Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 30, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/675/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412216261
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6412216261.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:36 613 843 proti odporcom : 1/ J. Y.,
narodenému XX. XX. XXXX, bytom O. XXX/XX, F., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu
1/ Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778,

právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/
A, Lučenec, 2/ H. J., narodenej XX. XX. XXXX, bytom O. XXX/XX, F., o návrhu na zaplatenie sumy
785,88 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom
č. k. 5Cb/22/13-139 zo dňa 29. mája 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu 1/ trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia

vo výške 251,23 € k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, p
o t v r d z u j e ;
vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu 1/ trovy odvolacieho

konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 33,54 € na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. Andreja Cifru vedený v Tatra banke, a. s., Z., č. účtu: XX XXX XX XXX/XXXX, VS: XXXXXXX,
do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie o návrhu navrhovateľa voči odporcovi v 1/ rade zastavil
podľa § 96 O. s. p.. Návrh navrhovateľa voči odporkyni v 2/ rade zamietol s odôvodnením, že odporkyňa
v 2/ rade nie je pasívne legitimovanou v danej veci a návrh navrhovateľa teda voči nej nebol dôvodný.

O trovách konania, v časti konania, ktoré bolo voči odporcovi v 1/ rade zastavené, rozhodol okresný súd
podľa§146ods.2,vetaprvá,O.s.p.stým,žezastaveniekonaniazavinilnavrhovateľ.Otázku zavinenia
podľa prvej vety uvedeného ustanovenia súd hodnotil iba podľa procesného výsledku. Vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu 1/ priznal náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. .
O trovách konania vo vzťahu k odporkyni 2/ rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., teda

podľa úspechu v konaní s tým, že úspešná odporkyňa v 2/ rade si náhradu trov konania riadne a včas
neuplatnila, preto o týchto trovách okresný súd nerozhodoval.
Proti vyššie uvedenému rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s.
p.), odvolanie navrhovateľ. Odvolanie podal proti rozsudku v časti, v ktorej súd zaviazal navrhovateľa
na úhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v 1/ rade s poukazom na ust.
§ 150 ods. 2 O. s. p. Mal za to, že v danom prípade bola na mieste aplikácia tohto ustanovenia,

keďže predmetom konania je suma 785,88 € s príslušenstvom. Naviac, vedľajší účastník vystupuje v
obdobných veciach opakovane s obsahovo rovnakými jednoduchými podaniami, preto nie je dôvodné,aby súd priznal trovy právneho zastúpenia vo výške zjavne neúmernej výške istiny a povahe konania.
Zdôraznil, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej
existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, pričom

poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z. z.. Namietal, že združenie vstupuje do množstva
konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcov, a to oznámením o vstupe združenia do konania,
ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie návrhu a návrh na priznanie trov konania. Združenie teda nemá žiadnu
vedomosť o prejednávanom prípade pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania a len z označenia
účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského

súdu v Bratislave, v Košiciach a v Banskej Bystrici, ako aj v Prešove. Trovy konania vedľajšieho
účastníka nepovažuje za trovy účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva. Nepriznaním
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi by ani nedošlo k porušeniu základného práva na právnu
pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko tieto
trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho
účastníka k predmetu konania. Na záver konštatoval, že združenie odporcu v konaní nezastupuje, preto

nie je dôvodná ani aplikácia ust. § 137 O. s. p.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol,
aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku preskúmal a v zmysle ust. § 220 O. s. p. ho zmenil
tak, že vyhovie odvolaniu navrhovateľa, to znamená, vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho
zastúpenia neprizná.
V písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajší účastník uviedol, že je združením, ktoré ako právnická osoba

zameraná na ochranu spotrebiteľov vstúpilo legitímne v súlade s § 93 ods. 2, 3 O. s. p. z vlastného
podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného spotrebiteľa. Spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný v dôsledku aktivity združenia, a
teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa sú trovy
konania, náhradu ktorých požaduje objektívne účelné. Ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté

právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov
združením na súdoch. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, napr. II.
ÚS 78/03, II. ÚS 56/05, II. ÚS 122/09. Zdôraznil, že vedľajší účastník ako občianske združenie je zložené
prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych
konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov a má právo v súdnom konaní vystupovať proti dodávateľom

na základe princípu „rovnosti zbraní“. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok provstupňového súdu v jeho
napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie v medziach daných odvolaním,
v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. , a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania

vedľajšieho účastníka na strane odporcu 1/ , podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.
Výrok okresného súdu, ktorým bol návrh navrhovateľa voči odporkyni v 2/ rade zamietnutý, ktorým bolo
konanie o návrhu navrhovateľa voči odporcovi v 1/ rade zastavené a vo výroku o náhrade trov konania
odporcu v 1/ rade, zostávajú podľa § 206 ods. 2, 3 O. s. p. nedotknuté.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.
Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Z dôvodov napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd konanie o veci voči odporcovi v 1/ rade

zastavil podľa § 96 ods. 1 O. s. p., pretože navrhovateľ vzal návrh na jeho začatie späť v celom
rozsahu. V súdenej veci vedľajší účastník na strane odporcu 1/ vstúpil do konania po oznámení o
vstupe do konania, ktoré došlo okresnému súdu dňa 09. 01. 2013. Následne na to dňa 13. 03. 2013
zaslal vedľajší účastník na strane odporcu 1/ okresnému súdu odpor, v ktorom poukázal na viaceré
neprijateľné zmluvné podmienky nachádzajúce sa v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 03. 03. 2006

uzatvorenej s pôvodným veriteľom Všeobecná úverová banka, a. s., a odporcom 1/. Zároveň vzniesol
námietku premlčania a navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť. Až následne, a to dňa 13. 05. 2013
bolo doručené okresnému súdu podanie navrhovateľa datované dňom 09. 05. 2013, a to späťvzatie
návrhu na začatie konania voči odporcovi 1/ v celom rozsahu.
Z obsahu spisu je teda zrejmé, že k zastaveniu konania voči odporcovi v 1/ rade došlo v dôsledku

kvalifikovanej obrany vedľajšieho účastníka, ktorý v tomto konaní po oboznámení sa s návrhom zaslal
súdu odpor, v ktorom dôvodne bránil práva odporcu v 1/ rade a až na základe tohto odporu došlo k
späťvzatiu návrhu navrhovateľom voči odporcovi v 1/ rade, a to v celom rozsahu.Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR každý sa môže
domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v
prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podmienky a podrobnosti o

súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu,
ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že
orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v
konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na

úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako
ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci
zákonom upravených možností, t. j. nemôže byť vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje
zastupovanie advokáta. Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli v príčinnej
súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
78/03), ak po dôvodne podanom odpore pôsobil jeho vstup pre navrhovateľa odradzujúco v tom zmysle,

že vzal späť svoj návrh na začatie konania voči odporcovi v 1/ rade v celom rozsahu a konanie voči
nemu žiadal zastaviť. Vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu 1/ bol v tomto konaní dostatočne
účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní.
Je nepochybné, že konanie vo veci vyvolal práve navrhovateľ, pričom vstup vedľajšieho účastníka na
strane odporcu 1/ do konania a oprávnenie na tento vstup mu vyplýva priamo z Občianskeho súdneho

poriadku, a to ust. § 93 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu.
Osobitným predpisom mal zákonodarca na mysli najmä zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické

osoby najmä združenia a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa,
osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a pod.. Cieľom navrhovanej
úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak
v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie
alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konania ako vedľajší

účastníci.VpraxiidehlavneoZdruženienaochranuspotrebiteľov.Vdanomprípadenešloaniopaušálny
vstup do konania, nakoľko ako bolo vyššie uvedené, k zastaveniu konania došlo práve v dôsledku
kvalifikovane poskytnutej obrany odporcu v dôsledku podaného odporu vedľajším účastníkom, ktorý
v konaní namietal neprijateľné zmluvné podmienky a vzniesol námietku premlčania. K uvedenému
argumentu odvolací súd na záver dodáva, že k neúčelnému vzniku trov konania dochádza samotným

podaním návrhu v prípade, ak bol následne navrhovateľom v celom rozsahu vzatý späť, a teda, sám
navrhovateľ zastavenie konania zavinil.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto považuje odvolací súd výrok rozsudku o náhrade
trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu 1/ za vecne správny a súčasne konštatuje, že
náhrada trov konania pozostávajúca z náhrady trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní bola

vyčíslenávsúladesvyhláškouMinisterstvaspravodlivostiSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej „vyhláška“).
Podľa § 150 ods. 2 O. s. p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
K námietke navrhovateľa vznesenej v odvolaní, ktorou sa domáhal aplikácie ust. § 150 ods. 2 O. s. p.

odvolací súd uvádza nasledovné :
Ustanovenie § 150 ods. 2 O. s. p. upravuje samostatný dôvod moderačného práva súdu, ktoré sa však
vzťahuje iba na drobné procesy a je podmienené pomerom pohľadávky vo veci samej a náhrady trov
konania, na ktorú by inak úspešný účastník konania mal právo. Ak je rozhodujúcim hľadiskom uvedený
pomer pohľadávky a náhrady trov konania, prakticky neprichádza do úvahy plné nepriznanie náhrady

trovkonania.Akbysmeakceptovalimožnosťnepriznaniaakejkoľveknáhradytrov,vkonečnomdôsledku
by to totiž znamenalo, že účastník, ktorý žiadnu povinnosť neporušil a domáha sa „iba“ ochrany svojich
práv prostredníctvom súdu, by musel znášať sám všetky náklady spojené s uplatnením práv. V žiadnom
prípade nemožno akceptovať argumentáciu, že hromadné uplatňovanie alebo bránenie práv je výhodné
pre dodávateľov či spotrebiteľov, ako aj ich advokátov, a tým odôvodňovať nepriznanie náhrady trov

konania, a to aj z dôvodu, že takýto výklad nezodpovedá právu na spravodlivú súdnu ochranu, ale je
aj priamo podporou hromadného porušovania práv, nakoľko za porušenie práva pri nepriznaní náhrady
trov konania v podstate nehrozia žiadne dôsledky.Vdanejvecibolopredmetomkonaniazaplateniesumy785,88€,pričomsúdpriznalnáhradutrovkonania
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu 1/ vo výške 251,23 €. Napriek tomu, že ide o drobný spor,
nie je splnený ďalší predpoklad aplikácie tohto ustanovenia, a to primeranosť pohľadávky k náhrade trov

konania. Pohľadávka navrhovateľa je nepomerne vyššia, než boli priznané trovy konania pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia (§ 151 ods. 8 O. s. p.). Aplikácia ust. § 150 ods. 2 O. s. p. nie je dôvodná
a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody neobstojí.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa§ 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. §
224 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní. Úspešným v odvolacom konaní bol vedľajší

účastník na strane odporcu 1/, ktorému súd priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich
z trov právneho zastúpenia. Uvedené trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za jeden úkon
právnejslužby,atozavyjadreniekodvolaniuzodňa09.08.2013(§14ods.3písm.b/vyhlášky)arežijný
paušál vo výške 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Trovy právneho zastúpenia tak v odvolacom konaní spolu
predstavujú sumu 33,54 €, ktoré trovy odvolacieho konania je navrhovateľ povinný nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu v 1/ rade na účet jeho právneho zástupcu, advokáta, v zmysle ust. § 149

ods. 1 O. s. p..
Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.