Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200505
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6014200505.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a

členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci navrhovateľa: Z. M., nar.
XY, bytom G., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný
dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 09. októbra 2014,
č.k. 26Sd/86/2014-13, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 09. októbra 2014, č.k.
26Sd/86/2014-13 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 09. októbra 2014, č.k. 26Sd/86/2014-13, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo
XY z 23. januára 2014, ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.) zamietla žiadosť navrhovateľa
o invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa odborného posudku o invalidite (ďalej len „posudok“) nie
je invalidný, lebo nemá viac ako 40% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že zákonnosť rozhodnutia odporkyne krajský súd posudzoval v

intenciách ustanovení § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. a vychádzal zo záverov posudkov
posudkových lekárov príslušnej pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne z 05.12.2013 a 09.04.2014.
Podľa posudkov rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa je diabetes mellitus závislý od
inzulínu. Posudkoví lekári skonštatovali, že pri liečbe inzulínom je cukrovka dobre kompenzovaná.
Posudkový lekár ústredia zohľadnil aj nález EMG vyšetrenia z februára 2014, ktoré potvrdilo ľahkú
polyneuropatiu dolných končatín - táto komplikácia cukrovky podľa posudkového lekára nedosahuje
taký stupeň závažnosti, ktorý by, aj vzhľadom na vzdelanie a pracovné zaradenie navrhovateľa,

ovplyvňoval vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako je horná hranica
tejto miery stanovená pri kompenzovateľnej cukrovke v kapitole IV, položke 1 písm. b) prílohy č.
4 zákona č. 461/2003 Z.z. (30% - 40%) - počínajúca polyneuropatia dolných končatín nie je
závažná, bola nasadená neuroprotektívna liečba, ktorej účinnosť bude možné vyhodnotiť až s odstupom
primeranéhočasuurčenéhonaliečbu,pretonezodpovedápožiadavkedlhodobonepriaznivéhoaliečbou
neovplyvniteľného zdravotného stavu a kritériám pre zaradenie podľa kapitoly IV, položky 1 písm. c)
tohto zákona (50% - 75%).

Krajský súd považoval posudky za komplexné, bez vnútorných rozporov, keď posudkoví lekári prijali
záver o 40% miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „miera
poklesu“) na podklade potrebných lekárskych nálezov, tento záver odôvodnili podrobne a logicky vrámci možností daných právnou úpravou. Nepovažoval preto za dôvodnú námietku navrhovateľa o
nesprávnom určení miery poklesu. Keďže nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových
lekárov spochybnila, mal za preukázané, že vzhľadom na priznanú mieru poklesu navrhovateľ nie je

invalidný a preto mu nevznikol nárok na invalidný dôchodok. Rozhodnutie odporkyne z týchto dôvodov
považoval za súladné so zákonom.

Rozsudok napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol, že posudkoví lekári hodnotili jeho
zdravotný stav nesprávne, keď polyneuropatiu hodnotili „len“ ako počínajúcu. Namietol, že normálna

glykemická hodnota je 6.0, kým v jeho prípade boli opakovane potvrdené hodnoty 8,5, teda viac o 2,5,
čo je 42%, čo svedčí o zle kompenzovanej cukrovke; v tejto súvislosti namietol, že aj z odborného
článku posudkovej lekárky MUDr. Kelemenovej v časopise Sociálne poistenie č. 11/2012 vyplýva, že „ak
pacient trpí ťažko kompenzovateľňou cukrovkou, ktorej priebeh si opakovane vyžiadal úpravu liečby a
sú prítomné komplikácie cukrovky len ľahkého stupňa, musí byť miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť určená najnižšou percentuálnou mierou, teda 50%“.

Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil,
rozhodnutie odporkyne zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu považovala námietky navrhovateľa o neúplnom zistení

jeho zdravotného stavu za nedôvodné. Navrhovateľ neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by
spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov a ich záverov. Navrhla preto, aby odvolací
súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, konania podľa tretej hlavy piatej

časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel

k záveru, že odvolaniu navrhovateľa vyhovieť nemožno.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti o
invalidný dôchodok.

Prvoradou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona je invalidita
poistenca.

Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden
rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a

telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4, určuje sa v percentách podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných
zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia
hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania,
skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný

stav (§ 71 ods. 2, 3, 5 až 8 zákona č. 461/2003 Z.z.).

Z uvedeného vyplýva, že pre uznanie invalidity sa vyžaduje nielen dlhodobosť nepriaznivého
zdravotného stavu; musí ísť súčasne o taký nepriaznivý zdravotný stav, ktorý dlhodobo, nielenprechodne podľa poznatkov lekárskej vedy, spôsobuje trvalý pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v miere nad 40%.

Pokiaľ navrhovateľ namietal nesprávne hodnotenie zdravotného stavu, lebo v jeho prípade má ísť o
dôsledky cukrovky, uvedené v kapitole IV, bod 1 písm. c) prílohy č. 4 zákona, túto jeho námietku odvolací
súd nepovažoval za dôvodnú.

Podľa všeobecného posudkového hľadiska, uvedeného v kapitole IV prílohy č. 4 zákona č. 461/2003

Z.z. miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri poruchách látkovej výmeny a žliaz s vnútornou
sekréciou závisí od dôsledkov týchto porúch. Odchýlky od normy v laboratórnych hodnotách
nepodmieňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti.

Z posudkov posudkových lekárov vyplýva, že cukrovka je v prípade navrhovateľa nasadenou liečbou
inzulínom dostatočne kompenzovaná. Viackrát potvrdená odchýlka v hodnote 8,5 od normy glykemickej

hodnoty (do hodnoty 6,0) v zmysle vyššie uvedeného posudkového hľadiska nepodmieňuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Pokiaľ ide o hodnotenie dôsledkov cukrovky posudkovými lekármi podľa kapitoly IV, bodu 1 písm.
b) a nie podľa písm. c) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., aj podľa názoru odvolacieho súdu

záver posudkového lekára ústredia o zatiaľ iba 40% miere poklesu je podložený relevantnými nálezmi
odborných vyšetrení, vrátane nálezu z EMG vyšetrenia, a je aj logicky odôvodnený, bez vnútorných
rozporov, resp. bez rozporu so zákonnými kritériami.

Ako vyplýva z kapitoly IV, bodu 1 písm. c) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Zz., pre hodnotenie miery

poklesu v rozsahu minimálne 50% zákon vyžaduje, aby išlo o ťažko kompenzovateľnú cukrovku s
opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie
cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha). Musí byť teda splnené nielen kritérium komplikácie
cukrovky, pričom aj v takom prípade musí ísť o liečbou neovplyvniteľnú komplikáciu, ale súčasne
musí ísť o ťažko kompenzovateľnú cukrovku s opakovanými stavmi závažného kolísania hodnôt

glykémie. Z nálezov diabetologického vyšetrenia taký záver nevyplýva, naopak je potvrdená dobrá
kompenzovateľnosť ochorenia inzulínovou liečbou. Rovnako posudkový lekár ústredia presvedčivo,
logicky a v intenciách zákona odôvodnil aj potrebu vyhodnotenia komplikácie (polyneuropatie) až s
odstupom primeraného času určeného na liečbu neuroprotektívami.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odporkyňa na základe posudkov posudkových
lekárov riadne a v dostatočnom rozsahu zistila skutočný stav veci a mal za preukázané, že navrhovateľ
zatiaľ nesplnil podmienky invalidity (§ 70) pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 71 zákona č.
461/2003 Z.z. a preto rozhodnutie odporkyne považoval za súladné so zákonom.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne podľa
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) súd v zásade preskúmava zákonnosť
tohto rozhodnutia vo vzťahu k skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu rozhodnutia odporkyne, v danom
prípade ku dňu 23. januára 2014 (§ 250i ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.), hoci zákon nevylučuje
možnosť, aby odporkyňa na základe ďalších dôkazov prehodnotila svoje rozhodnutie. Odvolací súd

dospel k záveru, že v danom prípade, najmä vzhľadom na krátkodobosť neuroprotektívnej liečby ku dňu
rozhodnutia odporkyne, nie je potrebné doplnenie dokazovania o nové posúdenie zdravotného stavu a
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3 v spojení

s § 229 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods.
2 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ nebol v tomto
konaní úspešný.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.