Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/484/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615209299
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615209299.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu M. I., nar. XX. XX.
XXXX, bytom L., S. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Petrom Sitarčíkom, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom Lučenec, Jókaiho 1, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní

žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/219/2015-22 zo dňa 23. 09. 2015 v
spojení s opravným uznesením č. k. 7C/219/2015-48 zo dňa 23. 09. 2015,

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o
zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka zo dňa 23. 02. 2010 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným

(ďalej v texte ,,dohoda o zrážkach zo mzdy I.“) do právoplatnosti skončenia vo veci samej o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. V poradí druhým výrokom okresný súd uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka zo dňa 31. 03. 2010
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným (ďalej v texte ,,dohoda o zrážkach zo mzdy II.“) do právoplatného
skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň okresný
súd zamestnávateľovi žalobcu Železnice Slovenskej republiky uložil povinnosť zdržať sa vykonávania

zrážok zo mzdy žalobcu podľa dohody o zrážkach zo mzdy I. a v zmysle opravného uznesenia (č. l. 48
spisu ) aj ohľadne dohody o zrážkach zo mzdy II.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd aplikujúc ust. §-u 74 ods. 1, §-u 75 ods. 2,
§-u 76 ods. 1 písm. f), ods. 2, 4, Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do
30. 06. 2016 (ďalej v texte ,,O. s. p.“) uviedol, že sa pri posudzovaní podaného návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi, ktoré v návrhu žalobca uviedol,
nakoľko boli splnené aj ostatné zákonné podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.

3. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §-u 145 O. s. p.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že na vydanie

predbežného opatrenia neboli naplnené predpoklady uložené zákonom. Žalobca nepredložil také
dôkazy a neosvedčil také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej.
Pokiaľ ide o Dohody o zrážkach zo mzdy, tieto boli uzavreté platne v súlade s právnymi predpismi. Zrážky
neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ust. § 551 Občianskeho zákonníka. Naviac, Dohody o
zrážkach zo mzdy sú na samostatnom dokumente, a teda predstavujú osobitnú listinu a žalobca mal
možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a až následne na to potvrdiť jej prijatie svojím podpisom.

Jehomožnosťzabezpečiťsvojupohľadávku,ktorámáspotrebiteľskýaleboinýcharakternieje vylúčená.Podľa neho i zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia
záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach
zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Na záver zdôraznil,

že žalobca nepreukázal ani existenciu hroziacej ujmy, neosvedčil, že bez nariadenia predbežného
opatrenia by mu mohla vzniknúť značná závažná či neodstrániteľná ujma. Naopak, nerealizovaním
Dohôd o zrážkach zo mzdy žalobcovi by vznikla závažnejšia ujma, pretože nerealizovaním zrážok zo
mzdy by bol záväzok žalobcu voči nemu vyšší ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy.
Navrhol, aby odvolací súd návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

5. Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zák. č. 160/2015 Z. z. (ďalej v
texte len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 01. 07. 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP
(ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

6. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.06.2016 ( v prejednávanej
veci dňa 19. 11. 2015), a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30.06.2016 (viď § 470 ods. 2 CSP).

V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01.07.2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a
odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného
dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych
očakávaní strán, lebo ten kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej
dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PLÚS

36/1995).

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
(a contrario) CSP, uznesenie okresného súdu v spojení s opravným uznesením podľa ust. § 387 ods.1

CSP ako vecne správne potvrdil.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť

predbežná ochrana. V prejednávanej veci podal žalobca spolu s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia súčasne i žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy I. a dohody o zrážkach
zo mzdy II.

13. K námietkam žalovaného uvedenými v odvolaní odvolací súd poznamenáva nasledovné:

14. Na základe predloženej zmluvy o úvere uzavretej dňa 23. 02. 2010 a dňa 31. 03. 2010 je zrejmé,
že žalobca má postavenie spotrebiteľa, nakoľko ide o spotrebiteľsko-právny vzťah z dôvodu, že v čase
uzavretia zmluvy o úvere, ako aj vyššie uvedených dohôd o zrážkach zo mzdy I. a II., bola veriteľom

právnická osoba, ktorej predmetom činnosti bolo okrem iného poskytovať úvery a žalobca ako dlžník
bol fyzická osoba, ktorej úver nebol poskytnutý v súvislosti s jeho podnikateľskou, či inou obchodnou
činnosťou. Zmluvy o úvere, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy majú formulárový charakter, ktorý
žalobca nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, nakoľko text takýchto úkonov bol predtlačený s tým,že zamestnanec žalovaného len vypĺňal príslušné údaje o žalobcovi ako aj o úvere. Žalobca mohol
takéto zmluvy buď podpísať alebo odmietnuť ako celok, pričom nemohol ovplyvniť spôsob zabezpečenia
pohľadávky žalovaného. Ak žalobca spochybňuje platnosť uzavretých dohôd o zrážkach zo mzdy I. a

II. z dôvodu porušenia práv spotrebiteľa, je potrebné na posúdenie platnosti, resp. neplatnosti takéhoto
úkonu vykonať ďalšie dokazovanie a zamestnávateľ žalobcu v súčasnej dobe začal realizovať zrážky
zo mzdy. Hrozí tak, že žalobca utrpí ujmu spočívajúcu v tom, že mu budú naďalej vykonávané zrážky
zo mzdy, čím sa zhorší jeho celkové postavenie a to tým, že ak by súd dočasne neupravil pomery
medzi stranami sporu, tak návrh na začatie konania vo veci samej by mohol stratiť zmysel, nakoľko

do doby rozhodnutia vo veci samej by pohľadávka žalovaného mohla byť vymožená a konanie o
určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy I. a II. by pre žalobcu z hľadiska ekonomického aspektu
bolo neúčelné a musel by začať nové konanie, resp. zmeniť návrh na začatie konania. Odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku,
nevylučuje, aby bola použitá na zabezpečenie záväzku medzi účastníkmi záväzkovo-právnych vzťahov,
avšak umožňuje silnejšej strane - podnikateľovi, aby okrem zabezpečenia pohľadávky bola pohľadávka

vo vzťahu k subjektu - k spotrebiteľovi, uhrádzaná bez toho, aby súd preskúmal výšku a oprávnenosť
takejto pohľadávky. Spotrebiteľ tak, ako slabšia strana záväzkovo právneho vzťahu nemá inú možnosť,
len rešpektovať takúto dohodu, alebo si uplatniť svoje práva na súde. Keďže žalobca má postavenie
spotrebiteľa a žalovaný realizuje prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu úhrady svojej pohľadávky
bez toho, aby bola preskúmaná alebo judikovaná súdnym rozhodnutím, okresný súd dôvodne uložil

i zamestnávateľovi žalobcu povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy a ž do právoplatného skončenia
konania o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy I. a II.. Zároveň okresný súd dôvodne uložil
aj žalovanému povinnosť zdržať sa realizácie dohody o zrážkach zo mzdy I. a II. až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej, nakoľko v prípade, ak by došlo k zmene zamestnávateľa na strane
žalobcu - Železnice SR, tak ten by opätovne musel podávať nový návrh na neodkladné opatrenie, ktorým

by sa domáhal uloženia povinnosti nevykonávať zrážky zo mzdy, pretože takýto zamestnávateľ by bol
po predložení dohôd o zrážkach zo mzdy I. a II. povinný vykonávať podľa § 551 ods. 2 Občianskeho
zákonníka zrážky zo mzdy, keďže neodkladné opatrenie vydané v tejto veci by nebolo pre neho záväzné.
So zreteľom na účinnú ochranu žalobcu ako spotrebiteľa bolo preto nevyhnutné žalovanému uložiť
povinnosť zdržať sa používania predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy I. a II.

15. Naviac zamestnávateľ žalobcu odvolanie voči napadnutému uzneseniu v spojení s opravným
uznesením nepodal, osvojil si preto právny záver súdu, v zmysle ktorého až do rozhodnutia vo veci
samej nebude vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného na základe dohôd o zrážkach
zo mzdy I. a II.

16. Aj keď v aktuálnom štádiu konania neprináleží odvolaciemu súdu posudzovať do akej miery môže
byť žalobca v konaní vo veci samej úspešný, nariadené neodkladné opatrenie má za cieľ, aby sa spor vo
veci samej vyriešil medzi pôvodnými stranami sporu s tým, že nariadením tohto neodkladného opatrenia

žalovanému nevzniká žiadna ujma, pretože jeho súčasný faktický právny vzťah k žalobcovi ako dlžníkovi
sa nemení a práve rozhodnutie vo veci samej poskytne odpoveď, či žalovaný vymáha svoju pohľadávku
dôvodne.

17. Odvolací súd má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia neprimerane nenaruší hospodárske

funkcie žalovaného, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje, pretože nejde
o zásad do jeho práv podnikať či uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, v danom prípade dochádza len
k pozastaveniu výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, ktoré vyplýva
z dohôd o zrážkach zo mzdy I. a II., ktorých platnosť či neplatnosť je tohto času spochybnená a ktorá
skutočnosť bude práve predmetom konania vo veci samej.

18. Do rozhodnutia súdu prvej inštancie o tom, či boli dohody o zrážkach zo mzdy I. a II. uzavreté
platne, je potrebné dočasne upraviť pomery strán a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohôd,
ktorých platnosť je medzi stranami sporná. Súdna prax dospela k záveru, že neodkladným opatrením
môže súd uložiť platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo

mzdy uzavretej medzi stranami, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku nedôvodne
vykonávaných zrážok (porovnaj R 47/1974). Nariadenie neodkladného opatrenia je dočasné opatrenie
proti postihu majetku žalobcu, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav,
t. j., že by na základe prípadne neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy I. a II. poukázali žalovanému zomzdyžalobcufinančnéprostriedkybezdôvodne,resp.vovyššomrozsahunežzákondovoľuje.Súd prvej
inštancie tak dôvodne návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a správne uložil platiteľovi
mzdy povinnosť zdržať sa použitia vykonávania zrážok zo mzdy a súčasne dôvodne uložil povinnosť i

samotnému žalovanému, aby sa zdržal výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúce z dohôd o
zrážkach zo mzdy I. a II. až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Z tohto dôvodu odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§

262 ods. 1 CSP).
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).