Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/329/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114206082
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114206082.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci
navrhovateľa BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513,
zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711,
proti odporkyni Z. T., D.. XX. XX. XXXX, N. N. XX, XXX XX R., štátnej občianke Slovenskej republiky,
o zaplatenie 265,81 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Doručením oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov, zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Zámocká 36, 811 01
Bratislava do konania dňa 22. 10. 2014 n e n a s t a l i účinky vzniku vedľajšieho účastníctva na
strane odporkyne.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 265,81 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,00 % ročne zo sumy 134,34 eura od 19. 03. 2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške

9,25 % ročne zo sumy 110,45 eura od 19. 04. 2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,25 %
ročne zo sumy 17,52 eura od 19. 05. 2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo
sumy 3,50 eura od 19. 06. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 16,50 eura za zaplatený
súdny poplatok a vo výške 75,07 eura za zastúpenie advokátom zástupcovi navrhovateľa a to všetko v
lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 14. 03 2014 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy

265,81 eura s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o pripojení uzatvorenej
podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. medzi právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou
T-Mobile Slovensko a.s., ktorej práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky prevzala v dôsledku
zlúčenia spoločnosť Slovak Telecom a.s. s odporkyňou, poskytoval právny predchodca navrhovateľa od
účinnosti zmluvy odporkyni služby elektronickej komunikácie. Odporkyňa sa zaviazala riadne odoberať
služby elektronickej komunikácie, a to najmä uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom
prideleného telefónneho čísla a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku

podľa zvoleného programu služieb. Odporkyňa neplnila svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo zmluvy a
cenu riadne poskytnutých služieb navrhovateľovi nezaplatila, resp. nezaplatila ich pomernú časť, čím
porušila povinnosti jej vyplývajúce zo zmluvy v spojení so Všeobecnými podmienkami. Dlh odporkyne
voči navrhovateľovi, ktorý vznikol na základe vyššie uvedených skutočností vyčíslil nasledovne: celková
neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky: 265,81 eura, aktuálna dlžná suma: 265,81 eura.
Na základe uvedeného, sa navrhovateľ domáhal zaviazania odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu

265,82 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 134,34 eura od 19. 03.
2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 110,45 eura od 19. 04. 2011
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 17,52 eura od 19. 05. 2011 dozaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3,50 eura od 19. 06. 2011 do zaplatenia
a náhradu trov konania.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 17Ro/88/2014-36 zo dňa 12. 05. 2014, ktorý sa odporkyni
nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto bol uznesením č.k. 17Ro/88/2014-49 zo dňa 03. 09. 2014
zrušený. Návrh spolu s prílohami bol doručený do vlastných rúk odporkyne dňa 27. 01. 2015, odporkyňa
sa k návrhu nevyjadrila.

Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 43 ods. 1 zákona 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Občiansky zákonník“), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), ak
záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Nakoľko predmetom konania je zaplatenie sumy 265,81 eura, ide podľa § 200ea OSP o drobný spor.
Súd podľa § 115a ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP rozhodol vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené súdom na úradnej tabuli súdu od 14. 04.
2015 do 21. 04. 2015.

Z navrhovateľom predložených listín mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa
uzatvoril s odporkyňou zmluvu o pripojení dňa 01. 06. 2005, ktorej predmetom bolo poskytovanie
telekomunikačných služieb odporkyni právnym predchodcom navrhovateľa za odplatu, telefónne číslo
odporkyne bolo 0911 900 755. Telekomunikačné služby boli odporkyni poskytnuté, za tieto vyúčtoval

právny predchodca navrhovateľa voči odporkyni odplatu a to faktúrou na sumu 134,34 eura s dátumom
splatnosti 18. 03. 2011, na sumu 110,45 eura s dátumom splatnosti 18. 04. 2011, na sumu 17,52
eura s dátumom splatnosti 18. 05. 2011 a na sumu 3,50 eura s dátumom splatnosti do 18. 06. 2011.
Súd mal preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 06. 2013 bola pohľadávka
voči odporkyni pod referenčným č. 9000414016 právnym predchodcom navrhovateľa postúpená

navrhovateľovi. Nakoľko odporkyňa vystavené faktúry za poskytnuté služby navrhovateľovi ani jeho
právnemu predchodcovi neuhradila, súd podanému návrhu vyhovel a zaviazal odporkyňu zaplatiť
navrhovateľovi sumu 265,81 eura.Z dôvodu omeškania odporkyne s plnením peňažného dlhu vzniklo navrhovateľovi právo podľa § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka na zaplatenie úroku z omeškania z dlžných súm. Výšku úrokovej sadzby

stanovuje § 3 ods. 1 nariadenia, v znení účinnom do 31. 01. 2013 nakoľko zmluvný vzťah vznikol pre
týmto dňom a to navýšením ôsmich percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú Európskou
centrálnou bankou. Odporkyni bola preto uložená povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania v zákonom a
nariadením stanovenej výške z dlžných súm a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých
faktúr do zaplatenia, keďže omeškaním s plnením peňažného dlhu doposiaľ trvá.

Nakoľko navrhovateľ mal v konaní plný úspech, vnikol mu podľa § 142 ods. 1 OSP nárok na náhradu
trov konania, ktorú si uplatnil vo výške 16,50 eura za zaplatený súdny poplatok a vo výške 75,07 eura
za zastúpenie advokátom.

Z priznaných trov zastúpenia advokátom predstavuje odmena 46,48 eura (2 x 23,24 eura) podľa §
10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z., o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“) za dva vykonané úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky, prevzatie a
príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a podľa písm. c) písomné podanie návrhu na súd,

náhrada hotových výdavkov predstavuje 16,08 eura (2 x 8,04 eura) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a 20 %
daň z pridanej hodnoty (základ dane 62,56 eura) predstavuje 12,51 eura podľa § 18 ods. 3 vyhlášky.

Súd preto zaviazal v konaní neúspešnú odporkyňu nahradiť v konaní úspešnému navrhovateľovi
náhradu trov konania vo výške 16,50 eura za zaplatený súdny poplatok a vo výške 75,07 eura za

zastúpenie advokátom.

Dňa22.10.2014bolosúdudoručenépodanieJUDr.PatrikaPodhorského,advokátasosídlomZámocká

36, 811 01 Bratislava, ktorým oznámil v mene občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov súdu vstup vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 OSP na strane odporkyne.
Súd oznámil odporkyni vstup vedľajšieho účastníka do konania na jej strane, odporkyňa neudelila súhlas
so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, v znení účinnom do 31. 12. 2014, ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z

účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi prezentovanými v odbornej
literatúre (viď Jaroslav Krajčo a kol., Občiansky súdny poriadok - Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion,

2010) predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a) výzva účastníka konania alebo
podnet vedľajšieho účastníka konania, b) uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník
vystupovať, c) preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o
prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d) rozhodnutie súdu
o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho

účastníctva), e) súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f) súhlas
(hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup
dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania.

Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi
s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do
konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu
vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámeniealebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje
rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej
pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa

stal vedľajším účastníkom konania.

Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o
(ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť
vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší

účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a
prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP zákon nestanovuje ako podmienku účasti
tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu

(§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné
postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jeho činnosti bola ochrana práv, o ktoré
v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré
osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka.
Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene

zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré
bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/
zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať
návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo
môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, je podstatnou podmienkou vedľajšieho
účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať
(viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm. f). Potreba súhlasu
účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a

účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by
vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať bez vyjadrenia súhlasu „ním podporovaného“ účastníka.
Je vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si
neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je

hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v
plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP. Účel
procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi
konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať,
s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente,

keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení
vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní
podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas ale aj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba
mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník
v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho.

Napríklad rovnakými právami a povinnosťami vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 3 OSP
treba rozumieť práva a povinnosti procesnej povahy, napr. priznanie náhrady trov konania, uloženie
povinnosti hradiť trovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 480/2005
zo dňa 28. 04.2005). Vedľajší účastník môže svojim konaním priamo ovplyvniť výšku náhrady trov
konania aj v neprospech ním podporovaného účastníka, na strane ktorého vystupuje. Účastník konania

má preto právo udelením svojho (ne)súhlasu zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii
vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a
účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do
konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi podľa § 93 ods. 2 OSP nanútený
(z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013).

Odporkyňa nevyjadrila súdu súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane.
Nečinnosť, alebo mlčanie, nie je možné zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku posúdiť ako súhlas
s vystupovaním vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Pokiaľ preto nevyjadrí účastník, na kohostrane má vedľajší účastník vystupovať svoj súhlas, oznámenie občianskeho združenia o vstupe do
konania nemá právnu relevanciu. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil
vstup takéhoto vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený. Súd tiež uvádza,

že súd nemá preukázanú právnu subjektivitu subjektu „Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV“, jeho sídlo, IČO, ani predmet činnosti a z týchto dôvodov ho považuje súd za
absolútne neúčinné, preto ani nebol dôvod vyzývať JUDr. Patrika Podhorského na odstraňovanie vád
podania, pokiaľ odporkyňa súhlas na vystupovanie uvedeného subjektu na jej strane neudelila.

So zreteľom na uvedené, pri absencii výslovnej právnej úpravy, ako postupovať v prípade, ak
oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nenastanú účinky vzniku
vedľajšieho účastníctva, považoval súd za potrebné deklaratórne rozhodnúť tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia (podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/207/2011 zo dňa 10. 10. 2012).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri

odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať

jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.