Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/166/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108209518
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8108209518.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr.GabrielyVilágiovejaJUDr.DanielyBabinovejvprávnejvecižalobcuS..Z.H.,bytomK.XX,S.proti
žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR, o návrhu žalobcu na obnovu
konania s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov z 11.5.2015 č.
k. 9C/41/2008-75 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na obnovu konania zamietol a žalovanej náhradu
trov konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že podaným návrhom sa žalobca

domáha obnovy konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C/212/2012, keď svoj
návrh odôvodnil ust. § 228 ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p.. Namietal zaujatosť sudcu Mgr. Miloša Koleka v
predchádzajúcom konaní s tým, že zároveň je možné vykonať dôkaz, ktorý nemohol byť vykonaný v
pôvodnom konaní. Súd prvej inštancie predovšetkým skonštatoval, že u žalobcu bola zachovaná lehota
na podanie návrhu na obnovy konania, keď 8.4.2008 bol oboznámený s uznesením Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Cdo 142/2007. Ďalej poukázal na to, že dôvody obnovy konania, ktoré uviedol žalobca v

podanom návrhu nemajú povahu skutočností alebo dôkazov, ktoré nemohol bez svojej viny použiť v
pôvodnom konaní. Tvrdenie, že sudca Mgr. Kolek bol zaujatý nebolo v konaní preukázané a žalobca
mohol zaujatosť napadnúť už v tomto pôvodnom konaní. Napokon, že Mgr. Kolek nebol v konaní
zaujatý preukazuje aj uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2NcC/32/2009. Pokiaľ ide o ďalšie
tvrdenia žalobcu, že na č.l. 127 a 129 spisu 9C/212/2002 sú založené doklady, ktoré neboli predmetom
dokazovania uviedol súd prvej inštancie, že ani táto námietka dôvodná nie je. Dôvod obnovy konania

podľa § 228 ods. 1 písm. b/ O.s.p. spočíva v možnosti vykonať dôkazy, ktoré nemohli byť vykonané v
pôvodnom konaní. Teda skutočnosť, že tieto listinné dôkazy v predchádzajúcom konaní neboli vykonané
správne, nezakladá dôvod na obnovu konania. K namietanej zaujatosti JUDr. Angeloviča poukázal na
to, že menovaný sudca nerozhodoval napadnutú vec ani na Okresnom súde Prešov ani pred odvolacím
súdom. Preto pre nepreukázanie dôvodov na obnovu konania návrh zamietol a o trovách konania
účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

2. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie,
navrhuje ho zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konania. Zdôrazňuje, že vec stále doteraz neplatnej výpovede z
pracovného pomeru žalobcu zo dňa XX.X.XXXX sa na súdoch SSR neuzavrela vôbec a na súdoch SR
taktiež, a to z dôvodu, že o neplatnom výpovednom dôvode č. 2 z tejto výpovede sa ešte doposiaľ na
súdoch nezačalo konať a má za to, že od podania žaloby v roku 1986 by to už bolo aj načase. Vytýka

súdu prvej inštancie, že v uznesení poukazuje na návrh odporcu na obnovu konania. Uvádza, že tento
návrh odporcu mu doteraz nebol súdmi doručený a je na mieste, aby Okresný súd v Prešove mu takýtonávrh odporcu doručil. Zamietnutie návrhu na obnovu konania odmieta ako predčasný výrok z dôvodu,
že sa mu doteraz nepodarilo zistiť, čo obsahuje návrhu odporcu na obnovu konania a je mu známe aj to,
že ním podaný návrh na obnovu konania nie je možné dôvodne zamietnuť. Uvádza, že rozsudok vydaný

v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/212/02 je doteraz týmto súdom neopravený právny hnoj,
bolo by preto načase, aby súd vydal opravné uznesenie z dôvodu, že tzv. tirády sudcu Mgr. Koleka sú
nielenvčasovýchúdajoch,aleajvtom,žetentosudcastálenevieanito,že:„Presvedčenieprokurátora“,
ak je chybné, a teda je v rozpore so znením k tomu platných predpisov, je iba presvedčením slovenských
diletantov Generálnej prokuratúry SSR aj SR. V druhom riadku prvého odseku odôvodnenia uznesenia

má za to, že je potrebné doplniť číslo listu - 211 k číslu konania Krajského súdu v Prešove a aj obe
opravné uznesenia Krajského súdu v Prešove je treba identifikovať číslom listu. V 6 riadku druhého
odseku medzi „127 9C 212/2002“ vloženie slova „spisu“ doplniť skratku SR za slovo prokuratúry alebo
uviesť dvakrát slovo generálnej s malým písmenom g. Konateľkou za žalovaný štát bola Generálna
prokuratúra SR a pracovníčka generálne prokuratúry aj teraz preukázala, že nevie ani to, či návrh bol
podaný včas, ako vždy zo strany žalobcu. Slovo nárok doporučuje nahradiť slovom návrh. V piatok

odseku slova „právoplatný“ patrí malé písmeno p na jeho začiatku. V jedenástom odseku druhej strany
rozhodnutia text „podanie obnovy konania“ treba nahradiť znením podanie návrhu na obnovu konania.
Žalobca zdôrazňuje, že z jeho stany bola zachovaná lehota na podanie tohto návrh na obnovu konania.
Žalobca uvádza, že vždy včas a riadne označil všetky dôkazy, a tie, ktoré nemohol včas označiť súdu pre
nesprávne úradné postupy komisií a iných orgánov konajúcich v konaní nadriadeného orgánu boli, sú a

aj budú dôvodom obnovy konania vo veci neplatnej výpovede žalobcu z pracovného pomeru preto, že
súdy SSR sa bodom 2 neplatnej výpovede nevyporiadali vôbec a rovnako to je aj v prípade rozhodovania
súdov v ďalšom období. Pochybenia súdov SSR, ale aj súdov SR doteraz trvajú a spočívajú v tom,
že napriek tomu, že mimosúdne konania vo veci výpovede a aj výstrahy nerovnajúcej sa výtke neboli
riadne skončené ešte ani v roku 1986, a teda nemohli byť brané za základ v roku 1985, kedy k neplatnej

výpovedi došlo. Súdy SR už v marci 1986 a v septembri 1986 vo veci Okresného súdu Prešov sp.
zn. 8C/17/86 konali a vynášali rozsudky, čo nebolo vôbec možné. Teda neprichádza v úvahu možnosť,
aby súdy SR v roku 2015 aplikovali znenie § 228 ods. 1 písm. a/ alebo b/ O.s.p., ktoré je nepoužiteľné,
a to nielen preto, že existovala aj objektívna prekážka a existoval fakt, že súdy sa neriadili platným
mzdovým výnosom k veci neplatnej výpovede, ale naopak. Súdy nevedeli a doteraz nevedia ani to čo

bolo, je a bude zákonnosťou nielen v rokoch 1984 až 1985 na K. v S., ale aj v roku 2015 na súdoch
SR. Federálny mzdový výnos platil nielen v Čechách, ale aj na Slovensku v dobe, kedy nepodarený
bývalý riaditeľ na K. v S., že dá žalobcovi neplatnú výpoveď, že na K. v S. vraj platia predpisy, ktoré
musia byť v zhode s celoštátne platnými predpismi. V danom prípade boli splnené obidva zákonné
dôvody pre povolenie obnovy konania a súd prvej inštancie nerozhodol správne. Dôvody uvádzané

súdom prvej inštancie žalobca odmieta ako zvrátené a tradične nesprávne, čo potvrdzuje stálu nulovú
právnu úroveň tohto súdu. Skutočnosti obsiahnuté v štrnástom odseku odôvodnenia rozhodnutia sú
chabé a k veci samej nepríslušné. Poukazy na zaujatosť sudcu Mgr. Koleka doteraz žalobca nepozná a
súdy by mali žalobcovi doručiť rozhodnutie ohľadom jeho vylúčenia. V siedmom a deviatom riadku tohto
odseku má za to, že je potrebné opraviť písmeno G na malé písmeno g alebo doplniť označenie konateľa

za štát skratkou SR. Nedostatky pracovníkov GP SSR, ale aj GP SR vždy boli žalobcom likvidované
písomnou formou a dôkazy o tom sú založené v príslušných súdnych spisoch. Poukazy súdu prvej
inštancie v štrnástom odseku odôvodnenia rozhodnutia nie sú dôvodné, rovnako ako tvrdenia tohto
súdu obsiahnuté v trinástom odseku je toto tvrdenie scestné a svedčí o bujnosti fantázie sudcu a jeho
želaní skončiť vec súdnou advokáciou. Rovnako poukazuje na nesprávne odôvodnenie rozhodnutia v

pätnástom odseku. Žalobca tiež zdôrazňuje, že už od roku 1992 sa trvale zdržiava v meste C., ul. D.
XX. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.

3. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo
v zmysle predpokladov § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej

len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu dôvodné nie je.

4. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.6. Podľa § 228 ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p. v znení planom do 30.6.2016, právoplatný rozsudok môže
účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré
bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie

vo veci.

7. Možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

8. Podľa § 228 ods. 3 O.s.p., v znení platnom do 30.6.2016, návrh na obnovu konania má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod
obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť
návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 230 ods. 1 O.s.p., v znení platnom do 30.6.2016, návrh na obnovu konania treba podať v

lehote 3 mesiacov od toho času, keď ten kto obnovu navrhuje sa dozvedel o dôvode obnovy alebo od
toho času, keď ho mohol uplatniť.

10. Obnova konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení je mimoriadny opravný prostriedok,
ktorým možno napadnúť právoplatný rozsudok súdu prvej inštancie alebo odvolacieho súdu. Obnova

konania je prípustná len z dôvodov taxatívne v zákone uvedených.

11. Nové dôkazy sú spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je nimi možné preukázať právne
spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre účastníka, ktorý podáva návrh na obnovu konania
priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a ktoré napriek tomu, že v čase pôvodného konania objektívne

existovali, bez svojej viny nemohol použiť napr. preto že o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska
nezavinil nesplnenie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť. Nemožnosťou použiť dôkaz bez
svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená len na možnosť označiť dôkaz, ale aj na nemožnosť
ho predložiť z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. Dôvodom obnovy konania môžu byť len tie
skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdom. Tie skutočnosti, ktoré nastali až potom

nemôžu byť spôsobilým dôvodom obnovy konania, nakoľko k ním nemohol súd v čase vyhlásenia
rozhodnutia prihliadnuť. Za nové rozhodnutie sa považuje nielen rozhodnutie iného súdu alebo iného
príslušného orgánu, ktoré bolo vydané v čase pôvodného konania, ktoré nemohla strana bez svojej viny
použiť, ale aj rozhodnutie, ktoré bolo vydané po skončení pôvodného konania. Môže ísť o prípad, keď
súd vyriešil určitú otázku ako predbežnú a po skončení pôvodného konania rozhodol o nej iný príslušný

orgánodlišnealebo,keďsúdvychádzalzrozhodnutiainéhoorgánu,ktoréboloneskôrzrušenéarovnaké
skutkové okolnosti boli vyriešené inak než v rozhodnutí, z ktorého súd vychádzal.

12. VkonaníprebiehajúcomnaOkresnomsúdePrešovsp.zn.9C/212/02vspojenískonanímKrajského
súdu Prešov sp. zn. 4Co/401/03 sa žalobca vo vzťahu k žalovanej domáhal zaplatenia sumy 4.314.087,-

Sk (143.202,- Eur) titulom náhrady škody pre tvrdený nesprávny úradný postup žalovanej s tým, že
viedolvminulostikonanieprotisvojmubývalémuzamestnávateľovioneplatnosťrozviazaniapracovného
pomeru a náhradu ušlej mzdy, tento návrh bol zamietnutý, rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom
a žalobca adresoval Generálnej prokuratúre SR podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona
v tejto veci, keď však zo strany Generálnej prokuratúry takáto sťažnosť nebola podaná. Nepodanie

sťažnosti hodnotil žalobca v spomínanom konaní ako nesprávny úradný postup žalovanej a žiadal
priznaťškodupozostávajúcuzomzdy,ktorúbyzískal,akbyjehonávrhunaurčenieneplatnostivýpovede
bolo vyhovené. Žaloba žalobcu v spomínanom konaní Okresného súdu 9C/212/02 bola zamietnutá, keď
súdprvejinštancie,akoajodvolacísúdkonštatovali,ženebolopreukázané,žebyžalovanáprizaoberaní
sa podnetom žalobcu na podanie sťažnosti pre porušenie zákona nesprávne úradne postupovala.

Súdy s poukazom vtedy platné ust. § 236 a § 237 O.s.p., konštatovali, že tieto ustanovenia neukladali
príslušnému prokurátorovi podať takúto sťažnosť, pre podanie sťažnosti bolo rozhodujúce presvedčenie
prokurátora, či bol alebo nebol porušený zákon.

13. Žalobca podaný návrh na obnovu spomínaného konania odôvodňoval poukazom na ust. § 228 ods.

1 písm. a/ O.s.p., s tým, že v spisovom materiály konania Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/212/2002
na č.l. 127 sa nachádza vyjadrenie Generálnej prokuratúry zn. IV./X Pz XXXX/XX-XX zo dňa 18.9.1991,
ktoré vôbec nebolo predmetom dokazovania a na č.l. 129 spisu je doložené upovedomenie generálne
prokuratúry zn. V./X Pz XXXX/XX-X zo dňa 1.4.1992 a toto nebolo správne vybavené.14. Z obsahu spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/212/02 je teda zrejmé, že listinné dôkazy, na
ktoré žalobca poukazuje boli súčasťou spisového materiálu a obsah týchto listinných dôkazov konajúci

súd prvej inštancie oboznámil na pojednávaní konanom dňa 28.4.2003 (č. l. 164). Nemožnosťou požiť
skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní je mienená nemožnosť
previesť dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti
rozhodnutia alebo dôkazy stranou konania voči súdu. Nejde však o prípady nevykonania možného
dokazovania súdom ohľadom tých skutočností, rozhodnutí a dôkazov, ktoré boli účastníkom konania

označené, avšak súd ich pokladal za nerozhodné, a preto k ich dokazovaniu neprikročil. Ako však
bolo vyššie naznačené, uvedené neplatí pre prejednávanú vec, keď nepochybne žalobcom označené
listinné dôkazy boli súčasťou spisového materiálu v predchádzajúcom konaní a súd prvej inštancie sa
s nimi oboznámil. V tejto súvislosti sa žiada dodať, že samotná podľa žalobcu vecná nesprávnosť
rozhodnutia, ktorého obnova konania sa navrhuje, nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť
obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016 (do pozornosti uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 83/99).

15. Pre účely rozhodnutia o povolení obnovy konania nemá právny význam ani poukaz na deklarovanú
zaujatosť sudcu Mgr. Miloša Koleka, ktorý konal a rozhodoval vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn.
9C/212/02. Možno prisvedčiť argumentácii žalobcu v tom zmysle, že v uvádzanom konaní namietal

zaujatosť menovaného sudcu, o takto podanej námietke však rozhodoval Krajský súd v Prešove
uznesením z 22.1.2004 č. k. 4NcC/41/03-183, keď bolo rozhodnuté, že sudca Mgr. Miloš Kolek nie
je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci sp. zn. 9C/212/02 Okresného súdu Prešov. Toto
uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 2.2.2004. Žalobca aj v prejednávanej veci namietal zaujatosť
predtým konajúceho sudcu Mgr. Miloša Koleka (spolu s ďalšími sudcami Okresného súdu Prešov) a

nadriadený súd opätovne nevyhovel námietke uznesením zo 17.12.2009 č. k. 2NcC/32/2009-50, keď
toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 8.3.2010.

16. Podobne neobstojí poukaz žalobcu na tvrdenú zaujatosť sudcu JUDr. Jozefa Angeloviča, ktorý ako
správnym spôsobom pripomenul súd prvej inštancie, neprejednával a nerozhodoval vec Okresného

súdu Prešov sp. zn. 9C/212/02 v spojení s konaním Krajského súdu Prešov 4Co/401/03.

17. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd hodnotí uznesenie súdu prevej inštancie ako
vecne správne. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní navrhuje vykonať opravu chýb v odôvodnení
rozhodnutia v zmysle prezentovaných námietok, odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 224 C.s.p., súd

kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti
a o oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. Súd prvej inštancie nepochybne
rozhodoval o návrhu žalobcu na obnovu konania a nie o návrhu žalovanej, keď túto zrejmú nesprávnosť
spolu s ostatnými namietanými chybami v písaní súd prvej inštancie v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia môže opraviť kedykoľvek, aj po ukončení konania. Preskúmavané rozhodnutie nie je

neurčité či nezrozumiteľné, v dôsledku čoho o podanom návrhu na opravu môže rozhodnúť súd prvej
inštancie podľa už spomínaného ust. § 224 C.s.p..

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej

v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Pri tomto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).