Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/378/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244907
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244907.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľky: M. M., N. Z. XX, H.,
zastúpenej: FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského č. 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti odporcovi:
Slovenská republika - Národná banka Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša č. 1, Bratislava, o
náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 20.

októbra 2014, č.k. 24C/214/2011-195, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 20. októbra 2014, č.k. 24C/214/2011-195 zamietol súd prvého stupňa návrh; ktorým
sa navrhovateľka domáhala zaplatenia náhrady škody vo výške 5.018,92 eur s 9,25 % úrokom z
omeškaniaročneod19.04.2011dozaplatenia,podľazák. č.514/2003Z.z.,ozodpovednostizaškodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci; a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Zároveň rozhodol, že

nepožiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluva
o fungovaní Európskej únie a zamietol návrh navrhovateľky na prerušenie konania. Vychádzal zo
zistenia, že Úrad pre finančný trh rozhodnutím zo dňa 21.03.2002 schválil PODIELOVÉMU DRUŽSTVU
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej "Družstvo"); ktorého členkou bola i navrhovateľka; Prospekt investície,
pričom dňa 28.06.2008 uzavrelo Družstvo s obchodnou spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.
v likvidácii (ďalej "obchodník s cennými papiermi"), Zmluvu o riadení portfólia, ktorou sa obchodník s

cennými papiermi zaviazal riadiť portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom
investícií a jeho dodatkami, čo zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta, sledovanie a vyhodnocovanie
spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta, uschovávanie a
správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia a poskytovanie konzultácií a finančných analýz, pričom
sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8 % ročne. Mal preukázané, že
Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi
s cennými papiermi pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk) za porušenie ust. § 54 ods. 2, §

73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b) zák. č. 566/2001 Z. z. a rozhodnutím
zo dňa 22.04.2008, č. OPK-2744-5/2007-PLP zmenila jeho povolenie na poskytovanie investičných
služieb tak, že mu, okrem iného, povolila poskytovanie investičnej služby podľa ust. § 6 ods. 1 písm.
d) v spojení s § 5 ods. 1 písm. a), b), c) zák. č. 566/2001 Z. z. a poskytovanie investičných
služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1
zák. č. 566/2001 Z. z. v špecifikovanom rozsahu. Zároveň mal preukázané, že obchodník s cennými

papiermi na základe výpovede Zmluvy o riadení portfólia zo dňa 30. marca 2010 ukončil činnosť
vykonávanú pre Družstvo, v súvislosti s čím Družstvo požiadalo Národnú banku Slovenska, listom zo
dňa 15.04.2010, o preskúmanie jeho postupu a výkon dohľadu na mieste dôvodiac, že v dôsledkuvýpovede zmluvy o riadení portfólia zo strany obchodníka s cennými papiermi sa dostalo do zložitej
situácie a listom zo dňa 23.04.2010 ju požiadalo o vykonanie nápravy v činnosti obchodníka s cennými
papiermi, pretože si vo vzťahu k nemu neplnil svoje základné povinnosti, spočívajúce v zabezpečení

zhodnotenia finančných prostriedkov zverených mu do správy. Rozhodnutím o predbežnom opatrení
zo dňa 12.07.2010, č. ODT-8305/2010 Národná banka Slovenska uložila obchodníkovi s cennými
papiermi povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov, ktorý mu bol zverený, bez jej písomného
súhlasu, keď na základe oznámenia Družstva vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia
klientov a rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010 mu odobrala povolenie na

poskytovanie investičných služieb. Pokiaľ ide o aktualizáciu Prospektu investície, Družstvo požiadalo
Národnú banku Slovenska o schválenie dodatku Prospektu investície, ktorý však nespĺňal
zákonom stanovené náležitosti a nakoľko tieto neboli doplnené ani dodatočne, rozhodnutím zo dňa
26.08.2010 č. OPK-5664/1-5/2010 Národná banka Slovenska konanie o schválenie dodatku
k Prospektu investície zastavila a rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010; z dôvodu
nedodržiavania Prospektu investície a nevykonania žiadnych krokov smerujúcich k uvedeniu do súladu

s údajmi v Prospekte investícii; zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Mal tiež preukázané, že
navrhovateľkenazákladerozhodnutiapredstavenstvazanikločlenstvo vDružstveavznikoljejnárok
na vyplatenie vyrovnacieho podielu v sume 5.018,92 eur, ktorú pohľadávku si navrhovateľka prihlásila
do konkurzu vyhláseného na majetok Družstva ako úpadcu uznesením Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K 95/2010, avšak nakoľko správca jej pohľadávku poprel, podala proti nemu

incidenčnú žalobu, o ktorej sa vedie na Okresnom súde Bratislava I konanie pod sp. zn. 4Cbi 27/2011,
ktoré nie je právoplatne skončené. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa
ust. § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 129 ods. 3 Zákona o cenných
papieroch, v znení účinnom od 01.06.2010, a dospel k záveru, že navrhovateľka v konaní nepreukázala

naplnenie predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,
keď nepreukázala vznik škody ani nesprávny úradný postup odporcu. Konštatoval, že Národná banka
Slovenska sa v súvislosti s uplatňovaním jej zákonom vymedzenej právomoci pri
výkone dohľadu nad plnením povinnosti aktualizácie a dodržiavania schváleného prospektu investícii
zo strany Družstva nedopustila tvrdeného nesprávneho úradného postupu, nakoľko Družstvo túto

povinnosť malo až od nadobudnutia účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 Zákona
o cenných papieroch, t.j. od 01.06.2010, pričom Národná banka Slovenska; limitovaná článkom 2
ods. 2 Ústavy SR; nedisponovala právomocou vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva,
avšak; v rozsahu vymedzenom ustanoveniami zákona o cenných papieroch a investičných službách;
iba nad zverejnením schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky a s účinnosťou

od 01.06.2010 nad tým, či Družstvo schválený prospekt investície dodržiava. Poukázal na to, že
Družstvo Národnej banke Slovenska až do 15.04.2010; kedy požiadalo o preskúmanie postupu
obchodníka s cennými papiermi; nesignalizovalo zhoršenie jeho finančnej situácie ani nedostatky v
činnosti obchodníka s cennými papiermi, a preto nedostatky v jeho činnosti; ako i zmeny v údajoch
Prospektu investície Družstva; boli zistené až na základe podnetu Družstva, informácii v ňom uvedených

a na základe vykonaného dohľadu na mieste u obchodníka s cennými papiermi v období od 20.04.2010
do 06.05.2010. Nestotožnil sa s tvrdeniami navrhovateľky, ktorá Národnej banke Slovenska vytýkala
prijatie nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu proti obchodníkovi s cennými papiermi,
keďže Národná banka Slovenska mohla dohľad vykonávať iba vo vzťahu k Družstvu
ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt a v rámci výkonu tohto dohľadu nemohla

postupovaťnadrámecstanovenýzákonom.Vtejtosúvislostipoukázalnaskutočnosť,žeNárodnábanka
Slovenska; ako o tom svedčí aj rozhodnutie zo dňa 20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007 o uložení pokuty
obchodníkovi s cennými papiermi vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk); činnosť obchodníka s cennými
papiermi sledovala, avšak nebolo jej povinnosťou o zistených nedostatkoch informovať Družstvo, ktoré
nebolo účastníkom daného konania o uložení pokuty. Zdôraznil, že vzhľadom na záväzkový vzťah

medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi bolo predovšetkým povinnosťou Družstva
zabezpečiť kontrolu plnenia jeho povinností vyplývajúcich zo zmluvy o riadení portfólia, pričom v tomto
smere nemožno opomenúť ani povinnosť samotnej navrhovateľky; ako členky Družstva; aktívne sa
zaujímať o výkon jej práv vo vzťahu k Družstvu a zamedziť tak znehodnoteniu, resp. nevymožiteľnosti
jej majetkových práv a záujmov. Pokiaľ ide o tvrdený vznik škody, uviedol, že iba Družstvu, s ktorým

bola navrhovateľka v právnom vzťahu, vznikla povinnosť vrátiť jej vložené finančné prostriedky; a iba ak
by sa navrhovateľka nedomohla úhrady svojej pohľadávky proti Družstvu v konkurznom konaní; ktoré,
rovnakoakoincidenčnékonanie,doposiaľniejeskončené;bolobyzrejmé,žejejškodaskutočnevznikla,
prípadne v akej výške, a preto v danej veci neboli naplnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednostištátu za škodu vzniknutú v dôsledku nesprávneho úradného postupu Národnej banky Slovenska.
Nevyhovenie návrhu navrhovateľky na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie
a súvisiacemu návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. odôvodnil tým,

že navrhovateľka nežiadala o posúdenie platnosti právneho aktu Európskej únie a nie je ani súdom
rozhodujúcim v poslednom stupni, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, a
preto nemal povinnosť prejudiciálnu otázku formulovanú navrhovateľkou predložiť Súdnemu dvoru
Európskej únie, pričom na takýto postup ani nie je dôvod, nakoľko odpovede na ňou položené otázky
nemajú bezprostredný súvis s prebiehajúcim konaním ani význam pre rozhodnutie vo veci samej,

keď inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je regulovaný Smernicou Európskeho parlamentu a
Rady č. 2011/61/EÚ z 08.06.2011 a inštitút verejnej ponuky cenných papierov Smernicou Európskeho
parlamentu a Rady č. 2003/71/ES z 04.11.2003, ktoré sú v Slovenskej republike transponované do
rôznych právnych predpisov. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní
úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko trovy konania priznať nežiadal a ani mu v konaní
žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote do zamietajúceho výroku vo veci samej,
odvolanie navrhovateľka, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia podanému návrhu v celom rozsahu,
alternatívne zrušenia rozsudku v napadnutej časti a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
dôvodiac, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.),
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205
ods. 2 písm. d/ O.s. p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Uviedla, že v súvislosti s vložením peňažných prostriedkov
do Družstva nemohla predpokladať, že dohľad Národnej banky Slovenska nad Prospektom investície

je len formálny a preto; vychádzajúc z garancie Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu; sa
spoliehala na to, že jej škoda nevznikne. Zdôraznila, že Národná banka Slovenska nepostupovala v
súlade s princípmi právneho štátu, ktorých súčasťou je aj princíp právnej istoty, v zmysle ktorého sú
orgány verejnej moci povinné postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi
tak, aby bol ich postup zo strany subjektov práva predvídateľný. Nestotožnila sa s argumentáciou

odporcu, ktorý poukazoval na to, že vykonával dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa ust. § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z., avšak nie dohľad
nad jeho celkovou činnosťou a nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa, že neexistuje príčinná
súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností Národnou bankou Slovenska, spočívajúcim
v nesprávnom výkone dohľadu. Dôvodila, že povinnosťou Národnej banky Slovenska podľa ust. § 137

ods. 2 Zákona o cenných papieroch bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o
činnosti dohliadaných subjektov; medzi ktoré patrili aj Družstvo a obchodník s cennými papiermi; a
rámci tohto dohľadu bolo jej povinnosťou zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp.
nedodržiavaní Prospektu investícií, ako aj o iných rizikách, vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu
záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj jej záujmov. Poukázala na to, že Národná banka

Slovenska už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne
rozložené portfólio; tvorené zmenkou jediného emitenta - spoločnosti CI HOLDING, a. s., ktorý v tom
čase akcionársky vlastnil obchodníka s cennými papiermi; avšak sa uspokojila s tým, že toto portfólio
bolo následne rozložené do troch zmeniek, prepojených so spoločnosťou CI HOLDING, a. s., a teda
naďalej akceptovala stav, že celé portfólio Družstva bolo rozložené a investované do subjektov

prepojených s CI HOLDING, a. s. a obchodníkom s cennými papiermi. Napriek zisteniu, že obchodník
s cennými papiermi dlhodobo vo svojej činnosti pre Družstvo; minimálne od roku 2008 do roku 2011;
porušoval zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch, nevyužila; okrem uloženia
pokuty vo výške 10.000 eur; svoje kompetencie v zmysle Zákona o cenných papieroch a neprijala žiadne
následné kontrolné ani iné významnejšie opatrenia, čo napokon vyústilo do nedostupnosti prostriedkov

vložených do Družstva v roku 2010 a až rozhodnutím zo dňa 04.03.2011 obchodníkovi s cennými
papiermi odňala licenciu na jeho činnosť a rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010,
zakázalaDružstvupredajmajetkovýchhodnôtzdôvoduneaktuálnostiProspektuinvestícií,ktorúúčelovo
ustálila až od mája 2010; hoci údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo
spätne k 31.12.2006 a údaje o subjektoch s ktorými je Družstvo majetkovo prepojené boli neaktuálne

minimálne od 01.10.2009. Zdôraznila, že prebiehajúce konkurzné konanie, v ktorom prihlásila svoju
pohľadávku, jej nebráni podať návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí jej návrh predčasným, keď
povinnosťou súdu bolo skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť
jej uspokojenia, ako veriteľa v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu, pričom súd pri tomtohodnotení nemal vychádzať až z konečného rozvrhového uznesenia konkurzného súdu (rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11. apríla 2012, sp. zn. 29Cdo/4968/2009), ale bol povinný
zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu, keď

ani zákon č. 514/2003 Z. z. nevyžaduje predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov a
pripúšťa regresnú náhradu. Napokon namietala, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým
súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi
konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p.
Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa ako vecne správny potvrdiť, keď prvostupňový súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za
účelom spoľahlivého zistenia skutkového a právneho stavu veci, pričom mu z jeho činnosti (na súde
prvého stupňa prebiehajúcich konaní v skutkovo a právne analogických veciach) boli známe aj iné
dôležité skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že v konaní nebol preukázaný
nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska a navrhovateľka sa v podanom odvolaní iba
účelovo snaží dodatočne navrhovať vykonanie ďalších právne irelevantných dôkazov, ktoré odďaľujú

vydanie rozhodnutí vo veci a vyfabulovať fiktívnu existenciu jeho údajného nesprávneho postupu, a to
za stavu, keď nevyužila všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, nepodala žiadny
návrh proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie Družstva, ktorí boli zodpovední za jeho
riadenie, za hospodárenie a nakladanie s jeho majetkom. Zdôraznil, že Národná banka Slovenska, ktorá
mohla pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi konať iba na základe Ústavy, v medziach,

v rozsahu a spôsobom vyplývajúcim zo zákona, postupovala v súlade s Ústavou SR a platnými
právnymi predpismi, nebola nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy a pri svojom postupe voči Družstvu
a obchodníkovi s cennými papiermi dodržiavala zákonnom stanovené pravidlá, na základe ktorých
mohla ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za porušenie povinností, ktoré mu boli uložené
zákonom. Uviedol, že Národná banka Slovenska kompetenciami, na ktoré poukazuje navrhovateľka,

disponovala až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zákona o cenných papieroch, teda až
od 1. júna 2010, kedy boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené
o povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície, a teda až odvtedy mohla dohliadať na to, či
Družstvo schválený Prospekt investície dodržiava, pričom pokiaľ ide o povinnosť aktualizovať Prospekt
investície, táto bola Družstvu uložená až novelizovaným ust. § 127 ods. 4 Zákona o cenných

papieroch od 1. januára 2009. Národná banka Slovenka mohla teda kontrolovať len to, či si Družstvo
plní informačné povinnosti o verejných ponukách majetkových hodnôt, či informácie zverejňované
Družstvom obsahujú náležitosti predpísané zákonom a či Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt zverejňuje finančné správy v zmysle pôvodného ust. § 130 Zákona o cenných
papieroch, pričom nemohla potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov Družstva. Zdôraznil, že vo

vzťahu k Družstvu nebola Národná banka Slovenska nečinná, nakoľko vydala relevantné rozhodnutia,
nedopustila sa žiadnych prieťahov a postupovala iba v rámci jej oprávnení v súlade s
Ústavou SR, Zákonom o cenných papieroch a Zákonom o dohľade nad finančným trhom. V nadväznosti
na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo/4968/2009; na ktorý navrhovateľka
v konaní poukazovala; uviedol, že z jeho odôvodnenia vyplýva, že nemožno zmiešavať posúdenie

otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou
zodpovednostných nárokov osôb uvedených v ust. § 3 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní a preto
objektívna zodpovednosť štátu; ak existuje iný dlžník; je zodpovednosťou subsidiárnou, a preto najskôr
musia byť využité všetky zákonné možnosti veriteľa voči iným dlžníkom a musí byť jednoznačne a
nespochybniteľne preukázané naplnenie všetkých predpokladov vzniku tejto zodpovednosti. V tejto

súvislosti poukázal na to, že skutočná existencia pohľadávky navrhovateľky a jej výška sa bude zisťovať
v rámci incidenčných súdnych konaní a až následne, ak jej pohľadávka proti Družstvu nebude môcť
byť uspokojená v rámci konkurzu, môže navrhovateľke vzniknúť škoda. K námietke navrhovateľky, ktorá
vytýkala súdu prvého stupňa nesprávny procesný postup pri vykonávaní listinných dôkazov uviedol, že
v zápisnici o pojednávaní síce nie je osobitne uvedené, že na pojednávaní boli prečítané určité listiny

alebo ich presne označené časti, avšak z nej jasne vyplýva, že prvostupňový súd jednotlivé dôkazy
nachádzajúce sa v súdnom spise oboznámil a presne špecifikoval, pričom o skutočnostiach
z nich vyplývajúcich mal súd vedomosť aj z iných konaní vedených proti štátu na rovnakom skutkovom
a právnom základe; v ktorých majú navrhovatelia rovnakého právneho zástupcu; a teda dokazovanie v
tomto smere ani nebolo potrebné vykonať.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a v medziach dôvodov podaného
odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky
nie je dôvodné.V posudzovanej veci vykonal súd prvého stupňa všetko dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľky, ktorým sa
domáhala zaplatenia náhrady škody, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal

odporca na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v
súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj
správny právny záver, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú navrhovateľke nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska, pričom
na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zák. č.

514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, § 129 ods. 3 Zákona o cenných papieroch, v znení účinnom od 01.06.2010 a svoje závery,
pre ktoré návrhu navrhovateľky nevyhovel aj dostatočne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil,
pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie
veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť
všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania, a

preto odôvodnenie jeho rozhodnutia je presvedčivé. Obsah odvolania navrhovateľky nie je spôsobilý
spochybniť správnosť záverov súdu prvého stupňa z hľadiska ňou uvádzaných tvrdení v podanom
odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov,
na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní tiež nevyšlo najavo, že by

konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za
následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.).
Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Podľačl.2ods.2ÚstavySR,štátneorgánymôžukonaťibanazákladeÚstavy,vjejmedziachavrozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 2 ods.3 Ústavy SR, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôže
nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Podľa čl. 20 ods.1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok.
Podľa čl. 20 ods.3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje.
Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje

zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže
prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým
štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon.
Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom
napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa

vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným
postupom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty zabezpečená požiadavka
predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Imanentnou súčasťou obsahu právneho štátu je aj
všeobecná záväznosť práva pre všetkých (orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby) ako aj
jeho dostupnosť (publikovateľnosť) ich adresátom.

Zuvedeného,preúčelypreskúmavanejveci,vyplýva,že NBS mohlarealizovať výkonštátnehodohľadu
len v rozsahu zákonom jej zverenej právomoci a vyvodiť len také opatrenia alebo sankcie, ktoré zákon
umožňuje uložiť dohliadaným subjektom v prípade nedostatkov zistených v ich činnosti, ktorá podlieha
dohľadu, resp. len za nedodržiavanie takých povinností, ktoré im výslovne ukladá zákon. Kompetenciu
orgánuštátutak nemožnozakladať rozšírenímvýkladupríslušnýchzákonnýchustanoveníajnaprípady

v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať neexistujúcu povinnosť.
Na druhej strane Ústava SR garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď
im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo
im zákon neukladá. Vo svetle týchto ustanovení potom možno konštatovať, že v súlade s princípom
zmluvnej autonómie navrhovateľka dobrovoľne vstúpila do obchodnoprávneho vzťahu s Družstvom, jej

prijatím za člena PDSI, a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzala na seba
práva a povinnosti člena Družstva vyplývajúce z jeho stanov, v snahe čo najlepšie realizovať svoje
záujmy a potreby spočívajúce v danom prípade v zhodnotení vložených finančných prostriedkov vo
forme členských vkladov na peňažnom a kapitálovom trhu prostredníctvom tretích osôb (čl. 1, bod 5
stanov Družstva). Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti, t.j.

do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb. Ďalej je potrebné, pre účely
preskúmavanej veci, zdôrazniť, že družstvo je podnikateľským subjektom, ktorého účelom založenia
je podnikanie alebo zabezpečovania potrieb svojich členov (§ 221 ods. 1 Obchodného zákonníka), z
uvedeného potom vyplýva, že družstvo je tak nositeľom podnikateľského zisku, ale aj podnikateľskéhorizika a členovia družstva sa svojimi členskými vkladmi do družstva zúčastňujú a podieľajú na podnikaní
družstva a na výsledku jeho podnikania, pričom jednotlivé členské podiely predstavujú mieru ich účasti
na družstve a na výsledku jeho podnikania. Do tejto autonómnej oblasti, ktorá funguje na princípe

členskej samosprávy, štát môže zasahovať len v rozsahu zákonom mu zverenej kompetencie, a teda
štát nemá povinnosť vytvoriť každému príležitosť, aby nadobudol (zhodnotil) vlastníctvo, ale na druhej
strane nesmie prekážať nadobudnutiu (zveľadeniu) vlastníctva. Pokiaľ je nadobudnutie (zhodnotenie)
vlastníctva späté s činnosťou orgánov verejnej moci, štát znáša zodpovednosť za nečinnosť orgánu
verejnej moci v takom rozsahu, v akom nečinnosť mala za následok obmedzenie alebo zmarenie

možnosti nadobudnúť, resp. zhodnotiť, vlastnícke právo.
Súd prvého stupňa postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú Národnou bankou Slovenska pri výkone dohľadu v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého musia byť súčasné splnenie tri podmienky, a to:
1/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nezákonné rozhodnutie
alebo nesprávny úradný postup súdu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že Úrad pre finančný trh rozhodnutím zo dňa 22.03.2002
schválil Družstvu Prospekt investície. Dňa 28.06.2008 bola medzi Družstvom ako klientom a obchodnou
spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., ako obhospodarovateľom, uzavretá Zmluva o riadení
portfólia podľa ust. § 43 zák. č. 566/2001 Z. z., o cenných papieroch a investičných službách,

predmetom ktorej bol záväzok obchodníka s cennými papiermi hospodáriť s portfóliom Družstva,
pravidelne sledovať a vyhodnocovať spravované portfólio, obstarávať predaj cenných papierov
z portfólia, nákup cenných papierov a prvé nadobudnutie cenných papierov od emitenta do portfólia
Družstva, v súlade so schválenými prospektami investícií, uschovávať a spravovať cenné papiere
nachádzajúce sa v portfóliu Družstva, uskutočňovať optimalizáciu a taktické zmeny v

portfóliu Družstva a poskytovať mu konzultácie a finančné analýzy, pričom podľa Prílohy č. 2 k
Zmluve sa obchodník s cennými papiermi zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia vo výške
8 % ročne. Medzi účastníkmi nebolo sporným, že Národná banka Slovenska; po výpovedi Zmluvy o
riadení portfólia zo dňa 30.03.2010 zo strany obchodníka s cennými papiermi; rozhodnutím zo dňa
21.12.2010,č.ODT-8305-5/2010,odobralaobchodníkoviscennýmipapiermipovolenienaposkytovanie

investičných služieb, rozhodnutím zo dňa 26.08.2010 č. OPK-5664/1-5/2010 zastavila konanie o
žiadosti Družstva na schválenie dodatku k Prospektu investície a rozhodnutím zo dňa 30.05.2011,
č. ODT-10890-4/2010; z dôvodu nedodržiavania Prospektu investície a nevykonania žiadnych krokov
smerujúcich k uvedeniu do súladu s údajmi v Prospekte investícii; zakázala Družstvu predaj majetkových
hodnôt. Navrhovateľke na základe rozhodnutia predstavenstva zaniklo členstvo v Družstve a vznikol

jej nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu v sume 5.018,92 eur, ktorú pohľadávku si navrhovateľka
prihlásila do konkurzu vyhláseného na majetok Družstva ako úpadcu uznesením Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K 95/2010, avšak nakoľko správca jej pohľadávku poprel, podala
proti nemu incidenčnú žalobu, o ktorej sa vedie na Okresnom súde Bratislava I konanie pod sp. zn. 4Cbi
27/2011, ktoré nie je právoplatne skončené.

Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva navrhovateľky na náhradu škody bolo ustanovenie
§ 9 zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.
Prvotnou podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
je existencia nesprávneho úradného postupu, za ktorý sa podľa ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z. z.

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto
výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre

konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto
činnosti, pričom správnosť úradného postupu je nutné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu
ktorého postup štátneho orgánu smeruje.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že postup Národnej banky Slovenska
pri výkone dohľadu nad činnosťou Družstva a obchodníka s cennými papiermi, ktorý mal podľa

navrhovateľky spočívať v tom, že oneskorene zistila neaktuálnosť Prospektu investícií Družstva a
neprijala dostatočné opatrenia a sankcie, ktoré by zabránili nevymožiteľnosti pohľadávky navrhovateľky
voči Družstvu spôsobenej dlhodobým porušovaním Zákona o cenných papieroch zo strany obchodníka
s cennými papiermi pri plnení Zmluvy o riadení portfólia uzavretej medzi ním a Družstvom, nemožnopovažovať za nesprávny úradný postup, ktorý by zakladal zodpovednosť odporcu za škodu podľa zák.
č. 514/2003 Z.z.
Pokiaľ ide o tvrdený nesprávny úradný postup spočívajúci v porušení povinností Národnej banky

Slovenska dohliadať na aktualizáciu Prospektu investícií, tento v konaní preukázaný nebol, nakoľko
povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola Družstvu uložená až na základe novelizovaného
ustanovenia § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch v spojení s ust. § 125c ods. 1.
zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch s účinnosťou od 1. januára 2009, a preto
keď Národná banka Slovenska nemohla mať povinnosť kontrolovať plnenie povinnosti, ktorú Družstvu

zákon neukladal, je z povahy veci vylúčené, že by sa v tejto súvislosti dopustila tvrdeného nesprávneho
úradného postupu.
Rovnako je vylúčený nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad
plnením povinnosti Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiavať
schválený Prospekt investície, keď táto povinnosť bola Družstvu uložená až od 1. júna 2010 novelou
ustanovenia § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, vykonanou zákonom č. 129/2010

Z. z.
Súd prvého stupňa postupoval správne, keď sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľky, ktorá
poukazovala na povinnosti Národnej banky Slovenska v oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva,
nakoľko zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, a preto ani Národnej banke Slovenska z neho

nevyplývala povinnosť, ktorú by mohla porušiť a dopustiť sa tak tvrdeného nesprávneho úradného
postupu. V tejto súvislosti možno poukázať i na skutočnosť, že z obsahu Zmluvy uzavretej medzi
Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej podstatou bol výkon finančných operácií
zaúčelomobhospodarovaniacennýchpapierovainýchfinančnýchnástrojovainýchoperáciísúvisiacich
s riadením portfólia Družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s cennými papiermi obchodoval vo

vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého
obchodu a dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm.
c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch), teda išlo
o služby, na ktoré Družstvo - ako klient -využívalo obchodníka s cennými papiermi na vlastné riziko
s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená. Za daných okolností zodpovednosť

štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými papiermi voči Družstvu, či
sekundárnu zodpovednosť Družstva voči navrhovateľke.
V súvislosti s opatreniami Národnej banky Slovenska na nápravu protiprávneho stavu po zistení
závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri činnosti pre Družstvo súd prvého stupňa
správne poukázal na opatrenia Národnej banky Slovenska smerujúce k obchodníkovi

s cennými papiermi, ktorému rozhodnutím zo dňa 08.01.2008, č. OPK - 9750/3/2007, uložila pokutu
vo výške 16.596,96 eur (500.000,- Sk), po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou
Národnej banky Slovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20. augusta 2008, č. OPK-9750-5/2007,
pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk) a následne mu rozhodnutím zo dňa 21.
decembra2010,č.ODT-8305-5/2010,odobralapovolenienaposkytovanieinvestičnýchslužiebadospel

k správnemu záveru, že ani v tejto súvislosti sa Národná banka Slovenska nedopustila nesprávneho
úradného postupu.
Opätovne je potrebné zdôrazniť, že postup Národnej banky Slovenska bol v súlade s článkom 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy,
v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a postup Národnej banky Slovenska;

v medziach Ústavy SR a platných a účinných všeobecne záväzných právnych predpisov; nemožno
považovať za nesprávny iba z dôvodu, že sa nezhoduje so subjektívnymi predstavami navrhovateľky o
rozsahu činnosti Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu.
Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa, že
Národná banka Slovenska pri výkone verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných

jej zákonom, nedopustila sa žiadneho pochybenia a nepostupovala ani spôsobom
nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských slobôd, teda jej postup nemožno kvalifikovať ako
nesprávny úradný postup v zmysle ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z. z.
Škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodenéhoajeobjektívnevyjadriteľnávpeniazoch,t.j.všeobecnýmekvivalentom ajenapraviteľná

poskytnutím majetkového plnenia, teda predovšetkým poskytnutím peňažných prostriedkov. Skutočnou
škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného oproti stavu pred škodovou
udalosťou, pričom v konaní pred súdom povinnosť tvrdenia i dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti
vznik škody tvrdiť, avšak aj riadne preukázať, zaťažuje poškodeného.Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, ktorá mala poškodenej vzniknúť v dôsledku nevymožiteľnosti
pohľadávky proti subjektu, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, môže byť v občianskom súdom

konaní úspešne uplatnený až vtedy, ak poškodená - navrhovateľka nemôže dosiahnuť uspokojenie
svojej pohľadávky v konkurznom konaní. Správne preto prvostupňový súd konštatoval, že nakoľko
navrhovateľka svoju pohľadávku; ktorá je predmetom tohto sporu; uplatnila v konkurze vyhlásenému na
majetok Družstva uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K 95/2010, ktoré
konkurzné konanie stále prebieha, škoda jej ešte nevznikla, a návrh bol preto podaný predčasne, keď

nároknanáhraduškodyprotištátubymohlanavrhovateľkaúspešneuplatniťibavtedy,akbypreukázala,
že sa uspokojenia jej pohľadávky domáhala v konkurznom konaní bezúspešne. Z uvedeného vyplýva,
že nemožno považovať za naplnený ani ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorým
je existencia samotnej škody (analogicky rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 31. mája 2006, sp. zn.
4 Cdo199/2005, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 4 Cz 110/84, publikované pod č. 4/87 vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, je stále použiteľné).
Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
predpísaným spôsobom, odvolací súd ju považuje za nedôvodnú a účelovú, keď z obsahu
zápisnice o pojednávaní konanom dňa 20.10.2014 pred prvostupňovým súdom vyplýva, že účastníci
boli s obsahom všetkých predložených a označených listinných dôkazov riadne oboznámení.

Súdu prvého stupňa teda nemožno vytýkať žiadne procesné pochybenie ani pochybenie pri skutkovom
a právnom posúdení otázky vzniku nároku navrhovateľky na náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť
nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad činnosťou Družstva
a obchodníka s cennými papiermi, pričom navrhovateľka neuviedla ani vo svojom odvolaní žiadne
nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom a súd

prvého stupňa sa v rámci predmetného konania vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami
uvádzanými v podanom návrhu a po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou
právnou úpravou, pričom svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, a preto ani v tomto smere
námietky navrhovateľky nemožno považovať za opodstatnené.
Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti; t.j. vo výroku vo

veci samej a súvisiacom výroku o náhrade trov konania; ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142
ods.1 O.s.p., a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal
návrh v odvolacom konaní na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa
§ 151 ods. 1 vety prvej O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.