Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 30, 2013

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 8Er/622/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209210034
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Bokrosová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2013:2209210034.5

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724
803,sosídlom85101Bratislava,Údernícka5,zast.TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,sosídlom85101Bratislava,
Údernícka 5, proti povinnému: I. D., E.. XX.XX.XXXX, I. XXX XX Š., K. XXX/XX, vedenej pred súdnym
exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom 821 08 Bratislava, Záhradnícka 60, pod č.k.
Ex 1073/09u, o vymoženie 550,01 € s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie,

takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

O trovách exekúcie súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení
konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 25.06.2009 bol u súdneho exekútora spísaný formou zápisnice návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie na vymoženie istiny 550,01 € s príslušenstvom, v ktorom oprávnený žiadal uspokojenie
svojej pohľadávky priznanej mu na základe exekučného titulu, a to rozsudok Rozhodcovského súdu
zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp.zn. TP 8514/08, zo dňa 03.02.2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 19.02.2009 a vykonateľnosť dňa 23.02.2009. Keďže exekučným titulom je
rozhodcovský rozsudok súd skúmal podmienky na jeho vydanie a súlad so zákonom o rozhodcovskom

konaní. V rámci toho zistil, že časť žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, časť návrhu
na vykonanie exekúcie ako aj časť exekučného titulu sú v rozpore so zákonom. Na základe uvedeného
tunajší súd uznesením 8Er/622/2009-28 zo dňa 06.10.2009 zamietol v časti žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia a následne uznesením 8Er/622/2009-33 exekúciu v zamietnutej časti zastavil,
pričom v nezamietnutej časti vydal dňa 06.10.2009 pod č.k. 8Er/622/2009-27 poverenie na vykonanie
exekúcie č. 5201 039947*. Súdny exekútor na základe poverenia udeleného tunajším súdom začal

nútený výkon rozhodnutia.

Keďže v tomto konaní exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok súd skúmal podmienky na jeho
vydanie a súlad so zákonom o rozhodcovskom konaní, pričom zistil, že exekučný titul, t.j. rozhodcovský
rozsudok vyvoláva pochybnosť o legitimite takéhoto rozsudku, lebo bol vydaný na základe nekalej
zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky a z tohto dôvodu sa súd s rozhodcovskou doložkou musí

vysporiadať. Vzhľadomnauvedenézávery,exekučnýsúdopätovnepreskúmalZmluvuopôžičkezodňa
17.01.2005 ako aj Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s., a
dospel k záveru, že predmetné exekučné konanie je potrebné zastaviť a to z nasledovných dôvodov:

Exekučným titulom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 550,01 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy od 07.08.2005 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo

výške 55,00 € a nahradiť trovy konania vo výške 240,12 €, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku. Nároky v ňom priznané vychádzajú zo zmluvy o pôžičke zo dňa 17.01.2005,z ktorej vyplýva, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. V záverečných
ustanoveniach VOP v bode VIII. p) je uvedené, že „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou zmluvných strán. V prípade ak nedôjde

medzi zmluvnými stranami k dohode, budú spory riešené prostredníctvom:
- všeobecného súdu odporcu
- v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom
Slovenskej hospodárskej komory, jediným rozhodocom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom
tohto súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany

konečné, záväzné a vykonateľné. Strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti
uložené v rozhodcovskom rozsudku a to v lehotách v ňom uvedených. Strany berú ďalej na vedomie,
že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento
rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia. Podpisom tejto zmluvy dáva dlžník veriteľovi súhlas na
výber najvhodnejšieho spôsobu z uvedených alternatív“ Zmluva ako aj Všeobecné obchodné podmienky
sú súčasťou súdneho spisu na čl. 22.

Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. spore vzniknutom z tuzemských obchodnoprávnych a
občianskoprávnych vzťahov rozhoduje rozhodcovský súd vždy podľa právneho poriadku Slovenskej
republiky.

Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou

uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti
vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd
použije rovnako ako súd ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa. 13a)

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom

konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný
opravný prostriedok.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka ,
Obchodného zákonníka , ako aj
všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu

spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 3 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä

ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom
a povinným ako spotrebiteľom a dlžníkom bola uzavretá spotrebiteľská zmluva. Je to zrejmé z obsahu
zmluvy, keď sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnej osobe finančné prostriedky a povinná osoba
sa zaviazala tieto vrátiť spôsobom a v lehote dohodnutej. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sajedná o tzv. „formulárovú zmluvu“, ktorej predtlač mal oprávnený už pripravenú a dopisoval do nej
iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným
spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že oprávnený

s povinným uzavrel zmluvu o pôžičke, pričom v tomto právnom vzťahu povinný vystupoval ako
fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Opak, že by išlo o osobu,
ktorá zmluvu uzavrela v súvislosti so svojou obchodnou činnosťou, alebo podnikateľskou činnosťou zo
zmluvy nevyplýva a oprávnená osoba toto v rozhodcovskom konaní ani nepreukázala. Oprávnení pri
poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z toho potom

jednoznačnevyplývaajto,žetentovzťahsamedzinimimusíriadiťlenzákonnýmiustanoveniamizákona
o ochrane spotrebiteľa, občianskeho zákonníka, všetkých v znení platnom v čase uzavretia zmluvy.
Takže je potrebné mu poskytnúť právnu ochranu podľa režimu citovaných zákonov. Nesmie obsahovať
neprijateľné podmienky.

Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom

ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát i v tomto
prípadejerozhodcovskázmluvavyjadrenáibavpodoberozhodcovskejdoložky,ktorásplývasostatnými
zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je ale význam
rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný

záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardného textu, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi
podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné
predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný
neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal

a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami ani nemal na výber. Mohol len
zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému
konaniu.VobdobnejveciÚSSRvrozhodnutíIV.ÚS55/2011z24.2.2011zaujalstanovisko,žepokiaľsúd
vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je

neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým
mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53
nasl. OZ za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno
považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv
sťažovateľa nedošlo.

Vosvetlevyššieuvedenejargumentácieexekučnýsúdjetohonázoru,žezmluvnápodmienkadojednaná
účastníkmi v podobe rozhodcovskej doložky podľa ktorej prípadné budúce spory budú prejedané
rozhodcovským súdom, jediným rozhodcom podľa výberu žalobcu. Táto doložka núti spotrebiteľa
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a zbavuje ho možnosti riešiť prípadné spory pred štátnym súdom,

teda na škodu spotrebiteľa zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán
a zároveň je v rozpore s dobrými mravmi a preto pre rozpor so zákonom i dobrými mravmi je
neplatnou i neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania z
úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať, pričom musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ takouto neprijateľnou
podmienkou nebol viazaný.

Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez
návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni
ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Doložky nemôžu predstavovať mechanizmy, za účelom čo najskoršieho
privodenia exekúcie.

V prípade rozhodcovského rozsudku Zákon o rozhodcovskom konaní v § 45 upravuje prípady, kedy
je možné rozhodcovský rozsudok preskúmať a to dokonca v exekučnom konaní. Účinky materiálnej
právoplatnostirozhodcovskéhorozsudkuvzmysle§35Zákonaorozhodcovskomkonaníjetakpotrebné
pre účely § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd
je teda pri postupe podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský

rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol. Tomuto záveru napokon svedčí i doslovné znenie
ust. § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len
na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať
všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je totiž napriek výsledkusvojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je
súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne
orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánov disponujúcich verejnou mocou. Jeho moc

teda nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od vlastnej súkromnej moci strán
určovať si svoj osud (Ústavný súd ČR IV.ÚS 174/02).

Z vyššie uvedeného odôvodnenia teda jednoznačne vyplýva, že ust. § 45 ods. 2 Zákona o
rozhodcovskom konaní dáva nie možnosť ale ukladá povinnosť zastaviť exekučné konanie, ktoré začalo

na základe rozhodcovského rozsudku. Zastavením exekučného konania teda exekučný súd prelomuje
materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a zaniká zároveň prekážka rozsúdenej veci. Pre
oprávneného zastavením exekučného konania podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní odpadá
prekážka res iudicatae na uplatnenie práva na súde.

Po vyriešení vyššie uvedených sa následne musel súd zaoberať samotným skúmaním exekučného

titulu. V rámci tohto zistil, že rozhodcovský rozsudok v danej veci nemá náležitosti exekučného titulu.
Nie je spôsobilým exekučným titulom a to na základe nasledovného.

Uvedená zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je sformulovaná tak, že vlastne vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a takúto podmienku

Občianskyzákonníkpovažujezaabsolútneneplatnú.Ideojednostrannúaneprijateľnúpodmienku,ktorá
bráni povinnému obrátiť sa v prípade sporu na štátny súd. Znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie štátnym súdom, ak dodávateľ skôr ako spotrebiteľ podá žalobu na rozhodcovskom súde.
Tak mu znemožňuje vlastne domôcť sa svojho práva a stavia ho do pozície nerovnocenného účastníka
právneho vzťahu. Zmluva dáva touto rozhodcovskou doložkou právo výberu len tomu z účastníkov

zmluvného vzťahu, ktorý začne rozhodcovské konanie skôr. Z hľadiska charakteru zmluvy, ktorou je
zmluva o pôžičke, je reálny predpoklad, že na rozhodcovský súd sa spravidla obráti skôr dodávateľ
ako spotrebiteľ. Vyplýva to z povahy záväzku spotrebiteľa zo zmluvy o úvere, keďže tento má vrátiť
poskytnuté prostriedky a spravidla tento si svoju povinnosť voči dodávateľovi neplní. Okrem toho
rozhodcovský súd si vybral sám dodávateľ, teda právny predchodca oprávneného. Nie je to zhodný

prejav oboch strán zmluvy. Povinný sa na tomto výbere nepodieľal. Následne ak sa dodávateľ rozhodne
žalovať spotrebiteľa na základe tejto rozhodcovskej doložky na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ je
nútený touto doložkou a jednostranným výberom dodávateľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.
Musí tak podľa nej urobiť, lebo už vopred, pred vznikom akéhokoľvek sporu zo zmluvy sa musel vzdať
prijatím podmienok zmluvy, svojho práva brániť sa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Povinný

nemal na výber, pričom mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným
podmienkamdodávateľa,tedavzmluvnomvzťahujednoznačnesilnejšiehoúčastníka.Idetedaoznačnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.
Navyše doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku

zmluvného vzťahu. Preto akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe neprijateľnej podmienke -
rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením neakceptovateľným.

Platná rozhodcovská doložka je pritom predpokladom toho, aby mohlo byť vedené rozhodcovské
konanie a aby mohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok a aby tento mohol byť spôsobilým exekučným

titulom ( pri splnení aj ostatných zákonom daných podmienok ). Ak neexistuje platná rozhodcovská
doložka, rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní vydaný bez takejto doložky nemôže byť exekučným
titulom. Taký rozsudok nemá žiadne účinky, pretože nebola založená právomoc rozhodcovského súdu
platnou rozhodcovskou doložkou. V danom prípade rozhodcovská doložka je absolútne neplatná z
dôvodu jej neprijateľnosti. Ak vo veci rozhodcovský súd konal a rozhodoval a vydal rozhodcovský

rozsudok, o ktorom oprávnený tvrdí, že je exekučným titulom, postupoval v rozpore so zákonom o
rozhodcovskom konaní, pretože nemal na to danú právomoc. Nemal právo vo veci konať a rozhodovať.
Nemal právo vydať rozhodcovský rozsudok. Ak ho napriek tomu vydal, ide o rozhodnutie nulitné, ktoré
nemá účinky exekučného titulu ako to má na mysli exekučný poriadok.

V predmetnej veci je exekučné konanie v štádiu, v ktorom bol súdny exekútor poverený jej vykonaním.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody ako aj na skutočnosť, že podmienky pre zastavenie exekúcie
podľa exekučného poriadku a zákona o rozhodcovskom konaní boli splnené už v štádiu podania žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd postupoval podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č.244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a exekúciu v plnom rozsahu zastavil a zároveň vyslovil, že o
trovách exekúcie, t.j. o trovách súdneho exekútora JUDr. Krutého rozhodne osobitným uznesením po
právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 204 ods. 1
O.s.p. v spojitosti § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak
sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).