Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoE/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515201475
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8515201475.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členiek senátu
JUDr. Evy Slávikovej a Mgr. Magdalény Želinskej, v exekučnej veci oprávneného Rapid life životná
poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, proti povinnej L. G., bytom M. č. XX,
o vymoženie sumy 146,89 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará
Ľubovňa č.k. 3Er/174/2015-24 zo dňa 30. júla 2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie ako exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Roberta Rychtarčíka, Exekútorský úrad Poprad, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
sp. zn. EX 351/2015. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 2C/1335/2012 zo dňa

19.01.2012. Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou vznikol na základe poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 02.09.2009. S odkazom na § 36 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, §
243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 788 ods. 1, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka(ďalejlen„OZ“),príslušnéustanoveniaSmerniceRadyč.93/13/EHSonekalýchpodmienkach
v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993 (ďalej len „Smernica Rady“), čl. 169 ods. 1 Zmluvy o

fungovaní EÚ, rozhodnutia Súdneho dvora ES vo veciach C-240/98 Océano Grupo Editorial SA, C-40/08
ASTURCOM, C-168/05 Mostaza Claro a prijaté závery stanoviska Súdneho dvora ES vo veci C-243/08
zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, využijúc oprávnenie dané Exekučným
poriadkom, preskúmal exekučný súd predložený exekučný titul a ostatnú zmluvnú dokumentáciu
medzi oprávneným a povinnou, pričom uzavrel, že uzatvorená poistná zmluva je spotrebiteľskou
zmluvou vzhľadom na charakter odplatnosti a tým, že je upravená v ôsmej časti OZ a zároveň tiež

preto, že jej zmluvnými stranami sú dodávateľ (oprávnený) a spotrebiteľ (povinná). Exekučný súd
dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných poistných podmienkach je
neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, povinnej a je v rozpore s ustanoveniami § 39, § 52 a nasl. OZ a
Smernicou Rady. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.
Zakomponovanie rozhodcovskej doložky priamo do všeobecných zmluvných podmienok formulárovej

poistnej zmluvy vylučuje jej individuálne vyjednanie zo strany spotrebiteľa. Je tak zrejmé, že spotrebiteľ,
ktorý mal záujem uzavrieť poistnú zmluvu, túto prijal ako celok vo forme predloženej oprávneným
bez možnosti ovplyvniť jej konkrétne ustanovenia vrátane rozhodcovskej doložky. Ak súd konštatuje
neplatnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, je zrejmé, že spor nemohol byť prejednaný rozhodcovským
súdom bez platne danej právomoci konať vo veci. Exekučný súd preto nemôže akceptovať oprávneným
predložený rozhodcovský rozsudok ako vykonateľný exekučný titul, keďže tento rozsudok vydaný contra

legem nemá právne účinky. Vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky má za následok absenciuprávomoci rozhodcovského súdu konať vo veci, čo následne znamená materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku. Na tomto základe preto súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to proti všetkým jeho výrokom.
Uviedol, že napadnuté uznesenie je nezákonné z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v znení účinnom v čase podania opravného
prostriedku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Oprávnený poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané sudcom, ale

vyšším súdnym úradníkom, čo je v rozpore so zákonom aj s Ústavou Slovenskej republiky, keďže vyšší
súdny úradník nemá zo zákona dané oprávnenie vykonávať vo veci dokazovanie, čím došlo k porušeniu
právaoprávnenéhonakonaniepredzákonnýmsudcom.Uviedol,žekonštatovaniaazáveryexekučného
súdu vo vzťahu k vysloveniu neplatnosti a neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nemajú žiadnu oporu
v skutkovom stave konkrétneho prípadu a ani v právnom poriadku Slovenskej republiky, keďže súd sa
v rozhodnutí nevysporiadal riadne s ním uvedenými tvrdeniami a tie primerane právne nezdôvodnil.

Oprávnený zdôraznil, že rozhodcovská doložka nie je v rozpore so zákonom, nie je neprijateľnou
podmienkou, keďže ide o individuálne, platne dojednanú zmluvnú podmienku. Poukázal na to, že došlo
k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky vzhľadom na tzv. Osobitné zmluvné dojednania
k poistnej zmluve zo dňa 2.9.2009, kedy povinná podpísala súhlas s rozhodcovskou doložkou, ktorá
stanovila povinnosť poistníka, povinnej, podrobiť sa v prípade sporu z dôvodu účelnosti, praktickosti

a rýchlosti rozhodcovskému konaniu podľa XV. časti týchto všeobecných poistných podmienok. Súd
nevyvrátil tvrdenie, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá individuálne po primeranom oboznámení a
informovaní o jej obsahu a dôsledkoch, nezdôvodnil, na akom základe má takáto rozhodcovská doložka
založiť hrubý nepomer v právach zmluvných strán, ani akým spôsobom má dochádzať k zásahu do
práv povinného v rozhodcovskom konaní. Oprávnený uviedol, že vydaním rozhodnutia bez nariadeného

pojednávania mu bol upretý prístup k spravodlivosti. Vyslovením neplatnosti exekučného titulu z dôvodu
neplatnosti rozhodcovskej doložky bez vyjadrenia oboch strán a prípadne tretích osôb ako svedkov
k právne významným skutočnostiam došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti a k porušeniu práva
oprávneného konať pred súdom. Oprávnený nemal možnosť využiť príslušné procesné oprávnenia a
vyjadriť sa k súdom vykonávaným dôkazom. Nenariadenie pojednávania v exekučnom konaní podľa

platnej právnej úpravy nemá zákonnú oporu, keďže aj exekučný súd je povinný rozhodovať tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán a súd je povinný rozhodovať
na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu. V konkrétnom prípade mal exekučný súd nariadiť
pojednávanie z dôvodu, že posudzoval okolnosti uzavretia a prijateľnosť rozhodcovskej doložky, keďže
k spoľahlivým skutkovým zisteniam vo veci nie je možné dospieť len na základe listinných dôkazov.

Navyše, exekučný súd svojím postupom prekročil zákonom stanovené oprávnenia a právomoci, keď
skúmal predložený rozhodcovský rozsudok v realizovanom rozsahu. Vo vzťahu k platnosti uzavretej
rozhodcovskej doložky oprávnený uviedol, že tá bola bezpochyby individuálne vyjednaná, povinná s
ňou podpisom zmluvy preukázateľne vyslovila súhlas a je tak platným zmluvným dojednaním. Exekučný
súd tak vydal nezákonné rozhodnutie na základe nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho

právneho posúdenia, keď vyslovil neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu jej posúdenia ako
neprijateľnej zmluvnej podmienky.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného v zmysle § 34 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, účinného
v čase rozhodovania odvolacieho súdu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 386
CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom exekučného súdu, že predmetná poistná zmluva uzavretá

medzi oprávneným v pozícií dodávateľa a povinnou v pozícií spotrebiteľa je zmluvou spotrebiteľskou,
teda že medzi nimi bol na jej základe založený spotrebiteľský vzťah.

5. K námietke oprávneného, že v konaní došlo k procesnej vade spočívajúcej v odňatí možnosti
konať pred súdom a to tým, že exekučný súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia

pojednávania a znemožnil tým oprávnenému vyjadriť sa k vykonaným dôkazom odvolací súd uvádza,
že exekučný súd je pred rozhodovaním o vydaní poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
povinný dôsledne preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a predložený exekučný titul. Z tohto ustanovenia vyplýva pre exekučný súd povinnosťskúmať súlad týchto listín so zákonom. Exekučný súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného
rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Súd na tento účel nevykonáva dokazovanie ako
procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v § 122 až § 124 O.s.p., keďže zákon umožňuje posudzovať

rozhodujúce skutočnosti na základe písomných dokladov predložených oprávneným. Dokazovanie v
tomto štádiu exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby nedošlo k zmareniu účelu
exekúcie, o ktorej sa má povinná osoba dozvedieť až doručením upovedomenia o začatí exekúcie.
Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach exekučný
súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať

a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V prípade
zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky,jenamiestekonštatovaťrozporrozhodcovskéhorozsudkusozákonom,znamenajúcimateriálnu
nevykonateľnosťtakéhotoexekučnéhotitulu.Totospolusprincípomdôslednejochranyprávspotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre takýto postup exekučného súdu, ktorý
malzanásledokneudeleniepoverenia.Odvolacísúdtakmázato,ževtejtočastiodvolaniaoprávneného

ide o námietku neopodstatnenú, pretože namietaným postupom exekučného súdu nebola znemožnená
realizácia jeho procesných oprávnení.

6. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný
spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je

povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri
postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011).

7.Nedôvodnájeajodvolacianámietkaspochybňujúcezákonnosťrozhodnutiavydanéhovyššímsúdnym
úradníkom, keďže § 5 zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch umožňuje vyššiemu súdnemu
úradníkovi konať a rozhodovať na základe poverenia sudcu v exekučnom konaní. Vyšší súdny úradník
je oprávnený vydávať v exekučnom konaní poverenie na výkon exekúcie, t.j. koná podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, pričom tento postup zahŕňa skúmanie exekučného titulu a ostatných príslušných

listín v rozsahu a spôsobom, ako bolo uvedené vyššie pre potreby náležitého rozhodnutia vo vzťahu k
otázke možnosti vydania poverenia, altern. zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia.

8. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené jeho procesné a bola mu
odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu resp. pri posudzovaní

rozhodcovskej doložky, odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými
právami oprávneného. Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na
objasnenie veci a na dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené
a postupom súdu mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo
podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými

zisteniami a právnym záverom exekučného súdu, ku ktorým súd dospel z predložených listinných
dôkazov. Podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno bezpochyby považovať
za zhojenie namietaného porušenia práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (pozri tiež nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013).

9. Vo vzťahu k otázke platnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd potvrdzuje, že rozhodcovská
doložka vo veci nebola uzavretá platne z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a svojím obsahom
a dôsledkami má za následok nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
povinnej. Listiny predložené oprávneným umožňovali prijať takýto záver. Z poistnej zmluvy uzavretej
medzi oprávneným a povinnou vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami

dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú Všeobecné
poistné podmienky pre životné poistenie v podobe predtlačeného formulára, a teda aj rozhodcovská
doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v
deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie pretlačeného formulára poistných
podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v

poistných podmienkach.

10. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním exekučného súdu, že ak má byť rozhodcovská
zmluva, resp. rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musíbyť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Kritériom pre záver, že nejde

o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzavretej poistnej zmluvy a
rozhodcovskej doložky - typová zmluva s rozhodcovskou doložkou ako neoddeliteľnou súčasťou
všeobecných poistných podmienok, a jej predloženie povinnej bez možnosti zmeny jej obsahu či výberu
konkrétneho rozhodcovského súdu. Je zrejmé, že zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v

súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

11. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že je dodávateľom vopred
naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, pričom povinná v pozícii spotrebiteľa nemala možnosť a
vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto
úkonu. To je prípad typových zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať

dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne
vyjednané, je bezpochyby neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je
zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť,
či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať ako nekalú.

12. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská doložka predkladaná
spotrebiteľovi, t.j. ako neoddeliteľná súčasť poistných podmienok, je skôr o nevhodnom spôsobe
predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu
súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú

praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

13. Odvolací súd sa tak stotožňuje so záverom exekučného súdu, že pre vykonanie exekúcie vo veci
chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Pre konečné rozhodnutie
odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka

upravená v XV. časti všeobecných poistných podmienok v spojení s bodom 2/ Osobitných zmluvných
dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 41943004158 nebola platne uzavretá, a teda ako taká
nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp.
rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať. Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný

titul je tak vydaný orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Takýto
rozsudok nie je platným právnym úkonom a nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým
podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd prihliadať v každom
štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res
iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 2C/1335/2012 zo

dňa 19.01.2012 ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej
prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde nie sú dotknuté.

14. Z uvedených skutočností je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd
prvej inštancie postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

preskúmal exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

15. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne
správne potvrdil.

16. Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby
na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis
proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.6.2004 sp. zn. III. ÚS

209/04). Odvolací súd pri vyslovení absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky a z toho vyplývajúcej
absencie právoplatného a vykonateľného exekučného titulu nepovažoval za potrebné zaoberať sa
ďalšími odvolacími námietkami.17. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).