Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, September 20, 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 12Er/36/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4204110916
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4204110916.1

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598 v konaní zast.: JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova
25, Bratislava proti povinnému: E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č.XXXX/X, J., o vymoženie 836,49
Eur (25.200,- Sk) s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, Exekútorský úrad so sídlom Šaľa,

P. Pázmaňa č.49/3, pod sp. zn. 12Er/36/2004 (EX 130/2004) v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n
ú a z a s t a v u j e.

O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne súd v osobitnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

Tunajší súd vydal dňa 03.02.2004 poverenie na vykonanie exekúcie č.5401*001058 pre súdneho

exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára (EX 130/2004).

Následne súd opätovne preskúmal skutočnosť, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre
vedenie exekúcie, pretože exekučný súd je oprávnený skúmať exekučný titul počas celého exekučného
konania (t.j. v každom štádiu na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že
nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí vyvodiť

príslušné procesné dôsledky.

Vzhľadom na uvedené, exekučný súd zo zákona preskúmal podmienky zákonnosti exekučného konania
a zistil, že toto je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N4528/2003, NZ
102914/2003 zo dňa 07.11.2003 spísaná na Notárskom úrade notára JUDr. Ondreja Ďuriača, so sídlom
v Partizánskom, Generála Svobodu 1069/4, z ktorej súd zistil nasledovné skutočnosti:

Oprávnený a povinný uzatvorili dňa 04.06.2003 „zmluvu o úvere“ vo výške 20.000,-Sk. Súčasťou tejto
zmluvy je splnomocnenie, ktorým povinný splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, na „spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mojom mene uznal môj záväzok z úveru vyššie
uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia,
resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov na celý

môj majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia môjho
dlhu) a jej príslušenstva.“

Vzhľadom na skutočnosť, že povinný neplnil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy riadne a včas, dňa
7.11.2003 bola na notárskom úrade spísaná notárska zápisnica. Za povinného konal a zápisnicu
podpísal substituent splnomocnenca povinného Mgr. Bruno Žlnay, ktorý vyhlásil, že uznáva dlh voči

oprávnenému v celkovej výške 29.238,- Sk, z ktorej sumy predstavuje poskytnutý úver a poplatok sumu
vo výške 25.200,- Sk. Zároveň v mene povinného vyhlásil, že dlh spolu s úrokom z omeškania vo výške0,25% denne z dlžnej sumy od 29.9.2003 splatí v lehote do 14.11.2003, pričom v prípade nesplatenia
dlhu súhlasí s exekúciou alebo súdnym výkonom rozhodnutia.

Exekučný súd sa v danom prípade bude riadiť právnym názorom Krajského súdu v Nitre, ktorý vo
svojom rozhodnutí č.k. 15CoE/98/2011-80 zo dňa 28.4.2011 uviedol, že povinnosť plnenia na základe
notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve,
teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu
verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej

uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto
uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak
mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z
podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok, ďalšími
sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas
povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica môže obsahovať aj samotný

hmotnoprávny úkon. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici,
ktorý vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu
povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať, aby bola z materiálneho
hľadiskavykonateľná.Tátodohodaoprávnenejapovinnejosobytedamásamaosebezanásledokvznik,
zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so

súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní
s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím a nemá ani účinky, ktoré zákon s
rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky
orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní.

Otázkunaplneniaformálnychamateriálnychnáležitostímôžeposudzovaťlenexekučnýsúd.Tonapokon
znamená, že vykonateľná môže byť aj taká zápisnica, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve.

S poukazom na vyššie uvedené v danom prípade podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou je, či
splnomocnenie je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva

v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom, nakoľko podľa §22 ods.2 Občianskeho zákonníka
zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Rozpor v
záujmoch musí reálne existovať, preto nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Právne úkony
osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v §22 ods.2, v zmysle §39 Občianskeho zákonníka spôsobia
absolútnuneplatnosťtakýchtoprávnychúkonovabezohľadunaskutočnosť,čiotomúčastníciprávneho

úkonu vedeli.

Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Pretože účastníci v zmluve o úvere si dohodli, že ich vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom,

potompodľa§323Obchodnéhozákonníka(ďalejlen„ObZ“)akniektopísomneuznásvojurčitýzáväzok,
predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v
prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Zákon za podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku. Bližšie však tento

pojem nevymedzuje. Tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami jeho charakteristiky
sú jednak dôvod a jednak výška záväzku (dlhu). Pri takejto interpretácii vlastne niet obsahového
rozdielu medzi občianskoprávnym a obchodnoprávnym chápaním záväzku (dlhu), resp. predmetu
uznania. Uznanie záväzku treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý je adresovaný
veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v

čase uznania. Zákon na účinnosť takého uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným
dôsledkom uznania záväzku je právna domnienka (vyvrátiteľná), že záväzok v čase uznania existoval
(trval). K takýmto dôsledkom dochádza aj v prípade, keď právo zodpovedajúce uznanému záväzku v
čase uznania už bolo premlčané (§ 407 ods. 4 ObZ).Podľa § 574 ods. 2 OZ dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti,
je neplatná.

Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí.
Právo ktoré môže v budúcnosti vzniknúť je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a
nemožno s ním disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa
ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani

nemohol byť Mgr. Tomáš Kušnír platne splnomocnený na takéto právo.

Ak zmluvné zastúpenie v tejto veci bolo urobené absolútne neplatným právnym úkonom, potom
Mgr. Tomáš Kušnír, resp. ním splnomocnený substituent nemohol svojím konaním jednak uznať dlh
povinného čo do dôvodu a výšky, ale ani za povinného súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Súčasťou notárskej zápisnice je i vyhlásenie zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh splatí v lehote,
ktorú si zjavne určil zástupca povinného, bez toho, aby mu bola na to udelená plná moc povinným.
Povinný bol takto zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemusel mať ani vedomosť, že
začala plynúť, pričom jej uplynutím sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

Ustanovenie v zmluve o úvere uvedené už v ich predtlači, obsahujúce súhlas dlžníka s exekúciou
v prerokúvanej veci znamená, že dlžník nemal možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť a už
podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať
akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Podľa názoru exekučného súdu
notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti musí byť, ak má ísť o spôsobilý exekučný titul, spísaná

osobou povinnou aj osobou oprávnenou, a nie ako to bolo v danom prípade, keď bola spísaná len so
zástupcom povinného. Notárska zápisnica preto v danom prípade nezodpovedá požiadavkám, ktoré
na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie §41 ods.2 písm. c) Exekučného poriadku. Vzhľadom na
to je ústavne akceptovateľný názor exekučného súdu, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je
spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia

je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania.

Podľa §-u 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže vo veci konať.

Podľa §-u 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Súdrozhodneoneprípustnostiexekúcieaexekúciuzastavíjednýmuznesením,vktoromsauvedievýrok
o neprípustnosti i výrok o zastavení exekúcie. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných
skutočnostiach je dovolený Exekučným poriadkom a je to účelné vzhľadom na hospodárnosť konania.
Osobitné rozhodovanie o neprípustnosti a o zastavení exekúcie by navyše odporovalo hospodárnosti

a účelu exekučného konania.

Súd v danom prípade konštatoval, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom
pre exekúciu, a to z dôvodu, že plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s § 31 a nasl. OZ, tak i
uznanie záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou

notárskej zápisnice, je neplatné.

Skutočnosť, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie skúma exekučný
súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44Exekučného poriadku), ďalej na námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku) a taktiež
na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 Exekučného poriadku). Exekučný súd môže
zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu

na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky
materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí vyvodiť príslušné procesné dôsledky.

Vzhľadom na to, že predmetná notárska zápisnica je v zmysle vyššie uvedených dôvodov neplatná,
exekučnýtitulvydanýnazákladetakejtonotárskejzápisnicejemateriálnenevykonateľný,čopredstavuje

neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, a preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a zastavil.

Súd na záver poznamenáva, že o náhrade trov exekúcie rozhodne osobitným uznesením po
právoplatnosti tohto uznesenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, nakoľko zmena súdneho exekútora v tomto štádiu
exekúcie je už neúčelná, nakoľko súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 OSP).

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.