Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 11, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/100/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206151
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615206151.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: G. J., a.s., so sídlom
K. L. X, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Lea Bezáková, P. V. XXXX/X, XXX XX J., proti
povinnému: E. E., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, XXX XX V., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing.
Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX
6976/2015, o vymoženie pohľadávky vo výške 109,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 6Er/335/2015-19 zo dňa 28. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 6Er/335/2015-19 zo dňa 28. septembra 2015 p
o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 6Er/335/2015-19 zo dňa 28. septembra 2015 zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutie uviedol,

že dňa 28.04.2015 požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným
titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. sp. zn. IA-C/0612/0091 zo dňa 11.02.2013. Rozhodcovský
rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú zmluvné strany uzatvorili
dňa 18.06.2010. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné obchodné podmienky, pričom
podľa bodu 10.2.2 sa banka a klient dohodli na rozhodcovskej doložke. Z povahy zmluvných strán,

predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a aj z obsahu zmluvy bolo exekučnému súdu zrejmé, že ide
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Exekučný súd mal ďalej za preukázané, že rozhodcovská doložka v
zmluve o úvere nebola dojednaná individuálne, čo vyplýva z jej zaradenia do všeobecných obchodných
podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej bola
aj takáto doložka, reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu, čo je v demokratickom
zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom. Na základe uvedeného mal súd za to,

že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako
taká bola už od počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho
považoval exekučný súd exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti
za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Na základe toho v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
žiadal, aby sudca prvostupňového súdu odvolaniu v celom rozsahu vyhovel, prípadne, aby odvolací
súd vyhovel žiadosti o udelenie poverenia alebo aby uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nie je uvedená vo
výpočte neprijateľných podmienok v § 53 Občianskeho zákonníka. Veriteľ mal podľa § 93b zákona

o bankách povinnosť predložiť dlžníkovi neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky.
Okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď uviedol, že rozhodcovská doložka obsiahnutáv zmluve o úvere je neprijateľnou podmienkou a z toho dôvodu neplatným právnym úkonom.
Namietal aj skutočnosť, že povinný mal možnosť v zmysle bodu 10.2.3 všeobecných obchodných
podmienok vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a v prípade vyjadrenia nesúhlasu by povinný

nebol rozhodcovskou doložkou viazaný. Exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu
či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu a konštatovať
neprijateľnosť zmluvných podmienok. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona. Uviedol, že aj keby
rozhodcovskékonaniezabezpečovaloúčastníkommenšiumieruspravodlivosti,tátoskutočnosťnemôže

spôsobovaťnerovnováhuvprávachapovinnostiachúčastníkov.Obochúčastníkovsatotižtýkarovnako,
obaja sú povinní podrobiť sa rozhodcovskej doložke a pravidlám rozhodcovského konania. Oprávnený
na záver uviedol, že v rozhodcovskom konaní, rovnako ako v konaní súdnom, majú obaja účastníci
konania rovnaké právne postavenie, rovnaké procesné práva a povinnosti a pokiaľ sú ich procesné
práva obmedzené, toto obmedzenie sa týka oboch účastníkov. Rozhodcovská doložka, ktorá zakladá
riešeniesporovpredrozhodcovskýmsúdomzabezpečujerovnakúúroveňochranyprávsporovýchstrán,

a to tak veriteľovi, ako aj spotrebiteľovi. Povinnému nebola rozhodcovským konaním spôsobená žiadna
ujma, naopak, spotrebiteľ je s poukazom na nižší poplatok za rozhodcovské konanie povinný hradiť
oprávnenému nižšie trovy konania.

K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca odvolaniu nemienil
vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez

nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 30.03.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie. Následne, dňa 28.04.2015, súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-C/0612/0091 zo dňa
11.02.2013 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna,
mediačná, a.s., so sídlom v Bratislave. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere

č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 18.06.2010.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Z citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený
a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej

zmluvy (doložky). To znamená, že exekučný súd je už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť,
čioprávnenýmoznačenýexekučnýtitulbolvydanýorgánom,ktorýmalprávomocvecrozhodnúť,pretože
ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce
žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho

základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade,
ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je okresný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej doložky (zmluvy).V prípade neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, rozhodcovský súd
nemôže prejednať a rozhodnúť medzi účastníkmi spor a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by mal

byť exekučným titulom. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého
nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného
orgánom, ktorý na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho
účinky paktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje
v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu rozhodcovskej

zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského
rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je právne irelevantná (Rozhodnutie Najvyššieho súd
Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012).

Exekučný súd skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky neposudzoval vecnú správnosť rozsudku
rozhodcovského súdu, exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je

vykonateľným exekučným titulom a či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor.
Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (29.05.2012),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah
zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania bola
uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na

tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto
zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, ďalší procesný postup
okresného súdu.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť

legitimitu pre exekučný titul je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, pretože spôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho
núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom

mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred
pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek
spôsobom zmeniť. Mohol len úver odmietnuť alebo ho prijať a podrobiť sa tak všetkým podmienkam
zmluvy, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka - zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú v prípade, že žalobcom bude

dodávateľ, riešené výlučne rozhodcovským súdom a v prípade, ak žalobcom bude spotrebiteľ, riešené
alternatívne buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom, je neprijateľná. Veriteľ,
ktorý vo väčšine prípadov podáva žaloby z obdobných úverových zmlúv nadobudol voči spotrebiteľovi
neprimeranú výhodu v tom, že v podstate dopredu naformulovanej zmluve určil, kto s konečnou
platnosťou vzájomný spor rozhodne a vylúčil tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Nie je

možné stotožniť sa s názorom odvolateľa, že súd nerešpektoval prejav vôle spotrebiteľa, ktorý nevyužil
možnosť vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou. Uvedený nesúhlas bolo potrebné v zmysle bodu
10.2.3 všeobecných obchodných podmienok vyjadriť formou písomného oznámenia doručeného banke
najneskôr pri uzavretí zmluvy, čo nezodpovedá zákonnej úprave o individuálne dohodnutej zmluvnej
podmienke, pričom nie je zrejmé, či klient - spotrebiteľ mal vôbec vedomosť o takejto možnosti. Takto

koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany
spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd
odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná.

Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady a
Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo, či nepriamo dotýkajú. Takouto
smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľskýchzmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je podľa čl. 288 Zmluvy
o Európskej únií záväzná pre každý členský štát ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa
má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica Rady č.

93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do
slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a
ktorý nadobudol účinnosť 01. 04. 2004.

Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom
je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinnej v čase uzavretia zmluvy
o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich
zmluvné strany .

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa§53os.2Občianskehozákonníkazaindividuálnedojednanézmluvnéustanoveniasanepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. V ust. § 53 ods. 4 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré podmienky je
možné považovať za neprijateľné, pričom podľa písm. r) tohto ustanovenia za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39

Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.05.2012, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul,
obsahujepodmienkyspôsobujúceznačnúnerovnováhumedziprávamiapovinnosťamizmluvnýchstrán.
Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako neplatnú.

Ustanovením obsahujúcim znenie rozhodcovskej doložky je bod 10.2.2 všeobecných obchodných
podmienok, ktorý stanovil, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené pred
rozhodcovským súdom.

Rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva aj z jej zaradenia do

všeobecných obchodných podmienok, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere, pričom takto dohodnutá
rozhodcovská doložka tak, ako je dojednaná, doslovnému zneniu ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka neodporuje. Ale dôsledkom takto dojednanej rozhodcovskej doložky je, že oprávnený si ju
dohodol sám pre seba, čím uvedené ustanovenie obchádza. Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou
rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech

spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu,
či už z nevedomosti, alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho
štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ust. § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS
o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993.

Podľa ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné
ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ichprípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a
pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na
ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa
odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných

predpisov.

K námietke oprávneného o tom, že ponukou uzavrieť rozhodcovskú doložku banka len plnila povinnosť
vyplývajúcu z ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom pri uzatváraní zmluvy, odvolací súd uvádza, že zo znenia tohto ustanovenia
vyplýva len povinnosť banky ponúknuť svojim klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Zo

znenia tohto ustanovenia však nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku v obchodných
podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť, pričom návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky
môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi
dojednať rozhodcovskú doložku individuálne.

Odvolací súd zdôrazňuje, že ak bola pred 01.01.2008 uzatvorená zmluva o úvere (kde bol dlžník
spotrebiteľom), nie je to žiadnou prekážkou na aplikáciu § 52 až § 54 OZ o spotrebiteľských zmluvách
na právne vzťahy vzniknuté z tejto zmluvy, nakoľko ustanovenie § 261 ods.3 písm. d) Obchodného
zákonníka (ďalej len ako „OBZ“) zaraďuje medzi obchodné záväzkové vzťahy aj vzťahy zo zmluvy o
úvere (§ 497), ktoré vzťahy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov OBZ (tzv. absolútny obchod).

Skutočnosť, že sa jedná v danom prípade o zmluvu uzavretú podľa OBZ a ako zmluvný typ je zaradená
medzi tzv. absolútny obchod nevylučuje aplikáciu všeobecných ustanovení OZ vrátane § 52 až § 54
dotýkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. To, či určitá zmluva (určitý zmluvný typ) má povahu spotrebiteľskej
zmluvy sa posudzuje podľa iných kritérií, než podľa akých OBZ rozlišuje záväzkové vzťahy na obchodné
záväzkové vzťahy (absolútny obchod, relatívny obchod, resp. fakultatívny obchod). Spotrebiteľská

zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale jedná sa o druh (povahu) zmluvy, pre ktorú najmä OZ, ale
aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a náležitosti, ktoré musí obsahovať a naopak,
ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv tvorí právny
základ ochrany spotrebiteľa a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Označenie zmluvy o
úvere (absolútny obchod) nie je prekážkou na aplikáciu ustanovení § 52 až § 54 OZ o spotrebiteľských

zmluvách, a to vychádzajúc zo subsidiarity OZ.

Odvolací súd konštatuje, že novelizácia OZ zákonom č.568/2007 Z.z., účinným od 01.01.2008, zaviedla
do § 53 ods.4 písm. r) za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve aj takú, ktorá
vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní. V ustanovení § 53 ods.3 OZ (účinnom v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy o úvere), ktoré obsahuje demonštratívny, neúplný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách; znamenajúci, že možno prihliadať aj na iné neprijateľné
podmienky ako tam uvedené, sa vyššie uvedená neprijateľná podmienka zavedená do OZ zákonom
č.568/2007 Z.z. nenachádza. Len zo samotnej skutočnosti, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere

sa vyššie uvedená neprijateľná podmienka nenachádzala v § 53 ods.3 OZ nemožno vyvodiť záver o
tom, že samotné vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej
zmluve a taktiež, že by takúto neprijateľnú podmienku nebolo možné podradiť pod § 53 ods.3 OZ.

Odvolací súd v prejednávanej veci taktiež považuje za potrebné ozrejmiť znenie dôvodovej správy
k § 53 ods. 4 písm. r) OZ. V dôvodovej správe sa totiž píše inter alia, že „spotrebiteľ môže svoje
práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj
v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“.

Je nepochybne v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov naplnenie cieľa vylúčiť zo života
spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch v záujme vyššej kvality života ľudí,
preto posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, je vecne správne, spravodlivé a v súlade správom. V danej veci rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, ktorý bol vydaný v rozhodcovskom
konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná podmienka,
pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom

vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje znaky
nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto nemohol byť
spôsobilým exekučným titulom.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzniknutý

právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah a na základe toho aj správne právne
vec posúdil. Preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.