Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 16, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/433/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214215559
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214215559.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členov

senátu: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit
Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti odporkyni:
Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. I. XXX/XX, XXX XX H. L. X, o zaplatenie 1.080,81 eura s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k.
7C/263/2014 - 37 zo dňa 3. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Odporkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozhodol, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 353,52 eur spolu s
vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 72,52 eur a úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
353,52 eur od 22.7.2014 do zaplatenia v mesačných splátkach po 30 eur mesačne počnúc nasledujúcim
mesiacom po právoplatnosti rozsudku až do vyrovnania pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku návrh
zamietol. O trovách rozhodol, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo
výške 64,50 eur za zaplatený súdny poplatok do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd preskúmal

účastníkmi uzavretú zmluvu z pohľadu § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného
v čase uzavretia zmluvy, pričom dospel k tomu názoru, že táto zmluva neobsahuje všetky podstatné
náležitosti, ktoré podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch má obsahovať. V
danom prípade súd poukazuje na tú skutočnosť, že úverová zmluva zo dňa 11.12.2009 neobsahuje
všetky zákonom predpísané náležitosti a to najmä náležitosti zmluvy podľa písm. i/ ust. § 4 ods. 2
Zákona č. 258/2001 Z.z. t. j. zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o výške, počte a termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. S poukazom na hore uvedenú skutočnosť, úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov z poukazom na ust. § 4 ods. 3 cit. zák. Preto súd priznal navrhovateľovi len
istinu vo výške 353,52 eur, nakoľko podľa obsahu predmetnej zmluvy o úvere súd zistil, že celková výška
úveru bola vo výške 1.010,- eur, z toho odporca uhradil 873,90 eur (1.010 eur - 873,90 eur). Čo sa týka
kapitalizovaného ročného úroku z omeškania vo výške 221,46 eur, súd zistil, že zo sumy 353,52 eur je
kapitalizovaný ročný úrok z omeškania za obdobie od 11.04.2012 do 21.07.2014 suma vo výške 72,52
eur a preto vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Poukazujúc na § 517 ods. 2 OZ ďalej súd priznal
navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 353,52 eur od 22.07.2014 do zaplatenia.

S poukazom na ustanovenie § 160 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k osobným a majetkovým pomerom
odporcu, súd povolil odporcovi dlžnú sumu splácať v splátkach po 30,-eur mesačne, pod stratou výhody
splátok nezaplatením čo i len jednej z nich. Súd má za to, že výška splátok je primeraná pomerom
odporcu ako aj k výške pohľadávky navrhovateľa ako aj s prihliadnutím na postavenie navrhovateľa,ktorý poskytuje spotrebiteľské úvery s úhradou na splátky. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté
podľa zásady úspechu vo veci v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému navrhovateľovi súd priznal
náhradu trov konania titulom súdneho poplatku 64,50 eur podľa položky 1, písm. a) Sadzobníka súdnych

poplatkov.

Odvolanie proti rozsudku č. k. 7C/263/2014 podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, ktoré odôvodnil tým, že a) § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; b) § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; c) § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.
v spojitosti s § 221 ods. 1 písm. f) a f), súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, a účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; d) § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ udáva, že s
odporkyňou uzavrel revolvingový úver s výškou úverového rámca. Držiteľ revolvingového úveru má k

dispozícii finančné prostriedky vo výške dohodnutého úverového rámca. Termín „revolvingový“ znamená
po slovensky “obnovujúci sa“. Pri tomto type úveru je obnoviteľná finančná rezerva. S každou uhradenou
mesačnou splátkou „odporca sporí“ čiastku, ktorú si v prípade potreby môže opäť požičať, a to bez
akýchkoľvek zbytočných „papierovačiek“. Navrhovateľ ponúka spolu s revolvingovým úverom aj kreditnú
kartu, ktorú odporca mohol používať na klasické nákupy v predajniach a postupne sa peniaze z účtu

odpočítavali, až kým nevyčerpal disponibilný zostatok. Revolvingový úver mal následne splácať. Okrem
samotného nákupu mohol odporca taktiež počítať aj s výberom hotovosti. Vzhľadom na charakter
revolvingového úveru, t. j. skutočnosť, že navrhovateľ a ani odporca nemôžu vedieť a ani nevedia
pri uzatváraní zmluvy určiť kedy a koľko z úveru bude čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku
poskytnutého úveru, pretože pri takomto type úveru sa zásadne definuje len výška úverového rámca,

ktorá bola v tomto prípade 1.010 eur. Všetky skutočnosti ohľadom poplatkov a ich jednotlivé vysvetlenie,
za akých podmienok budú účtované boli dané Sadzobníkom poplatkov a Metodickou príručkou, ktorá
tvorí súčasť predmetnej zmluvy. Je pravdou, že predmetná zmluva je predtlačená a typologicky sa
podobá na iné zmluvy vytvorené navrhovateľom, avšak odporca sa sám dobrovoľne rozhodol, že
súhlasí s podmienkami predmetného úveru, nikto ho do podpisu nenútil rozhodol sa sám na základe

svojho vlastného uváženia a slobodnej vôle. Navrhovateľ, čo sa týka výšky splátok uvádza, že všetky
skutočnosti navrhovateľ vedel prostredníctvom úverových zmluvných podmienok spolu s Metodickou
príručkou a Sadzobníkom poplatkov. Výška splátky bola jasne špecifikovaná percentuálnym vyjadrením
na lícnej strane zmluvy. Táto výška sa nedá pri podpise zmluvy takéhoto typu jasne a zreteľne určiť.
Klient ani veriteľ pri podpise zmluvy tieto skutočnosti dopredu nevedia určiť, nakoľko čerpanie závisí

len od klienta. Rozsudok nemá jasné a presvedčivé odôvodnenie a súhlasí s vyjadreniami Ústavného
súdu SR. „Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody,
na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak
skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06).“ (napr. III. ÚS
107/07, IV. ÚS 14/07) Všeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení

nekoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný
záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy
zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu
právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a
presvedčivé.“ (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). Ústavný súd SR vo vzťahu k povinnosti

súdov vyrovnať sa s argumentmi účastníkov konania uvádza: „Súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranu proti takému uplatneniu.“ (IV. ÚS 115/03, III.
ÚS 119/03, III. ÚS 209/04) Nedodržanie týchto požiadaviek má mať za následok zrušenia súdneho

rozhodnutia Ústavným súdom SR z dôvodu porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého súčasťou je aj právo na dostatočné odôvodnenie
súdneho rozhodnutia. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická

odpoveď práve na tento argument (Ruiz Toriga c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A,
s. 12 § 29 Hiro Balani č. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29.
mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). K dojednaniam, ktoré sú uvedené v úverových
zmluvných podmienkach navrhovateľa, možno uviesť, že sú platnými a rovnocennými dojednaniami sostatnými zmluvnými dojednaniami ako také majú tieto ustanovenia rovnakú právnu moc a váhu ako
majú dojednania uvedené na lícnej strane úverovej zmluvy. Písomná forma právneho úkonu je zákonom
spočíva v tom, že obsah prejavu vôle je zachytený v texte listiny. Dôležité je, aby obsah listiny bol

prístupný ľudskému vnímaniu. Preto do úvahy prichádzajú písomne zachytené písmená, značka a čísla.
Pevné spojenie listín, napr. zošitím alebo zviazaním nie je v takom prípade potrebné. Celistvosť listiny
možno posudzovať z priebežného číslovania strán alebo z číslovania ustanovení zmluvy, vzájomných
odvolávok alebo z iného označenia, ak je tým vylúčená ďalšia manipulácia s textom. V súvislosti s
písomnou formou úverovej zmluvy navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že tak ako žiadny právny

predpis neobmedzuje počet dohodnutých úverov v jednej písomnej zmluve, tak ani žiadny právny
predpis neustanovuje, kde má byť na listine, zachycujúcej písomný prejav vôle, umiestnený podpis.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ navrhuje, aby odvolací súd predmetný rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, eventuálne vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ
navrhuje, aby odvolací súd zmenil predmetný rozsudok tak, že predmetnej žalobe v celom rozsahu
vyhovie. Celková výška trov právneho zastúpenia bude vyčíslená do troch pracovných dní odo dňa

posedného pojednávania v predmetnom konaní.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219

ods. 1 O.s.p.. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3 : 0, t.j. jednohlasne (§
3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.).

Odvolací súd sa stotožňuje so stručným odôvodnením a k odôvodneniu prvostupňového súdu dodáva
nasledovné (§ 219 ods. 2 O.s.p.):

Navrhovateľ sa svojim návrhom domáha proti odporcovi o zaplatenie sumy 1.080,81 eur, ročného úroku
z omeškania vo výške 221,46 eur, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.080,81 eur
odo dňa 22.7.2014 do zaplatenia a trovy konania. Navrhovateľ ako veriteľ dňa 11.12.2009 uzatvoril s
odporcom ako dlžníkom Úverovú zmluvu č. 5912015873 (č. l. 7), predmetom ktorej bolo poskytnutie

revolvingového úveru s úverovým rámcom vo výške 1.010 eur. Predmetná úverová zmluva má povahu
spotrebiteľského úveru, na ktorú sa vzťahuje režim zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
subsidiárne ako na spotrebiteľskú zmluvu aj všeobecná úprava spotrebiteľských zmlúv v zmysle § 52
a nasl. OZ. Navrhovateľ poskytol odporcovi úverový rámec 1.010 eur a odporca sa zaviazal poskytnutý
úver vrátiť navrhovateľovi formou mesačných splátok vo výške 4 % z dlžnej čiastky. Podľa ust. § 2 písm.

a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) ide o
spotrebiteľskýúver.Zmluvatedamusíspĺňaťpodmienkyuvedenévust.§4ods.1a2zák.č.258/2001Z.
z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy). V zmluve chýbajú nasledujúce
náležitosti: - § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z. z. - konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru; § 4
ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z. - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, § 4

ods. 2 písm. j) zák. č. 258/2001 Z. z. - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Podľa ust. § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy), ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa
odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa

ust. § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy) od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere. Ďalej si navrhovateľ vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu uplatnil
úrok vo výške 43,18 eur a úrok za hotovostné transakcie vo výške 50,57 eur (sú zahrnuté v uplatnenej
sume istiny). Úrok nie je možné preskúmať, nakoľko v predloženej dokumentácii chýbajú základné údaje

a informácie k výpočtu takéhoto úroku, a to predovšetkým obdobie, za ktoré bol úrok vypočítaný, ako
aj suma z ktorej oprávnený vychádzal pri výpočte úroku, percentuálna sadzba, ktorú použil, resp. o
aké zákonné ustanovenie sa opieral, ktoré by ho oprávňovalo k takémuto nároku. Navrhovateľ si ďalej
uplatňuje poplatok za výpis z účtu vo výške 3,26 eur. Výška tohto poplatku sa odvíja od sadzobníkapoplatkov v dobe vzniku poplatkovej povinnosti, pričom navrhovateľ nepreukázal, že odporca bol riadne
oboznámený s týmto sadzobníkom poplatkov za poskytované služby. VSÚ pri preskúmavaní zmluvnej
pokuty vo výške 6,59 eur dospel k názoru, že ide o nepreskúmateľné dojednanie, ktoré má za následok

nevykonateľnosť takéhoto práva. Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ust. § 544 ods. 2 OZ
zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia. V samotnej úverovej zmluve ani vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru

nie je zmluvná pokuta, ktorú požaduje oprávnený určená v zmysle vyššie uvedených ustanovení OZ. Z
tohto dôvodu sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda absolútne neplatnú.

Vecne správne rozhodnutie súdu I. stupňa preto odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 142 ods.

1 O.s.p., pretože úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, táto si ho
neuplatnila a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.