Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 14, 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/247/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414207528
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4414207528.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: B. K., nar. XX.X.XXXX,

bytom I., A. XXXX/XX, právne zastúpený Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o. so
sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401, zastúpená JUDr. Tatianou Timoranskou,
advokátkou, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát so
sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 12.880,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.4.2015 prostredníctvom právnej
zástupkyne domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 12.880,- eur s príslušenstvom na tom skutkovom
základe, že je prevádzkovateľom motorového vozidla Renault Trafic bielej farby EČV: C.-XXXK.,
ktoré vozidlo bolo ku dňu 20.8.2008 povinne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Dňa 20.8.2008 bola týmto vozidlom spôsobená dopravná
nehoda, pri ktorej došlo k usmrteniu chodca C. K.. Jeho matka, Q. K., si voči žalobcovi uplatnila
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy s tým, že konanie bolo vedené pred Okresným súdom Komárno

pod sp. zn. 15C/110/2012-34. Uznesením zo dňa 5.9.2012 bol schválený súdny zmier, v zmysle
ktorého sa žalobca zaviazal zaplatiť poškodenej Q. K. z titulu nemajetkovej ujmy sumu 18.000,- eur.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2012. Na základe tohto uznesenia žalobca zaplatil
poškodenej Q. K. dňa 31.12.2012 sumu 3.000,- eur a keďže sa dostal do omeškania so zaplatením
ďalšej splátky, oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie. V rámci exekučného konania bola podľa
oznámenia Exekútorského úradu zo dňa 14.3.2014 v prospech oprávnenej vymožená suma 13.000,-
eur, z ktorej exekútor v prospech oprávnenej poukázal sumu 9.880,- eur. Oprávnenej takto žalobca

aj s prvou splátkou, ktorú uhrádzal ešte pred exekučným konaním zaplatil sumu 12.880,- eur. V čase
prebiehajúceho súdneho konania pred Okresným súdom Komárno ešte nebolo celkom zrejmé, či z
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku má alebo môže byť
krytá aj nemajetková ujma, ktorá bola spôsobená pri dopravnej nehode v dôsledku straty blízkej osoby.
Dňa 24.10.2013 Súdny dvor Európskej únie vydal rozsudok, z ktorého vyplýva, že z povinného poistenia
zodpovednosti za škodu má byť uspokojovaná aj náhrada nemajetkovej ujmy a tiež, že právo únie
platí pre ktorúkoľvek osobu, ktorá je podľa vnútroštátneho práva zodpovedná za škodu spôsobenú pri

prevádzke motorových vozidiel.

2. Žalobca si u žalovaného uplatnil z poistnej udalosti majetkovú ujmu, na uplatnenie nároku žalovaný
žiadnym spôsobom nereagoval, pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, túto si u žalovaného priamo zatiaľneuplatnil. Žalobca mal za to, že keď plnil poškodenej, robil tak namiesto žalovaného, ktorému táto
povinnosť vyplýva zo spomínanej poistnej zmluvy. Z právneho hľadiska si uplatnil tento nárok žalobca
titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka. Zároveň si uplatnil z istiny aj

zákonný úrok z omeškania podľa § 517 odsek 2 OZ.

3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.4.2015, v
ktorom uviedol, že so žalobou nesúhlasí, navrhuje ju v celom rozsahu zamietnuť, najmä s poukazom
na skutočnosť, že k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k usmrteniu C. K., došlo dňa 20.8.2008,

návrh poškodenej Q. K. na náhradu nemajetkovej ujmy bol doručený Okresnému súdu Komárno dňa
24.4.2012. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je
podľa§101OZviazanýnaokamih,kedydošlokneoprávnenémuzásahuobjektívnespôsobiléhoporušiť
alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Z týchto dôvodov vzniesol námietku premlčania s tým,
že premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcom po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu
do osobnostných práv. V predmetnom prípade zásah do práva poškodenej Q. K. nastal momentom

smrti C. K. dňa 20.8.2008. Poškodená mohla právo na náhradu nemajetkovej ujmy uplatniť prvýkrát
dňa 21.8.2008, od tohto dňa začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá skončila dňa
21.8.2011. Žaloba o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch bola podaná poškodenou na súd dňa
24.4.2012, t. j. po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Okrem toho žalovaný poukázal na
ustanovenie § 5 písmeno d) zákona č. 381/2001 Z. z., v zmysle ktorého ak poistná zmluva neustanovuje

inak,poisťovateľnenahradízapoistenéhoškodu,akideozodpovednosťzaškodu,ktorúpoistenýuhradil
alebo sa zaviazal uhradiť nad rámec ustanovený osobitnými predpismi alebo nad rámec právoplatného
rozhodnutia súdu o náhrade škody alebo na základe rozhodnutia súdu, ktorým bola schválená dohoda
účastníkov, ak poisťovateľ nebol jedným z týchto účastníkov. Podľa odseku 2 písmeno b) je poisťovateľ
oprávnený plnenie sčasti alebo úplne odmietnuť, ak poistený sa zaviaže uhradiť premlčanú pohľadávku.

Ďalej poukázal aj na Čl. VI. odsek 1 písmeno d) VPPP, podľa ktorého je poistený povinný bez zbytočného
odkladu poisťovni oznámiť, že bolo proti nemu uplatnené právo na náhradu škody a vyjadriť sa k
požadovanej náhrade a jej výške. Podľa odseku 2, bez predchádzajúceho súhlasu poisťovne, nie je
poistený oprávnený celkovo alebo sčasti uznať nárok z titulu zodpovednosti za škodu, rovnako ako
uzavrieť súdny zmier, či pristúpiť na mimosúdne vyrovnanie alebo sa zaviazať k úhrade premlčanej

pohľadávky. Z predmetnej veci vyplýva podľa žalovaného, že žalobca ako žalovaný dňa 5.9.2012
pred otvorením pojednávania v právnej veci vedenej pred Okresným súdom Komárno pod sp. zn.
15C/110/2012 uzatvoril s poškodenou, akou žalobkyňou, súdny zmier, podľa ktorého sa zaviazal zaplatiť
žalobkyni titulom nemajetkovej ujmy sumu vo výške 18.000,- eur spôsobenej trestným činom usmrtenia
podľa § 149 Trestného zákona, za ktorý čin bol uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu Komárno

č. k. 15T/17/2010-355 zo dňa 14.4.2011, právoplatného dňa 14.4.2011. Rovnako je nesporné, že
žalovaný ako poisťovňa, nebola účastníkom predmetného konania a ani nemala vedomosť, že voči
žalobcovi bol podaný dňa 24.4.2012 návrh na zaplatenie sumy 50.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy.

4. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov účastníkov a oboznámením sa s

nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: kópiou rozsudku OS Komárno č. k. 15T/17/2010-355 zo
dňa 14.4.2011, oznámením Exekútorského úradu súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka,
uznesením OS Komárno č. k. 15C/110/2012-34 zo dňa 5.9.2012, uznesením KS v Prešove č.
k. 6Co 127/2010, vyjadrením žalovaného k žalobe, poistnou zmluvou poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, Všeobecnými poistnými podmienkami poistenia

žalovaného, výpisom z inkasného účtu poistnej zmluvy, zmenou právnej kvalifikácie zo strany žalobcu zo
dňa 14.9.2015, exekučným spisom súdneho exekútora JUDr. Ing. Hrebíka č. k. EX 3162/13, rozsudkom
NS SR 3Cdo 301/2012, žiadosťou o vyjadrenie - odpoveďou MF SR, a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava podanej žaloby a upresnenia,

pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu uplatneného nároku. Zastávala názor, že nárok na plnenie z titulu
nemajetkovej ujmy si nemohol voči žalovanému žalobca uplatniť skôr, než bola ustálená výška takejto
náhrady rozhodnutím súdu. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu, odkázala na podrobné zdôvodnenie v
žalobe a k vyjadreniu žalovaného o tom, že plniť nemôže z dôvodu, že sa žalobca zaviazal na plnenie
nad rámec osobitného predpisu, uviedla, že schválený súdny zmier riešil zodpovednosť žalobcu v

postavení žalovaného za zásah do osobnostných práv poškodeného. Tento nárok poškodeného bol
celkom legitímny a žalobca ako vodič a prevádzkovateľ vozidla bol za takúto nemajetkovú ujmu aj
zodpovedný. Tvrdila, že nemožno hovoriť o tom, že by sa bola dobrovoľne zaviazal plniť niečo, na čo
nebol povinný. Jedinou zásadnou otázkou podľa jej názoru pre posúdenie nároku žalobcu je otázkavčasnosti uplatnenia takéhoto nároku a je teda potrebné posúdiť, kedy prvýkrát tak mohol žalobca urobiť.
Žalobca sa domnieva, že prvýkrát tak mohol urobiť až potom, čo rozhodnutie súdu, ktorým bol zaviazaný
na plnenie nadobudlo právoplatnosť a zároveň sa domnieva, že v tejto súvislosti je potrebné rozlišovať

škodovú a poistnú udalosť. Lehota na plnenie z poistenia podľa názoru právnej zástupkyne plynie až
po právoplatnosti rozhodnutia a tento moment je podľa neho poistnou udalosťou. Čo sa týka vznesenej
námietky premlčania, sa vyjadrila v tom smere, že jedná sa o posúdenie a výklad právneho ustanovenia
a zdôvodnenia, z ktorého je potrebné vychádzať pri vznesenej námietke premlčania s tým, že mala
za to, že tento nárok nie je premlčaný, lebo najskôr si ho mohol žalobca uplatniť až po právoplatnosti

rozhodnutia Okresného súdu Komárno č. k. 15C/110/2012-34. K otázke pasívnej legitimácie uviedla, že
rozhodnutie NS SR č. k. 3Cdo 301/2012 je žalobcovi známe, ako aj to, že toto rozhodnutie nemožno
považovaťzazáväznýjudikát,pretožepodľavedomostíprávnejzástupkyne,nebolodoposiaľzverejnené
a publikované v zbierke súdnych rozhodnutí. Jedná sa o rozhodnutie NS SR, ktoré je svojím významom
postavené na roveň iných rozhodnutí vyšších súdov. V tejto súvislosti poukázala najmä na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.3.2016 č. k. 21Co/60/2015, kde ide o rozsudok, ktorý nadväzuje

na vec týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy vo veci Kataríny Hassovej a spol. a poukázala na tento
rozsudok práve z dôvodu, že s jeho odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožňuje. Z tohto rozsudku
vyplýva určitá argumentácia, kde krajský súd skonštatoval aj rozdielnosť názorov súdov a poukazuje na
rozsudok NS SR, ktorý predložil žalovaný aj v tejto veci. V tomto rozhodnutí sa veľmi podrobne odvolací
súd zaoberá s otázkou pasívnej legitimácie žalovaného. Navrhovala žalobe vyhovieť v plnom rozsahu

tak, ako si to žalobca uplatnil v pôvodne podanej žalobe a v prípade úspechu žiadala priznať náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

6.Právnyzástupcažalovanéhouviedol,žesavplnomrozsahupridržiavapísomnéhovyjadreniakžalobe
zo dňa 9.4.2015. Z týchto dôvodov žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, pridržiaval sa vznesenej

námietky premlčania, poukázal na ustanovenie Čl. VI. odsek 1 písmeno d) VPPP s tým, že podľa
tohto článku žalobca bol povinný bez zbytočného odkladu poisťovni písomne oznámiť, že bolo proti
nemu uplatnené právo na náhradu škody a vyjadriť sa k požadovanej náhrade a jej výške. Žalobca
v tomto konaní nie je bez predchádzajúceho súhlasu poisťovne oprávnený celkom alebo sčasti uznať
nárok z titulu zodpovednosti za škodu rovnako ako uzavrieť súdny zmier, či pristúpiť na mimosúdne

vyrovnanie alebo zaviazať sa k úhrade premlčanej pohľadávky. Poukázala na to, že žalobca sa napriek
ustanoveniam Všeobecných poistných podmienok a zákona o povinnom zmluvnom poistení zaviazal
uhradiť premlčaný nárok, podľa čoho žalovaný zastáva názor, že poisťovateľ nie je povinný tento nárok
v tomto konaní plniť. Čo sa týka zmeny právnej kvalifikácie zo strany žalobcu, uviedol, že pri právach na
plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti podľa ustanovenia § 104

OZ. Keďže k dopravnej nehode došlo dňa 20.8.2009, mal za to že tento nárok žalobcu voči žalovanému
je premlčaný. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie, poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 31.3.2016 č.
k. 3Cdo 301/2012, ktorý v plnej miere odkazuje na rozsudok NS SR pod sp. zn. 4Cdo 168/2009, ktorý
vychádza a tiež odkazuje na rozsudok č. k. 3Cdo 176/2012 z 26.9.2013, zverejnený v Zbierke stanovísk
NS SR a súdov SR 9/2014 pod číslom 127, t. j. R 127/2014. V prípade úspechu žiadal priznať náhradu

trov v rozsahu 100 %.

7. Kópiou rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 15t/17/2010-355 zo dňa 14.4.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 14.4.2011, bol žalobca uznaný za vinného, že dňa 20.8.2008 spôsobil dopravnú
nehodu, keď riadil osobné motorové vozidlo značky Renault Trafic EČV: C.-X., pričom v dôsledku toho,

že riadne nesledoval situáciu v cestnej premávke, zrazil chodca C. K., ktorý zraneniam podľahol a zomrel
na mieste samom. Týmto spôsobil inému z nedbanlivosti smrť, čím spáchal prečin usmrtenia podľa §
149 odsek 1 Tr. zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s tým, že tento
trest súd podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu vo výmere 30 mesiacov. Zároveň žalobcovi bol
uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 36 mesiacov. Žalobcovi

ako obvinenému súd uložil povinnosť nahradiť majetkovú škodu vo výške 5.480,09 eur v prospech Q.
K.. Podľa § 288 odsek 2 Tr. poriadku sa poškodená Q. K. so zvyškom svojho nároku, ktorý si uplatnila
ako nemajetkovú škodu v neurčitej výške, odkázal súd na občiansko-súdne konanie.

8. Oznámením Exekútorského úradu súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka zo dňa 14.3.2014

právnej zástupkyni žalobcu bolo oznámené, že v exekučnej veci oprávnenej Q. K. voči povinnému
- žalobcovi č. k. EX 3162/2013 o vymoženie pohľadávky 15.000,- eur s príslušenstvom, že ku dňu
14.3.2014 bola vymožená suma 13.000,- eur, z toho v prospech oprávneného 9.880,- eur a časť trov
exekúcie 3.120,- eur. Celková vymáhaná suma vrátane trov exekúcie bola vo výške 19.470,19 eur.9. Kópiou uznesenia Okresného súdu Komárno č. k. 15C/110/2012-34 zo dňa 5.9.2012, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2012 súd schválil súdny zmier, podľa ktorého žalobcu zaviazal k

povinnosti zaplatiť poškodenej Q. K. titulom nemajetkovej ujmy sumu vo výške 18.000,- eur spôsobnej
trestnýmčinomusmrteniapodľa§149Tr.zákonastým,žežalobcasazaviazalkpovinnostinemajetkovú
ujmu vo výške 18.000,- eur zaplatiť poškodenej v 6 rovnakých splátkach po 3.000,- eur, vždy k určitému
dátumu, pod stratou výhody splátok a tiež sa zaviazal k povinnosti zaplatiť titulom trov právneho
zastúpenia poškodenej sumu 360,- eur na účet právnej zástupkyne poškodenej.

10. Lustráciou poisteného vozidla žalobca preukázal, že v čase dopravnej nehody bolo vozidlo, ktorým
spôsobil dopravnú nehodu dňa 20.8.2008 poistené u žalovaného povinným zmluvným poistením
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

11. Poistnou zmluvou zo dňa 12.12.2007 žalovaný preukázal, že žalobca mal uzavretú poistnú zmluvu

poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na neurčito.

12. Všeobecnými poistnými podmienkami poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla č. 702, žalovaný preukázal podmienky platnosti poistnej zmluvy zo dňa 12.12.2007
s tým, že týmito podmienkami sa mali riadiť obe zmluvné strany.

13. Výpisom inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 3.3.2009 do 9.4.2015 žalovaný preukázal,
že žalobca v čase dopravnej nehody mal zaplatené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

14.Zmenouprávnejkvalifikáciežalobcuzodňa14.9.2015právnazástupkyňaoznámilasúdu,žežalobca
na podanej žalobe trvá a právnu kvalifikáciu upresňuje tak, že sa domáha poistného plnenia z poistenia
z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a nie titulom bezdôvodného obohatenia tak, ako si to pôvodne žalobca uplatnil. Túto zmenu právnej
kvalifikácie odôvodnila tým, že poistná udalosť vznikla dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu

Komárno zo dňa 5.9.2012 právoplatného dňa 22.10.2012, a preto je toho názoru, že od tohto dňa,
kedy bola ustálená výška povinnosti plniť, začína plynúť lehota na uplatnenie nároku na poistné plnenie,
premlčacia lehota je trojročná a začína plynúť rok po poistnej udalosti.

15. Rozsudkom NS SR č. k. 3Cdo 301/2012 zo dňa 31.3.2016 Najvyšší súd SR poukázal na to,

že poisťovne nie sú pasívne vecne legitimované v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13
a nasl. OZ za zásah do ich osobnostných práv pozostalých spôsobený usmrtením blízkej osoby pri
dopravnej nehode a jej krytia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z., nakoľko táto otázka bola už
riešená v rozhodovacej činnosti NS SR, a to uznesením z 20.4.2011 sp. zn. 4Cdo 168/2009. Z

uvedeného rozhodnutia vyplýva záver o nedostatku pasívnej legitimácie poisťovne s poukazom na
výklad ustanovenia § 4 odsek 2 písmeno a) zákona č. 381/2001 Z. z., v zmysle ktorého plnenie z
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa
nevzťahuje na nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z § 13 odsek 2 OZ.

16. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 21Co/60/2015 zo dňa 31.3.2016 odvolací súd riešil
otázku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
smrťou blízkej osoby v súvislosti s povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri prevádzke motorového vozidla, najmä v odôvodnení bodu 43 tohto rozsudku a ďalších, ktoré sa
zaoberajúvpodstateotázkou,vakomrozsahusúpovinnésúdySRprihliadaťnaSmerniceES,konkrétne

na motorové vozidlá, ktoré bez pochyby majú upravenú otázku odškodnenia nemajetkovej ujmy tak, že
táto má byť krytá z povinného zmluvného poistenia. Z tohto dôvodu je významná judikatúra súdneho
dvora, z ktorej vyplýva, že súdy SR sú povinné rozhodovať a vykladať právo tak, aby sa vo svojich
rozhodnutiach k týmto normám EÚ priblížili čo najviac.

17. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.18. Podľa ustanovenia § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčania doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.

19. Podľa ustanovenia § 104 OZ, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za
rok po poistnej udalosti.

20. Podľa ustanovenia § 427 odsek 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú
za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

21. Podľa ustanovenia § 429 OZ, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach,
tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť
ich opatrovať.

22. Podľa ustanovenia § 788 odsek 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v

dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

23. Podľa ustanovenia § 820 OZ, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený

zodpovedá.

24. Podľa ustanovenia § 4 odsek 1 zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení, poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve.

odsek 2, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene
odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

25. Podľa ustanovenia § 5 odsek 1 písmeno d) zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení,
ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o
zodpovednosť za škodu, ktorú poistený uhradil alebo sa zaviazal uhradiť nad rámec ustanovený
osobitnými predpismi alebo nad
rámec právoplatného rozhodnutia súdu o náhrade škody, alebo na základe rozhodnutia súdu, ktorým

bola schválená dohoda účastníkov konania, ak poisťovateľ nebol jedným z týchto účastníkov.
odsek 2 písmeno b), ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ je oprávnený plnenie sčasti alebo
úplne odmietnuť, ak poistený sa zaviaže uhradiť premlčanú pohľadávku.

26. Podľa Čl. VI. odsek 1 písmeno d) Všeobecných poistných podmienok poistenia zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, okrem povinností stanovených právnymi predpismi
je poistený povinný bez zbytočného odkladu poisťovni písomne oznámiť, že bolo proti nemu uplatnené
právo na náhradu škody a vyjadriť sa k požadovanej náhrade a jej výške.

27. Podľa Čl. VI. odsek 2 Všeobecných poistných podmienok poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený je ďalej povinný postupovať pri konaní o náhrade
škody tak, aby nedal príčinu k vydaniu rozsudku pre zmeškanie. Bez predchádzajúceho súhlasu
poisťovne nie je poistený oprávnený celkovo alebo sčasti uznať nárok z titulu zodpovednosti za škodu,
rovnako ako uzavrieť súdny zmier, či pristúpiť na mimosúdne vyrovnanie alebo sa zaviazať k úhrade
premlčanej pohľadávky.

28. Na základe vykonaného dokazovania a podľa horecitovaných zákonných ustanovení súd dospel k
takému právnemu názoru a záveru veci, že je potrebné žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú, a
to z nasledovných dôvodov:Žalobca po zmene právnej kvalifikácii sa domáhal poistného plnenia z poistenia z povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to na tom skutkovom
základe, že podľa právoplatného uznesenia Okresného súdu Komárno č. k. 15C/110/2012-34 zo dňa

5.9.2012, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2012, súd schválil súdny zmier, podľa
ktorého sa žalobca v postavení žalovaného zaviazal zaplatiť poškodenej Q. K. titulom nemajetkovej
ujmy sumu vo výške 18.000,- eur spôsobenej trestným činom usmrtenia podľa § 149 Tr. zákona, za
ktorý čin bol žalobca uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 15T/17/2010-355
zo dňa 14.4.2011, právoplatného dňa 14.4.2011, keď dňa 20.8.2008 pri dopravnej nehode, keď žalobca

bol vodičom motorového vozidla, spôsobil smrť chodcovi C. K. a jeho matka Q. K., ako poškodená,
si voči žalobcovi uplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa vyššie citovaného konania pred
OS v Komárne. Sumu 18.000,- eur ako nemajetkovú ujmu sa zaviazal žalobca zaviazať poškodenej v
šiestich rovnakých splátkach po 3.000,- eur v rôznych dátumoch, pod stratou výhody splátok. Žalobu v
konaní pred Okresným súdom Komárno podala poškodená Q. K. proti žalobcovi ako žalovanému, ktorý
túto skutočnosť neoznámil žalovanému ako poisťovni, ktorá nemala vôbec žiadnu vedomosť o tomto

konaní, ako ani o tom, že žalobca súhlasil so schválením súdneho zmieru. Žalobca si na základe tohto
právoplatného uznesenia uplatňuje plnenie v tomto konaní z poistnej udalosti, a to dopravnej nehody,
že plnil za žalovaného a že toto plnenie vyplýva z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď žalobca so žalovaným mal uzatvorenú poistnú
zmluvu č. 6544487299/4. Poistná zmluva sa vzťahovala na osobné motorové vozidlo značky Renault

Trafic bielej farby s EČV: C.. Žalovaný preukázal, že žalobca v čase dopravnej nehody mal poistené
predmetné vozidlo a že mal aj zaplatené poistné. Vzhľadom k tomu, že žalobca vyplatil poškodenej
na základe právoplatného uznesenia o schválení súdneho zmieru sumu 3.000,- eur dňa 31.12.2012 a
dostal sa do omeškania so zaplatením ďalšej splátky, oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie,
a toto exekučné konanie bolo vedené na Exekútorskom úrade JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, ktorý podľa

oznámenia zo dňa 14.3.2014 oznámil právnej zástupkyni žalobcu, že ku dňu 14.3.2014 bola vymožená
suma 13.000,- eur, z toho v prospech oprávnenej 9.880,- eur a časť trov exekúcie 3.120,- eur. Žalobca
poškodenej spolu s prvou splátkou, ktorú uhradil ešte pred exekučným konaním zaplatil sumu 12.880,-
eur, ktorú sumu v tomto konaní si uplatnil voči žalovanému titulom plnenia zo zákonného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

29. Žalovaný už pri vyjadrení sa k žalobe vzniesol námietku premlčania voči predmetnému nároku a
z tohto dôvodu, ale aj v zmysle porušenia ustanovení § 5 odsek 1 písmeno d) a odseku 2 písmeno
b) zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení a Čl. VI. odsek 1 písmeno d) a odseku 2 Všeobecných
poistných podmienok poistenia navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

30. Súd ex offo sa zaoberal otázkou skúmania vznesenej námietky premlčania, či nárok, ktorý si
uplatnil žalobca je premlčaný alebo nie je, nakoľko právna zástupkyňa žalobcu mala za to, že tento
nárok premlčaný nie je, lebo jedinou zásadnou otázkou pre posúdenie včasnosti uplatnenia nároku
žalobcu je potrebné, aby súd posúdil, kedy prvýkrát tak mohol žalobca urobiť. Žalobca uviedol, že

sa domnieva, že tak mohol urobiť až potom, čo rozhodnutie súdu, ktorým bol zaviazaný na plnenie
nadobudlo právoplatnosť a zároveň sa domnieva, že v tejto súvislosti je potrebné rozlišovať škodovú
a poistnú udalosť. Podľa názoru žalobcu, lehota na plnenie z poistenia plynie až po právoplatnosti
rozhodnutia a tento moment je podľa neho poistnou udalosťou. Žalovaný nezastáva tento názor, ale má
za to, že návrh na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poškodenou bol podaný dňa 24.4.2012, t.

j. po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, a teda žalobca bol zaviazaný resp. sám súhlasil
so zaplatením premlčaného nároku.

31.Súdsastotožnilsnázoromžalovaného,ženárokžalobcujepremlčaný,nakoľkokdopravnejnehode,
pri ktorej došlo k usmrteniu C. K., došlo dňa 20.8.2008, návrh poškodenej Q. K. na náhradu nemajetkovej

ujmy bol doručený Okresnému súdu Komárno dňa 24.4.2012. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej
premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
101 OZ viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo
ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Preto premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcom
po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. v predmetnom prípade zásah

do práva poškodenej nastal momentom smrti C. K. dňa 20.8.2008 a poškodená mohla právo na
náhradu nemajetkovej ujmy uplatniť prvýkrát dňa 21.8.2008, od tohto dňa začala plynúť všeobecná
trojročná premlčacia doba, ktorá skončila dňa 21.8.2011. Keď teda návrh poškodenej Q. K. na náhradu
nemajetkovej ujmy bol podaný dňa 24.4.2012, bol podaný po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacejdoby. Z uvedeného vyplýva, že poškodená neuplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy riadne
a včas, t. j. v trestnom konaní uplatnila nemajetkovú škodu v neurčitej výške a návrh na náhradu
nemajetkovejujmyvsume50.000,-eurbolpodanýažpouplynutívšeobecnejtrojročnejpremlčacejdoby.

Z týchto dôvodov mal súd za to, že nárok žalobcu je premlčaný a nie je možné ho priznať z poistného
plnenia na základe poistnej zmluvy pre povinné poistenie pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla žalovaného.

32.Súdďalejsastotožňujesnázoromžalovaného,ktorýprezentovalporušenímustanovenia§5odsek1

písmenod)aodsek2písmenob)zákonač.381/2001Z.z.vplatnomznení,keďpoisťovateľnenahradíza
poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorú poistený uhradil alebo sa zaviazal uhradiť nad
rámec ustanovený osobitnými predpismi alebo nad rámec právoplatného rozhodnutia súdu o náhrade
škody, alebo na základe rozhodnutia súdu, ktorým bola schválená dohoda účastníkov, ak poisťovateľ
nebol jedným z týchto účastníkov. Ďalej poisťovateľ v zmysle odseku 2 je oprávnený plnenie sčasti
alebo úplne odmietnuť, ak poistený sa zaviaže uhradiť premlčanú pohľadávku. V danom prípade bolo

preukázané, že žalobca uhradil premlčanú pohľadávku a žalovaný ani nemal vedomosti o tom, že takéto
konanieprebieha,čímžalobcaporušilČl.VI.odsek1písmenob)VPPP,pretožežalobcabezzbytočného
odkladu ako poistený písomne neoznámil, že bolo proti nemu uplatnené právo na náhradu škody a
žalovaný sa nevedel k požadovanej náhrade a jej výške ani vyjadriť. Okrem toho v zmysle odseku 2
VPPP mal žalobca žiadať súhlas poisťovne k uznaniu nároku z titulu zodpovednosti za škodu, rovnako

aj v prípade uzavretia súdneho zmieru. Aj tento odsek Čl. VI. VPPP žalobca porušil, keď túto skutočnosť
nepreukázal súdu, že tak urobil. Táto skutočnosť je deklarovaná aj v samotnom uznesení Okresného
súdu Komárno pod č. k. 15C/110/2012-34, kde žalovaný ako poisťovňa nebola účastníkom predmetného
konania.

33. K otázke vecne pasívnej legitimácie žalovaného sa súd stotožnil s právnym názorom, ktorý vyslovil
Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku zo dňa 31.3.2016 pod sp. zn. 21Co/60/2015, ktorý rozsudok
nadväzuje na vec prejednávanú pred Európskym súdnym dvorom pod značkou C-22/2012 Katarína
Hassováaspol.,najmäspoukazomnabody43aďalšieodôvodneniatohtorozsudku,ktorésazaoberajú
v podstate s otázkou, v akom rozsahu sú súdy SR povinné prihliadať na Smernice Európskeho súdu,

konkrétne na motorové smernice, ktoré bez pochyby majú upravenú otázku odškodnenia nemajetkovej
ujmy tak, že táto má byť krytá z povinného zmluvného poistenia. Preto v tomto smere je veľmi významná
tá judikatúra súdneho dvora, z ktorej vyplýva, že súdy SR sú povinné rozhodovať a vykladať právo
tak, aby sa vo svojich rozhodnutiach k týmto normám EÚ priblížili čo najviac. Je pravdou, že Najvyšší
súd SR rozhodol v obdobnej veci rozsudkom dňa 31.3.2016 pod č. k. 3Cdo 301/2012, keď sa vyjadril,

že podľa jeho názoru žalovaný ako poisťovňa, nie je vecne pasívne legitimovaný v konaniach o
náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 a nasl. OZ za zásah do ich osobnostných práv pozostalých
spôsobenýchusmrtenímblízkejosobypodopravnejnehodeajejkrytiazpovinnéhozmluvnéhopoistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysel zákona č. 381/2001 Z. z.
Toto rozhodnutie nebolo zatiaľ publikované v Zbierke stanovísk a súdnych rozhodnutí NS SR, preto nie

je možné považovať takéto rozhodnutie za záväzný judikát. Ide o rozhodnutie, ktoré je svojím významom
postavené na roveň iných rozhodnutí vyšších súdov. Táto otázka však nie je rozhodujúca v tomto konaní,
ale súd považoval za potrebné sa k nej vyjadriť, pretože o nej účastníci konania v tomto konaní hovorili
a vyjadrovali sa k nej a predkladali rozhodnutia na oba názory vyslovené súdmi SR. Podstatné v tomto
konaní bolo, či nárok žalobcu je premlčaný alebo nie je a k tejto otázke sa súd jednoznačne vyjadril,

že zastáva ten názor, že nárok žalobcu je premlčaný, keďže sa nestotožňuje s názorom žalobcu, podľa
ktorého lehota na plnenie z poistenia plynie až po právoplatnosti rozhodnutia a že tento moment je
poistnou udalosťou, čo sa týka ustanovenia § 104 OZ, že premlčacia doba začína plynúť za rok po
poistnej udalosti, tak pokiaľ k dopravnej nehode došlo dňa 20.8.2008, pokiaľ aj rok po uplynutí, teda
dňa 20.8.2009, si ho mohol uplatniť, aj tak trojročná premlčacia lehota uplynula 21.8.2012 a žaloba bola

podaná na tunajšom súde dňa 8.4.2014. Žalovaný preukázal aj porušenie ďalších ustanovení zákona
č. 381/2001 Z. z. v platnom znení, o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, ako aj porušenie Všeobecných poistných podmienok poistenia tak, ako sa o nich
súd vyššie zmienil. Z týchto dôvodov mal súd za to, že nie je možné, aby žalovaný bol zaviazaný k
úhrade premlčanej pohľadávky, ku ktorej sa zaviazal žalobca v inom konaní, keď dobrovoľne uzavrel

súdny zmier už premlčaného nároku.34. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalovanému v rozsahu 100
% podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením
podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).