Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/102/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216010052
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6216010052.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov

JUDr. Petra Chovanku a JUDr. Jána Deáka, o odvolaniach obžalovaného O. M. a okresného prokurátora
vo Veľkom Krtíši proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 3T/21/2016 z 25.07.2016, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 18. októbra 2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn.
3T/21/2016 z 25.07.2016 vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe zaradenia.

Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný O. M. sa odsudzuje podľa § 189 ods. 2 Tr.

zák. s poukazom na § 41 ods. 1 a § 38 ods. 5 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7
(sedem) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

V ostatných častiach zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného O. M. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš bol obžalovaný O. M. uznaný vinným z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. a zo zločinu vydierania podľa §
189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., ktoré spáchal tak, že
vpresnenezistenýchdňochod26.11.2015do25.12.2015vspoločnejdomácnostivZ.č.XXpodvplyvom
alkoholu sa vyhrážal svojej družke A. A., ako aj svojim maloletým deťom K. G., nar. XX.XX.XXXX a N.
G., nar. XX.XX.XXXX, že ich zbije, pozabíja ich, vulgárne im nadával. 26.12.2015 asi o 03.00 h prišiel v

stave podnapitosti do spoločnej domácnosti v Z. č. XX, svoje maloleté deti K. G. a N. G., ktoré už spali,
poudieral päsťami po hlave, potom im asi trikrát postúpal po tele, matka maloletých detí A. A. chcela
obžalovanému zabrániť v ďalšom útoku tak, že zavolá z mobilného telefónu hliadku polície, obžalovaný
na ňu kričal, že ak zavolá políciu, tak ju zabije, poškodená mala strach, preto políciu nezavolala, dňa
26.12.2015 asi o 20.00 h obžalovaný pod vplyvom alkoholu v spoločnej domácnosti v Z. č. XX hodil do
svojej družky A. A. tanier, táto sa uhla, preto ju netrafil, potom udrel rukou po tvári svojho syna maloletého
N. G., poškodená so synom N. G. vybehli z domu, obžalovaný vybehol za nimi a kričal na nich, že ak

sa nevrátia, tak ich zabije, hliadku polície poškodená zavolala z telefónu svojej susedy, maloleté deti
útokom obžalovaného utrpeli, a to K. G. pomliaždenie záhlavia a pomliaždenie pravého predkolenia s
pracovnou neschopnosťou do 7 dní a maloletý N. G. pomliaždenie pravej strany tváre, pomliaždenie
pravej ruky, pomliaždenie brucha s pracovnou neschopnosťou do 7 dní.O treste a náhrade škody rozhodol okresný súd tak, že

za to sa odsudzuje podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr.
zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 46 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
6 rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1, 2 Tr. por. sa mu ukladá povinnosť nahradiť poškodeným Union zdravotná poisťovňa,
a.s., Bratislava, Bajkalská 29/A, IČO: 36 284 831 škodu vo výške 305,67 Eur a Dôvera zdravotná
poisťovňa, a.s., Nitra, Cintorínska 5, IČO: 35 942 436 škodu vo výške 276,34 Eur.

Keďže obžalovaný doznal spáchanie citovaného prečinu nebezpečného vyhrážania a okresný súd jeho
vyhlásenie viny prijal, v odôvodnení napadnutého rozsudku sa bližšie zaoberal len ohľadne zločinu
vydierania.

Ohľadne zločinu vydierania okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ktoré relevantné

dôkazy vykonal, aký bol ich obsah a prečo sa nestotožnil s obhajobou obžalovaného, že poškodenej A.
A. sa nevyhrážal zabitím pre prípad, že pôjde v rozhodnom čase zavolať políciu.

Vyhodnotenie vykonaných dôkazov je vyjadrené v odôvodnení napadnutého rozsudku napr. na str. 8,
kde je uvedené: „Dokazovaním na hlavných pojednávaniach bolo zistené, že rodina obžalovaného je od

roku 2014 v monitoringu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, oddelenia sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately pre neprístojné správanie otca voči ostatným príslušníkom jeho rodiny.
Toto zistenie preukazujú výpovede A.. C. F. a zástupkyne maloletých poškodených I.. C. K.. Inými
dôkazmi a to výpoveďami svedkyne - poškodenej A. A., svedkyne X. I. bolo zase preukázané, že v dňoch
25. a 26.12.2015 toto neprístojné správanie obžalovaného vyústilo v hrozbu spôsobenia inej ťažkej

ujmy družke A. A.. Táto vo svojej výpovedi na polícii dňa 27.12.2015, na ktorú odkázala na hlavnom
pojednávaní dňa 30.05.2016 podrobne a detailne opísala okolnosti počas týchto dní, keď sa jej druh
(obžalovaný) vyhrážal zabitím a svoje maloleté deti v nočných hodinách napadol takým spôsobom, že
ich udieral rukou po hlave a tvári, kopal do nich a potom asi trikrát maloletým K. G. a N. G. postúpal po
tele, čím im spôsobil rôzne zranenia typu pomliaždení záhlavia, pravého predkolenia u maloletého K. G.

a pomliaždenia pravej strany tváre, pravej ruky a brucha u maloletého N. G. Poškodená A. zo správania
obžalovaného mala dôvodný strach, keďže tento bol už v minulosti súdne trestaný a odsúdený za násilný
úmyselný trestný čin, pričom mala vedomosť aj o tom, že nosí pri sebe nôž, ktorý môže v situácii, keď
je pod vplyvom alkoholu a na dej si nepamätá, použiť proti nim“.

Zistené konanie potom okresný súd právne kvalifikoval jednak ako prečin nebezpečného vyhrážania
(lebo sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, závažnejším
spôsobom konania a na chránenej osobe) a tiež aj ako zločin vydierania - lebo iného hrozbou násilia
nútil, aby niečo opomenul a konal, pričom čin spáchal na chránenej osobe.

Pri ukladaní a výmere trestu obžalovanému okresný súd prihliadol okrem iného najmä na to, že doposiaľ
sa dostal 5-krát do rozporu s Trestným zákonom, a to naposledy v konaní Okresného súdu Veľký Krtíš
sp. zn. 8T/46/2009, kedy bol za obdobný zločin voči svojej družke A. A. odsúdený k nepodmienečnému
trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov, ktorý medzičasom aj vykonal.

S poukazom na prevládajúci pomer priťažujúcich okolností a aplikovanú najprísnejšiu trestnú sadzbu
podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. (4 až 10 rokov odňatia slobody) uložil potom okresný súd obžalovanému
trest na dolnej hranici sprísnenej trestnej sadzby, to znamená v trvaní 6 rokov nepodmienečne.

Keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávanej trestnej činnosti

vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin, bol pre výkon trestu
zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm.
b) Tr. zák.).Proti napadnutému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie ako obžalovaný O. M., tak aj okresný
prokurátor vo Veľkom Krtíši. Obžalovaný navrhoval, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a vec vrátená
okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Okresný prokurátor zas na druhej strane navrhoval,

aby bol obžalovanému uložený prísnejší trest odňatia slobody.

Obhajobavodvolaní,ktorébolopísomneodôvodnenéakoobžalovaným,takajjehoobhajcomnamietala
najmä nasledovné skutočnosti: usvedčujúce tvrdenia družky obžalovaného A. A. voči obžalovanému nie
sú pravdivé (ohľadne zločinu vydierania), pričom obžalovaný nemal možnosť sa s družkou v priebehu

trestného konania konfrontovať; svedkovia, ktorí zvykli navštíviť domácnosť obžalovaného a jeho družky
(napr. C. K., X. I. a A.. Z. F.) nepotvrdili, že by sa bol obžalovaný správal voči svojej družke agresívne;
družka má obžalovaného rada a chýba jej, ako aj štyrom maloletým deťom, čo vyplýva z pripojených
listov, ktoré napísali do väzby; podľa vyjadrení obžalovaného, k náležitému objasneniu tejto trestnej
veci neprispela dostatočne ani činnosť jeho obhajcu; nie je pravdou, že by sa bol obžalovaný družke v
rozhodnom čase vyhrážal, že ju zabije, ak zavolá políciu; hrozba násilia alebo inej ťažkej ujmy zo strany

obžalovanéhoniejevovýrokunapadnutéhorozsudkunáležitevyjadrená;obžalovanývrozhodnomčase
nebránil družke volať políciu, ale osobne jej dal telefón, aby zavolala políciu, avšak táto telefón (mobil)
zobrala a hodila ho o zem.

Okresný prokurátor v písomnom odvolaní navrhol, aby bol obžalovanému uložený prísnejší trest odňatia

slobody, s poukazom na § 38 ods. 5 Tr. zák., to znamená v rozmedzí 7 až 10 rokov odňatia slobody,
pretože obžalovaný už v minulosti spáchal voči svojej družke zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2
písm. b) Tr. zák., čo znamená, že teraz prejednávaného zločinu vydierania sa dopustil opätovne.

Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok

ako aj konanie mu predchádzajúce. Dospel pritom k právnemu názoru, že odvolanie obžalovaného O. M.
treba zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. a odvolaniu okresného prokurátora treba vyhovieť
a obžalovanému po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste odňatia slobody (a spôsobe jeho
výkonu) treba uložiť prísnejší trest odňatia slobody.

Podľa názoru krajského súdu skutkové zistenia v napadnutom rozsudku okresného súdu majú
svoje opodstatnenie v náležite vykonanom a vyhodnotenom dokazovaní nielen ohľadne prečinu
nebezpečného vyhrážania, ale aj ohľadne zločinu vydierania.

Družka obžalovaného A. A. usvedčujúce vyjadrenia voči obžalovanému uviedla už dňa 26.12.2015 o

23.45 hod. na polícii pri podaní trestného oznámenia a tieto skutočnosti v podstate zopakovala aj na
druhý deň vo svojej svedeckej výpovedi.

Suseda X. I. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní v podstate potvrdila rozhodné údaje A. A. s tým,
že táto dňa 26.12.2015 okolo 20. hod. prišla ku nej s tým, že súrne potrebuje zavolať políciu, nakoľko

obžalovaný O. M. sa jej vyhrážal slovne aj fyzicky, pritom napadol aj maloleté detí a A. A. dobehla k nej
aj s maloletým E. (ktorého nestačila ani obuť) a ktorý veľmi plakal.

Obžalovaný v počiatočnom štádiu prípravného konania uvádzal, že súhlasí so všetkými skutočnosťami,
ktoré sú mu kladené za vinu a bližšie si na udalosť nespomína, pretože bol pod značným vplyvom

alkoholu (od obeda 25.12.2015 do 20. hod. 26.12.2015 vypil asi 3 až 4 litre bieleho domáceho vína, pol
litra pálenky a 3 pollitrové svetlé pivá 10°). Vo výpovedi obvineného dňa 27.12.2015 prehlásil tiež, že
výsluchu družky A. A. v uvedený deň sa nezúčastní. Až v ďalšom priebehu prípravného konania, ako
aj na hlavnom pojednávaní zaujal stanovisko, že nie je pravda, že by sa svojej družke vyhrážal zabitím,
pre prípad, že zavolá políciu.

Krajský súd je toto názoru, že okresný súd vykonal vo veci všetky relevantné dôkazy, tieto náležitým
spôsobom vyhodnotil a vyjadril aj v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto skutkové
zistenia okresného súdu, ako aj právnu kvalifikáciu konania obžalovaného akceptuje.

Nakoľko odvolací súd sa nemohol stotožniť so základnou argumentáciou obhajoby, odvolanie

obžalovaného O. M. ako nedôvodné zamietol podľa § 319 Tr. por.Na druhej strane bolo potrebné akceptovať odvolanie okresného prokurátora. Podľa § 38 ods. 5 Tr. zák.,
pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.

Pretože obžalovaný sa už dopustil obdobného zločinu vydierania voči svojej družke, za čo vykonal
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov (od 16.12.2008 do 16.12.2011), pri ukladaní
úhrnného trestu odňatia slobody podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. (kde trestná sadzba odňatia slobody činí 4
až 10 rokov), bolo potrebné ukladať trest odňatia slobody v rámci sprísnenej trestnej sadzby, to znamená

7 až 10 rokov.

Berúc do úvahy všetky relevantné okolnosti prípadu, vrátane dlhoročného spolužitia obžalovaného s
jeho družkou (11 rokov) a fakt, že majú spolu 4 maloleté deti, mal krajský súd za to, že pre splnenie účelu
trestu bude v tomto prípade postačujúce uložiť obžalovanému trest odňatia na dolnej hranici sprísnenej
trestnej sadzby, to znamená v trvaní 7 rokov.

S poukazom na dôvody, ktoré viedli aj okresný súd k zaradeniu obžalovaného na výkon trestu do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, krajský súd tiež zaradil obžalovaného
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm.
b) Tr. zák.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto zasiahnuté do napadnutého rozsudku iba vo výroku ohľadne
trestu odňatia slobody a spôsobu jeho výkonu, pričom krajský súd uložil obžalovanému prísnejší trest
odňatia slobody a v ostatných častiach zostal napadnutý rozsudok nedotknutý.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.