Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/199/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713217343
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713217343.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystriciakosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.Ferdinanda

Zimmermanna a sudkýň JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci žalobcu:
Československá obchodná banka, a. s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne
zastúpený: HMG & PARTNERS, s. r. o., IČO: 35 885 459, Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, proti
žalovanému: M. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. K. XXXX/XX, XXX XX J., občan SR, zastúpený
opatrovníkom: Danielou Ťažkou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Brezno, o zaplatenie sumy 3
887,19 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/144/2014-122 zo
dňa 13. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o úrokoch z omeškania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 2 775,08 € a úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 29. 05. 2014 do zaplatenia,
a to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo výroku dátumu splatnosti (29. 05. 2014) a vo výroku o trovách konania rozsudok potvrdzuje.

V nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd svojim prvým výrokom žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi sumu 2 775,08 € a úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 29. 05. 2014 do zaplatenia,
to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V druhom výroku vo zvyšnej časti
návrh žalobcu zamietol. Tretím výrokom návrh žalobcu o zaplatenie sumy 9,70 € s debetným úrokom
vo výške 25 % ročne od 11. 12. 2013 do zaplatenia zamietol. Štvrtým výrokom žalovaného zaviazal
nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 99,72 € na úhradu časti súdneho poplatku v lehote do 3 (troch)

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 39, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 517 ods. 2,
§ 565, § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj § 1 ods. 1, § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinného od 01. 02. 2013,
keďnazákladevykonanéhodokazovaniaposúdiacvecvzmyslecitovanýchustanovenípovažovalnávrh
žalobcu za čiastočne dôvodný. Okresný súd posudzoval právny vzťah medzi stranami ako Zmluvu o

úvere podľa ustanovení obchodného i občianskeho práva s prihliadnutím najmä na predpisy upravujúce
ochranu práv spotrebiteľa. Súd prvej inštancie mal za nesporne preukázané, že na základe Zmluvy o
úver poskytol žalobca žalovanému dňa 12. 05. 2010 celkový úver vo výške 3 000,00 €. Podľa úverovej
zmluvy bolo dojednané, že dlžník bude uhrádzať splátky vo výške 86,45 €, pričom bolo dojednaných48 splátok, avšak výška poslednej splátky dojednaná nebola. Celkovo tak mal žalovaný uhradiť sumu
4 063,15 €, výška poslednej splátky stranami dojednaná nebola, okresný súd konštatoval, že sám nie
je oprávnený túto určiť. Suma celkových nákladov podľa zmluvy 1 305,12 € zahŕňala okrem úrokov

aj poplatky. Hoci v priebehu úverového vzťahu žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, okresný
súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by bol oprávnený takto postupovať. Žalobca nedoložil
žiaden doklad o tom, že by medzi stranami došlo k dohode o takomto postupe, zo zmluvy samotnej
možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky nevyplýva.
Okrem toho žalobca taktiež nepreukázal splnenie povinnosti v zmysle § 53 ods. 8 OZ, že by bol

žalovaného minimálne 15 dní vopred upozornil na uplatnenie takéhoto práva zo strany žalobcu. Pokiaľ
žalobca pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, konal tak v rozpore s uvedenými zákonnými
ustanoveniami, preto tento úkon okresný súd považuje za absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Súd prvej inštancie preto konštatuje, že povinnosť uhrádzať jednotlivé splátky trvala v súlade
s úverovou zmluvou do 28. 05. 2014. Až nasledujúcom dňom, t. j. 29. 05. 2014 sa žalovaný dostal do
omeškania s nezaplatením celého úveru tak, ako ho uplatnil žalobca v návrhu. Pokiaľ ide o vyčíslenie

dlhu, okresný súd konštatoval vzhľadom na vyššie uvedené, že pokiaľ mal žalovaný uhradiť sumu 4
063,15 € a na tejto uhradil sumu 1 288,07 €, zvyšok dlhu činí 2 775,08 €. Súd prvej inštancie preto v tejto
časti zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi takto vyčíslenú sumu. Úrok z omeškania súd určil v súlade
s predpismi občianskeho práva, kedy v čase omeškania so zaplatením žalovaného dlhu, t. j. 29. 05. 2014
simoholžalobcauplatniťúrokzomeškaniavovýške5,25%ročne.Okresnýsúdpriznaltaktourčenýúrok

z omeškania z celej sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní. Súd prvej inštancie však nepriznal žalobcovi
aj dojednaný úrok po uplynutí doby dojednanej v zmluve. Okresný súd pri tom vychádzal z právneho
názoru vysloveného v rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/1902014 zo dňa 30. 06. 2015. Súd
prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožnil s právnou argumentáciou uvedenou vo vyššie spomenutom
rozsudku a preto nepriznal žalobcovi právo na účtovanie úrokov z omeškania popri riadnych úrokoch.

Okrem toho žalobca ani neargumentoval a ani nedoložil žiaden dôkaz, na základe ktorého by bol na
takýto postup oprávnený.

3. V ďalšej časti sa okresný súd zaoberal uplatneným nárokom za poplatky vyčíslené žalobcom.
Žalobca v konaní uplatnil jednak poplatky za vedenie úverového účtu, pričom v tejto časti možno

konštatovať, že je toho času ustálená súdna prax, podľa ktorej hodnotenie poplatkov za vedenie
úverového účtu je výlučne v neprospech spotrebiteľa a takto dojednaný poplatok je neplatný. Vedenie
úverového účtu v súčasnej dobe aj v zmysle právnej úpravy nie je možné spoplatniť a z týchto
dôvodov uvedené dojednanie okresný súd považoval za neplatné a nárok na daný poplatok súd prvej
inštancie žalobcovi nepriznal. Žalobca si ďalej uplatnil poplatky za zaslanie výzvy žalobcovi a to 2x

po 35,00 € v súlade so Sadzobníkom poplatkov žalobcu. Okresný súd však konštatuje, že žalobca
nijako nepreukázal vykonanie uvedených poplatkových úkonov. Okrem toho sa okresný súd dodal, že
poplatok stanovený žalobcom sa javí ako zjavne neprimeraný poplatkovému úkonu a obdobné poplatky
boli taktiež vyhodnotené súdmi SR ako neprijateľné zmluvné podmienky. Súd prvej inštancie v tejto časti
preto návrhu žalobcu nevyhovel. Napokon okresný súd posudzoval poplatky za dojednané poistenie,

ktoré bolo dojednané v čl. 7 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preskúmaním dojednania o poistení úveru
však okresný súd konštatoval, že uvedené dojednanie nespĺňa základné náležitosti poistnej zmluvy,
nakoľko nie je vôbec zrejmé, aké poistné plnenie by mal poisťovateľ poskytnúť pre prípady poistnej
udalosti, nebolo preukázané, na základe čoho bol žalobca oprávnený uzavrieť poistnú zmluvu v mene
poisťovateľa, čím zmluva nespĺňa všetky náležitosti právneho úkonu a preto v súlade s ň 39 OZ je

neplatná. V časti poplatkov za poistenie úveru s prísl. rovnako okresný súd považoval nárok žalobcu
za nedôvodný a preto ho zamietol.

4. Okresný súd sa ďalej zaoberal nárokom žalobcu v súlade s rozšírením žaloby o dlh vyplývajúci zo
Zmluvy o bežnom účte. Súd prvej inštancie však konštatoval, že v tejto časti žalobca nedoložil súdu

žiaden doklad o existencií takéhoto zmluvného vzťahu, okrem Sadzobníka úrokov, ktoré však nijako
nepreukazujú, či vôbec medzi žalobcom a žalovaným existoval zmluvný vzťah o bežnom účte, nebolo
preukázané z akého titulu a na základe akých skutočností si žalobca uplatňuje žalovanú sumu 9,70 €
spolu s príslušným debetným úrokom. Preto okresný súd v tejto časti ako nedôvodný a nepreukázaný
návrh žalobcu v celosti zamietol.

5. O trovách konania rozhodoval okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., kedy patrí náhrada trov
konania podľa pomeru úspechu. Súd prvej inštancie priznal na trovách konania žalobcovi príslušnú časť
za zaplatený súdny poplatok v celkovej výške 99,72 €. Pokiaľ ide o uplatnené trovy právneho zastúpenia,okresný súd tieto preskúmaval i z hľadiska účelnosti. Je nepochybné, že vymáhanie pohľadávok z
neuhradených poskytnutých úverov patrí v činnosti žalobcu k bežnej agende, ktorá nevyžaduje zvláštne
právne posúdenie, možno s výnimkou niektorých nejasných prípadov. Z činnosti súdu je zrejmé, že

žaloby podávané v týchto prípadoch tzv. formulárové žaloby sa líšia v údajoch o odporcoch, obdobia a
výšky neuhradenej pohľadávky. Z návrhu nevyplýva, že by v tomto konkrétnom prípade vec znamenala z
dôkazného alebo argumentačného hľadiska zložitú kauzu. Okrem toho sám žalobca disponuje právnym
oddelením a zamestnancami s riadnym právnym vzdelaním a preto v tomto konkrétnom prípade
zastúpenie advokátskou kanceláriou v konaní pred súdom súd považoval za neúčelné. Súd prvej

inštancie týmto nespochybnil právo podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a ustanovením § 25 ods. 1 O. s. p. S
prihliadnutím na charakter, obtiažnosť i časovú náročnosť úkonov právnej služby, ktoré v tomto konaní
právny zástupca žalobcovi ako svojmu klientovi poskytol, viedlo okresný súd k jednoznačnému záveru,
že práve zastúpenie žalobcu v tomto konaní je zjavne neúčelné. Preto okresný súd nepriznal žalobcovi
náhradu trov právneho zastúpenia.

6. Odvolanie proti druhému a štvrtému výroku rozsudku podal žalobca z dôvodov uvedených v ust. §
205 ods. 2, písm., d) a f) zákona č. 99/1963 Zb, Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,OSP“).

7. Vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že medzi stranami bola uzavretá úverová zmluva.

Žalobca má za to, že úprava úverovej zmluvy je komplexne obsiahnutá v Obchodnom zákonníku a preto
nie je na mieste neprihliadať na ustanovenia uvedené v tomto kódexe. Žalobca má za to, že došlo k
nesprávnemu postupu ak okresný súd neaplikoval na danú zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného
zákonníka jeho ust. § 506. Žalobca má teda za to, že súd prvej inštancie pre svoje rozhodnutie vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak neprihliadol na vyhlásenie splatnosti celého dlhu ku dňu

28.11.2011. Žalobca má za to, že súd mal priznať žalobcovi celý uplatnený nárok. Žalobca poukázal na
použitý nesprávny právny predpis. Okresný súd mal správne použiť právny predpis nariadenie Vlády SR
č. 87/1995 Z. z., na základe ktorého mal súd priznať žalobcovi úrok vo výške 8,25 % ročne (k 29.05.2014
omeškania podľa zmluvy) resp. vo výške 9,25 % ročne (počnúc 29.11.2011 - vyhlásením mimoriadnej
splatnosti). Ďalej žalobca poukázal na nález Ústavného súd Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 84/2014

ako aj na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I ÚS 3819/13. Vychádzajúc z vyššie citovaných
nálezov ústavných súdov má žalobca za to, že názor vyslovený súdom o nepriznaní nároku na náhradu
trov právneho zastúpenia úspešnej strane je zjavne nesprávny. Na záver uviedol, že navrhuje, aby
odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok v napádanej časti a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca si zároveň podaním odvolania uplatnil aj náhradu trov konania.

8. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 379 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej v texte len ,,CSP“) a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné čiastočne zmeniť podľa § 388 CSP a to vo výroku
o úrokoch z omeškania.

10. V ďalších napadnutých častiach a to vo výroku dátumu splatnosti (29. 05. 2014) a vo výroku o trovách

konania rozsudok potvrdzuje podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že okresný súd mal správne použiť
právny predpis nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ust. Občianskeho
zákonníka, okrem iného aj ust. 517 ods. 2 OZ. Podľa prechodných ustanovení k tomuto predpisu platí,

že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013. V zmysle tohto ustanovenia je teda
rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie právnej úpravy, ktorá sa použije na stanovenie výšky úrokov
z omeškania, deň, kedy vznikol zmluvný vzťah, bez ohľadu na to, či omeškanie nastalo pred alebo po
účinnosti vyššie uvedeného predpisu. Nakoľko zmluvný vzťah vznikol pred 01.02.2013 mal súd priznať

žalobcovi úrok vo výške 8,25 % ročne (k 29.05.2014 omeškanie podľa zmluvy).

12. Zo spisu odvolací súd zistil, že žalobca zo žalovaným uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa
12.05.2010, pričom v súlade s úverovou zmluvou sa žalovaný dostal do omeškania dňa 29.05.2014.13. Podľa § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu

omeškania po 31. januári 2013.

14. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie čiastočne podľa ustanovenia §
388 CSP zmenil.

16. Čo sa týka ďalších odvolaním napadnutých častí a to výroku dátumu splatnosti (29. 5. 2014) a
výroku o trovách konania odvolací súd konštatuje, že v danej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by

spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd
správne postupoval, keď zaviazal žalobcu zaplatiť žalobcovi sumu 2 775,08 € od 29. 05. 2016 do
zaplatenia a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 99,72 € na úhradu časti
súdneho poplatku a rozhodol v znení enunciátu svojho rozsudku. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný
súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu

stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

17. V ostatných častiach, ktoré odvolaním neboli napadnuté ostáva rozsudok súdu prvej inštancie
nedotknutý, nakoľko odvolací súd ho nemohol preskúmať.

18. O trovách rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP.

19. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

20. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. V danej veci mal žalobca úspech len čiastočný, preto odvolací súd žiadnej zo strán nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

22. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).