Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 31, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/119/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114206082
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114206082.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu BL Telecom
collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpeného
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti
žalovanej Z. T., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom N. XX, XXX XX R., o zaplatenie 265,81 Eur s

príslušenstvom, o odvolaní VŠEOBECNEJ OCHRANY PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo
nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 (do 30. 06. 2016 vystupujúcej v pozícii vedľajšieho
účastníkanastranežalovanej),právnezastúpenejJUDr.PatrikomPodhorským,advokátom,Advokátska
kancelária so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 12C/329/2014-73 zo dňa 21. 04. 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 12C/329/2014-96 zo dňa 01. 12. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku týkajúcom sa vstupu vedľajšieho účastníka do konania (prvý výrok)
m e n í tak, že námietku žalobcu o vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej do konania z a m i e t a.

VŠEOBECNEJ OCHRANE PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava,

IČO: 42 362 962 (do 30. 06. 2016 vystupujúcej v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej)
náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, resp. „prvoinštančný súd“, event. „súd prvej
inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 01. 12. 2015 rozhodol, že doručením oznámenia
o vstupe vedľajšieho účastníka občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov,
zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava do

konania dňa 22. 10. 2014 nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníka na strane žalovanej (prvý výrok).
Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 265,81 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 %
ročne zo sumy 134,34 Eur od 19. 03. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 110,45 Eur od 19. 04. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo
sumy 17,52 Eur od 19. 05. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy
3,50 Eur od 19. 06. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 16,50 Eur za zaplatený súdny

poplatok a vo výške 75,07 Eur za zastúpenie advokátom zástupcovi žalobcu a to všetko v lehote do 30
dní od právoplatnosti tohto rozsudku (druhý výrok).
V odôvodnení rozsudku ohľadne vstupu vedľajšieho účastníka súd prvej inštancie uviedol, že dňa 22.
10. 2014 bolo súdu doručené podanie JUDr. Patrika Podhorského, advokáta so sídlom Zámocká 36, 811
01 Bratislava, ktorým oznámil v mene občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov
súdu vstup vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej

aj „O.s.p.“) na strane žalovanej. Okresný súd oznámil žalovanej vstup vedľajšieho účastníka do konania
na jej strane. Žalovaná neudelila súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Okresný súduviedol,žepodľaustanoveníObčianskehosúdnehoporiadkupredpokladmiúčastivedľajšiehoúčastníka
v konaní sú: a) výzva účastníka konania alebo podnet vedľajšieho účastníka konania, b) uvedenie
na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník vystupovať, c) preukázanie právneho záujmu

vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného
zákona - k tomu viď tiež ďalej), d) rozhodnutie súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník
konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva), e) súhlas vedľajšieho účastníka, ak
jeho vstup navrhol účastník konania, f) súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má
vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p., je podstatnou podmienkou vedľajšieho
účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať.
Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej
podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 O.s.p. nemožno žiadnym spôsobom
vyvodiť,žebyvedľajšíúčastníkmoholvkonanívystupovaťbezvyjadreniasúhlasu„nímpodporovaného“
účastníka. Je vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v

konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v
procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná
pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť.
To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2
O.s.p. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému)

účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník
vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v
momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v
konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas ale aj nesúhlas s jeho vstupom do konania.

Trebamaťtotižnapamäti,ževdôsledkurovnakýchprocesnýchprávapovinnostímôževedľajšíúčastník
v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho.
Napríklad rovnakými právami a povinnosťami vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 3 O.s.p.
treba rozumieť práva a povinnosti procesnej povahy, napr. priznanie náhrady trov konania, uloženie
povinnosti hradiť trovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 480/2005

zo dňa 28. 04.2005). Vedľajší účastník môže svojim konaním priamo ovplyvniť výšku náhrady trov
konania aj v neprospech ním podporovaného účastníka, na strane ktorého vystupuje. Účastník konania
má preto právo udelením svojho (ne)súhlasu zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii
vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p. konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a
účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do

konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nanútený
(z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013).
Žalovaná nevyjadrila súdu súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane.
Nečinnosť, alebo mlčanie, nie je možné zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku posúdiť ako
súhlas s vystupovaním vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. Podľa názoru okresného súdu,

ak sa nevyjadrí účastník, na koho strane má vedľajší účastník vystupovať svoj súhlas, oznámenie
občianskeho združenia o vstupe do konania nemá právnu relevanciu. Povahe a účelu občianskeho
súdneho sporového konania by sa priečil vstup takéhoto vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by bol
spotrebiteľovi nanútený. Okresný súd ďalej uviedol, že nemá preukázanú právnu subjektivitu subjektu
„občianskezdruženieVŠEOBECNÁOCHRANAPRÁVSPOTREBITEĽOV“,jehosídlo,IČO,anipredmet

činnosti a z týchto dôvodov ho považuje súd „za absolútne neúčinné“.

2. Proti rozsudku okresného súdu, konkrétne do výroku, ktorým okresný súd konštatoval, že
doručením oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka občianskeho združenia Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov, zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, so sídlom Zámocká 36,

811 01 Bratislava do konania dňa 22. 10. 2014 nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej (prvý výrok), vedľajší účastník na strane žalovanej podal odvolanie v zákonnej
lehote. Žiadal, aby odvolací súd zmenil prvý výrok rozsudku ohľadom vedľajšieho účastníctva tak,
že doručením písomného oznámenia občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov
so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 nastali účinky vzniku vedľajšieho

účastníctva. V odvolaní uviedol, že s účinnosťou od 15. 10. 2008 zaviedol Občiansky súdny poriadok
druhú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať, ako vedľajší účastníci v konaní. Tu je kritérium odlišné
odprvejskupinyvedľajšiehoúčastníctva,kdemusíísťohmotno-právnyzáujemvedľajšiehoúčastníkana
výsledkukonania.Vdruhejskupineprípadovlegitimáciunavstupvedľajšiehoúčastníkadokonaniadávasamotný zákon. V prípadoch, ak ide o druhú skupinu subjektov (ktorých predmetom činnosti je ochrana
spotrebiteľa podľa zák. č. 250/2007 Z. z.), stačí ak sa súd obmedzí na konštatovanie konkrétneho
zákonného ustanovenia a námietka neprípustnosti je v takýchto prípadoch zrejme vylúčená. Podľa jeho

názoru k účinnému vstupu vedľajšieho účastníka (ktorého predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa
podľa zák. č. 250/2007 Z. z.) nie je potrebný výslovný súhlas žalovaného, na ktorého strane vedľajší
účastník vystupuje a rovnako je pre prípustnosť vedľajšieho účastníctva právne irelevantná námietka
protistrany (žalobcu). Pretože v konaní žalovaná nevzniesol námietku neprípustnosti, nebol daný dôvod
na nepripustenie vedľajšieho účastníka. Poukázal na to, že vstúpil do konania ešte pred účinnosťou

novely O.s.p. účinnej od 01. 01. 2015, preto v týchto konaniach nebolo potrebné dokladať súhlas
žalovaného a teda oznámením vedľajšieho účastníka, že vstupuje do konania, nastáli účinky vstupu
vedľajšieho účastníka do konania. Výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania na jeho strane nebol potrebný. Pokiaľ okresný súd doručil oznámenie o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania žalovanej a táto nevyslovila nesúhlas so vstupom, je potrebné
považovať jeho vstup za prípustný. Postupom okresného súdu mu bola odňatá zákonná možnosť konať

pred súdom. Zároveň poukázal na rozdutia všeobecných súdov a uznesenie Ústavného súdu SR z 29.
01. 2014, sp. zn. PL. ÚS 1/2014.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej uviedol, že podstatnou
podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania (na ktorého sa vzťahujú ustanovenia § 93 ods.

1, 2 OSP) je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba
súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva (viď. uznesenie Najvyššieho súdu
sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013). Pri ignorovaní názoru hlavného účastníka, svojvoľným
vstupom vedľajšieho účastníka do konania sú mu poskytované citlivé osobné údaje hlavných účastníkov
konania (miesto pobytu, sociálna situácia pri platobnej neschopnosti, zamestnanie, rodinné väzby a

pod.), preto môže dôjsť k porušeniu čl. 19 ods. 2,3 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej poukázal na
novelizované znenie ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. a rozsudok Súdneho dvoru Európskej únie z 27.
02. 2014 sp. zn. C 470/12. Podľa jeho názoru ide o neúčelne vynaložené trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka. Poukázal na to, že vedľajší účastník podáva odvolanie len v časti nepriznaných
trov právneho zastúpenia, z čoho je zrejmé, že v tomto prípade nešlo o ochranu spotrebiteľa a snahu ho

chrániť pred vyfakturovanou zmluvnou pokutou. Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho
zastúpenia, priznáva, že žalovanej neposkytol pomoc pri ochrane jeho práva ako spotrebiteľ, čo je jeho
základným poslaním. Podľa jeho názoru vedľajší účastníci vstupujú do sporov automaticky zastúpené
právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu.

4. Odvolanie vedľajšieho účastníka na strane žalovanej bolo podané dňa 02. 06. 2015, teda ešte za
účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený
zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach,
v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo
potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470
ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP
a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (prvý výrok) podľa
ustanovenia § 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani
na jeho zrušenie (§ 389 CSP).

6. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákonom č. 353/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. a na to, aby vedľajší účastník,
ktorým bola právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného

predpisu, účinne vstúpil z vlastného podnetu do súdneho konania, musel doložiť aj súhlas hlavného
účastníka, na strane ktorého chcel v konaní vystupovať, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliadal.
Uvedené ustanovenie však nadobudlo účinnosť 1. januára 2015 a nebolo ho možné aplikovať na vstupvedľajšieho účastníka do konania, ku ktorému došlo pred uvedeným termínom. Uvedenej skutočnosti
preto bude zodpovedať aj nasledujúca časť odôvodnenia tohto rozhodnutia.

7. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobou sa žalobca v pozícii veriteľa voči žalovanej
domáhal zaplatenia sumy 265,81 Eur s príslušenstvom. Predmetom konania bol nárok vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy (v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. zo zmluvy o pripojení).

8. Dňa 22. 10. 2014 bolo okresnému súdu doručené oznámenie VŠEOBECNEJ OCHRANY PRÁV

SPOTREBITEĽOV so sídlom v Bratislave, že vstupuje do tohto súdneho konania ako vedľajší účastník
na stranu žalovanej. Písomným podaním zo dňa 19. 01. 2015 žalobca vzniesol námietku vstupu
vedľajšieho účastníka do konania (č.l. 64 - 66 spisu).

9. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom v Bratislave (resp. akýkoľvek subjekt,

ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) mala oprávnenie vystupovať v tomto konaní
ako vedľajší účastník na strane žalovanej (spotrebiteľa), pričom nemusela preukazovať „právny záujem
na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby vystupovala ako vedľajší účastník na strane žalovanej
(spotrebiteľa) jej dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s.
p. Účinky vstupu vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávali už okamihom doručenia

oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania);
výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane
nebol potrebný. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnili len vo
vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým bola právnická osoba založená za účelom ochrany práv podľa
osobitného predpisu a ktorej vstup do konania bol realizovaný do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93

ods. 4 O. s. p. výslovne upravovalo, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek
hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného konania realizuje možnosťou zabezpečiť
si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme

mal i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek
pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi mohla
byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na
náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

10. Odvolací súd konštatuje, že v registri organizácií vedeného Štatistickým úrad SR je zapísaná
VŠEOBECNÁOCHRANAPRÁVSPOTREBITEĽOVsosídlomvBratislave,IČO:42362962,sdátumom
vzniku 15. 11. 2012 (viď webovú stránku Štatistického úradu SR <..

11. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu v

odvolaním napadnutom výroku (prvý výrok) podľa ustanovenia § 388 CSP zmeniť.

12. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu (druhý výrok) zostáva nedotknutý (§ 367
ods. 3 CSP).

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
VŠEOBECNÁ OCHRANE PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava,
IČO: 42 362 962 (do 30. 06. 2016 vystupujúca v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej)
bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vzniklo jej proti žalobcovi právo na náhradu

trov odvolacieho konania. Pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a z obsahu spisu
nevyplýva, že jej v súvislosti s odvolacím konaním vznikli trovy, odvolací súd potom rozhodol, že
VŠEOBECNEJ OCHRANE PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom v Bratislave náhradu trov odvolacieho
konania nepriznáva.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).