Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415200445
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415200445.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny

Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu Centrálny
depozitár cenných papierov SR, a. s. Bratislava, ul. 29. augusta 1/A, IČO:31 338 976 proti žalovanej
V. T., nar. X.X.XXXX, bytom F., C. XXX/X, o zaplatenie 663,88 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Cb/8/15-83 zo dňa 16. septembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Cb/8/15-83 zo dňa 16. septembra 2015 v napadnutej
časti výroku rozhodnutia, ktorým bol vo zvyšku návrh žalobcu zamietnutý potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č. k. 5Cb/8/15-83 zo dňa 16. septembra 2015 zaviazal
žalovanú k zaplateniu sumy 331,94 eur. Konanie v sume 86,52 eur zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol.

Súčasne vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil
tým, že žalobca sa domáhal voči žalovanej poplatku za vedenie účtu majiteľa - služby M., a to za rok
2008 vo výške 331,94 eur za rok 2009 331,94 eur, za rok 2010 29,10 eur, za rok 2011 28,56 eur a za rok
2012 28,86 eur. Úhrnne sa domáhal zaplatenia poplatkov vo výške 750,10 eur. Pred pojednávaním vo
vecisamejžalobcazobralčiastočnenávrhspäť,atodovýšky86,52eur,vktorejnavrhol,abysúdkonanie
zastavil. Späťvzatie návrhu sa týkalo poplatkov za rok 2010 vo výške 29,10 eur za rok 2011, vo výške
28,56 eur a za rok 2012 vo výške 28,86 eur. Zotrval na návrh pokiaľ sa týka poplatku za rok 2008 a 2009

v úhrnnej výške 663,88 eur. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že poplatok za vedenie účtu za rok 2010
zaplatila vo výške 29,10 za rok 2011 vo výške 28,56, za rok 2012 28,86 eur. Čo sa týka poplatku za rok
2008 v tejto časti vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku a čo sa týka poplatku za rok 2009
bola toho názoru, že výška tohto poplatku je v rozpore s dobrými mravmi, pretože bol stanovený sumou
331,94 eur. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu
na zaplatenie poplatku za rok 2008 vo výške 331,94 eur je premlčaný vzhľadom k zistenej skutočnosti,
že žalobca fakturoval žalovanej faktúrou č. I. zo dňa 31.12.2008 poplatok za vedenie účtu majiteľa M. vo

výške 331,94 eur s dátumom splatnosti 28.2.2009. Uviedol, že žalobca nepreukázal doručenie faktúry
žalovanej, ktorú vystavil dňa 31.12.2008, a preto súd posúdil plynutie štvorročnej premlčacej lehoty tak,
že právo mohlo byť uplatnené prvýkrát na súde dňa 1.1.2009 a nie dňa 1.3.2009, ako tvrdil žalobca a
od tohto času začala plynúť štvorročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 1.1.2013 a z toho dôvodu
žalobu v tejto časti pre jej premlčanie zamietol.

Proti rozhodnutiu podal odvolanie v časti výroku o zamietnutí žaloby a výroku o trovách konania

odvolanie žalobca. V odvolaní poukázal na to, že dňa 4.1.96 žalovanému bol Strediskom cenných
papierov SR zriadený cenných účet majiteľa cenných papierov na základe evidencie cenných papierov.
V predmetnom roku 2008 v CDCP naďalej viedol žalovanému účet majiteľa a evidoval na ňom cenné
papiere, čím mu vznikla povinnosť platiť žalobcovi poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov.Právny vzťah medzi žalovaným a SCP vznikol v zmysle ust. § 56 zák. č. 600/1992 Zb. o cenných
papieroch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého bolo SCP povinné evidovať zaknihované cenné
papiere a v zmysle ust. § 57 zák. č. 600/1992 Zb. viedlo evidenciu zaknihovaných cenných papieroch

na účtoch majiteľov cenných papierov. SCP zriadilo účet majiteľa pre žalovaného v súlade s ust. § 58
cit. zákona z dôvodu, že sa stal majiteľom zaknihovaných cenných papierov na základe privatizácie. V
súčasnosti ako aj v roku 2008 CDCP eviduje zaknihované cenné papiere v zmysle § 99 ods. 5 a § 105
zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Vzťah medzi žalovaným a žalobcom vznikol priamo zo zákona

na základe evidencie zaknihovaných cenných papierov. Čo sa týka posúdenia premlčania uplatneného
nároku žalobca poukázal na skutočnosť, že pri vystavení CDCP postupoval v súlade so zákonom č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 71 uvedeného
zákona ukladá platiteľovi dane povinnosť vystaviť faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej
povinnosti. V čase vystavenia predmetnej faktúry zákon nestanoval konkrétnu lehotu pre stanovenie
dátumu splatnosti. Navrhovateľ určil dátum splatnosti poplatku za vedenie účtu na deň 28.2.2009, čím

zabezpečil dostatočný časový priestor na úhradu tohto poplatku ako aj samotné doručenie faktúry
žalovanému. Dôkazom vystavenia faktúry je odpis faktúry, ktorý tvorí súčasť podaného návrhu. Zároveň
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Cob/72/2014 zo dňa 16.4.2015, ktorý zrušil
rozsudok Okresného súdu v Prešove, pričom konštatoval, že ust. § 340 ods. 2 Obchodného zák. má
všeobecný charakter, z čoho vyplýva, že platí pre všetky obchodné záväzkové vzťahy, t. j. záväzky

zo zmluvy aj záväzky za činnosti realizované podľa príslušného zákona ak to neupravuje inak alebo i
záväzky z porušenia práva pokiaľ neexistuje osobitná právna úprava. Ak je čas splnenie ( splatnosť)
dohodnutý,spôsobjehourčenia,určujehoveriteľtým,že plneniepodlžníkovipožaduje,vtakomprípade
začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim potom, kedy ho o to požiada, teda keď už vznikol
ako nárok. Samotný žalobca po uplynutí príslušného kalendárneho roku účtoval žalovanej poplatok za

vedenie účtu faktúrou, v ktorej určil lehotu splatnosti dňom 28.2.2009. Tento nárok vymáhateľne na súde
mohol byť prvýkrát uplatnený až po takto veriteľom určenej dobe splatnosti záväzku, najskôr mohol byť
tento nárok uplatnený, na súde po uplynutí lehoty splatnosti, teda dňom 1.3.2009. Z uvedených dôvodov
navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti výroku zrušil, resp. zmenil tak, že žalobe
vyhovie aj v sume 331,94 eur (úhrnne 663,88 eur a nahradí mu trovy konania).

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 219 ods.
1 O.s.p. v napadnutej časti rozhodnutia ako vecne správne potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa , ktorým zamietol žalobu v sume
331,94 eur.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca si uplatnil proti žalovanému uplatnenie poplatkov
za vedenie účtu za rok 2008 vo výške 331,94 eur, za rok 2009 331,94 eur, za rok 2010 29,10 eur, za

rok 2011 28,56 eur a za rok 2012 28,86 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný čiastočne uplatnený nárok
zaplatil, a to za rok 2010, 2011, 2012 v celkovej výške 86,52 eur, súd konanie v tejto časti zastavil. Čo sa
týka uplatneného nároku za rok 2008 vo výške 331,94 eur dospel k záveru, že tento nárok je premlčaný
vzhľadom k tomu, že premlčacia doba začala plynúť dňa 1.1.2013 a žaloba bola uplatnená na súde
dňa 25.2.2013 po uplynutí štvorročnej premlčacej doby. Žalobe vyhovel v časti uplatneného poplatku

za rok 2009 vo výške 331,94 eur. Žalobca podal odvolanie v časti výroku o zamietnutí žaloby vzhľadom
k posúdeniu štvorročnej premlčacej lehoty a začiatku jej plynutia.

Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací
súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalobca faktúrou č. I. zo dňa

31.12.2008 fakturoval žalovanej poplatok za vedenie účtu majiteľa M. vo výške 331,94 eur. Vo faktúre
je síce uvedený dátum splatnosti 28.2.2009, ale vzhľadom k skutočnosti, že žalobca nepreukázal
doručenie faktúry žalovanej, ktorú vystavil dňa 31.12.2008 bol súd toho názoru, že právo žalobcu mohlo
byť uplatnené po prvýkrát na súde dňa 1.1.2009 a nie dňa 1.3.2009 ako tvrdil žalobca. Na základe
uvedeného skutkového a právneho stavu rozhodnutie v napadnutej časti výroku, v ktorej bola žaloba

čiastočne zamietnutá ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

Úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z toho dôvodu, že si ich náhradu
neuplatnil.Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.