Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 22, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/106/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715203423
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715203423.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedkyne senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v exekučnej
veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31
690 904, proti povinnému: K. R., nar. XX.XX.XXXX, so sídlom D. XXX/XX, XXX XX X., vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod

sp. zn. EX 629/15, o vymoženie 41,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Zvolen č.k. 14Er/107/2015-23 zo dňa 3. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

2. Okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), v nadväznosti na ustanovenia § 52 ods. 1, 2 a 3, § 53
ods. 1, 4 a 5 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okresný súd ako súd exekučný zmluvný vzťah
medzi oprávneným a povinným z Poistnej zmluvy č. 4478990007 zo dňa 16. 4. 2009 posúdil ako
spotrebiteľský vzťah. Exekučný súd bral do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej

zmluvnej podmienky a konštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v predmetnej poistnej zmluve
neboladojednanáindividuálne,jednásaotakzvanúformulárovúzmluvu,čoznamenávprevažnejčastis
predtlačeným textom, ktorú oprávnený predkladá vopred neurčitému počtu spotrebiteľov. Povinný nemal
možnosťpodstatnýmspôsobomobsahzmluvyovplyvniť,moholzmluvu,vrátaneVšeobecnýchpoistných
podmienok, iba prijať alebo odmietnuť ako celok. Predmetná rozhodcovská doložka je pripravená ako
súčasť Všeobecných poistných podmienok oprávneného a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť

rozhodcovskému konaniu. Takáto rozhodcovská doložka znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporov štátnym súdom. Exekučný súd právne posúdil takéto dojednanie v spotrebiteľskej
zmluve ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako taká bola už od počiatku absolútne neplatnou
v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho okresný súd považoval
exekučný titul za materiálne nevykonateľný s tým, že absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou
prekážkou brániacou vykonaniu exekúcie a tým aj dôvodom na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na jej vykonanie.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní tvrdil, že okresný
súd svojim konaním odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f)
O.s.p., pričom došlo k porušeniu ústavného práva oprávneného uvedeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR

a čl. 36 ods. 2 Listiny. Okresný súd si nad rámec zákona z vlastnej iniciatívy zaobstaral a vykonal
ďalšie listinné dôkazy bez možnosti vyjadrenia oprávneného. Tým, že okresný súd nepostupoval podľajudikatúry Súdneho dvora, ktorá ustanovuje presný postup súdu, ak koná o neprijateľnosti podmienky
ex offo, odňal oprávnenému možnosť konať a kontradiktórne sa vyjadriť k neprijateľnej podmienke. V
tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-472/11. Postup konajúceho súdu

bolo v tomto prípade nielenže neeurokonformný, ale bol i protiústavný. V konaní sa rozhodovalo o
merite veci, t.z. kde súd ex offo vyhlásil zmluvnú podmienku za neprijateľnú, rozhodoval vyšší súdny
úradník, čo je v rozpore s § 4 ods. 1 z. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch. Oprávnený mal za
preukázané, že postupom súdu mu bolo odňaté právo na zákonného sudcu. Nesúhlasil s právnym
záveromokresnéhosúduamalzapreukázané,žeokresnýsúdaplikovalnanesprávneaneúplnezistený

skutkový stav nesprávnu právnu normu, t.z. vec nesprávne právne posúdil. Rozhodcovská doložka bola
dojednaná v súlade s rozhodcovským zákonom a v zmysle tohto zákona bola dojednaná platne. Povinný
nemusel Osobitné zmluvné dojednania podpísať. Ich nepodpísaním by bol poistný vzťah rovnako vznikol
bol by rovnako trval bez akejkoľvek poruchy na ujmu spotrebiteľa. Oprávnený zdôrazňuje, že v čase
uzavretia predmetnej poistnej zmluvy zákon individuálnosť dojednania zmluvnej podmienky nepoznal.
Bolo to dobromyseľným konaním oprávneného, nad rámec platného zákona, že rozhodcovskú doložku

s povinným dojednal individuálne a to prostredníctvom Osobitných zmluvných dojednaní. Konajúci súd
posudzoval zmluvnú podmienku podľa ust. zákona, ktorý v čase podpisu poistnej zmluvy ešte nebol v
platnosti.Doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútúďalšieskutočnostialeboinédôkazyktoré
doteraz neboli uplatnené. Opätovne dôvodil, že okresný súd vykonal dokazovanie bez účasti účastníkov
a neumožnil sa im k dokazovania vyjadriť. Zároveň priložil dôkaz - záznam o požiadavkách a potrebách

klienta, ktorý potvrdzuje, že povinný mal nielen možnosť sa s rozhodcovskou doložkou oboznámiť,
ale mu bola aj vysvetlená zo strany sprostredkovateľa poistenia. Oprávnený ďalej poukázal na § 45
ods. 1, 2 ZoRK, v zmysle ktorého je exekučný súd oprávnený preskúmavať rozhodcovský rozsudok.
Z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý obmedzený rozsah preskúmavania
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia. Napriek tomu, že exekučný

súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré
predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého
stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí čo, treba odmietnuť, ako neprípustné. Súdy v exekučnom
konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.z. oprávnenie posúdiť,

či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami. Pritom o objektívne
nemožné plnenie ide vtedy, keď splnenie záväzku je všeobecne nemožné pre akéhokoľvek dlžníka (teda
nie len spotrebiteľa). Na záver uviedol, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Exekučný súd sa musí v odôvodnení svojho
rozhodnutia vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí

byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Tieto požiadavky podľa názoru
oprávneného napadnuté uznesenie exekučného súdu nespĺňa. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel
oprávnený k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je nepreskúmateľné, čo malo za následok
porušenie práva oprávneného na spravodlivé súdne konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom.

4. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

5. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu
oprávneného vyhovieť, preto ho predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 379 CSP a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne
správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že v predmetnom prípade je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný pod sp. zn. 3C/2558/2012 dňa 19.1.2012.
Rozhodcovským rozsudkom bolo rozhodnuté o pohľadávke žalobcu (oprávneného) voči žalovanému
(povinnému) titulom dlžného poistného a úroku z omeškania, ktorá vznikla z poistenia uzatvoreného

poistnouzmluvouč.4478990007zodňa16.04.2009,súčasťouktorejboliVšeobecnépoistnépodmienky
pre poistenie.8. Podľa § 44 ods. 2 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,

exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

9. V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex
offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto
exekučného titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská
zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4

Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Uvedeným postupom
exekučný súd neposudzoval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, iba skúmal, či oprávneným
predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský
súd s právomocou prejednať daný spor, pričom skúmal aj platnosť dojednania rozhodcovskej doložky.

Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju posúdil rozhodcovský súd.

10. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

11. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 OZ (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy (ods.1). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods.2). Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti (ods.3).

12. Podľa § 53 ods.1 OZ (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere), spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

13. Podľa § 53 ods.4 OZ (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere), neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Podľa § 40a O.s.p., súdny úradník môže v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom vydávať
rozhodnutia a vykonávať iné úlohy súdu. Osobitný zákon ustanovuje, kedy môže súdny úradník konať
samostatne a kedy na základe poverenia vydaného sudcom.

15. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, sudca môže písomne poveriť
vyššieho súdneho úradníka konaním a rozhodovaním vo vymedzenom okruhu vecí podľa rozvrhu práce,
alebo v určitej veci.

16. Podľa § 5 písm. g) cit. zákona, v občianskom súdnom konaní vyšší súdny úradník koná a rozhoduje

na základe poverenia sudcu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu okrem schválenia príklepu
súdom.

17. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd súhlasí so záverom súdu
prvého stupňa o tom, že poistná zmluva uzavretá dňa 16.04.2009 medzi oprávneným ako poistníkom

a povinným ako poistencom je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že
povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní poistnej zmluvy bol konal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal
v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu, možno uvedený právny vzťah považovať zaspotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj
s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva

nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

18. Exekučný súd posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za splnenia
ktorých poverí exekútora vykonaním exekúcie. Je oprávnený a zároveň povinný riešiť aj otázku,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky.

Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či
rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo
vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych
predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej. Vyslovené
stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, konkrétne uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 6 Cdo 143/2011
zo dňa 18. januára 2012 a sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Formálna stránka
vykonateľnosti rozhodnutia sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom
bolo vydané. Z obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia
subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma

materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku
oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď
posudzoval súladnosť rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa
23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj

povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“.

19. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie nepreskúmaval vecnú správnosť predloženého

rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, ako to oprávnený namieta v odvolaní. Preskúmavanie
exekučného titulu z hľadiska jeho vecnej správnosti nie je v kompetencii exekučného súdu. Súd prvej
inštancie ako exekučný súd skúmal, či rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade so
zákonom, teda na základe platne dohodnutej rozhodcovskej doložky, pričom takýto postup je plne v
súlade s citovaným § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd preskúmava aj exekučný titul

ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zisťuje, či medzi zmluvnými stranami bola
platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej
doložky v zmluve.

20. Odvolací súd zo spisu zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 16.04.2009 poistnú zmluvu

č. 4478990007. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú aj všeobecné poistné podmienky, ktoré v
časti XV. upravujú rozhodcovské konanie, pričom z ustanovení tejto časti vyplýva, že zmluvné strany
sa dohodli riešiť všetky vzniknuté spory a sporné nároky z poistenia pred rozhodcovským súdom.
Podľa bodu 2 XV. časti Všeobecných poistných podmienok, „pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú
právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp.

nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k
prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný,
bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných
podmienok.“ Na poslednej strane Všeobecných poistných podmienok sú od ostatnej časti zmluvy
oddelené nadpisom osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve č. 4478990007. Ustanovenie

bodu 2 týchto osobitných dojednaní je rozhodcovskou doložkou, pričom táto odkazuje na časť XV.
Všeobecných poistných podmienok. Takéto dojednanie nie je možné považovať za individuálne
dojednanú rozhodcovskú doložku, aj keď toto ustanovenie bolo od ostatnej časti Všeobecných poistných
podmienok oddelené nadpisom. Z okolností uzatvárania zmluvy a s ohľadom na povahu zmluvných
strán, ako aj predmet činnosti oprávneného je ďalej zrejmé, že oprávnený konal pri uzatváraní zmluvy

v rámci svojej podnikateľskej činnosti a predmetnú zmluvu uzatvoril s povinným ako s fyzickou osobou
nepodnikateľom. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu, ktorú oprávnený
používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti opakovane, z čoho jednoznačne vyplýva, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu, a preto je nutné aplikovať na tento právny vzťah príslušné ustanovenia Smernicea Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentný charakter a sú súčasťou
obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na judikatúru
Súdneho dvora, konkrétne na čl. 169 ods. 1 a čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl.

6 ods. 1, čl. 2písm. a), čl. 3 a prílohu Smernice. V súvislosti s aplikáciou ustanovení Občianskeho
zákonníka týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv je potrebné uviesť, že aj keď sa neprijateľné podmienky
(§53 ods. 1 písm. k/, r/ Občianskeho zákonníka) v príkladnom výpočte v čase uzatvárania zmluvy
nenachádzali, ide o podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán. Pri posudzovaní neprijateľných podmienok sú rozhodujúce ciele, účinky a dôsledky zmluvných

podmienok. Súd pri posudzovaní takýchto vzťahov nie je viazaný len Občianskym zákonníkom, ale
aj Smernicou. Jej použitie sa opiera o zásadu nepriameho účinku práva Európskej únie na právne
poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu, t.j. výkladu prostredníctvom
rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho Smernicu. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora vo veciach 14/83 Sabine
von Colson a 79/83 Harz, v zmysle ktorých sú členské štáty povinné prijať v rámci ich vnútroštátnych

právnych poriadkov všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že Smernica je plne účinná v súlade s
cieľom, ktorý sleduje, pričom vnútroštátny súd je povinný vykladať svoje vnútroštátne právo vo svetle
znenia a účelu Smernice. Pri takomto výklade súd vychádza z prameňa ako celku, s prihliadnutím na
jeho ciele a zmysel.

21. Oprávnený v odvolaní tvrdil, že v tomto prípade bola rozhodcovská doložka individuálne dohodnutá,
a to v Osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré povinný osobitne podpísal. Osobitné zmluvné
dojednania č. 02/2008 k poistnej zmluve č. 4478990007 sú obsiahnuté vo formulárovej predtlači
oprávneného. Vychádzajúc z textu formulárovej predtlače poistnej zmluvy povinný nemal možnosť tieto
ovplyvniť, mohol len túto časť zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté dve dojednania, okrem rozhodcovskej

doložky aj dojednanie o ukončení poistenia neuhradením poistného, nepodpísať. Navyše, v ods. 3
Osobitných zmluvných dojednaní, ktoré podľa predtlače chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku, je odkaz na rozhodcovské konanie upravené v časti XV. VPP. V tejto časti VPP je upravené
rozhodcovské konanie celkovo v 9 bodoch. Len samotná skutočnosť, že tzv. Osobitné zmluvné
dojednania sú odčlenené od VPP nadpisom a že ich povinný osobitne podpísal v ten istý deň, ako VPP

ešte neznamená, že tieto osobitné zmluvné dojednania, a v rámci nich pod bodom 3 aj rozhodcovská
doložka, boli individuálne dojednané. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a
ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským súdom, je neprijateľná. Takéto
dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby
vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu zaručujú ustanovenia

§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací súhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že
rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá v
zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Je potrebné uviesť, že v tomto prípade tak, ako
to vyplýva z čl. 3 Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, nebola rozhodcovská doložka
individuálne dojednaná. Pod pojmom „individuálne dojednanie zmluvných ustanovení“ je potrebné

rozumieť osobitne dohodnuté práva a povinnosti zmluvných strán, čo znamená, že sa o právach a
povinnostiachobsiahnutýchvjednotlivýchustanoveniachzmluvy,resp.vkonkrétnomustanovenízmluvy
rokuje a obe zmluvné strany, teda aj spotrebiteľ, majú možnosť obsah konkrétnych ustanovení ovplyvniť.
Pokiaľ sú zmluvné podmienky dodávateľom vopred pripravené, naformulované, pričom spotrebiteľ ich
obsah ovplyvniť nemôže, nejde o individuálne dohodnuté podmienky. Rozhodnutie rozhodcovského

súdu, vydané na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, je rozhodnutím vydaným nepríslušným
orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý nie je možné v exekúcii vykonať.

22. Pokiaľ oprávnený v súvislosti s dojednaním rozhodcovskej doložky pripisuje dôležitosť a odkazuje
na osobitný dokument nazvaný „Záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách

klienta“, ktorého spísanie bolo podľa vyjadrenia oprávneného vyžadované zákonom a ktorý by mal
v tomto prípade potvrdzovať, že povinný mal vedomosť o obsahu poistenej zmluvy a potvrdzovať
možnosť uplatnenia eventuálnych výhrad povinným k obsahu poistnej zmluvy, že takéto výhrady (teda
ani k rozhodcovskej doložke) z tohto dôkazu nevyplývajú. Z dokumentu spísaného sprostredkovateľom
poistenia, ktorý oprávnený predložil súdu v odvolacom konaní, nemožno mať za preukázané, že

sprostredkovateľ poistenia upozornil resp. poučil povinného o možnosti výberu medzi všeobecným a
súkromným súdom, o pravidlách rozhodcovského konania ako aj o dôsledkoch, ktoré má zmluvné
dojednanie o rozhodcovskej doložke.23. Súd prvej inštancie v tomto prípade skúmal len platnosť rozhodcovskej doložky, od ktorej si
rozhodcovský súd odvodil v prejednávanej veci svoju právomoc, pričom takýto postup vyplýva z úpravy
obsiahnutej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu preto považoval odvolací súd

námietku oprávneného o tom, že súd prvej inštancie vykonal nové dokazovanie za nedôvodnú.

24. Odvolací súd nepovažoval ani za dôvodnú námietku oprávneného o porušení jeho ústavného práva
na zákonného sudu, tým, že vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol vyšší súdny úradník. Z ust. § 40a
Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že vyšší súdny úradník môže v rozsahu ustanovenom v zákone

č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch vydávať rozhodnutia. V exekučnom konaní tak v zmysle § 5
písm. g) môže robiť na základe poverenia sudcu, okrem rozhodnutia o schválení príklepu súdom. V
prejednávanej veci je zákonnou sudkyňou Mgr. Ľudmila Ostrolucká, ktorý v zmysle § 3 ods. 3 zákona č.
549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch preniesola časť svojej rozhodovacej právomoci na v rozvrhu práce
stanoveného vyššieho súdneho úradníka, ktorý vydal napadnuté uznesenie, a teda mal aj právomoc
vykonať v prejednávanej veci dokazovanie. Odvolací súd preto dospel k záveru, že právo oprávneného

na zákonného sudcu v prejednávanecj veci porušené nebolo.

25. Odvolací súd považoval za nedôvodnú aj námietku oprávneného o nedostatočnom odôvodnení
napadnutého uznesenia, nakoľko súd prvej inštancie dostatočne a jasne zdôvodnil svoje rozhodnutie,
ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, pričom jeho skutkové a právne závery

nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd a s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Odôvodnenie odvolaním napadnutého
rozhodnutiasúduprvejinštanciespĺňaparametrezákonnéhoodôvodneniavzmysle§220ods.2zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) v spojení s § 234 ods. 2 CSP.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn

6Cdo/60/2013 zo dňa 22.05.2013, v ktorom Najvyšší súd vyslovil záver, že „za porušenie základného
práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nemožno považovať to, že súd prvej
inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv oprávneného“.

26. V súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 6
ECdo 232/2013 zo dňa 30.09.2014, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že „ak by za porušenie zásady
kontradiktórnosti mal byť považovaný aj procesný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po
vyžiadaní si úverovej zmluvy od oprávneného, neoboznámil tohto účastníka exekučného konania so
svojím stanoviskom o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru

dovolacieho súdu, za situácie, že platné právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení
exekúcie, alebo zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania,
treba tento nedostatok považovať za zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku
skutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym
záverom z toho vyplývajúcim v podanom odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia

uvedenéhonedostatkuinaknežzrušenímrozhodnutíodvolaciehoaexekučnéhosúduavrátenímvecina
opätovné rozhodnutie, by odporoval zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne
zvyšovalo náklady účastníkov konania ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s
jedným zo základných princípov právneho štátu, ktorým je princíp racionality“.

27. V súvislosti s námietkou oprávneného o tom, že súd prvej inštancie nemal pri určení, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou preukázaný naliehavý
právny záujem odvolací súd uvádza, že platnosť rozhodcovskej doložky, resp. jej neplatnosť súd
posudzoval ex offo, a preto naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c) CSP nebolo potrebné
skúmať.

28. Námietka oprávneného ohľadom aplikácie Smernice Rady ES 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúry Súdneho dvora ES nie je z hľadiska správnosti
rozhodnutia a prijatého právneho názoru súdu v danom prípade zásadná, nakoľko exekučný súd v
rozhodnutí aplikoval v prvom rade vnútroštátnu právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľského práva a

ochrany práv spotrebiteľa tak, ako na ňu poukázal odvolací súd a len podporne poukázal na výklad danej
Smernice obsiahnutý v ustálenej judikatúre Súdneho dvora EÚ.29. K námietke oprávneného o tom, že okresný súd vyvodil domnienku, že oprávnený koná
nedobromyseľne odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia okresného súdu takýto záver nevyplýva,
nakoľko okresný súd neposudzoval dobromyseľnosť oprávneného pri uzavretí rozhodcovskej doložky,

ale len zjavný nepomer v právach a povinnostiach pri jej uzavretí, pričom zdôraznil, že ide o formulárovú
zmluvu, ktorú oprávnený predkladá druhej zmluvnej strane bez toho, aby táto mohla jej obsah ovplyvniť.

30. Odvolací súd sa námietkami oprávneného, ktoré sa týkali aplikácie ust. § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní podrobnejšie nezaoberal z dôvodu, že okresný súd na prejednávanú vec

neaplikoval uvedené ustanovenie a aplikovať ani nemohol, keďže od 1. januára 2015 je platná a účinná
novela zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, vykonaná zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorá
zrušila ustanovenie § 45 tohto zákona, v dôsledku čoho považoval odvolací súd tieto námietky za
irelevantné.

31. Odvolací súd v tejto veci rozhodoval s ohľadom na všeobecnú prax súdov v obdobných veciach.

Zároveň poukazuje na uznesenie I. ÚS 14/2014 - 35 zo dňa 22.1.2014 o odmietnutí ústavnej sťažnosti
Rapid life životná poisťovňa (oprávnený/sťažovateľka) „Pokiaľ sa sťažovateľka (v doplnení sťažnosti z 3.
septembra 2013) dovoláva aplikovania nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. júla 2013 na
jej aktuálne posudzovanú sťažnosť (bod 1), ústavný súd poznamenáva, že predmetnou problematikou
sa zaoberal ústavný súd tiež vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 38/2013, kde v náleze z 24. októbra

2013 vyslovil právny názor, ktorý sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na aktuálne posudzovanú vec: „K
podobnému názoru... (t. j. nevysloveniu porušenia označených práv, resp. odmietnutiu sťažnosti, pozn.)
ústavný súd dospel aj v konaní o iných obdobných sťažnostiach (I. ÚS 359/2012, I. ÚS 332/2012, m.
m IV. ÚS 461/2012, II. ÚS 160/2013, III. ÚS 264/2012, III. ÚS 595/2012, III. ÚS 433/2013 resp. III. ÚS
455/2013) a na uvedenom názore konajúceho senátu I. ÚS nemení nič ani skutočnosť, že senát II. ÚS

rozhodol 10. júla 2013 vo veci sp. zn. II. ÚS 499/2012 inak/opačne, resp. že v niektorých iných prípadoch
návrhy sťažovateľky boli prijaté na ďalšie konanie. Totiž senát II. ÚS v tomto opačnom rozhodnutí, ktorým
vyhovel sťažovateľke - okrem toho, že ešte krátko predtým 28. februára 2013 vo veci sp. zn. II. ÚS
160/2013 (išlo dokonca o spojené štyri sťažnosti) sťažnosť sťažovateľky v obdobnej veci odmietol pre
jej zjavnú neopodstatnenosť - rozhodol bez toho, aby zdôvodnil potrebu zmeny doterajšej konštantnej

judikatúry (napr. I. ÚS 359/2012, I. ÚS 332/2012, m. m IV. ÚS 461/2012, II. ÚS 160/2013, III. ÚS
264/2012, III. ÚS 595/2012, III. ÚS 433/2013, III. ÚS 455/2013) a predmetnú vec ani nepredložil podľa
§ 6 zákona o ústavnom súde plénu ústavného súdu pre účely zjednotenia právnych názorov senátov
(k odchylnému právnemu názoru dochádza aj v súvislosti s procesnými rozhodnutiami o odmietnutí
sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti, keďže ide o kvázimeritórne rozhodnutia, pozn.). Preto

toto opačné rozhodnutie senátu II. ÚS možno bez ďalšieho považovať za ojedinelé a vybočujúce z inak
konštantnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu. Pri rozhodovaní (nielen) ústavného súdu je potrebné
mať na zreteli predovšetkým záujem o stabilitu súdnych rozhodnutí. Judikatórne zmeny by sa mali - skôr
výnimočne-diaťnapozadízmenyprávnejúpravyalebozmenyspoločenskýchpomerov,aajtozákonom
predvídaným spôsobom (§ 6 zákona o ústavnom súde). Pokiaľ takáto zmena nie je náležite odôvodnená

a/alebo neprešla požadovanou zákonnou procedúrou, možno ju považovať za akt jurisdikčnej svojvôle.“

23. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1
a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).