Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 31, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/80/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614211381
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614211381.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: B. T., nar. XX. XX. XXXX,
bytom M. XXXX/XX, B., o vymoženie 287,26 € s prísl., na odvolanie oprávneného zo dňa 20. 02. 2015
proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 17Er/625/2014-21 zo dňa 26. 01. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.,
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 23367/14 zo dňa 20. 05. 2014 .

V dôvodoch rozhodnutia exekučný súd uviedol: „Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.07.2014

požiadal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o
vymoženie príslušenstva pohľadávky. Prílohou žiadosti je návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
a exekučný titul - Rozhodcovský rozsudok sp.zn.: SR 12448/08 zo dňa 28.11.2008, ktorý vydal Stály
rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno
8, Bratislava..

Uvedený rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. 6560410, ktorú uzatvoril
oprávnený s povinným dňa 06.08.2007 a ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru (ďalej len obchodné podmienky). V zmysle bodu 17 týchto obchodných podmienok
všetky spory zo zmluvy o úvere budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35
922 761 alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, pričom právo výberu bolo dané žalujúcej

zmluvnej strane. Pokiaľ žalujúca zmluvná strana podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. V
zmysle § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou ja každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou formou sa
spotrebiteľskýúverposkytuje,aledôležitájekauza,t.j.žesajednáoposkytnutiepeňažnýchprostriedkov

v prospech spotrebiteľa za odplatu. Ňou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úvera spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Zpovahyzmluvnýchstrán(podnikateľvs.fyzickáosobanepodnikateľ),predmetupodnikateľskejčinnosti
oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu
a teda o vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej v zmysle § 52 a
nasl. OZ (v tomto prípade bola zmluva formálne uzatvorená za účelom výkonu zamestnania povinného,
preto nejde konkrétne o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale o spotrebiteľskú zmluvu vo všeobecnosti).

Keď môže exekučný súd aj bez návrhu zastaviť exekúciu, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníkovrozhodcovskéhokonanianaplnenieprávomnedovolenéavrozporesdobrýmimravmi,môže
exekučný súd posúdiť už pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia podľa §
44 ods. 2 EP, či exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) odsudzuje dlžníka len na také plnenie, ktoré je
zákonom dovolené a v súlade s dobrými mravmi. Je to aj v záujme plynulosti a hospodárnosti konania.

V konečnom dôsledku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia zamietla, právoplatné,
súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.

V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z
článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou

zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva,
ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

(Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky
uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre
spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných
strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1960 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje

za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi
nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je "neposkytnúť

spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek
iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi
ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu
povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na
inej zmluvnej strane".

V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) "povaha a význam verejného
záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, teda odôvodňujú to,
že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Systém

ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98, Zb. s. I 4941). Ochrana, ktorú smernica

priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo
dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto
podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovaniaz dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, C 473/00, Zb. s. I
10875)".

Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení smernica je nepriamo vykonateľným prameňom
komunitárneho práva s prihliadnutím na jej neúplnú a nedostatočnú transpozíciu do právneho poriadku
Slovenskejrepubliky(viďustanoveniaObčianskehozákonníkav§52anasl.včaseuzatvoreniaúverovej
zmluvy medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na súčasný stav upravený v zmysle judikatúry ESD).
Exekučný súd je preto povinný vykladať vnútroštátne právne predpisy v súlade s jej ustanoveniami a

tento ich výklad aplikovať aj na prebiehajúce exekučné konanie.

Európsky súdny dvor v rozsudku Océano Grupo Editorial (citovaný už vyššie) judikoval, že "podmienka,
ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde
má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne
jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť

obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s
obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu.
Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo
zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z písmena q) bodu 1 Prílohy ku Smernici.
Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí

mu to menej obtiažnym.

Rozhodcovská doložka v zmluve o úver nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia
do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Spôsob,
akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne napĺňa podmienku uvedenú v citovanom

písm. q) bodu 1 Prílohy ku smernici v tom význame, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako
výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy o úvere
je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským
alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane
v súvislosti s mierou povinností dlžníka, zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom

vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Vychádzajúc z uvedených
ustanovení je zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to,
aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste
jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.
Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k

narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania ako aj na
svoje majetkové a zárobkové pomery nemal možnosť relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa
brániť, resp. sa zúčastniť konania či už pred rozhodcovským súdom alebo v občianskosúdnom konaní.
V konečnom dôsledku k takémuto závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným

v smernici dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v
prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde (nachádzajúcom sa okrem toho v značnej
vzdialenosti od bydliska odporcu), domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho
bydliska ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom
ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti

alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho
štátu neprijateľným javom.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP"), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožnila voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal, táto splynula s ostatnými štandardnými podmienkami a spotrebiteľ mohol len zmluvu akocelok odmietnuť, alebo sa jej ako celku podrobiť, teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská
doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých
prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa

prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia v celosti zamietol“.

Proti uzneseniu odvolanie podal oprávnený. Prvostupňovému exekučnému súdu vytýkal, že jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP. Tvrdil, že
vec bola posúdená podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil
správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav aplikoval.
Exekučný súd mal prekročiť rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenú zákonom č. 233/1995 Z.
z. Na správne zistený skutkový stav okresný súd nesprávne aplikoval právny predpis. Odvolateľ
zastáva názor, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný

súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v
napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok
a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia
exekúcie t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému, alebo k niečomu,
čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.

Na inom mieste odvolateľ napriek predchádzajúcemu tvrdeniu v odvolaní o správne zistenom skutkovom
stave uvádza, že skutkový stav bol zistený neúplne. Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú
zmluvu podľa § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. formou samostatného právneho úkonu a to na
samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti

dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Záverom odvolateľ k záveru konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovaniesporupredštátnymsúdomvsúvislostisust.§53ods.4písm.r)OZ,vzmyslektoréhosaza
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní, poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom úpravy
umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde si uplatní svoje práva. V danej veci teda konajúci súd konal
nad rámec zákonných ustanovení.
Vzhľadom k uvedenému žiadal oprávnený napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vo výroku vecne správne.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k podanému odvolaniu krajský súd uvádza.

Pokiaľ zákon jednoznačne uvádza ako neprijateľnú podmienku uvedenú v § 53 OZ (za neprijateľné
podmienky sa považujú podmienky, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľmi riešil výlučne v rozhodcovskom konaní) už súdna prax zaujala
dávnejšie jednoznačné stanovisko. Pokiaľ dojednanie v rozhodcovskej doložke nevylučuje, aby sa
účastník obrátil na všeobecný súd, musí ísť o dojednanie, ktoré z okolností je reálne využiteľné aj

spotrebiteľom. Pri spotrebiteľských zmluvách obdobného typu ako je aj zmluva, ktorá založila predmet
sporu, je vzhľadom ku všetkým okolnostiam veľmi pochybné, že to bude práve spotrebiteľ, ktorý sa
obráti na súd a teda využil by možnosť obrátiť sa na súd všeobecný. Zatiaľ vo všetkých podobných
prípadoch, ktoré súdy prejednávali, sa vždy na súd obracal dodávateľ, ktorý samozrejme predložil vec
na rozhodovanie rozhodcovskému súdu.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.