Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 2, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316202094
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316202094.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému F. E., J.. XX.XX.XXXX, G. J. N. XX, o zaplatenie
115,04 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 22,65 eur s 8,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy
11,90 eur od 26.3.2013 do zaplatenia, 8,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 10,75 eur od 26.4.2013
do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou podanou na súde O. XX.XX.XXXX voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
115,04 eur spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania.

2.Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca
Slovak Telekom a.s. na neho pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril dňa 16.01.2012 so

žalovaným zmluvu č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v
zmysle zákona o elektronických komunikáciach a na základe ktorej postupca poskytol žalovanému
telekomunikačné služby. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu
stanovenú v zmluve a v cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikčné
služby. Postupca postúpil žalobcovi pohľadávku na faktúrach č. XXXXXXXXXX na sumu 36,69 eur
so splatnosťou 25.03.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 30,55 eur so splatnosťou 25.04.2013, č.
XXXXXXXXXX na sumu 47,80 eur so splatnosťou 25.02.2014. Žalovaný ku dňu podania žaloby dlžnú

sumu neuhradil. Uplatnil si aj úrok z omeškania.

3.Súd v tejto veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 18.02.2016
s prílohami, a to zmluvou o poskytovaní verejných služieb, spolu s dodatkom k nej, všeobecnými
podmienkami, cenníkom, jednotlivými faktúrami , zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014
a prílohou k nej, pokusom o zmier, a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil
tento skutkový stav:

4.Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalovaný uzavreli dňa
XX.XX.XXXX zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s dodatkom k tejto zmluve, na základektorej právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytovať žalovanému elektronické telekomunikačné
služby prostredníctvom zvoleného programu.

5.Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému poskytnuté služby vo výške 22,65 eur.

6.Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou

zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

7.Podľa ust. § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b)
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje,ažnazákladepredloženejfaktúry, c)
používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

8.Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi
účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej zmluve o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej
právny predchodca poskytol žalovanému služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby.
Preto súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 22,65 eur vyhovel, pretože žalovaný

ako dlžník má povinnosť zaplatiť cenu služieb.

9.Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je
v omeškaní.

10.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

11.V súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

12.Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 22,65
eur, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal navrhovateľovi podľa
ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ust. § 3 ods.
1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.

13.Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške
47,80 eur, upomienky oneskorenej platby vo výške 4,99 eur a poplatku za obmedzenie a prerušenie
služby pre neplatenie vo výške 16,50 eur.

14.Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15.Podľa ust. § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení jej dodatku. Táto zmluvaje svojim obsahom zmluvou spotrebiteľskou, a to vzhľadom na povahu účastníkov, kde žalovaný je
spotrebiteľom, ktorý zmluvy uzavrel na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými
podmienkami bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb (čo

vyplýva i z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa -
menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu) a právny predchodca
žalobcu je podnikateľom v oblasti poskytovania verejných telekomunikačných služieb.

17.Podľa ust. § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak si strany dojednajú pre prípad porušenia

zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

18.Podľaust.§53ods.1Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19.Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

20.Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

21.Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

22.Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 16.01.2012 vyplýva, že účastník sa zaväzuje, že

po dobu viazanosti nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani
neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej
alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníka. V prípade porušenia
dojednania uvedeného v predchádzajúcej vete je v súlade s dodatkom povinný uhradiť podniku zmluvnú
pokutu vo výške 47,50 eur.

23.Táto zmluva, ako už súd konštatoval vyššie, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

24.Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne

a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s formulárovým
obsahom s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a
stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách,
spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho
alternatívoujeprijatie,respektíveodmietnutienávrhu.Prespotrebiteľskúzmluvujetedacharakteristické,

že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné
podmienky individuálne ovplyvniť. K základným princípom úpravy spotrebiteľských zmlúv je, že
nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod
sankciou absolútnej neplatnosti takýchto podmienok. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v

spotrebiteľskýchzmluvách,SmernicaRady93/13onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,
si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym
zásahom štátu.

25.V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí

v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky
osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej
zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch
účastníkov zmluvy.26.V tejto veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou
pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka

zmluvy, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach oboch účastníkov.

27.Zmluvná pokuta uvedená v zmluve vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej
povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej povinnosti.
Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o

zmluvnej pokute. Podstatné pre posúdenie je aj to, že zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti
zaväzuje spotrebiteľa k zaplateniu zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti, a nerozlišuje, kedy k
prípadnému porušeniu povinnosti žalovaným došlo. Tak teda by bol spotrebiteľ povinný zaplatiť rovnakú
zmluvnú pokutu, ak by povinnosť porušil na začiatku doby viazanosti, ako aj tesne pred jej ukončením.
Spotrebiteľ je tak v oboch prípadoch viazaný rovnako vysokou zmluvnou pokutou, čo možno taktiež
zhodnotiť ako neprijateľné.

28.Na základe vyššie uvedeného, preto súd zmluvné dojednanie obsiahnuté v zmluve o poskytovaní
verejných služieb, ktorého obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty posúdil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. To spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Zároveň toto zmluvné dojednanie možno považovať

za neplatné aj pre jeho neurčitosť ako už bolo uvedené vyššie (§ 37 Občianskeho zákonníka).
Preto neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. § 545a Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravené
moderačné právo súdu na zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty.

29.Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie súm 4,99 eur titulom upomienky

oneskorenej platby a súm 16,50 eur za obmedzenie a prerušenie služby pre neplatenie. V danom
prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k
žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho
konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie
dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to

znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú
normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé
procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné
bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na
základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o

oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku upomienky oneskorenej platby ani poplatku
za obmedzenie a prerušenie služby pre neplatenie, pretože nielen že nepredložil žiadne také dôkazy,
ktorýmibybolomožnéobjektívneposúdiťapreveriťvýškupohľadávky,ktorúsiuplatňuje,aleanivžalobe
netvrdil že vôbec k obmedzeniu a prerušeniu služieb došlo a kedy boli služby prerušené, preto súd v tejto
časti žalobu zamietol. Aj v prípade že by sa tak stalo, keďže je nepochybné, že žalovaný si nesplnil svoje

povinnosti, považuje súd kumuláciu postihu žalovaného, a to pokutou za nedodržanie doby splatnosti,
poplatkomzaobmedzenieaprerušenieslužbypreneplatenie,aeštevtomtokonanípriznanýmúrokomz
omeškania,vzhľadomktomu,žeideospotrebiteľskýprávnyvzťah,zaneprimeranú.Vzhľadomnavyššie
uvedené potom súd považoval dojednanie ohľadom poplatku za obmedzenie a prerušenie poskytovania
služby pre neplatenie a zároveň zmluvnej pokuty za nedodržanie doby splatnosti za spôsobujúce

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a v
spojení s neunesením dôkazného bremena v tejto časti žalobu zamietol.

30.O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31.Žalovaný bol v konaní úspešnejší, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli, preto mu neboli priznané.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.