Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 27, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/428/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214215506
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214215506.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., Parizánska
2, Bratislava, IČO 36 715 662, proti povinnému: G. G., L.. X.X.XXXX, L. XXX/X, T., ustanovený
opatrovník Adriána Andrašková, zamestnankyňa Okresného súdu Košice II., o vymoženie 223,56 eur
s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom, Exekútorský úrad Bratislava,

Ulica 29. augusta 2, Bratislava, pod EX 1254/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Košice II. zo dňa 15.7.2014 č. k. 48Er/1926/2014-13 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie 223,56 eur
s príslušenstvom podľa rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej,

arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. G1109947 zo dňa 10.1.2013. Súd prvého
stupňa vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2, § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, rozsiahlej
európskej judikatúry, smernice Rady 93/13/EHS a zistil, že pohľadávka oprávneného vznikla zo zmluvy

o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrel právny predchodca oprávneného (GE Money, a.s. Bratislava)
s povinným dňa 14.3.2007. Súd prvého stupňa posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu
podľa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a na právny vzťah medzi účastníkmi aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Po preskúmaní zmluvy o úvere a
Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy, súd prvého stupňa zistil, že zmluva
obsahuje viacero neprijateľných podmienok. Ide najmä o rozhodcovskú doložku, ktorá bola obsiahnutá

v bode 5.38. V rozhodcovskej doložke sa zmluvné strany dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory
z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad
alebo zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie rozhodcovskému súdu podľa jeho základných vnútorných
predpisov. Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci považoval súd prvého stupňa za neprijateľnú
podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Túto doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal

a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskémukonaniu. Zmluvná podmienka nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, vyžadovala od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, a teda bránila tomu, aby na jej základe
vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

Preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Oprávnený nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v
článku 5.38 Obchodných podmienok pre úver je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách.
Poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorej
ak by niektoré z ustanovení zakladalo právomoc rozhodovať spor výlučne v rozhodcovskom konaní,
považuje sa takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej
rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor podľa dojednanej

rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi
uplatňovať aj v občianskoprávnom konaní. Podľa odvolateľa je rozhodcovská doložka v súlade so
zákonom a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby svoje práva voči veriteľovi
uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva
voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde podľa tejto rozhodcovskej doložky. Ďalej poukázal

na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoE/18/2010, podľa ktorého ak bola úverová zmluva
uzavretá pred 1.1.2008, podľa ktorej dlžníkom bol subjekt splňujúci podmienky pre jeho označenie
za spotrebiteľa, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred dňom 1.1.2008 z takto uzavretej
úverovej zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. To platí aj pre
ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré až od 1.1.2008 označilo za neprijateľnú

podmienku v spotrebiteľských zmluvách dojednanie rozhodcovskej doložky. Navyše tvrdil, že neplatnosť
rozhodcovskej doložky nemá sama o sebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len na vznik práva dlžníka podať žalobu podľa § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní.
Uviedol,žesmernicuRadyč.93/13/EHS z5.4.1993nemožnoaplikovaťpriamo. Zdôraznil,ženenastala
ani jedna zo skutočností uvedených v § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, že rozsudok bol

vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku a nedochádza teda k vymáhaniu plnenia v
rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora sú v súlade
s právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom.

Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu

exekútorovi dňa 3.8.2015 a opatrovníkovi povinnej dňa 28.7.2015.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil,
že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie prejednal

odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214
ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje

proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa,
ako aj s dôvodmi rozhodnutia. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza
nasledovné:

Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda
neplatnej podmienky a preto nedôvodné zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská
cesta 7, Bratislava, sp. zn. G1109947 zo dňa 10.1.2013, ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť
oprávnenému 223,56 eur s príslušenstvom. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydaťpredmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v článku 5.38 obchodných podmienok
pre úver (verzia 2/2006), ktoré tvoria súčasť zmluvy o úvere uzatvorenej medzi GE Money, a.s., ako
právnym predchodcom oprávneného a povinným.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť

nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

Občiansky zákonník síce až od 1.1.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil

dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky
zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie
§ 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ),
išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať

z úradnej povinnosti.

Posúdenie dohodnutej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve
má za následok, že táto podmienka sa od počiatku považuje za absolútne neplatnú podľa § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka a preto platí, že strany sa na riešení svojich sporov pred rozhodcovským

súdom nedohodli. Absolútna neplatnosť znamená, že na právny úkon sa hľadí, ako keby urobený nebol
a tento právny úkon ani nevyvoláva právne následky. Nemožno preto pripustiť výklad, podľa ktorého
dôsledkom vyslovenia neplatnosti rozhodcovskej doložky by ostala zachovaná možnosť prejednať spor
predvšeobecnýmsúdomaleborozhodcovskýmsúdom.Pretakýtozáverjenevyhnutnáexistenciaplatne
uzavretej rozhodcovskej doložky, a to podľa ustanovenia § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní.

Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinný z rozhodcovského rozsudku bol v rozhodcovskom
konaní pasívny a nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, princíp „vigilantibus iura sripta
sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým

je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je
spotrebiteľ (táto skutočnosť nebola v konaní sporná), nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade
zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom

znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd
napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že podľa bodu 5.38 Obchodných podmienok pre úver (verzia 2/2006),
ktoré oprávnený priložil k zmluve o úvere uzavretej medzi GE Money, a.s. a povinným, sa strany zmluvy
dohodli na riešení svojich sporov dohodou alebo v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským

súdom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) rozhodcovská
zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa§4ods.2ZRKrozhodcovskázmluvamusímaťpísomnúformu,inakjeneplatná.Písomnáformaje
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 ZRK nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením

zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania vo veci samej v
rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Z citovaných ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že na platnú existenciu

rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných podmienok podmienku písomnej formy. Písomná
forma rozhodcovskej doložky v predmetnej zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi splnená nebola.
Podľa § 4 ZRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formy rozhodcovskej
doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo

vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 11. 2011, sp.
zn. 2Cdo 245/2010).

Odvolacísúdzdôrazňuje,ženeplatnározhodcovskádoložkanemôžezaložiťprávomocrozhodcovského

súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j.
vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom. Z uvedeného
vyplýva, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods.
1 O. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v tomto

konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.