Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Gabriela Világiová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/160/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715211483
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715211483.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s.,
Ružová dolina 25, 821 01 Bratislava, IČO: 47248980, zast. PRESPECTA Legal, s.r.o., Ružova dolina
25, 821 01 Bratislava, IČO: 36668745 proti žalovanému: N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. U., Y. XXX/
X, o zaplatenie sumy 319,99 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.
10C/422/2015-29 zo dňa 07.03.2016 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 72,85 eur s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 72,85 eur za obdobie od 26.09.2012 do zaplatenia.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd 1.inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 199,34 Eur s
prísl. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že nárok žalobcu
voči žalovanému bol dôvodný v časti o zaplatenie faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby spolu
v sume 199,34 Eur. Žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie sumy vyfakturovanej za poskytnutie
telekomunikačných služieb vo výške 72,85 Eura ako aj v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty. Zamietnutie
žaloby v časti o zaplatenie 72,85 Eur odôvodnil súd prvej inštancie s poukazom na skutočnosť, že
uplatnený nárok je premlčaný. K premlčaniu prihliadol ex offo. Premlčacia lehota uplynula 25.9.2015
pričom žaloba bola podaná na sú dňa 28.9.2015, teda po márnom uplynutí 3 rokov. Výrok o trovách
konania odôvodnil súd prvej inštancie s použitím § 150 ods. 1 a 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016.
2. Súd prvej inštancie žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 16,50 Eura za zaplatený súdny
poplatok. Náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, keďže ide o drobný spor v spotrebiteľskej veci.
Úspech žalobcu bol 62 % a úspech žalovaného 38 %. Rozdiel úspechu a neúspechu je 24 %.
3. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol rozsudok súdu 1.inštancie
v časti nepriznaného nároku z faktúry splatnej 25.9.2012 vo výške 72,85 Eura. V ostatnej časti
rozsudok súdu 1.inštancie odvolaním nenapadol. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 101 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého je premlčacia doba 3-ročná a plynie od dňa, kedy sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. V danom prípade mohlo byť právo vykonané po uplynutí splatnosti vystavenej faktúry,
ktorá bola splatná dňa 25.9.2012, až dňom 26.9.2012 došlo k porušeniu povinnosti zaplatiť faktúru,
čím sa dostal dlžník do omeškania. V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, 3-ročná premlčacia
doba uplynie dňom, ktorý sa číslom zhoduje s dňom , na ktorý pripadá udalosť, od ktorej začína beh
premlčacej doby. Premlčacia doba teda uplynie 26.9.2015, nakoľko 26.9.2015 bola sobota, podľa §
122 ods. 3 Občianskeho zákonníka je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň,
čo bolo 28.9.2015, kedy bola podaná žaloba na súde 1.inštancie, teda včas. Žalobca žiadal, abyodvolací súd rozsudok súdu 1.inštancie zmenil a priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 72,85 Eur
s príslušenstvom a zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.
5.Odvolacísúdpreskúmalrozsudokvnapadnutejčasti,pričombolviazanýodvolacímidôvodmivzmysle
§ 380 ods. 1 C.s.p. ako aj rozsahom odvolania v zmysle § 379 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.
6. Postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodné rozhodnutie súdu
1.inštancie potvrdiť, nakoľko je vo výroku vecne správne.
7. Odvolací súd nenariadil vo veci pojednávanie s poukazom na ustanovenie § 385 ods. 1 C.s.p. nakoľko
nebolo nutné zopakovať, či doplniť dokazovanie a nebolo zistené ani to, že by to vyžadoval dôležitý
verejný záujem.
8. Súd 1. inštancie správne ustálil skutkový stav, keď poukázal na zmluvný vzťah medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným ako aj to, že žalovanému boli vyfakturované štyromi faktúrami
odobraté služby, ktoré z jeho strany neboli zaplatené.
9. Po oboznámení sa s právnymi závermi súdu 1.inštancie ako aj s obsahom podaného odvolania,
odvolací súd konštatuje, že právne závery súdu 1.inštancie ohľadom posúdenia začiatku premlčacej
doby nie sú správne. Ak by premlčacia doba začínala plynúť až splatnosťou faktúry predloženej v
spise, ktorá je tam uvedená zo strany dodávateľa, bolo by odvolanie žalovaného dôvodné. V danom
prípade však odvolací súd dospel k iný právnym záverom zo správne zisteného skutkového stavu, ktoré
znamenajú to, že rozhodnutie súdu 1.inštancie je vecne správne vzhľadom na dôvodne použitý inštitút
premlčania, ktoré však odvolací súd posúdil odlišne.
10.Dlhsamusísplniťnielenriadne,aleajvčas.Čassplneniadlhuustanovujú§563a§564Občianskeho
zákonníka. Podľa nich čas plnenia môže byť dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí súdu, alebo môže byť ponechaný na vôľu dlžníka.
11. Pod časom splnenia dlhu sa rozumie jednak časový moment, v ktorom dlžník môže dlh splniť, a
jednak moment splatnosti (zročnosti) dlhu, v ktorom dlžník musí najneskôr plniť. Splatnosť záväzku
nastáva dňom nasledujúcim po uplynutí času splnenia dlhu. V tomto momente má veriteľ po prvýkrát
možnosť uplatniť svoje právo (pohľadávku) na súde. Určenie času splatnosti pohľadávky má význam
nielenzhľadiskaomeškaniasplnením(§517anasl.Občianskehozákonníka),aleajzhľadiskamožnosti
uplatnenia práva na súde, t. j. z hľadiska premlčania pohľadávky (§ 101 a nasl. Občianskeho zákonníka).
12. V dohode o splatnosti pohľadávky môžu veriteľ a dlžník určiť čas splnenia dlhu stanovením:
a) presného dňa splnenia,
b) lehoty určenej podľa dní, týždňov, mesiacov a rokov,
c) najneskoršieho dňa splatnosti dlhu.
13. Doba splnenia veriteľovej pohľadávky môže byť:
a) dohodnutá účastníkmi záväzkového vzťahu,
b) ustanovená právnym predpisom,
c) určená v súdnom rozhodnutí.
14. V danom prípade je nutné vychádzať z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Občiansky zákonník
vymedzuje objektívnym spôsobom začiatok plynutia premlčacej doby, teda podľa ktorého právo môže
byť vykonané prvý raz, ak vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu. V danom prípade vzniklo
objektívne právo podať žalobu vtedy, kedy sa oprávnený dozvedel o svojom práve. Z obsahu spisu
vyplýva, že právny predchodca žalobcu sa objektívne dozvedel o svojom práve uplynutím fakturačného
obdobia, ktorým bolo obdobie 8.8.2012 až 7.9.2012 tak, ako to vyplýva z pripojenej faktúry na čl. 4. Dňa
8.9.2012 sa právo mohlo vykonať po prvý raz, nakoľko bolo zrejmé v akej výške boli vykonané služby pre
žalovaného a kto tieto služby odobral. V danej veci nie je podstatnou skutočnosťou to, že následne bola
vystavená faktúra, kde bola určená splatnosť. Odvolací súd v danom prípade poukazuje na skutočnosť,
že nemožno ponechať na vôli dodávateľa stanoviť a vystaviť faktúru, v ktorej určí splatnosť tejto faktúry,
nakoľko týmto spôsobom dochádza z jeho strany k možnosti predlžovania premlčacej doby, čo je v
rozporesozásadouochranyspotrebiteľa,nakoľkovdanomprípadesajednáovzťahmedzidodávateľom
a spotrebiteľom, čim by došlo k hrubej nerovnováhe medzi spotrebiteľom a dodávateľom v neprospech
spotrebiteľa. Je nutné vychádzať z toho, kedy bola služba dodaná a nasledujúcim dňom objektívne
mohlo byť právo vykonané. Pokiaľ mohlo byť právo vykonane po prvýkrát 8.9.2012, začína plynúť 3-
ročná premlčacia doba dňa 9.9.2012 a táto uplynie 9.9.2015. Žaloba bola podaná na súde 1.inštancie
dňa 28.9.2015, teda po márnom uplynutí všeobecnej premlčacej doby. Preto je správy právny záver
súdu 1.inštancie ohľadom premlčania.15. Z obsahu spisového materiálu nevyplýva a ani to žalobca netvrdil, aby doba splnenia pohľadávky,
ktorá je predmetom sporu bola dohodnutá účastníkmi záväzkového vzťahu, ustanovená právnym
predpisom alebo určená v súdnom rozhodnutí.
16. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že ak čas plnenia nebol stanovený dohodou veriteľa
a dlžníka, ani nebol stanovený inak, t. j. právnym predpisom alebo určený súdnym rozhodnutím (žalobca
nijako v konaní nepreukázal, aby doba splnenia veriteľovej pohľadávky bola dohodnutá účastníkmi
záväzkového vzťahu, ustanovená právnym predpisom alebo určená v súdnom rozhodnutí) premlčacia
doba začína plynúť dňom nasledujúcim po tom, kedy dlh vznikol (R 28/1984).
17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd prihliadol na oslabenie práva
premlčaním z dôvodu, že ide o spotrebiteľský právny vzťah.
18. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
mu neboli priznané a neúspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania nepatria. Preto odvolací súd
vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.