Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Eva Šofranková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/25/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205217
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814205217.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: H. S., nar. XX. XX.
XXXX, bytom H. XX, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku,
Sovietskych hrdinov 163/66 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Mliekarenská 10,
Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o.,
Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 29. 09. 2015, č. k. 13C/299/2014-122 takto
jednohlasne
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že
dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 23. 08. 2011 (správne 23. 08. 2012;
poznámka odvolacieho súdu) uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Vyslovil, že o trovách
konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že medzi
účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 23. 08. 2011.
Podľa zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver v sume 1 020 Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať
v splátkach po 53,65 Eur, a to v 42-mesačných splátkach. Ročná úroková sadzba revolvingu bola
dohodnutá vo výške 70,01 % a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú
dobu čerpania) predstavuje sumu 2 253,30 Eur. V bode 7 predmetnej zmluvy označenej ako dohoda
o zrážkach zo mzdy sa účastníci zmluvy dohodli na uzatvorení dohody o zrážkach zo mzdy podľa §
551 Občianskeho zákonníka. V uvedený deň, t. j. 23. 08. 2012 žalovaný a žalobca uzavreli aj dohodu o
zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný
vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne
dlžníka a odovzdať ich na uvedený bankový účet pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX vo výške
53,65 Eur. Strany sa dohodli, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka
do doby, kedy žalovaný zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky pohľadávky vzniknuté na základe
alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov sú splatné. Listom zo dňa 30. 08. 2013 žalovaný
požiadal spoločnosť L. H. s. r. o., aby svojmu zamestnancovi - žalobcovi, ktorému poskytol revolvingovú
pôžičku a ktorý je v omeškaní vykonával zrážky zo mzdy v sume 54,65 Eur až do vykonania celého
dlhu s tým, že v prílohe mu zasiela dohodu o zrážkach zo mzdy.
3. Obrana žalovaného v konaní spočívala v tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je legitímnym
prostriedkom zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy. Je logickým postupom veriteľa, ževyužíva prostriedky určené zákonom na to, aby predišiel nesplácaniu úveru. Dohoda o zrážkach zo
mzdy v čase jej uzatvorenia, a ani následne nebola vylúčená ako spôsob zabezpečenia záväzkov v
spotrebiteľských zmluvách. Výkon zrážok je regulovaný zákonom, aj realizácia tohto zabezpečenia má
len zákonný obsah a základ. To, že dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou uzatvárania komplexu
vzťahovmedziúčastníkmi,jepritomrovnocennéakonapríkladvprípadehypotekárnehoúveru,zriadenie
záložného práva, vyžadovanie spoludlžníkov, ručiteľov a pod..
4. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2014 a uzavrel, že žalobca
v konaní preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Na základe dohody o zrážkach
zo mzdy si žalovaný ako veriteľ uplatnil svoje právo a požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie
zrážok zo mzdy, pričom zrážky aj do nariadenia predbežného opatrenia boli aj vykonávané. Bez určenia
neplatnosti dohody by právne postavenie žalobcu ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené
právo žalobcu na disponovanie s jeho mzdou, keďže zamestnávateľ žalobcu rešpektujúc uzavretú
dohodu by musel vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu. Ďalej uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy
neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, keď v čl. I je uvedené, že
žalovaný bude mať voči dlžníkovi - žalobcovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne
dlžníkovi na základe zmluvy čiastku vo výške 1 020 Eur s tým, že v prípade riadneho splácania mohol
byť žalobcovi poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu; teda dohoda len opisuje možné spôsoby
vzniku pohľadávky. Vymedzenie „pohľadávky“ v zmysle uvedeného článku zmluvy s tým, že touto sú
pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečené sú tvorené úverom, vrátane prípadne všetkých
revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami,
nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči
dlžníkovi a prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú a vzniknú na základe,
alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov, je neurčité, a teda neplatné podľa ust.
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená vo
forme osobitnej listiny, no predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, bola
uzatvorená účastníkmi konania na predtlači žalovaného ako veriteľa a je preto nepochybné, že ju tento
používal pri mnohých, ak nie všetkých právnych vzťahoch. Do formulárovej predtlače boli vpísané len
údaje týkajúce sa úverového vzťahu, ku ktorému sa malo zabezpečenie vzťahovať a osobné údaje
dlžníka, všetky dojednania boli formulárovo predtlačené. Takáto dohoda svojim obsahom spôsobuje
značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Pri uzatváraní
dohody dlžník - spotrebiteľ musel vedieť pohľadávku akého dlhu a v akej výške zabezpečuje dohodou
o zrážkou zo mzdy. Suma 1 020 Eur uvedená v čl. I dohody bola uvedená len ako suma v súvislosti
s budúcim poskytnutím úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru s uvedením jej
čísla. Neurčité je aj zmluvné dojednanie v dohode týkajúce sa výšky splátok, rozsahu, v akom má byť
naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacie inštitútu zrážok zo mzdy. Podľa dohody, ak nebude
v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod má byť
zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Neurčitosť zmluvného dojednania o
výške zrážok má za následok neplatnosť dohody, lebo uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné
neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad
dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Takéto neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú
výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Z uvedených
dôvodov súd vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
5.Protirozsudkupodalodvolanievzákonomstanovenejlehotežalovanýnamietajúcnepreskúmateľnosť
rozsudku. Uviedol, že z napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné ako dotknuté ustanovenie dohody
o zrážkach zo mzdy má spôsobovať neplatnosť celej dohody o zrážkach zo mzdy. Aj pri dôvodnom
a náležite zdôvodnenom závere o jeho neurčitosti s ohľadom na ust. § 41 Občianskeho zákonníka
by mohlo byť neplatné len konkrétne ustanovenie. Pre uplatňovanie a vykonávanie zrážok zo mzdy
v dohodnutej výške nemá dané ustanovenie žiadny význam. Odôvodnenie súdu ohľadne neurčitosti
daného ustanovenia nič nehovorí o tom, prečo je právny úkon neurčitý a nezodpovedá právnej úprave a
ustálenej súdnej praxi o tom, čo je za neurčitý právny úkon možné vôbec považovať. Zákon o neurčitosti
právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nie je možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo
chcel účastník daného právneho vzťahu prejaviť. Ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá,
že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti
a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil
výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne(nie teda konkludentne) podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel)
konajúcich osôb. Z napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, či ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka
bolo vôbec aplikované a či aj napriek jeho aplikácií je možný záver o neurčitosti dohody. Dohody o
zrážkach zo mzdy sú upravené v ust. § 131 ods. 7 Zákonníka práce a uvedená úprava popiera závery
súdu o povinnom uvádzaní platiteľa mzdy, v dohode o zrážkach zo mzdy, lebo výslovne predpokladá
predloženie ďalšiemu zamestnávateľovi. Žiadne ustanovenie právneho poriadku nehovorí nielen o tom,
žeby sa dohoda nemala ďalej uplatniť a súčasné žiadne zákonné ustanovenie nehovorí o tom, žeby
dohoda zanikla, alebo žeby sa mala zmeniť v časti označenia platiteľa mzdy. Z toho plynie záver, že
označenie platiteľa mzdy nie je zákonnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy, ani žiadny zákon
túto povinnosť neurčuje. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, že dohoda o zrážkach zo
mzdy má spôsobovať nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.
V rozsudku sa neuvádza, v čom má nerovnováha spočívať a či ide o nerovnováhu s takou intenzitou, že
ju zákon považuje za relevantnú. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol
a zaviazal žalobcu k úhrade trov konania. Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec
na ďalšie konanie a rozhodnutie.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470
ods. 1, 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu
Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
7.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej
inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza:
8. Žalovaný tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
9. Odvolateľ nesúhlasí a namieta závery súdu prvej inštancie ohľadne neurčitosti dohody a o zrážkach
zo mzdy a tiež postup súdu, ktorý im predchádzal.
10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu 23.08.2012), spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny a tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.
11. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
12. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa
23.08.2012 zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá sa stala právnym rámcom na poskytnutie finančných
prostriedkov. Ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu. Súčasťou typovej formulárovej zmluvy,
ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný
požiadal zamestnávateľa žalobcu L. H. s. r.o. o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne
súdne rozhodnutie, ktoré by žalobcovi ukladalo povinnosť plniť. Veriteľ výšku dlhu jednostranne diktuje,
a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Právo žalobcu je ohrozené, pretože zrážky zo mzdy môže
dodávateľ bez preventívnej súdnej kontroly súdom nastaviť aj na úroky z úveru aj na poplatky. Inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnejpredstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu
v zmluve, ale ako už uvádza Súdny dvor EÚ, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli
predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmavanie
práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa
vyhrocujeadostávadokolíziesverejnýmporiadkom,akdôjdekzrážkamzomzdynasumyvyplývajúcez
neprijateľných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými
podmienkami sa má poskytnúť obdobne, ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku (bod
50 uznesenia Súdneho dvora EU C-76/10 POHOTOVOSŤ proti Korčkovskej). S využitím komparatívnej
metódy odvolací súd poukazuje na rakúsku právnu úpravu, ktorá chráni spotrebiteľa pred mimosúdnymi
zrážkami zo mzdy (§ 12 zákona z 08. 03. 1979, ktorým sa vydávajú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa
(zákon na ochranu spotrebiteľa; spol. zák. č. 140/1979), naposledy novelizovaným zákonom č. 21/2008
Spol. zak. I).
13. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou
neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle nie je
rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd
so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou
aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil.
14. Zo samotného citovaného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva priamo
právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení neplatnosti zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje
nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania.
15. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernicou 93/13 z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho
dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,
Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj
uznesenie Pohotovosť, bod 37).
16. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil,
že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných
zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,
bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť,
bod 39).
17. V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný
prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu,
aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného
v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k
ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov
alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00,
Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 41).
18. V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol,
že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky
neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal
na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu
náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa
odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých
členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami,
existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý
charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa
možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez
návrhu“ (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4.10.2007 Max Rampion and Marie-Jeanne Godard
C-429/05, bod 61).19. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok
C-106/77 Simmenthal).
20. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.
21. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.:
22. „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej
právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných
podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.
23. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných
právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že
bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať
aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s
ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“
24. Uvedenie tak významného zabezpečovacieho inštitútu, akým je dohoda o zrážkach zo mzdy a
ktorý dodávateľovi umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej
exekúcie majetku spotrebiteľa vo formulárovej zmluve, hodnotí odvolací súd ako nepochopiteľné a ako
zlý úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu.
25. V konaní nebolo preukázané, že zmluvná podmienka - dohoda o zrážkach zo mzdy bola dojednaná
individuálne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je
stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad
(čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podstatou
individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná
bez možnosti zmeny jej obsahu.
26. Súdu nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), hoci má základ v znení
zákona. Aj iné právne úkony ako dohoda o zrážkach zo mzdy majú základ v zákone a môžu byť
za určitých okolností vyhlásené za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a iné). Pre záver
súdu bolo relevantné, že sporná klauzula vzhľadom na jej osobitný význam bola uvedená z hľadiska
podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa zneužívajúco, nedostatočne transparentne
a bez predchádzajúcej súdnej kontroly umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia
na základe prípadných neprijateľných podmienok zmluvy.
27. Formulácia klauzuly o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý
obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s
imperatívom dobrých mravov ale priamo zo zákonom. Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú
(§ 53 ods.5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a
význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky
ostatnépodmienkyzmluvyalebonainúzmluvu,odktorejzávisí;čl.4smerniceRady93/13ESonekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).28. Aj iné právne úkony majú základ v zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za
neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a ii). Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná
klauzula vzhľadom na jej osobitný význam bola uvedená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany
priemerného spotrebiteľa zneužívajúco nedostatočne transparentne a v spojení s poplatkami umožňuje
siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia z poplatkov, ktoré sú neprijateľné.
29. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že v prejednávanej veci sa ani nevyžaduje preukázanie
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80, písm. c/ O.s.p.).
30. Zo samotného zákonného ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa) vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti
neprijateľnej zmluvnej podmienky a vyslovenia jej neplatnosti.
31. Naliehavý právny záujem je daný, pretože len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav
neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej
dohody ako celku môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej
neprevádzal zrážky z jeho mzdy. Navyše, určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od
posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom
určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve žalobca a jeho majetková sféra
je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaný svojím
jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej
výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste práve táto určovacia žaloba.
V opačnom prípade žalovaný výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sám určovať, sám nebude
mať potrebu nijako revidovať. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007
Z.z., z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Tento výklad je v súlade
s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 11. 2015,
sp.zn. 8 Cdo 483/2014).
32. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil.
33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol s poukazom na to, že súd prvej inštancie o
nich nerozhodoval. Súd prvej inštancie rozhodne o trovách konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.
34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.