Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 10C/241/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714211769
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Vašut
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2015:3714211769.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici samosudca JUDr. Ladislav Vašut, v právnej veci navrhovateľa U.. U.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. O. V., V. XXX/XX, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr.
ROJKO, s.r.o., Železničná 90/12, Považská Bystrica, proti odporkyni: Slovenská republika zastúpená
Generálnou prokuratúrou SR, Štúrova 2, Bratislava, alternatívne zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
SR v Bratislave, o náhradu škody spôsobenú nezákonným a nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa - Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou SR v Bratislave je p o v i
n n á zaplatiť navrhovateľovi 2.883,43 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
2.883,43 Eur od 01.04.2014 do zaplatenia.

Súd konanie proti odporkyni - Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR v
Bratislave z a s t a v u j e .

Konanie v časti o zaplatenie 84,52 € z a s t a v u j e .

Odporkyňa - Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou SR v Bratislave je p o v i n
n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Odporkyni - Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR v Bratislave, súd náhradu
trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ požiadal súd, aby zaviazal odporkyňu - Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti, k zaplateniu 2.967,95 Eur z titulu náhrady škody spôsobenej nezákonným a nesprávnym
úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. V konaní uviedol, že škoda vznikla nezákonným a nesprávnym úradným postupom
štátnych orgánov v trestnom konaní, keď uznesením OR PZ Považská Bystrica - odboru justičnej a
kriminálnej polície, ČVS: ORP 8/OdV - PB- 2006 zo dňa 28.03.2007, bolo proti navrhovateľovi začaté
trestné stíhanie pre trestný čin podľa §224 ods.1/2 Tr. Zákona, proti ktorému podal sťažnosť, ktorú
Okresná prokuratúra uznesením 2Pv 18/06 zo dňa 09.05.2007 zamietla. Dňa 20.10.2008 Okresná
prokuratúra v Považskej Bystrici pod sp.zn. 2Pv 18/06-78, podala obžalobu pre trestný čin podľa §
224 ods.1/2 Tr. Zák. na Okresný súd Považská Bystrica, ktorý vec viedol pod sp.zn. 1T 134/08. Súd
vydal dňa 04.12.2008 trestný rozkaz, proti ktorému podal dňa 11.12.2008 odpor. Rozsudkom Okresného
súdu Považská Bystrica 1T 134/2008-419 zo dňa 03.11.2010, bol spod obžaloby oslobodený. Proti
citovanému rozsudku podali odvolanie Okresná prokurátorka v Považskej Bystrici a poškodená K. T..
Krajský súd v Trenčíne uznesením, č.k. 23 To 12/2011-443 zo dňa 18.09.2012 zamietol obe odvolania.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.09.2012. Písomným podaním zo dňa 27.11.2013 podal
navrhovateľ žiadosť o náhradu škody, resp. žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podľa zákona
č. 514/2003 Z.z., pričom rozsah svojho nároku špecifikoval ako osobné náklady vo výške 451, 28
Eur, náklady dokazovania - úhrada za znalecký posudok č. 5/2009 znalca P.. U.. D.. U., N.. 697, 20
Eur, úhrada za znalecký posudok č. 273/2009 znalca U.. U.. M. 326,70 Eur a trovy obhajoby 1492,77
Eur. Ministerstvo spravodlivosti SR vec postúpilo na Generálnu prokuratúru SR, s poukazom na § 4
ods.1 písm. b, f zákona č. 514/2003. Generálna prokuratúra SR vrátila žiadosť o prerokovanie nároku
Ministerstvu spravodlivosti SR s poukazom na § 27b ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., s použitím
ustanovenia § 4 ods.1 písm. k účinného do 31.12.2008. Ministerstvo spravodlivosti SR opätovne vrátilo
žiadosť o prerokovanie nároku Generálnej prokuratúre SR s odôvodnením, že za príslušný orgán
považuje podľa § 4 ods.1 písm. f), v spojení s § 4 ods.3 zákona č. 514/2003 Z.z. Generálnu prokuratúru
SR. Dňa 27.03.2014 zaslala Generálna prokuratúra SR navrhovateľovi vyrozumenie, v ktorom zotrvala
na závere, že nie je orgánom príslušným na konanie a týmto je Ministerstvo spravodlivosti SR.

V priebehu konania, písomným podaním súdu doručeným dňa 16.04.2015, navrhovateľ upravil návrh
tak, že za odporkyňu bude konať alternatívne Generálna prokuratúra SR. S poukazom na § 4 ods.2
zákona č. 514/2003 Z.z. navrhovateľ žiadal nahradiť vzniknutú škodu od odporkyne a návrhu v celom
rozsahu vyhovieť.

Písomným podaním zo dňa 02.09.2015 navrhovateľ upravil návrh v časti uplatnenej náhrady škody a
ďalej žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu sumy 2.883,43 Eur, s úrokom z omeškania vo
výške 5,25 % ročne zo sumy 2.883,43 Eur od 01.04.2014 do zaplatenia, a to titulom cestovného vo výške
47,53 Eur, ušlej mzdy 319,23 Eur, znalečného 1.023,90 Eur a trov obhajoby vo výške 1.492,77 Eur.

Ministerstvo spravodlivosti SR, ako zastupujúci orgán odporcu, žiadal návrh proti nemu zamietnuť, a
to z dôvodu nedostatku jeho pasívnej legitimácie. Poukázal na § 4 ods.1 písm. f) zákona č. 514/2003
Z.z., v zmysle ktorého vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods.1 koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa
osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. Z návrhu
navrhovateľa vyplýva, že za nezákonné a škodu spôsobujúce rozhodnutia považuje začatie trestného
stíhania vyšetrovateľom a zamietnutie sťažnosti prokurátorom, a teda je zrejmé, že sa nejedná o škodu,
ktorá by vznikla v dôsledku rozhodnutia súdu. Ide teda o prípad, ktorý je potrebné subsumovať pod
§ 4 ods.1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. Ako zodpovednostný subjekt tak prichádza do úvahy
Ministerstvo vnútra SR a Generálna prokuratúra SR. Keďže žiadosť o prerokovanie bola postúpená
z Ministerstva SR Generálnej prokuratúre SR v zmysle § 4 ods.1 písm. m zákona č. 514/2003 Z.z.,
tým bola založená príslušnosť Generálnej prokuratúry SR. Naviac poukázal na to, že nie je splnený
jeden z predpokladov úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody, a to nezákonnosť rozhodnutia.
Skutočnosť, že súdy dospeli k záveru, že skutok nie je trestným činom nemôže mať vplyv na posúdenie
zavinenia trestného stíhania, nakoľko v čase rozhodovania o vznesení obvinenia existovalo dôvodné
podozrenie, že sa navrhovateľ dopustil trestného činu, keď mali z vykonaného vyšetrovania a písomnej
dokumentácie za preukázané, že navrhovateľ, ako konajúci lekár - chirurg si dostatočným spôsobom
nesplnil povinnosti vyplývajúce z postavenia lekára, nevyhodnotil a nezvážil poúrazový stav pacienta, čo
vyústilo do radikálneho zhoršenia jeho stavu. Zároveň namietal výšku uplatnenej škody navrhovateľom s
tým, že navrhovateľ nepreukázal zaplatenie trov právneho zastúpenia, samotné vyčíslenie trov obhajoby
nemôže byť považované za dôkaz, že predmetné trovy právneho zastúpenia vznikli práve navrhovateľovi
a že ich aj reálne uhradil a rovnako tak vyúčtovanie odmeny za znalecké úkony nepreukazujú, že došlo aj
k ich reálnej úhrade. Taktiež navrhovateľ nepreukázal v prípade uplatnenej náhrady škody titulom ušlej
mzdy, že mu táto reálne vznikla, že navrhovateľ bol v čase konania výsluchov v službe a že vykonával
prácu. Taktiež namietal uplatnené cestovné, keď motorové vozidlo nie je evidované na navrhovateľa a
nie je preukázané, že predmetné vozidlo naozaj využil. Z opatrnosti namietal aj všetky úkony právnej
služby, ktoré mali byť poskytnuté navrhovateľovi v trestnom konaní, nakoľko je potrebné preukázať, že
boli reálne poskytnuté a že bola správne určená odmena za ne. Vzhľadom na uvedené žiadal návrh v
celom rozsahu zamietnuť.

Generálna prokuratúra SR, ako zastupujúci orgán odporcu, žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že nie je
orgánom, ktorý má v danej veci konať za Slovenskú republiku. Poukázala na § 4 od.1 písm. f) zákona
č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého prokuratúra koná za štát, ak škodu spôsobil prokurátor. V prípadoch
uznesenia o vznesení obvinenia, prokurátor žiadnym spôsobom nekonal, nič neopomenul, a teda nie

je možné, aby škodu spôsobil prokurátor. Uznesenie o vznesení obvinenia je účinné a vykonateľné
už jeho vydaním, a teda jeho účinky nastávajú už vydaním, bez ohľadu na to, kedy ho prokurátor
obdrží, prokurátor sa teda nepodieľa na jeho vydaní, nemôže zabrániť jeho vydaniu a už vôbec spôsobiť
škodu. Zároveň poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ riadne nešpecifikoval, akým rozhodnutím bola
spôsobená škoda, nie je zrejmé, či si uplatňuje nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho rozhodnutia
alebo nesprávneho úradného postupu. Mala za to, že súd, ktorý prijal obžalobu mohol konanie zastaviť,
prípadne vrátiť obžalobu na došetrenie. Vec patrí do oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti
viacerých orgánov. Keďže vo veci prvé konalo Ministerstvo spravodlivosti, je tým, ktoré má v mene
SR konať. Zároveň poukázala na nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 163/2013 z 13. novembra
2013, v zmysle ktorého uznesenie o vznesení obvinenia v predmetnej veci, na vydanie ktorého boli v
čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z toho dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o
sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce
zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku
konkrétnou osobou, sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s trestným spisom
Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 1T 134/2008, žiadosťou o náhradu škody - žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku zo dňa 27.11.2013, špecifikáciou cestovného, ušlej mzdy, osvedčením o evidencii
vozidla ev.č. V. XXX V., výplatnými páskami navrhovateľa, výpisom z bankového účtu právneho zástupcu
navrhovateľa 11/2009, 4/2009, 1/2003, vyčíslením náhrady trov konania, potvrdenkou o spracovaní
transakcie (čl. 118 spisu), vyúčtovaním odmeny za znalecký úkon č. 5/2009, vyúčtovaním znaleckého
dokladu č. 273/2009, postúpením žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 05.12.2013, žiadosti
zo dňa 27.11.2013, výzvou na doplnenie podania zo dňa 13.12.2013, doplnením žiadosti o náhradu
škody, vrátením žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 03.03.2014,
vrátením žiadosti o prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 21.03.2014, vyrozumením zo dňa
27.03.2014, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 12.01.2015 a zo dňa 15.04.2015, písomným
vyjadrením Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 21.01.2015 a zo dňa 21.05.2015, písomným
vyjadrením Generálnej prokuratúry zo dňa 09.06.2015, čestným prehlásením zo dňa 16.10.2015 a zistil
nasledovné:

Uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru Považská Bystrica, Úrad justičnej a kriminálnej
polície ČVS: ORP 8/ OdV- PB-2006 zo dňa 19.01.2006 vyšetrovateľ začal trestné stíhanie a Uznesením
ČVS: ORP - 8/ OdV - PB-2006 zo dňa 28.03.2007 vzniesol obvinenie proti navrhovateľovi pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.1/,2/ Tr. Zák.

Dňa 10.04.2007 podal navrhovateľ proti citovanému uzneseniu sťažnosť, ktorú Okresná prokuratúra v
Považskej Bystrici uznesením, č.k 2Pv 18/06 zo dňa 09.05.2007 ako nedôvodnú zamietla.

Dňa 20.10.2008 Okresná prokuratúra Považská Bystrica pod sp.zn. 2Pv 18/06-78, podala na
navrhovateľa obžalobu pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.1/,2/ Tr. zák. na Okresný
súd Považská Bystrica na tom skutkovom základe, že ako službukonajúci lekár - chirurg neštátneho
zdravotníckeho zariadenia s.r.o. Zdravie Púchov, po tom, čo dňa 20.06.2002 asi o 18.30 hod. prijal na
ošetrenie a pozorovanie pre úraz hlavy P. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorá utrpela pri dopravnej nehode
toho istého dňa asi o 17.40 hod. v Lednických Rovniach, zranenie - otras mozgu, v dôsledku ktorého
bola v krátkodobom bezvedomí, ďalej tržnú ranu ľavého obočia, oderku nad jarmovým oblúkom
vpravo, pomliaždenie pravého ramena, pomliaždenie ľavého zápästia a pomliaždenie panvy, po RTG
zranených častí tela a príslušných odberoch krvnej vzorky, ako aj po podaní náležitých liečiv/magnézia
a Osyphyllinu do žily a Novalgin proti bolesti, ako aj po napojení na monitorovacie zariadenie životne
dôležitých funkcií na oddelení JIS tohto zariadenia, nevenoval dostatočnú pozornosť tomu, že sa
poškodená P. T. neustále sťažovala na pretrvávajúcu bolesť hlavy, pričom mala aj nepravidelnú akciu
srdca od 48-100 pulzov za minútu a ako druho atestovaný lekár - chirurg so 16 ročnou praxou v tomto
odbore, dôsledne nevyhodnotil a nezvážil poúrazový vývoj u tejto pacientky v súvislosti s otrasom mozgu,
ktorý utrpela pri úraze hlavy, po upozornení službukonajúcou zdravotnou sestrou toho istého dňa, t.j.
20.06.2002 o 20.50 hod. nevenoval náležitú pozornosť zhoršenému zdravotnému stavu poškodenej,
ktorá sa sťažovala v tomto čase na náhle a prudké bolesti hlavy, na tŕpnutie pravej časti tváre a potenie
sa, pričom mal vedomosť aj o tom, že neustále pretrváva u nej nepravidelná akcia srdca, túto situáciu
riešil naordinovaním lieku proti bolesti hlavy Dolsinu o objeme 50 mg, hoci tento liek je v kontraindikácii
práve pri úrazoch hlavy, pre jeho nežiadúce účinky, nepostrehol včas a adekvátne, že náhle zhoršený

zdravotný stav P. T. je nutné riešiť vyšetrením hlavy prostredníctvom CT a napriek tomu, že následne po
aplikácii Dolsinu, pacientka zvracala, opäť túto situáciu žiadnym spôsobom neriešil a poškodenú odoslal
na CT vyšetrenie hlavy až dňa 21.06.2002 o 00:34 hod., teda po siedmych hodinách od vzniku úrazu,
kedy opäť po upozornení službukonajúcou zdravotnou sestrou poškodenú vyšetril a zistil, že má širokú
pravú zrenicu, ktorá nereagovala na osvit, že už je v bezvedomí, po čom bola odoslaná na CT vyšetrenie
do NsP Považská Bystrica, pričom bolo zistené, že P. T. utrpela epidurálny hematóm (krvácanie medzi
lebečnú kosť a mozgový obal, v dôsledku poškodenej cievy, ktorá krvácala) a to v takom rozsahu, že
napriek následnému operačnému zákroku v dôsledku nedokrvenia časti mozgu, toto zranenie vyústilo
do vigílnej kómy, v ktorej sa nachádza poškodená do dnešného dňa, pričom podľa znaleckého posudku
U.. P. V., znalca - neurochirurga, v prípade, že by bola poškodená odoslaná na CT vyšetrenie hlavy
a následne operovaná v čase, keď jej zdravotný stav bol kritický, t.j. dňa 20.06.2002 o 20.50 hod., jej
zdravotný stav by bol minimálne podstatne lepší.

Okresný súd Považská Bystrica vydal dňa 04.12.2008 Trestný rozkaz č.k. 1T 134/2008-337, proti
ktorému dňa 11.12.2008 navrhovateľ podal odpor.

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 1T 134/2008-419 zo dňa 03.11.2010 súd
navrhovateľa oslobodil spod obžaloby, nakoľko skutok nie je trestným činom. Z vykonaného dokazovania
nebolo preukázané, že by navrhovateľ ako obžalovaný vedel, že môže spôsobom uvedeným v Tr.
zák. porušiť alebo ohroziť záujem chránený Tr. zák. a že sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že k
porušeniu alebo ohrozeniu nedôjde. Taktiež nebolo preukázané, že nevedel, že svojim konaním môže
takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom, vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné
pomery vedieť mal a mohol. Podľa špecializovaných odborníkov, znalcov i ostatných listinných dôkazov
navrhovateľ (obžalovaný) vykonal v danom okamihu, kedy on rozhodoval o liečbe pacientky, všetko, čo
ako odborný lekár vykonať mal.

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 23 To 12/2011-443 zo dňa 18.09.2012 bolo odvolanie
prokurátorky zamietnuté ako nedôvodné a odvolanie poškodenej zamietnuté ako podané neoprávnenou
osobou. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.09.2012.

Žiadosťou zo dňa 27.11.2013 sa navrhovateľ domáhal na Ministerstve spravodlivosti SR predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym a nezákonným úradným postupom
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a žiadal, aby Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR mu uhradila škodu vo výške 2.967,95 Eur, ktorá mu vznikla v trestnom konaní titulom
ušlej mzdy vo výške 375,48 eur, cestovného 75,80 Eur , nákladov dokazovania za znalecký posudok č.
5/2009 P.. U.. D.. U., N.. 697,20 eur a znalecký posudok č. 273/2009 U.. U.. M. vo výške 326,70 Eur a
trov obhajoby vo výške 1.492,77 Eur.

Listom zo dňa 05.12.2013 Ministerstvo spravodlivosti SR postúpilo žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku Generálnej prokuratúre SR s tým, že podľa údajov navrhovateľa ku škode malo dôjsť v dôsledku
nezákonného konania orgánov činných v trestnom konaní, kde dozor nad ich činnosťou vykonával
prokurátor, ktorý aj podal obžalobu, a preto v zmysle § 4 ods.1 písm. b) a f) zákona č. 514/2003 Z.z., sa
za orgán zodpovedný za predbežné prerokovanie nároku považuje Generálna prokuratúra SR.

Na základe žiadosti zo dňa 13.12.2013 bol navrhovateľ vyzvaný Generálnou prokuratúrou SR na
doplnenie podania - z akého titulu sa domáha nároku na náhradu škody a akým spôsobom škoda vznikla.
Navrhovateľ v zmysle výzvy podanie doplnil listom označeným ako „Doplnenie žiadosti o náhradu škody
podľa zákona 514/2003 Z.z.“.

Dňa 03.03.2014 Generálna prokuratúra SR vrátila žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody Ministerstvu spravodlivosti SR, s poukazom na 4 ods.1 písm. k) zákona č. 514/2003 Z.z s
účinnosťou do 31.12.2008, podľa ktorého boli príslušné o náhrade škody konať tri orgány verejnej
moci, a to Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR a Generálna prokuratúra SR. Keďže
predmetnú žiadosť uplatnil navrhovateľ na Ministerstve spravodlivosti, je toto príslušné konať vo veci.

Listom zo dňa 21.03.2014 Ministerstvo spravodlivosti SR vrátilo žiadosť o prerokovanie nároku na
náhradu škody Generálnej prokuratúre SR z dôvodu, že táto žiadosť nemôže byť prerokovaná
Ministerstvom spravodlivosti SR s tým, že v danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenia zákona

č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013. Poukázalo na skutočnosť, že súd nesie zodpovednosť
za zákonnosť súdnej fázy trestného konania. V tomto prípade súdu nemožno pripisovať zodpovednosť
za vznesenie obvinenia, keďže v prípravnom konaní nesie zodpovednosť za škodu vyšetrovateľ a
prokurátor, pričom na tomto fakte nič nemení ani prípadné oslobodenie obžalovaného spod obžaloby.
Prijatie obžaloby súdom nemôže zakladať príslušnosť ministerstva ako orgánu konajúceho v mene štátu,
podľa § 4 ods. písm. a) prvý bod. a už vôbec nie podľa § 4 ods.2 cit. zákona.

Na základe Vyrozumenia zo dňa 27.03.2014 Generálna prokuratúra SR oznámila navrhovateľovi,
že zotrváva na právnom názore v liste zo dňa 03.03.2014 a má za to, že nie je príslušná konať o
jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Z uvedených dôvodov jeho nárok
neprerokuje.

Podľa § 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie
a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb.

Podľa § 2 písm. b/ bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona orgán verejnej moci je štátny
orgán.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci
a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe,
d/ nesprávnym úradným postupom

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Zákon č. 514/2003 Z.z. v ustanovení § 3 určuje rozsah zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci tak, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú a)
nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej
slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo d)
nesprávnym úradným postupom.

Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa
§ 6 ods. 1 citovaného zákona, je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola
škoda spôsobená, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Najvyšší súd v uznesení 4M Cdo
15/2009 interpretoval toto ustanovenie tak, že nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia, teda
z doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematický a teleologický.
Z hľadiska teleologického výkladu vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je
v prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, nemožno lipnúť
na formálnom zrušení (zmene) tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale splnenie tejto podmienky treba
vykladať extenzívne.

Zákon č. 514/2003 Z. z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia
obžalovaného spod obžaloby. Ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím
a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to
z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Podstata nároku na náhradu
škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní
pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. V prípade, že obžalovaný
bol oslobodený spod obžaloby, súdna judikatúra má za to, že „ten, proti komu bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov
(ako napr. vopred prerokovaný nárok na náhradu škody písomne podanou žiadosťou),zásadne právo

na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia." Vzhľadom na uvedené je potrebné,
s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a tiež dôvody, vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že
trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté a teda v rámci spoločnosti utrpel ujmu, ktorú by ako
poškodený mal mať nahradenú. Avšak tento právny nárok treba hľadať nielen v čl. 46 ods. 3 Ústavy
SR, ale aj vo všeobecnej rovine predovšetkým v čl. 1 ods. 1 vyššie uvedeného zákona č. 514/2003 Z.z.
„Ak má byť štát skutočne považovaný za právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie
svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno totiž prihliadnuť, že
štát nemá slobodnú voľbu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej)
interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať
trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa
ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány
činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní
potvrdilo". Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky z 23. februára 1990 sp.zn. 1 Cz 6/90 publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a
stanovísk, ročník 1991 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 1993 sp.zn. 1 Cdo
53/93 publikovaný pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky ročník 1994).
Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší
výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene
právnej úpravy stále použiteľné.

Tento výklad je nutné použiť aj pre tento prípad. Vyšetrovateľ na základe zistených skutočností začal
proti navrhovateľovi trestné stíhanie, vzniesol obvinenie, prokurátor zamietol sťažnosť navrhovateľa proti
vzneseniu obvinenia, podal obžalobu a následne rozsudkom okresného súdu, v spojení s uznesením
krajského súdu bol navrhovateľ právoplatne oslobodený spod obžaloby. Tým sa trestné konanie
skončilo, podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a týmto je potom daná nezákonnosť
rozhodnutia o začatí trestného stíhania, o vznesení obvinenia a rovnako tak zamietnutie sťažnosti a
podanie obžaloby prokurátorom.

Keďže bol navrhovateľ spod obžaloby oslobodený , súd zo zhora uvedených dôvodov ustálil, že
navrhovateľ má podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím.

Pokiaľ právna zástupkyňa Generálnej prokuratúry SR poukazovala na Nález Ústavného súdu SR, sp.
zn. II ÚS 163/2013 zo dňa 13.11.2013 súd musí konštatovať, že takýmto nálezom (v inej právnej veci)
nie je súd pri rozhodovaní v tejto veci viazaný (jedná sa o tzv. konkrétnu kontrolu ústavnosti), pričom
naviac súd udáva, že časť na ktorú poukázala zástupkyňa Generálnej prokuratúry SR je vytrhnutá z
celého kontextu uvedeného rozhodnutia a jedná sa o skutkovo inú vec, právne zameranú na riešenie
plynutia premlčacích dôb.

Ďalej bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou pasívnej legitimácie. Nedostatok pasívnej legitimácie
znamená, že niekto, o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti nie je. Určenie právneho subjektu, ktorý v danom prípade je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti má zásadný význam z hľadiska určenia vecnej pasívnej legitimácie na strane
odporcu. Pasívna legitimácia účastníka konania - Slovenskej republiky je nespochybniteľná. Posúdenie,
ktorý orgán je príslušný konať v mene štátu, má však len procesný význam z hľadiska predmetu sporu.
Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v mene odporcu konať, nie je
otázkou pasívnej legitimácie odporcu, zistené nedostatky v zastúpení odporcu majú povahu nedostatku
procesných podmienok konania (R 48/1967).

Podľa § 21 ods.4 veta prvá O.s.p. za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti
ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 79 ods.1 veta piata O.s.p. ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a
označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods.2 O.s.p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre
to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým
sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Predmetný návrh podal navrhovateľ proti odporcovi, v mene ktorého koná príslušný orgán v zmysle
zák.č. 514/2003 Z.z., pričom je povinnosťou navrhovateľa označiť tento orgán. Navrhovateľ pôvodne
označil Ministerstvo spravodlivosti SR, u ktorého zároveň podal žiadosť o prerokovanie nároku
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosti
navrhovateľa nevyhovelo z dôvodu jeho nepríslušnosti a žiadosť postúpilo Generálnej prokuratúre.
V priebehu konania navrhovateľ označil alternatívne za odporcu Slovenská republika - Generálna
prokuratúra.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení § 1 písm. a) a § 3 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. je nepochybné,
že pasívne legitimovaným je v tomto konaní Slovenská republika a bolo vecou navrhovateľa označiť
aj zastupujúci orgán, keďže predmetom konania bola náhrada škody, ktorá mala byť navrhovateľovi
spôsobená nezákonným rozhodnutím. Ustanovenie § 4 zák.č. 514/2003 Z.z. upravuje, ktorý orgán koná
v mene štátu.

Podľa § 4 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor
pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, b) Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán
Policajného zboru. f) Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa § 4 ods.1 písm. a), b), f) zák.č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo
ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone
verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia
súdu podľa osobitného predpisu, b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu
spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor
nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka
Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného
zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora, f)
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu
(§ 38 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
správnom konaní,

Zákonom č. 412/2012 Z.z. bol § 4 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. zmenený, pričom daný zákon nadobudol
účinnosť dňa 01.01.2013. Z piatej časti zákona č. 514/2003 Z.z. označenej ako prechodné a záverečné
ustanovenia je zrejmé, že k danej právnej úprave neboli prijaté prechodné ustanovenia. Keďže ide o
procesnoprávny predpis, nakoľko upravuje zastupovanie Slovenskej republiky, tak pre ďalšie konanie
od 01.01.2013 sa aplikuje znenie dané novelou - zákonom č. 412/2012 Z.z.

V danom prípade bolo preukázané, že k nezákonnému rozhodnutiu, resp. postupu orgánu činného
v trestnom konaní došlo jednak rozhodnutím vyšetrovateľa, ktorý vydal uznesenie o začatí trestného
stíhania a vzniesol obvinenie proti navrhovateľovi a jednak rozhodnutím prokurátora, ktorý zamietol
sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia a podal obžalobu. Na základe uvedeného
súd podľa § 4 ods.1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. dospel k záveru, že orgánom príslušným konať v
mene odporkyne - Slovenskej republike je Generálna prokuratúra.

Bez pochybnosti v prejednávanej veci navrhovateľ označil správne štát za subjekt, ktorý zodpovedá
za škodu, ktorá mu bola spôsobená. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ označil na žalovanej
strane ako účastníka konania Slovenskú republiku (štát) viackrát a zároveň označil viacero orgánov
verejnej moci vystupujúcich v jej mene, súd z dôvodu právnej istoty podľa § 104 ods.2 O.s.p. konanie
proti Slovenskej republike zastúpenej orgánom nepríslušným konať v jej mene v danej veci, teda proti
Ministerstvu spravodlivosti, zastavil, keďže navrhovateľ neodstránil tento procesný nedostatok konania.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 z.z. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento
orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky
podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 27 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. prechodné ustanovenia Zodpovednosť za škodu podľa
tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona.

Podľa § 27b ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára
2009 Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona, a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31. decembra 2008.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného v čase vydania rozhodnutia (do 31.08.2007)
Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 18 ods.1 ,2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného v čase vydania rozhodnutia (do 31.08.2007)
(1) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo
vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie
o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom
bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená
inému orgánu. (2) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní,
v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym
úradným postupom. (3) Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej
osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody pred príslušným orgánom.

Predpokladmi na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je
nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom
škody.

Nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sú svojou povahou občiansko-právne nároky, o ktorej rozhodujú
súdy v občiansko-súdnom konaní. Právna úprava kladie význam na predbežné prerokovanie nároku s

ústredným orgánom. Až potom ako predbežné prerokovanie neviedlo k uspokojeniu nároku, môže sa
navrhovateľ obrátiť so svojím nárokom na súd.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že boli splnené predpoklady na priznanie náhrady
škody navrhovateľovi spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa citovaného zák. č. 514/2003 Z. z.

Súd mal za preukázané, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 27.11.2013 žiadal Ministerstvo spravodlivosti
SR, ktoré následne postúpilo žiadosť príslušnému orgánu - Generálnej prokuratúre SR, o prerokovanie
nároku na náhradu škody titulom vzniknutých osobných nákladov - ušlej mzdy vo výške 375,48 Eur,
cestovného vo výške 75,80 Eur v celkovej výške 451,28 Eur, nákladov dokazovania - úhrada za znalecký
posudok č. 5/2009 znalca P.. U.. D.. U., N.. vo výške 697,20 Eur, úhrada za znalecký posudok č. 273/2009
znalca U.. U.. M. vo výške 326,70 Eur a trov obhajoby 1.492,77 Eur, ktorej odporca nevyhovel.

Súd mal za nepochybne zistené z pripojeného spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 1T
134/2008, že navrhovateľ mal v danom konaní splnomocneného právneho zástupcu JUDr. Stanislava
Rojku, na základe plnej moci zo dňa 10.11.2008. Z pripojeného spisu vyplýva, že právny zástupca
skutočne vykonal nevyhnutné úkony. Ako dôvodne uplatnenú teda súd priznal navrhovateľovi náhradu
škody titulom trov právneho zastúpenia v trestnom konaní pred Okresným súdom Považská Bystrica,
sp.zn. 1T 134/2008 v celkovej uplatnenej výške 1.492,77 Eur, a to za 4 úkony právnej služby á 1.588,-
Sk/52,71 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 10.11.2008, štúdium spisu dňa 13.11.2008 (zrejme
omylom nesprávne uvedené dňa 18.11.2008), písomné podanie na súd zo dňa 01.12.2008, podanie
odporu proti trestnému rozkazu dňa 11.12.2008) v zmysle § 12 ods.3 písm. a), § 14 ods.1 písm. a), c), d)
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008, 4 x náhradu hotových výdavkov á 190 sk/6,30
Eur. Ďalej mu priznal v zmysle § 14 ods.1 písm. b, c, d vyhl. č. 655/2004 Z.z. účinnej do 31.05.2009 - 1
úkon právnej služby á 57,95 Eur (porada s klientom dňa 21.04.2009) a 1 úkon právnej pomoci á 115,90
Eur (účasť na hlavnom pojednávaní dňa 27.04.2009 v čase od 8:15 hod. do 10:54 hod.), ďalej podľa §
14 ods.1 písm. c vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.05.2010 mu priznal odmenu za 3 úkony
právnej pomoci á 57,95 Eur (písomné podanie znalcovi P.. U. dňa 13.07.2009, písomné podanie znalcovi
U.. M. dňa 03.09.2009, písomné podanie na súd 16.11.2009). V zmysle § 14 ods.1 písm. b, c, d vyhl.
č. 655/2004 Z.z. účinnej do 30.06.2013, mu priznal odmenu za 2 úkony právnej pomoci á 120,22 Eur
(účasť na pojednávaní dňa 28.06.2010 v čase od 8.30 hod. do 12.20 hod. a účasť na pojednávaní dňa
03.11.2010 v čase od 13:00 hod do 15.30 hod.), 1 úkon právnej pomoci á 60,11 Eur ( písomné podanie
na súd zo dňa 25.10.2010, zrejme omylom uvedené zo dňa 15.07.2010), 2 úkony právnej pomoci á
63,58 Eur ( štúdium spisu dňa 06.09.2012 a účasť na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Trenčíne
dňa 18.09.2012), ďalej za 1 úkon právnej pomoci á 42,39 Eur (porada s klientom dňa 13.09.2012) a
náhradu hotových výdavkov za úkony vykonané v roku 2009 - 5 x á 6,95 Eur, za úkony vykonané v roku
2010 -3 x 7,21 Eur a za úkony vykonané v roku 2012 - 3 x á 7,63 Eur. Ďalej mu v zmysle § 16 ods.4 cit.
vyhl. priznal cestovné za cestu z Považskej Bystrice do Trenčína a späť dňa 06.09.2012, ktorú si uplatnil
vo výške 1/2-ice teda vo výške 11,639 Eur (0,183 Eur x 45 km) + ( 45 km x 0,061 Eur x 1,240 Eur) a za
cestu z Považskej Bystrice do Trenčína a späť na pojednávanie dňa 18.09.2012 vo výške 23,278 Eur
( 0,183 Eur x 90 km) + (90 x 0,061 x 1,240 Eur). V zmysle § 17 ods.1 cit. vyhl. mu priznal za uvedené
cesty náhradu za stratu času vo výške 25,42 Eur ( 2 x 12,71 Eur) za cestu zo dňa 06.09.2012, ktorú
si uplatnil vo výške 1/2-ice a za cestu zo dňa 18.09.2012 vo výške 50,84 Eur (4 x 12,71 Eur). Keďže je
advokát platiteľom DPH, odmena a hotové výdavky boli zvýšené podľa § 18 ods.3 cit. vyhl. o 20 % DPH.
Vykonanie uvedených úkonov mal súd za preukázané z pripojeného trestného spisu a považoval ich za
účelne vynaložené a správne vyúčtované. O vykonaní uplatnených porád s klientom a ich účelnosti súd
nemal pochybnosti vzhľadom na zložitosť trestnej veci, ďalej vzhľadom na skutočnosť, že sa vykonávali
bezprostredne ( 5 až 6 dní) pred vytýčeným termínom hlavného pojednávania, ako aj s poukazom na
čestné vyhlásenie navrhovateľa zo dňa 16.10.2015, v ktorom čestne prehlásil, že uplatnené úkony boli
skutočne vykonané tak, ako boli vyúčtované.

Uhradenie vyššie špecifikovaných trov právneho zastúpenia navrhovateľom na účet právneho zástupcu
JUDr. Rojka mal súd za preukázané z výpisov z bankového účtu, na základe úhrady zo dňa 27.04.2009
vo výške 372,15 Eur (čl. 122 spisu), zo dňa 19.11.2009 vo výške 154,46 Eur (čl. 123 spisu) a zo dňa
14.01.2013 vo výške 966,16 Eur (čl. 124 spisu), teda v celkovej výške 1.492,77 Eur.

Ďalej súd priznal ako dôvodne uplatnenú navrhovateľovi náhradu škody titulom vynaložených nákladov
dokazovania vo výške 1.023,90 eur , t.j. odmeny za podaný znalecký posudok č. 5/2009 P.. U.. D.. U.E.,

N.. vo výške 697,20 Eur a odmeny za znalecký posudok č. 273/2009 U.. U.. M. vo výške 326,70 Eur,
ktoré boli uhradené dňa 16.11. 2009 právnym zástupcom navrhovateľa JUDr. Rojkom, čo mal súd za
preukázané výpisom z bankového účtu (čl. 117, 118 ) na základe vyúčtovania znalcov ( čl. 119, 120) a
následne refundované navrhovateľom na účet právneho zástupcu JUDr. Rojku dňa 19.11.2009 (čl. 121).

Navrhovateľ si tiež dôvodne uplatnil náhradu škody titulom vynaložených osobných nákladov -
cestovného vo výške 47,53 Eur na hlavné pojednávania v Považskej Bystrici dňa 27.04.2009 (čl. 346
trestného spisu), dňa 28.06.2010 (čl. 402 trestného spisu), dňa 03.11.2010 (čl. 416 trestného spisu) a
verejné zasadnutie na Krajskom súde v Trenčíne dňa 18.09.2012 (čl. 437 trestného spisu). Vzdialenosť
V. O. V. - Považská Bystrica a späť v uplatnenej výške 80,32 km/ 1 trasu, podľa www.vzdialenosti.sk,
zodpovedá skutočnej vzdialenosti. Navrhovateľ spolu vykonal 6 ciest na trase V. O. V. - Považská
Bystrica a späť x 80,32 km, čo spolu predstavuje 481,92 km. Vzdialenosť V. O. V. - Trenčín a späť
navrhovateľ uplatnil vo výške 29,68 km/1 trasu, čo podľa www.vzdialenosti .sk zodpovedá skutočnej
vzdialenosti. Spolu navrhovateľ vykonal 2 cesty na trase V. O. V. - Trenčína, teda 2 x 29,68 km, čo
spolu predstavuje 59,36 km. Celková vzdialenosť, ktorú navrhovateľ vykonal predstavuje 541,28 km,
pri použití motorového vozidla vo vlastníctve manželky zn. Hyundai ev.č. V. XXXBI, so spotrebou 6,1
l/100km, čo mal súd za preukázané z Osvedčenia o evidencii vozidla ( čl. 110 spisu). Navrhovateľ použil
benzín Natural 98 v priemernej cene 1,44 Eur/liter, čo mal súd za preukázané z internetového portálu
www. benzin. sk ( apríl/2009 - cena benzínu - 1,154 Eur, jún/ 2010 - 1,431 Eur, dňa november /2010 -
1,407 Eur, september/2012 - 1,758 Eur - priemer 1, 437 Eur po zaokrúhlení 1,44 Eur). Navrhovateľ si
tak správne uplatnil cestovné vo výške 47,53 Eur ( 541,28 km x 0,061 Eur x 1,44 Eur), ktoré mu súd
v žiadanej výške priznal.

Ďalej súd priznal navrhovateľovi osobné náklady titulom ušlej mzdy vo výške 319,23 Eur. Z pripojeného
trestného spisu mal súd za preukázané, že navrhovateľ sa zúčastnil hlavného pojednávania v Považskej
Bystrici dňa 27.04.2009 (čl. 346 trestného spisu) v trvaní od 8:15 hod. do 10:54 hod. Z výplatnej pásky
(čl. 115 spisu) súd zistil, že výška priemernej hodinovej náhrady mzdy navrhovateľa v mesiaci apríl 2009
predstavovala sumu 10,35 Eur, čo pri 8 hodinovom pracovnom čase predstavuje nárok na náhradu
mzdy vo výške 8 x 10,35 Eur teda 82,80 Eur, ďalej sa zúčastnil hlavného pojednávania v Považskej
Bystrici dňa 28.06.2010 v trvaní od 8:30 do 12.20 hod. (čl. 402 trestného spisu), pričom z výplatnej
pásky ( čl.113 spisu ) vyplýva, že výška priemernej hodinovej náhrady mzdy navrhovateľa v mesiaci
jún 2010 bola vo výške 11,12 Eur, čo pri 8 hodinovom pracovnom čase predstavuje nárok na náhradu
mzdy vo výške 8 x 11,12 Eur, teda 88,96 Eur. Ďalej sa zúčastnil hlavného pojednávania v Považskej
Bystrici dňa 03.11.2010 v trvaní od 13:00 hod. do 15.30 hod. (čl. 416 trestného spisu) , pričom z výplatnej
pásky (čl.116 spisu ) vyplýva, že výška priemernej hodinovej náhrady mzdy navrhovateľa v mesiaci
november 2010 bola 10,67 Eur, čo pri 8 hodinovom pracovnom čase predstavuje nárok na náhradu mzdy
vo výške 85,36 Eur. Navrhovateľ sa ďalej zúčastnil verejného zasadnutia na Krajskom súde v Trenčíne
dňa 18.09.2012 v trvaní od 10:00 hod. do 11:25 hod. (čl. 437 trestného spisu), pričom z výplatnej
pásky (čl.114 spisu ) vyplýva, že v mesiaci september 2012 výška priemernej hodinovej náhrady mzdy
navrhovateľa bola 7,7641 Eur, čo pri 8 hodinovom pracovnom čase predstavuje nárok na náhradu mzdy
vo výške 8 x 7,7641, teda 62,11 Eur. Pokiaľ odporkyňa namietala nepreukázanie ušlej mzdy, súd uvádza,
že v tomto smere sa navrhovateľ nachádza nie z vlastnej viny v dôkaznej núdzi, keďže potvrdenie
zamestnávateľa o výške ušlej mzdy nemohol v tomto konaní predložiť v dôsledku objektívnej skutočnosti
- zániku zamestnávateľa Spoločnosti Zdravie, a.s. Púchov. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné
poukázať na nasledovné: Dôkazným bremenom treba rozumieť procesnú zodpovednosť účastníka
konania za to, že v konaní nebolo preukázané jeho tvrdenie a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté
vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci
samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci, pre nečinnosť účastníka (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej účastníkovi ustanovením §
120 ods. 1 O. s. p.) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná. Dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo
dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také
dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Záver o
tom, že účastník neuniesol dôkazné bremeno, možno urobiť len vtedy, ak hodnotenie dôkazov, ktoré boli
v konaní vykonané, neumožňuje súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka, ale ani o tom, že
by boli nepravdivé. V danom prípade mal súd za preukázané, že navrhovateľ sa v rozhodných dňoch
zúčastnil pojednávaní, ktoré sa konali mimo miesta jeho bydliska/pracoviska. Vzhľadom na vzdialenosť,
ktorú musel navrhovateľ absolvovať z miesta bydliska na pojednávania a dĺžku trvania pojednávaní

je objektívne nemožné, aby sa navrhovateľ vrátil do zamestnania a odpracoval určený pracovný čas.
Navrhovateľ súdu predložil výplatné pásky, z ktorých jednoznačne vyplýva výška náhrady mzdy za deň.
Zároveň dňa 16.10.2015 čestne prehlásil, že mu uplatnená mzda ušla. Vzhľadom na uvedené, súd uveril
jeho tvrdeniu, že do práce v uvedené dni nenastúpil a následne mu priznal ušlú mzdu v uplatnenej výške.

Celkom tak súd priznal navrhovateľovi nárok na náhradu škody v uplatnenej výške 2.883,43 Eur.

Navrhovateľ si uplatnil aj 5,25 % tný ročný úrok z omeškania zo žalovanej sumy 2.883,43 Eur, od
01.04.2014 do zaplatenia.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

V zmysle citovaných ustanovení a podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., súd priznal
navrhovateľovi ako dôvodne uplatnený zákonný 5,25 % tný úrok z omeškania ( základná úroková
sadzba ECB 0,25 % zvýšená o 5 percentuálnych bodov) z priznanej sumy od 01.04.2014, kedy bola
odporkyňa preukázateľne v omeškaní s plnením s poukazom na posledný list Generálnej prokuratúry
zo dňa 27.03.2014, v ktorom navrhovateľovi oznámila, že nárok navrhovateľa neprerokuje.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ
mal v konaní úspech čiastočný, avšak súd mu priznal plnú náhradu trov, keďže mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti. Navrhovateľ pôvodne žaloval odporkyňu na zaplatenie sumy 2.967,95 Eur s prísl. a
po začatí konania vzal späť návrh čo do sumy 84,52 Eur a ďalej žiadal priznať sumu 2.883,43 Eur
s prísl., ktorú sumu mu súd ako dôvodne uplatnenú priznal. Jeho úspech tak predstavuje 97,15 % a
neúspech 2, 85 %, čo predstavuje nepatrnú časť, a preto mu súd priznal proti neúspešnej odporkyni
- Slovenskej republike, zastúpenej Generálnou prokuratúrou právo na náhradu trov konania v celom
rozsahu, o ktorých výške súd rozhodne podľa § 151 ods.7 O.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením. Keďže si právo na náhradu trov konania uplatnilo aj Ministerstvo spravodlivosti
SR, súd z dôvodu právnej istoty rozhodol aj o jeho trovách, a to v zmysle § 142 ods.3 O.s.p., § 146
ods.2 O.s.p. v spojení s § 150 O.s.p. Súd konanie voči SR zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR
ako nepríslušnému orgánu zastavil, čo predstavuje neúspech navrhovateľa, čím vzniklo SR zastúpenej
Ministerstvom spravodlivosti právo na náhradu trov konania. Podľa § 150 O.s.p. mu však právo na
náhradu trov konania nepriznal, keďže v danej veci súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov SR- Ministerstvu spravodlivosti nemožno priznať. Súd
prihliadol na okolnosti danej veci a tiež na okolnosť, ktorá viedla navrhovateľa k uplatneniu práva na
súde jednak proti SR zastúpenej Generálnou prokuratúrou a jednak proti SR zastúpenej Ministerstvom
spravodlivosti, keď oba orgány odmietli predbežne prerokovať nárok navrhovateľa a tento z opatrnosti
žaloval SR zastúpenú oboma štátnymi orgánmi. Súd mal za to, že za situácie, keď sa navrhovateľ
domáha náhrady škody spôsobenej štátom, v ktorom konaní správne žaloval pasívne legitimovaný
subjekt Slovenskú republiku, v základe nároku aj čo do jeho výšky bol úspešný, by jeho zaviazanie na
náhradu trov konania bolo neprimerane tvrdé a odporovalo by to dobrým mravom.

Poučenie:

Proti tomto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto
súdu na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli
uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.