Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 20, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/215/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815208812
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815208812.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudcov JUDr.
Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v exekučnej veci oprávneného H., s.r.o., T., H. č. XX,
IČO: 35807598, zast. Advocate s.r.o., 811 09 Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 36865414, v mene ktorej
koná konateľ spoločnosti JUDr. Martin Máčaj, advokát, proti povinnému: Patrícia P., nar. XX.XX.XXXX,
E. XXXX/X, XXX XX U., o vymoženie istiny 100,00 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 16Er/1916/2015-20 zo dňa 14.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súdu prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie doručenú súdu dňa 6.5.2015. V odôvodnení uviedol, že oprávnený
sa návrhom domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je

rozsudok rozhodcovského súdu (rozhodcovský rozsudok). Zistil, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný
v spotrebiteľskej veci (§ 52 a násl OZ), pričom rozdhocovskú doložku, z ktorej rozhodcovský súd dovodil
svojuprávomocrozhodnúťvoveci,posúdilsúdprvejinštancieakoneprijateľnúzmluvnúpodmienku(§53
ods. 1 OZ), a teda neplatnú (§53 ods. 5 OZ). Povahu rozhodcovskej doložky ako nepriajteľnej zmluvnej
podmienky dovodil súd prvej inštancie z toho, že rozhodcovská doložka: a) vytvára nerovnováhu v
právnom postavení zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa keď prakticky neumožňuje spotrebiteľovi

voliť iný spôsob prejednania veci než v rozhodcovskom konaní, b) nenapĺňa záujem na ochrane
spotrebiteľa, c) spotrebiteľ nemal na výber, pretože rozhodcovská doložka bola vopred zakomponovaná
vo všeobecných zmluvných podmienkach, d) nebola dojednaná v čase zvýšenej bdelosti spotrebiteľa
po vzniku sporu, e) bola dojednaná bez poučenia spotrebiteľa o rozdiele medzi rozhodcovským a
všeobecným súdom. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky
potom súd prvej inštancie považoval za nespôsobilý exekučný titul, a preto odôvodňujúci zastavenie

exekučného konania podľa § 41 a § 45 ods. 1, 2 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Mal za to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 z.z. o rozhodcovskom konaní.

Citoval znenia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, v
súlade s ktorými súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny
predpis. Ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných
súdovzastaviťexekučnékonanievprípade,akrozhodcovskýrozsudokukladápovinnosť,ktoráodporuje
dobrým mravom, ale exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených
podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie

exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v
prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok) tak ako ich vyžaduje ust. § 34 zákona o rozhodcovskomkonaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Oprávnený bol názoru,
že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať

samotné rozhodcovské konanie, ale len výrok exekučného titulu (odôvodnenie nemôže zaväzovať
účastníkov konania). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. záväznosť k niečomu objektívne
nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí
mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Požiadavka materiálnej stránky exekučného titulu
znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku

samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody
zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Konštatoval, že postupom súdu
a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o
žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. § 40 zákona o rozhodcovskom konaní)
exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Namietal
neúplné zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie. S poukazom na ustanovenie § 3 a nasl.

zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov oprávnený poukázal
na skutočnosť, že s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu v súlade s týmto ustanovením formou
samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.
Mal za to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v súlade so zákonom o rozhodcovskom

konaní v znení neskorších predpisov. K námietke súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom
tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Vzhľadom na uvedené
žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") a dospel k

záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385
CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvej inštancie pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcie,návrhnavykonanieexekúcieaexekučnýtitul.Zcitovanéhozákonnéhoustanovenia
totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcieuznesenímzamietne.Súladomexekučnéhotitulusozákonompritomtrebarozumieť

nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať,
teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného
titulu. Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať
rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk.

6. Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
z úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/
Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom

(§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/.
Ak súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok
vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy,
ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného
poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval

rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý
je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.7. Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva

medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky
vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou
viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011).

8. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012

sp. zn. 6 Cdo 1/2012).

9. Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o
úvere je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinnou bol založený na jej základe
spotrebiteľský vzťah. Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods.

1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z., správne preto súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení §
52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
s prihliadnutím aj na príslušnú smernicu Rady 93/13/EHS a zisťoval, či zmluva, na základe ktorej
bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto
absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva má neprimeraný

charakter, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v
neprospech spotrebiteľa, teda povinného (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzatvoreniazmluvy).Rozhodcovskúzmluvusprávnepovažovalsúdprvejinštanciezanekalú,postihnutú
sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení.

10. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva
horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo
komunitárne komfortným spôsobom. Uvedené zákonné ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní je pritom podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/

EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorého členské štáty Európskej
únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.

11. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, že za neprimeranú je potrebné
považovať rozhodcovskú zmluvu v danej veci, ktorá bola uzatvorená v rovnaký deň ako samotná zmluva
o úvere, povinnej bola predložená oprávneným na vopred pripravenom formulári, kde sa doplnili len
údajepovinnejačísloadátumuzatvoreniaúverovejzmluvy,nebolaindividuálnedojednaná,keďpovinná

ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Veriteľ mohol na základe predmetnej rozhodcovskej
zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovi, resp. rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť
tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa
na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu
pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie svojej formulárovej rozhodcovskej

zmluvy. Odvolací súd zastáva názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ
má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa
podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol
nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy
je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú zmluvu v celosti za neprijateľnú, ktorá spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v
náväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08,
C-168/05).12. Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,

že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je
takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

13.Odvolacísúduzatvára,žesúdprvejinštancievdanomprípadesprávneprávneposúdilrozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

14. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).