Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, August 23, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/180/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615209666
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615209666.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a
členov senátu JUDr. Evy Malíkovej, JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: Consumer Finance
Holding, a. s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, právne zastúpeného
spoločnosťou Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom v Martine, Jilemnického 4012/30, IČO:
36 715 352, proti žalovanému: X. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X., S. Dr. A. V. XXXX/XX, v

konaní o zaplatenie 3.085,38 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/403/2015-20 zo dňa 1. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal

za nesporne preukázané, že medzi účastníkmi vznikol občianskoprávny záväzkový vzťah zo zmluvy
o pôžičke zo dňa 21.02.2012, ktorej predmetom bolo poskytnutie pôžičky vo výške 2.329,98 eur
žalobcom žalovanému. Čiastkou 1.311,65 eur sú uvedené celkové náklady spotrebiteľa a ich súčet s
výškou pôžičky 2.329,98 eur zodpovedá 3.641,63 eurám. Žalovanému teda nebolo reálne poskytnutých
3.641,63 eur tvrdených žalobcom v žalobe, ale 2.329,98 eur na úhradu jeho ďalších dlhov. Žalobca na
rozdiel od žalovaného svoje povinnosti zmluvného vzťahu riadne a včas splnil. Okresný súd konštatoval,

že právny vzťah účastníkov konania je aj spotrebiteľským vzťahom, ktorý je potrebné podradiť pod
príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 21.02.2012.
Obligatórnou náležitosťou spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.
účinného k 21.02.2012 bolo uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov. Zmluva,
ktorú žalobca pripojil k žalobe, obsahuje len dojednanie o výške splátky 68,71 eur bez uvedenia, aká
časť z nej pripadá na istinu, aká na úrok, na poplatky, takže spotrebiteľ ako slabšia strana sporu nevie, či

eštesplácaistinu,aleboužsplácaúrok,alebosplácapoplatky.Zmyslomprijatiauvedenejprávnejúpravy
bolo právo spotrebiteľa poznať vopred spôsob umorovania úveru, čo tiež ovplyvňuje jeho rozhodnutie, či
vôbec uzatvoriť úverovú zmluvu. Uviedol, že zmluva bola uzatvorená 21.02.2012, pričom táto náležitosť
bola vyžadovaná už v čase prijatia Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z., ktorý nadobudol
účinnosť od 02.04.2010. Žalobca mal časový priestor takmer 2 roky na zosúladenie predtlačeného
zmluvného formulára so zákonom. Zároveň tiež poukázal v tejto súvislosti i na bod 31 Smernice 2008/48/

EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorého by zmluva o úvere mala zrozumiteľným
a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so
svojimiprávamiapovinnosťami,ktorémuznejvyplývajú.Prenedodržanieuvedenejzákonnejnáležitosti
je potrebné spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 a) uvedeného zákona považovať za bezúročný
a bez poplatkov, v nadväznosti načo ustálil, že pokiaľ žalovaný čerpal pôžičku v sume 2.329,98 eur,
vrátil 68,71 eur, v čase vyhlásenia rozsudku žalobcovi dlhuje časť istiny úveru. Avšak nakoľko v zmluve

absentuje údaj o tom, či a aká časť splátky pôžičky pripadla na istinu úveru, nebolo možné v čase
vyhlásenia rozsudku určiť výšku dlhu žalobcu. Za ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby okresný súdpovažoval to, že vypovedanie úverovej zmluvy z 23.12.2012 bližšie neoznačeným subjektom nemohlo
privodiť zamýšľané právne účinky, a teda pokiaľ splatnosť úveru bola dohodnutá do júla 2016, v čase
vyhlásenia rozsudku nastala len splatnosť tej-ktorej splátky, nie celého dlhu. Žalobca sa takéhoto nároku

nedomáhal a neuviedol, či sa domáha zaplatenia všetkých doteraz splatných a nezaplatených splátok,
alebo len niektorej z nich, a teda nemohol priznať žalobcovi právo na zaplatenie doteraz splatných
splátok,čovzhľadomnaichneidentifikovanieniejemožné.Niejetotižzrejmé,vzhľadomnabezúročnosť
a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, ustáliť, aká časť z doteraz nezaplatených splatných splátok
pripadá len na istinu úveru. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods.

1 O. s. p.

2. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Uviedol, že v
žalobnomnávrhuzodňa10.12.2015pravdivoopísalrozhodujúceskutočnosti,skutkovonávrhzdôvodnil,
špecifikácia nároku vyplýva jednak z prehľadu splátok a úhrad, ktoré tvoria prílohu žalobného návrhu,
ako aj z ním popísaného podania zo dňa 26.01.2016. Žalobca uviedol úhrady žalovaného, predložil

i všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, v ktorých sú jednotlivé
uplatnené nároky žalobcu zdôvodnené. Z prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že žalovaný mal ku dňu
podania žalobného návrhu uhradiť žalobcovi 2.727,35 eur, tak ako je to uvedené v stĺpci „Splátka“. Ďalej
maluhradiťzmluvnúpokutuvzmyslečl.11všeobecnýchobchodnýchpodmienokvsume428,24eur,ako
je uvedené v stĺpci „Pokuta“, pričom žalobca žiadal zmluvnú pokutu len k 31.01.2015 a nie i tú, ktorá bola

pripočítaná po tomto dni. Neobstojí preto podľa neho konštatovanie okresného súdu o tom, že nebolo
možné určiť výšku dlhu žalobcu, nakoľko právny zástupca žalobcu písomným podaním z 26.01.2016
označené ako „Oznámenie o neúčasti na pojednávaní dňa 01.02.2016 o 9:45 hod. spolu so špecifikáciou
pohľadávky“ riadne vyšpecifikoval uplatnenú pohľadávku. Ak by aj pripustil konštatovanie súdu, že úver
je bezúročný a bez poplatkov, nebol daný dôvod na celkové zamietnutie uplatneného nároku, nakoľko

zo zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky, ktorá je súčasťou žalobného návrhu, je zrejmé, že schválená
výška pôžičky predstavuje 2.329,98 eur a z priloženého prehľadu splátok a úhrad, ako aj z podania
právneho zástupcu zo dňa 26.01.2016 je zrejmé, že žalovaný uhradil 68,71 eur. Zastal preto názor,
že pri najmenšom suma 2.261,27 eur mala byť napadnutým rozsudkom priznaná. Ďalej okresný súd
dospel k presvedčeniu, že vypovedanie úverovej zmluvy nemá zamýšľané právne účinky, že zmluvný

vzťah založený zmluvou o pôžičke trvá ďalej. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť
46 splátok, uhradil len 1 splátku dňa 23.02.2012 vo výške 68,71 eur a zvyšných 45 splátok uhradených
nebolo. Dlh teda predstavuje sumu 3.091,95 eur a zvyšok sumu 6,57 eur ako zmluvnú pokutu, ktorú si
žalobca neuplatňuje. Zastal názor, že okresný súd nesprávne právne posúdil vec, v nadväznosti načo
žiadal, aby odvolací súd jeho rozhodnutie zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v
podanom odvolaní (§ 379 C. s. p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 C. s. p.) odvolaním napadnuté
rozhodnutie okresného súdu postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) C. s. p. zrušil a postupom podľa
§ 391 ods. 1 C. s. p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd z výsledkov vykonaného
dokazovania nedospel k správnym skutkovým zisteniam, následne i nesprávne právne vec posúdil, v
dôsledku čoho neostávalo, než rozhodnutie okresného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Z
vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplynulo, napokon to konštatoval i okresný súd vo svojom

rozhodnutí, že schválená výška pôžičky, tak ako bola vyplatená žalobcovi, predstavuje sumu 2.329,98
eur. Tiež nesporným medzi účastníkmi bolo a konštatoval to i okresný súd, že žalovaný uhradil žalobcovi
na splatenie pôžičky sumu 68,71 eur.

5. Pokiaľ by odvolací súd považoval za správne konštatovanie okresného súdu o tom, že zmluva o

pôžičke neobsahovala obligatórnu náležitosť spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z. z. účinného k 21.02.2012, teda uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov
a poplatkov, v nadväznosti načo je potrebné považovať žalobcom poskytnutý úver za bezúročný a
bez poplatkov a stotožnil by sa i s tvrdením okresného súdu o tom, že vypovedanie úverovej zmluvy
z 23.12.2012 bližšie neoznačeným subjektom nemohlo privodiť zamýšľané právne účinky, nemohol

zároveň prisvedčiť konštatácii okresného súdu o tom, že v čase vyhlásenia rozsudku nebolo možné určiť
výšku pohľadávky žalobcu a výšku dlhu žalovaného.6. Pokiaľ totiž žalovaný mal dlh uhradiť žalobcovi v 53 splátkach vo výške 68,71 eur, znamená to, že pri
výške pôžičky 2.329,98 eur v každej splátke na istinu pripadlo 43,96 eur. Splatnosť prvej splátky nastala
20.03.2012, pričom ku dňu rozhodnutia okresného súdu mal žalovaný uhradiť 47 splátok vo výške istiny

43,96 eur. Za rok 2012 išlo totiž o 10 splátok, za roky 2013, 2014 a 2015 o 10 splátok, za rok 2016
ku dňu rozhodnutia okresného súdu o 1 splátku. Vychádzajúc z uvedeného, podľa názoru odvolacieho
súdu nebol problém po odpočítaní žalovaným uhradenej splátky ustáliť výšku dlhu žalovaného ku dňu
rozhodnutia okresného súdu jednoduchým matematickým výpočtom.

7. Na druhej strane však odvolací súd dáva do pozornosti okresného súdu skutočnosť, že vzhľadom na
to, že žaloba bola doručená okresnému súdu 11.12.2015, je potrebné, aby sa okresný súd vysporiadal
i s otázkou prípadného premlčania nároku žalobcu na úhradu jednotlivých splátok ex offo, tak ako to
vyplýva z ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v platnom znení s prihliadnutím i na dojednanie konečnej
splatnosti úveru v júli 2016.

8. V nadväznosti na uvedené neostávalo odvolaciemu súdu, než rozsudok okresného súdu zrušiť,
vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby okresný súd o nároku žalobcu rozhodol v zmysle intencií
zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu.

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)