Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 20, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/216/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315200330
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8315200330.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky

senátu a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobkyne F. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. Y. XX, G., právne zastúpená JUDr. Pavlom Gombosom, advokátom,
Moldavská cesta 21/A, Košice proti žalovaným 1/ F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Y. XX, G. a 2/ W.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Y. XX, G., obaja právne zastúpený JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom,
Štefániková17,Humennéourčenievlastníckehoprávanehnuteľnostioodvolanieoodvolanížalovaných
proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 21C/19/2015-83 zo dňa 19.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok

Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1/ a 2/ rade v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa je vlastníkom v podiele XX/XX
nehnuteľnosti a to pozemku parcele registra C č. XXX/X o výmere XXX m2 , druh pozemku záhrady,
zapísané na LV č. XXX, okres K., obec O. Y. k. ú. O. Y.. Vyslovil, že o trovách konania medzi účastníkmi
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Uložil žalovaným
povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné spoločne a nerozdielne súdny poplatok za žalobu
vo výške 99,50 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení poukázal na výsledky

vykonaného dokazovania, zistený skutkový stav, stanovisko účastníkov konania, výsluch svedkov V. W.,
O. Z., obsah pripojených listinných dôkazov a to čestné prehlásenie W. Z., F. Q., citoval ust. § 134 ods. 1,
2, 3, 4, 129, 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že pri posudzovaní dôvodnosti žaloby skúmal,
či žalobkyňa má naliehavý právny záujem na podanej žalobe a zistil, že áno, lebo jej právne postavenie
je isté. Ak nebude zapísaná ako podielová spoluvlastníčka k spornej parcele na okresnom úrade,
odbore katastrálnom, nemôže realizovať svoje práva spoluvlastníčky bez rozhodnutia súdu. Súd žalobe
vyhovel, pretože sa jedná o pozitívnu žalobu a žalobkyňa preukázala, že nadobudla vlastnícke právo

po svojich právnych predchodcoch dedením spornej parcely a to konkrétne osvedčením o dedičstve č.
XXDXX/XX z 24.07.2009, kedy zdedila podiel. To zn., že žalobkyňa preukázala, že sa stala podielovou
spoluvlastníčkou a to v podiele XX/XX uznesením Okresného súdu Humenné, sp. zn. 14D/551/2004 po
svojej matke F. Q. a osvedčením o dedičstve sp. zn. XXD/XX/XXXX z 24.07.2009 po svojom nebohom
bratovi V. Q.. V konaní bolo preukázané, že sa jednalo o pôvodnú parcelu E KN č. 5, ktorá bola vytvorená
z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 5, zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. X, k.ú. O. Y. a že
vlastníkom bol zapísaný titulom kúpy z roku 1923 B. Z. pod Z v podiele XX/XXX a titulom kúpnej zmluvy

z roku 1928 právny predchodca žalobkyne B. Z. pod Z v podiele XX/XXX k parcele č. X o výmere X XXX
m2. Z identifikácie parciel N z 25.06.2013 vyplýva, že v súčasnosti je parcela č. X zapísaná na viacerých
listoch vlastníctva a aj na LV č. XXX ako CKN č. XXX/X, druh pozemku záhrady o výmere XXX m2, ktoré
sú zapísané v súčasnosti vo vlastníctve žalovaných v podiele po jednej polovici. Titulom nadobudnutiaje notárska zápisnica - osvedčenie o vydržaní z 15.10.2012. Žalobkyňa v konaní preukázala, že nedala
ako podielová spoluvlastníčka žiadne súhlasné stanovisko notárovi, obci ani žalovaným k vydržaniu. V
konaní bolo preukázané, že skutočnosti uvádzané v notárskej zápisnici o osvedčení vlastníckeho práva

vydržaním z 15.10.2012 č. N XXX/XXXX sú nepravdivé. Konkrétne nebolo preukázané žiadne darovanie
uvedenej nehnuteľnosti na žalovaných zo strany ich právnych predchodcov. Žalovaní taktiež potvrdili, že
v čase vydania osvedčenia o vydržaní vedeli, že je potrebná písomná zmluva o prevode nehnuteľnosti a
napr. rodinný dom po právnych predchodcoch prepísali písomnou zmluvou. Žalovaní potvrdili, že vedeli,
že podielovou spoluvlastníčkou spornej parcely je žalobkyňa. Z toho vyplýva, že žalovaní nemohli byť

dobromyseľní a nemohli vstúpiť do oprávnenej a dobromyseľnej držby k spornej nehnuteľnosti v roku
2000 a k žiadnemu darovaniu nehnuteľnosti nedošlo. Rovnako žalovaná v 2/ rade potvrdila, že podľa
nej malo dôjsť k ústnej neuzavretej darovacej zmluve medzi jej otcom a ňou v čase, keď ešte nebola
vydatá za žalovaného v 1/ rade a to za prítomnosti jej súrodencov. Z toho je zrejmé, že nie je preukázaný
žiaden vstup do oprávnenej dobromyseľnej držby zo strany žalovaných. Súd prvej inštancie konštatoval,
že žalovaní nepreukázali ani reálnu deľbu nehnuteľností žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Išlo len o

ichtvrdeniazpočutia,žemožnomedzidvomasvetovýmivojnamidošlokreálnejdeľbemedzipôvodnými
pozemnoknižnými vlastníkmi, ktoré však v skutočnosti preukázané neboli.
Podľa judikatúry aj právneho stavu citovaného, len samotné reálne užívanie nejakej nehnuteľnosti, či
už pozemku, alebo domu neznamená oprávnený vstup do dobromyseľnej a pokojnej držby. Je zrejmé,
že právni predchodcovia žalovaných si nikdy v minulosti nevyriešili vysporiadanie vlastníckeho práva

k spornej parcele a to ani v rámci dedičských konaní, súdnych konaní ani mimosúdne. Samotné
postavenie plotu žalobkyňou a jej manželom medzi spornou parcelou č. XXX/X a parcelou č. XXX
ešte neznamená samo o sebe reálnu deľbu pozemkov bez preukázania ďalších potrebných náležitosti
vyžadovaných zákonmi. Súd prvej inštancie skonštatoval, že zo strany žalovaných a ich právnych
predchodcovnebolisplnenépodmienkyprevydržanieatedaneunieslisvojedôkaznébremeno.Naopak,

žalobkyňa preukázala ako nadobudla spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti, ako nadobudli
spoluvlastnícky podiel jej právni predchodcovia, vrátane pôvodnej pozemnoknižnej vložky, kde bol
zapísaný pod Z a Z B. Z., jej právni predchodca. Parcela EKN č. X bola vytvorená z pôvodnej
pozemnoknižnej parcely č. X zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. X k.ú. Y., kde ako vlastník bol
zapísaný právny predchodca žalobkyne B. Z. pod Z v podiele XX/XXX a pod Z B. Z. v podiele XX/

XXX. Podľa identifikácie, v súčasnosti parc. č. X je zapísaná aj na LV č. XXX ako H. č. XXX/X,
druh pozemku záhrady o výmere XXX m2 vo vlastníctve žalovaných v jednej polovici. Vo vzťahu k
nadobudnutiu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalovaných, súd
prvej inštancie uviedol, že v konaní neboli preukázané všeobecné tvrdenia žalovaných, ani o reálnom
delení nehnuteľnosti medzi vojnami, resp. po vojne medzi právnymi predchodcami strán sporu. Všetky

podmienky potrebné pre vydržanie podľa Uhorského obyčajového práva v čase od 1855 do 1950 boli
preukázané a splnené. Len samotné užívanie pozemkov a prípadné postavenie plevne a pivnice na
takéto konštatovanie nestačí. Naopak, žalobkyňa preukázala zápisom v pozemnoknižnej vložke, že jej
právny predchodca bol zapísaným spoluvlastníkom a následne došlo k dedeniu spornej parcely. Od
01.01.1951 do 1964 platilo vydržanie podľa stredného Občianskeho zákonníka zákona č. 141/1950

Zb., kde sa vyžadovali obdobné podmienky a to oprávnená, dobromyseľná, nepretržitá držba aspoň 10
rokov a vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby. Tento zákon zaviedol v § 116 ods. 1 stredného
Občianskeho zákonníka kratšiu 10-ročnú vydržaciu lehotu, pričom podľa § 566 ods. 1 stredného
Občianskeho zákonníka, ak vydržacia lehota začala bežať pred 01.01.1951 skončí sa, ak tento zákon
stanovuje kratšiu lehotu, najneskôr uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 01.01.1951, podľa

ods. 2 to isté platí aj o vydržacej dobe. V tomto prípade sa ust. § 566 nemôžu použiť, pretože žalovaní ani
nepreukázali prvú podmienku pre vydržanie a to začatie plynutia vydržacej doby a vstup do oprávnenej
a dobromyseľnej držby u otca žalovanej v 2/ rade, resp. deda žalovanej v 2/ rade na základe zmluvy,
reálnej deľby vydržania, či iného právneho titulu. Po nadobudnutí účinnosti stredného Občianskeho
zákonníka žalovaní nepreukázali žiaden vstup do oprávnenej a dobromyseľnej držby a začatie plynutia

vydržacej doby u svojich právnych predchodcoch. Samotný sporný pozemok nebol ani predmetom
dedenia ani u jedného z právnych predchodcov žalovaných, o čom museli ako účastníci dedičského
konania vedieť. V období od 01.04.1964 do 30.03.1983 nebolo možné vydržanie. Do Občianskeho
zákonníka zák. č. 40/1964 Zb. sa vydržanie zaviedlo až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb.,
s účinnosťou od 01.04.1983, čo však nemožno použiť na tento spor, lebo až v dnešnom rozsahu sa

zaviedloažnovelouvykonanouzákonomč.509/1991Zb.účinnouod01.01.1992,pričompodmienkyboli
a sú oprávnená dobromyseľná držba, čo sa hodnotí vždy objektívne a nie podľa subjektívneho názoru
účastníka, spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť nepretržitá po dobu 10 rokov, pričom je možné
započítať si aj čas oprávnenej držby právneho predchodcu. Ustanovenia Občianskeho zákonníka (zák.č 40/1964 Zb.) nemožno aplikovať na tento prípad, ani priamo u žalovaných, pretože títo rozporne tvrdili
niečo o ústnom darovaní a to v osvedčení o vydržaní, že obom mal byť darovaný sporný pozemok,
pričom žalovaná v 2/ rade uviedla, že len jej bol darovaný pred manželstvom a jej manžel - žalovaný v

1/ rade uviedol, že im mal byť obom darovaný po vzniku manželstva, pričom obaja potvrdili, že vedeli,
že sporná parcela je vo vlastníctve susedy žalobkyne. Z výpovede svedka W., starostu obce O. Y., ako
aj z vyjadrenia obce, ktoré vyhotovil on je zrejmé, že ide o účelovo vypracované vyjadrenia a tvrdenia
v prospech žalovaných a to z dôvodu, že práve rodičia tohto svedka pána W. mali predtým spor so
žalobkyňou, resp. jej právnymi predchodcami, čo potvrdila žalobkyňa aj sám starosta pán W.. Neexistujú

žiadni svedkovia, ktorí by potvrdili reálnu deľbu týchto nehnuteľnosti v minulosti, resp. by potvrdili nejaké
darovanie alebo titul vstupu do oprávnenej držby, či už u žalovaných alebo ich právnych predchodcoch.
Súd prvej inštancie zároveň poukázal na to, že žalovaní taktiež musia preukázať titul nadobudnutia
vlastníckeho práva k spornej parcele a to nielen u svojich právnych predchodcoch, ale aj u seba samých.
Narozdielodžalovanýchžalobkyňavkonanípreukázalavlastníckeprávoatitulynadobudnutiakspornej
parcele postupným prevodom a prechodom od svojho právneho predchodcu B. Z., pôvodne zapísaného

v pozemnoknižnej vložke až po súčasnosť. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobe žalobkyne vyhovel.
O trovách konania strán sporu súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s tým,
že vyslovil, že o nich rozhodne po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej. O povinnosti žalovaných zaplatiť
súdny poplatok súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaných zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 Eur,
lebo žalobkyňa bola v konaní oslobodená.

2. V zákonom stanovej lehote podali proti rozsudku odvolanie žalovaní. Namietali nesprávne zistený
skutkový stav veci, ako aj nesprávne právne posúdenie. Poukázali na to, že z celého dokazovania
vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že reálna deľba musela byť uskutočnená ešte
niekedy v období medzi dvoma svetovými vojnami min. storočia, pretože už pradedo žalovanej v 2/ rade

F. N. na parc. CKN XXX/X k.ú. O. Y. mal postavený svoj rodinný dom a to ešte niekedy pred rokom 1930.
Samotná pokojná nerušená držba spornej nehnuteľnosti od doby čo existujú žijúci pamätníci nasvedčuje
tomu, že reálna deľba medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi musela byť uskutočnená
a nasvedčuje tomu i tá skutočnosť, že spoluvlastníci sú formálne vedení na LV č. XXX k.ú. O. Y.. sa
nikdy nedomáhali uvoľnenia tejto parcely, či už od pradeda žalovanej v 2/ rade, či jej F. N., či jej deda

W., ani od jej otca V. N., ani od samotných žalovaných. I postavenie plota, ktorým žalobkyňa, resp. jej
právni predchodcovia ohradili svoje pozemky parc. č. XXX a č. XXX k.ú. O. Y. od parc. CKN č. XXX/X
nasvedčuje tomu, že si nerobili či už právni predchodcovia žalobkyne alebo žalobkyňa nárok na spornú
parcelu CKN č. XXX/X. Trvali na tom, že dlhodobá pokojná, nikým nerušená držba bola realizovaná
viacerými generáciami rodiny žalovaných, čo je dôkazom toho, že držbe musela predchádzať reálna

deľba pozemkov medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi k pozemno-knižným parcelám
mpč X a X, ktoré boli zapísané v pozemnoknižnej zápisnici X k.ú. O. Y. a ktorých časťou sú parcely
zapísané vlastnícky patriace žalobkyni, resp. jej právnych nástupcov parc. CKN č. XXX a č. XXX k.ú.
O. Y., ako aj parc. CNK č. XXX/X k.ú. O. Y.. Navrhli zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu žalobkyne
zamietnuť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Právny zástupca žalobkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil so záverom súdu prvej
inštancie. Podané odvolanie považoval za účelové bez právneho významu, lebo zo strany žalovaných
ide v podstate iba o opakovanie argumentov, či už niekoľkokrát nimi uvedených v konaní pred
súdom prvej inštancie, ktoré žalobkyňa vyvrátila. Všeobecné tvrdenia žalovaných o reálnom rozdelení

nehnuteľnosti medzi dvoma svetovými vojnami neboli v zmysle právnych predpisov platných v roku
1855 až 1950 objektívne preukázané. Zo strany žalovaných ide len o rozporuplné domnienky a tvrdenia
založenénaústnompodaníichprávnychpredchodcov.Navyše zdôraznil,žežalovanípotvrdili,ževčase
vydania osvedčenia o vydržaní vedeli, že podielovou spoluvlastníčkou je žalobkyňa a že je potrebná
písomná zmluva o prevode nehnuteľnosti. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnil si náhradu trov

odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na prejednanie odvolania (§ 34 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01. 07. 2016 (ďalej len Civilného sporového poriadku),
preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. §

380 ods. 1 Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného
vyhlásenia rozhodnutia (§ 378 ods. 1 v spojení s ust. § 219 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku) a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.Podľa ust. § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon

použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa čl. 2 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Podľa čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd

použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

5. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

6. K odvolacej námietke týkajúcej sa nesprávne zisteného skutkového stavu, vrátane nesprávneho
právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že ich nepovažoval za dôvodné, lebo vykonaným

dokazovaním a náležitým vysporiadaním sa s výsledkami vykonaného dokazovania, vyhodnotením
jednotlivých dôkazov, súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom, ako aj správne právne
vec posúdil. Žalovaní tvrdenia o reálnej deľbe spornej nehnuteľnosti v minulosti právnymi predchodcami
žalovanej v 2/ rade nepreukázali. Navyše tvrdenia žalovaných boli rozporné vo vzťahu k ústnemu
darovaniu spornej nehnuteľnosti právnym predchodcom žalovanej v 2/ rade, na ktorú skutočnosť súd

prvej inštancie správne poukázal. Dobromyseľnosť žalovaných v pokojnej a dobromyseľnej držbe v
lehote požadovanej zákonom nebola splnená, navyše spochybnená tým, že samotní žalovaní v čase
spísania osvedčenia o vydržaní k spornej nehnuteľnosti mali vedomosť, že žalobkyňa je podielovou
spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti vedená na LV č. XXX, k. ú. O. Y., v tejto súvislosti odvolací súd
poukazujenaust.§70zák.č.162/1995Z.z.katastrálnehozákona,podľaktoréhoúdajekatastrauvedené

v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,
parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera
katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej
hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné

a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako
parcela registra „E“.
Len všeobecné tvrdenie o možnej reálnej deľbe spornej nehnuteľnosti medzi právnymi predchodcami
žalovanej v 2.rade ničím nepreukázané a spochybnené samotným rozporuplným tvrdením žalovaných
nezakladá oprávnený vstup do držby - dobromyseľnosť, ako jednej zo zákonných podmienok pre

nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

7. K podaniu žalovaných zo dňa 29. 01. 2016 odvolací súd dodáva, že bolo podané po uplynutí odvolacej
lehote žalovaných, po predchádzajúcom poučení súdom prvej inštancie, o povinnosti predložiť a označiť
dôkazy pred vyhlásením dokazovania za skončené (§ § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v

znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016 (č. l. 74 spisu), kde právny zástupca žalovaných prehlásil, že
nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Z tohto dôvodu na skutočnosti uvádzané v podaní zo
dňa 29. 01. 2016 odvolací súd neprihliadal, ani ich neposudzoval (§ 205a ods. 1, § 205 Občianskeho
súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016).8. Z týchto dôvodov odvolací súd preto potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust.
§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

9. Podľa ust. § 262 ods. 1, 2, Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak, že priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške voči žalovaným v 1. a
2 rade. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.