvýšenévýdavky.Venujesazáujmovejčinnosti-športovémutancu,čomesačnestojíXX,-€akopoplatok

klubu a ďalšie výdavky s tým spojené sú nákup tanečného oblečenia a topánok, čo je asi XXX,-€
ročne. Chodievajú aj na tanečné sústredenia, ktoré stoja XXX,-€. Ďalšie výdavky má na školské potreby,
električenku a telefón a v rámci školy chodievajú na výmenné pobyty do E., ktoré absolvoval v 1. a 2.
ročníku, ale v 3.ročníku z finančných dôvodov nešiel. Ďalej uviedol, že s otcom sa vôbec nestretáva,
naposledy ho videl asi keď bol v 2.triede na základnej škole.

Otec vo výpovedi potvrdil, že bolo naposledy o výživnom na syna B. rozhodnuté pred 14 rokmi, avšak
nemôže so zvýšením výživného súhlasiť, pretože okrem príjmu, ktorý mal, nič iné nevlastní na rozdiel
od matky, ktorá má 2 byty, 3 garáže a príjem z prenájmu týchto nehnuteľností. Ďalej uviedol, že vždy bol
riadnezamestnanýatoaždokoncafebruára2014,odkedysastalnezamestnaným.Naposledypracoval

v spoločnosti T. odkiaľ odišiel na základe dohody so zamestnávateľom, pretože žiadal zamestnávateľa
o zvýšenie platu, čo mu nedali a navyše mal aj zdravotné problémy s kolenom a teda sa dohodli
na rozviazaní pracovného pomeru. Od 1.3.2014 je vedený na úrade práce v evidencii uchádzačov o
zamestnanie a až do augusta 2014 poberal podporu v nezamestnanosti, ktorá sa pohybovala v sume
okolo XXX,-€ mesačne. Hľadá si zamestnanie, dokonca sa informoval na prácu aj v agentúre v K., kde

však, keď zistili jeho vek a dozvedeli sa o jeho zdravotných problémoch, prácu mu nesprostredkovali.
Napriek tomu si však prácu hľadá každý deň. Na syna B. začal sám prispievať zvýšeným výživným od
1.1.2009 vo výške XX,-€ mesačne a neskôr sumou XX,-€ mesačne. Tiež uviedol, že už rok býva v byte
s bývalou manželkou, k čomu uviedol, že ich v podstate spojila chudoba. Byt je vo vlastníctve bývalej
manželky, on sa podieľa polovicou nákladov na bývanie a inak hospodária každý sám. Tiež potvrdil, že

už niekoľko rokov sa so synom B. nestretáva vôbec, hoci by sa s ním rád stretával, čiže okrem výživného
iným spôsobom na jeho výživu neprispieva. V ďalších písomných podaniach uviedol, že od 8.12.2014
sa zamestnal ako Y. a má dohodnutú mzdu XXX,-€ mesačne brutto. Od januára 2015 si našiel opäť nové
zamestnanie ako nočný P., čo viac vyhovuje jeho zdravotnému stavu a v mesiaci marec 2015 dosiahol
čistý príjem vo výške XXX,-€ mesačne.

Z listinných dôkazov vyplýva, že otec v roku 2013 dosahoval príjem XXX,XX € priemerne mesačne
netto, v mesiaci február 2014 bol práceneschopný, od 1.3.2014 bol zaradený do evidencie uchádzačov
o zamestnanie, od decembra 2014 sa opäť zamestnal a v súčasnosti (marec 2015) dosahuje príjem asi
XXX,-€ mesačne netto.

Zďalšíchlistinnýchdôkazovvyplýva,žematkavroku2011,2012 a2013poberaladávkyvhmotnejnúdzi
vo výške XXX,XX €, daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za žiadne zdaňovacie obdobie
nepodala a od 22.11.2013 je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná.

Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú.

Plnoletý B. v školskom roku 2014/2015 navštevuje 3.ročník bilingválneho gymnázia, má zdravotné
problémy a venuje sa záujmovým krúžkom.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že práva a povinnosti rodičov k
maloletému boli upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV v apríli 2000. Rodičia následne
opäť žili v spoločnej domácnosti a ako obaja uviedli, najmenej do roku 2003 i keď podľa tvrdenia
matky nežili harmonicky. Z dôvodu obnovenia spolužitia rodičov po rozhodnutí súdu o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností sa pôvodné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13Nc
185/1999-24 stalo neúčinným, keďže došlo k obnoveniu rodičovských funkcií vo vzťahu k maloletému
dieťaťu. Z uvedeného dôvodu teda nebolo možné pôvodné rozhodnutie zmeniť, to znamená, nemohlo
byť podkladom pre rozhodnutie o zmene výšky výživného. V danej veci bolo preto potrebné vydanie
nového rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Medzičasom

však maloletý B. nadobudol plnoletosť, preto už nie je možné rozhodovať o osobnej starostlivosti
rodičov, ale iba v časti určenia vyživovacej povinnosti povinného rodiča. Preto súd zameral dokazovanie
na zisťovanie možností a schopností oboch rodičov ako aj na zistenie odôvodnených výdavkov dieťaťa.
Pri určovaní konkrétnej výšky výživného súd vychádzal teda z príjmu otca ako aj z jeho celkových
možností a schopností a dospel k záveru, že výživné, ktoré určil vo výške XXX,-€ mesačne zodpovedá

jeho možnostiam, keďže v súčasnosti je riadne zamestnaný, dosahuje príjem asi XXX,-€ mesačne netto
a iné vyživovacie povinnosti nemá. Zároveň súd zohľadnil aj odôvodnené potreby plnoletého B., ktoré
riadne preukázal a konštatuje, že určené výživné je aj v tomto smere primerané s prihliadnutím na tú
skutočnosť, že aj matka má k nemu vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom k tomu, že súd ustálil výšku
vyživovacej povinnosti otca v sume XXX,-€ mesačne, vo zvyšnej časti návrh zamietol.

Súd nevyhovel ani časti návrhu týkajúcej sa zvýšenia vyživovacej povinnosti otca 3 roky spätne pred
podaním návrhu a v časti dorovnania rozdielu medzi určeným výživným a minimálnym zákonným
nárokomnezaopatrenéhodieťaťa.Podľa§77ods.1Zákonaorodinemožnospätnévýživnépremaloleté
dieťa priznať najdlhšie na dobu troch rokov odo dňa začatia konania v prípade, že sú na to dôvody

hodné osobitného zreteľa. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v priebehu minimálne 10 rokov pred
podaním návrhu matka mohla a v prípade, že pociťovala nedostatok finančných prostriedkov, aj mala
návrh na určenie výživného podať. Jej subjektívne obavy a strach z reakcie otca na podanie návrhu
nie je možné vyhodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa na priznanie spätného výživného, nakoľko
ako sama uviedla, už v roku 2008 podala trestné oznámenie na otca vo veci zanedbania povinnej výživy,

čím preukázala, že je schopná domáhať sa aj súdnou cestou svojich práv. Preto je dôvodný záver súdu,
že subjektívny pocit strachu a obavy matky neobstoja ako dôvod hodný osobitného zreteľa.

Vzhľadom k tomu, že počiatok určenia vyživovacej povinnosti otca bol ustálený dňom 17.3.2014, t.j.
dňom podania návrhu a otec na výživu maloletého neprispieval dostatočne, vznikol mu na výživnom za

obdobie od 17.3.2014 do 27.4.2015 dlh vo výške X.XXX.,- €. Tento dlh vznikol za 14 mesiacov, počas
ktorých mal otec zaplatiť sumu X.XXX,- € (14x XXX,-€), ale zaplatil iba sumu XXX,-€, (10x XX,-€ a 4x
XX,-€), ktorú mu súd do zročného výživného započítal. Zároveň súd povolil otcovi dlh vo výške X.XXX,-
€ splácať v primeraných mesačných splátkach v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na výšku
jeho príjmu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko konanie mohlo začať i
bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súdv Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).