Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 7, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/94/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216203063
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4216203063.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : Orange Slovensko, a.s., IČO: 35697270, so sídlom
Bratislava, Metodova 8, v konaní zastúpený : Bobák, Bollová a spol. s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35855673, proti žalovanému : G. A., Z..
XX.XX.XXXX, K. B. A. XX, o zaplatenie 611,38 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou
Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

1/ Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 152,23 Eur s úrokom z omeškania vo výške
5,15% ročne od 1.8.2014 do zaplatenia všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2/ Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
3/ Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 1.3.2016 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie 611,13
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne od 1.8.2014 do zaplatenia a trov konania,
ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel

so žalovaným tri Zmluvy o pripojení, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky, a to
Zmluvu č. T. dňa 15.7.2014, č. T. dňa 24.2.2014 a č. T.XXXXXXX dňa 24.2.2014. V zmysle týchto
zmlúv vypožičal žalovanému tri ks SIM kariet, ktoré mu umožňujú využívať telekomunikačné služby
ním poskytované. SIM kartám boli pridelené účastnícke telefónne čísla : XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX
T. XXXXXXXXXX. V tomto konaní si uplatňuje nárok vo výške škody, ktorá mu vznikla za odpredaný
mobilný telefón / komunikačné zariadenie Samsung Galaxy Young blue vo výške 87,31 Eur, Prestigio

MultiPad 2 Ultra Duo 8.03G vo výške 185,92 Eur, Prestigiou MultiPad 2 Ultra Duo 8.03G vo výške 185,92
Eur. Táto škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou
t.z. predstavuje škodu, ktorú žalovaný mu spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú
oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu
viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby
(tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Bol si v zmysle Dodatku vedomý,
že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedené v článku 1, bode 1.3. Dodatku, ktorej výška sa

rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa
zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo,
že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu).
Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia
dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného:
-akciová cena mobilného telefónu 1,-Eur, predajná cena 130,-Eur, poskytnutá zľava 129,-Eur, uplatnená

škoda 87,31 Eur,
- akciová cena mobilného telefónu 1,-Eur, predajná cena 195,-Eur, poskytnutá zľava 194,-Eur, uplatnená
škoda 185,92 Eur,-akciová cena mobilného telefónu 1,-Eur, predajná cena 195,-Eur, poskytnutá zľava 194,-Eur, uplatnená
škoda 185,92 Eur.
Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 274,15 Eur fakturovaných v

období od marca do mája 2014. Pokusom o pokonávku zo dňa 17.7.2014 oznámil žalovanému sumu
neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ho na ich úhradu v
dodatočnej lehote. Po zaslaní pokusu o pokonávku žalovaný mu zaplatil 50,60 Eur a okrem toho bola
časť pohľadávky vo výške 71,32 Eur odpísaná a preto si túto sumu v konaní neuplatňuje. Žiada od
žalovaného aj úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami článku

11 bod 11.14 počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse
o pokonávku, t.j. od 1.8.2014.

2/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu
a žalovaného. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil písomne, žalovaný sa neospravedlnil, písomné
vyjadrenie k žalobe i napriek výzve súdu nepodal.

3/ Súd vykonal vo veci dokazovanie Zmluvami o poskytovaní verejných služieb č. T. zo dňa 15.7.2013,
č. T. zo dňa 24.2.2014, č. T. zo dňa 24.2.2014,Dodatkami k týmto zmluvám, pokusom o pokonávku zo
dňa 17.7.2014, faktúrami žalobcu, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s.

(ďalej len VP). Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :

4/ Účastníci konania uzatvorili podľa § 44 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách
tri Zmluvy o pripojení, a to dňa 15.7.2013 Zmluvu č. T., dňa 24.2.2014 Zmluvu č. T., dňa 24.2.2014
Zmluvu č. T.. V deň uzavretia týchto zmlúv uzavreli aj Dodatky k nim, ktorými v článku 2, bod 2.3

sa žalovaný zavial zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Z článku 2 bodu 2.5
Dodatkov vyplýva, že účastník je si vedomý, že mobilný telefón jemu predávaný za kúpnu cenu uvedenú
v článku 1 bodu 1.2 ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou cenou MT a v
zmysle Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny), len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať
služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení Dodatku na dobu dohodnutú

v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku, (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode
2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT , ako aj na prípadný obsah
Prílohy č. 1 Dodatku (pokiaľ je súčasťou dodatku takáto príloha) by spôsobilo, že podniku vznikla škoda
(minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej
vety sa Strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia

nasledovnýchpovinností:a)akpočasdobyviazanostiporušísvojupovinnosťvčasariadneuhradiťcenu
za služby, alebo povinnosť uhradiť včas a riadne svoj iný peňažný záväzok voči podniku, alebo povinnosť
uhradiť včas a riadne inú platbu ktorý je povinný platiť, alebo b) ak počas doby viazanosti poruší svoju
povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia
služby prostredníctvom SIM karty alebo poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by

smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy pred uplynutým
doby viazanosti. V prípade Zmluvy zo dňa 15.7.2013 bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 129,-
Eur s tým, že pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby
viazanosti /ďalej tiež Druhá časť doby viazanosti/, výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať
v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do

konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že
sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti /
pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti/ sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí
číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v
menovateľovi číslo šesť. V prípade Zmlúv zo dňa 24.2.2014 bola dohodnutá zmluvná pokutu v sume po

194,-Eur s tým, že pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou
MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej
č.9) a kúpnou cenou s DPH za ktorú podnik predal MT účastníkovi (uvedenou v čl.1 bode 1.2 v kolónke
označenej č.4). Právo na zmluvnú pokutu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka,
a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním

žiadneho úkonu zo strany podniku. SIM karte č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX bolo priradené účastnícke
telefónne číslo XXXXXXXXXX, SIM karte č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX K. Č. XXXXXXXXXX a SIM
karte č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX K. Č. XXXXXXXXXX. Dodatkom k Zmluve č. T. žalobca odpredal
žalovanému mobilný telefón zn. Samsung Galaxy Young Blue v maloobchodnej cene 130,-Eur za kúpnucenu 1,-Eur, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. T. T. Č.. T. 2 ks mobilných telefónov zn.
Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo 8.0 3G v maloobchodnej cene 195,-Eur za kúpnu cenu 1,-Eur. Žalobca
za poskytnuté služby fakturoval žalovanému nasledovne:

k tel.č. XXXXXXXXXX sumu 38,84 Eur splatnú 30.3.2014, fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.3.2014,
sumu 19,19 Eur, splatnú 4.5.2014, fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.4.2014,
k tel.č. XXXXXXXXXX sumu 23,99 Eur, splatnú 4.5.2014, fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.4.2014,
sumu 46,56 Eur, splatnú 30.3.2014,fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.3.2014,
k tel.č. XXXXXXXXX sumu 25,98 Eur, splatnú 4.5.2014, fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.4.2014,

sumu 80,08 Eur, splatnú 30.3.2014, fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.3.2014,
sumu 34,51 Eur, splatnú 30,5.2014, fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.5.2014,
sumu 5,-Eur, splatnú 4.5.2014, fa č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.4.2014,
spolu 274,15 Eur.

5/ Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku

dňu uzavretia zmlúv zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné
podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to
neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov
a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť

aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka,
ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

6/ Podľa § 44 ods. 8 písm. b), e) citovaného zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, ak účastník (b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

(e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

7/ Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.3.2012 (1)spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3)Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4)Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8/ Podľa § 23a ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.7.2007
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,

a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

9/ Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

10/ Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo,
ušlý zisk.

11/Podľa§443citovanéhozákonapriurčenívýškyškodynavecisavychádzazcenyvčasepoškodenia.

12/ Súd s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia na právny vzťah založený Zmluvami
o poskytovaní verejných služieb aplikoval Občiansky zákonník nakoľko Zmluvy posudzoval ako
spotrebiteľské zmluvy podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení s ustanovením § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Mal preukázané, že strany sporu uzatvorili platné Zmluvy a Dodatky k nim, z
ktorých žalovanému vyplýva povinnosť platiť mesačný poplatok a za poskytované služby podľa tarify.

Tvrdenie žalobcu, že z fakturovaných súm žalovaný zaplatil na pokus o pokonávku iba 50,60
Eur, žalovaným vyvrátené, ani spochybnené nebolo. Žalobca cenu služieb z dôvodu odpísania znížil o
sumu 71,32 Eur, čiže na poskytovaných službách žiadal od žalovaného sumu 152,23 Eur. Súd v tejtočasti žalobu považoval za dôvodnú a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia žalovaného
zaviazal na zaplatenie sumy 152,23 Eur.

13/ V zmysle Dodatkov k Zmluvám o poskytovaní verejných služieb žalobca v tomto konaní sa domáha
aj náhrady škody, ktorá mu vznikla poskytnutím zľavy na kúpnej cene mobilných telefónov.

14/ Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle citovaného ustanovenia zákona
sú :

a) porušenie právnej povinnosti
b) existencia škody
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
d) zavinenie.

15/ Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym

právom t.j. ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej skutočnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne
záväzných právnych predpisov a iných noriem, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Pod pojmom
škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne
vyjadriteľnávpeniazoch,akovšeobecným ekvivalentom.Privecnejškodesarozoznávaškodaskutočná
a ušlý zisk. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá

vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom,
že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa
to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou
musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná,
nemožno ju len predpokladať. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca

všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za
škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je
potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné
konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné.
Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré prichádzajú do

úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník zodpovednosť
v danom prípade spája. Všetky tieto tri zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu majú
charakterobjektívnynarozdielodzavinenia,ktorýmácharaktersubjektívny,pretožeznamenápsychický
vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo
nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah

musí zahrňovať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú
súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za
predpokladané nedbanlivostné zavinenie. Poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej
povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno,
ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť, musí preukázať,

že škodu nezavinil. Podľa žalobcu protiprávne konanie žalovaného spočíva v tom, že porušil svoje
povinnosti vyplývajúce zo Zmlúv, keď riadne neplatil za poskytované služby a tak nedodržal lehotu
viazanosti 24 mesiacov podľa Dodatkov k Zmluvám. Následkom tohto, a teda v príčinnej súvislosti s
takýmto konaním vznikla mu škoda, ktorá pozostáva z rozdielu v cene mobilných telefónov, a to akciovej
cene za ktorú boli predané žalovanému a predajnej skutočnej cene.

16/ Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov navrhnutých stranami
sporu, ako aj na základe iných dôkazov, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre právne posúdenie veci. Na
základe vykonaného dokazovania v danom prípade súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky
zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka a nie je tak daná ani

zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorú si uplatňuje žalobca v tomto konaní. V prejednávanej veci
zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno bolo preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť
uhrádzať cenu poskytnutých služieb riadne a včas. Škoda je uplatnená vo výške rozdielu medzi trhovou
cenou mobilných telefónov a ich akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad
protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať

to, že v rámci obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilné telefóny za nižšiu cenu, ako je trhová
cena deklarovaná žalobcom. Rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou mobilných telefónov tak nie je
následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi zmluvnými
stranami. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jehorozhodnutia predať žalovanému telekomunikačné zariadenia za zníženú akciovú kúpnu cenu, ak
sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným jednostranne vkladal. K
protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilné telefóny obdržal

dojednanú kúpnu cenu. Škoda ako majetková ujma, a to zmenšenie majetku žalobcu mala vzniknúť
vtedy, keď predal žalovanému mobilné telefóny za zľavnenú kúpnu cenu. Teda najskôr došlo k zníženiu
majetku vo sfére žalobcu, keď poskytol zľavu na mobilné telefóny (15.7.2013 a 24.2.2014) a až neskôr
došlo k porušeniu povinnosti žalovaného riadne platiť za služby (v období od 16.3.2014 do 16.5.2014),
ako to vyplýva z pokusu o pokonávku a z predložených faktúr. Z uvedeného vyplýva, že najprv malo

dôjsť k vzniku škody a až potom k protiprávnemu konaniu zo strany žalovaného. Pre nepreukázanie
zákonných atribútov pre vznik zodpovednosti za škodu súd žalobu v časti o uhradenie škody v sume
459,15 Eur spolu s príslušným úrokom zamietol.

17/ Podľa § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne
nariadenie č. 87/95 Z. z.) .

18/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov

z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19/ Úroková sadzba ECB od 11.6.2014 do 9.9.2014 bola 0,15%. Pokusom o pokonávku zo dňa
17.7.2014 žalobca predĺžil žalovanému lehotu splatnosti fakturovaných súm do 31.7.2014. Nakoľko do

tohto dňa žalovaný dlžnú sumu (152,23 Eur) neuhradil, od nasledujúceho dňa, t.j. od 1.8.2014 sa dostal
do omeškania s plnením peňažného dlhu a od tohto dňa má žalobca nárok podľa § 517 Občianskeho
zákonníka na úroky z omeškania vo výške 5,15%,

20/ Podľa § 255 ods.1,2 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu

vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21/ Ustanovenie§255CSPvyjadrujesamozrejmúpožiadavkuvtom,žeúčastníkkonania,ktorývkonaní
uspel, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o

zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie
ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo
veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej,
ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pod pojem vec treba rozumieť
celý predmet konania vymedzený žalobcom v návrhu na začatie konania (v danom prípade 304,89Eur).

Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci
úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch strán sporu zostala ešte suma opodstatňujúca
záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú
časť predmetu konania ( súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z
procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 24,9%-

ný úspech, žalovaný 75,1%-ný. To znamená, že vzhľadom na podiel úspešnosti v konaní žalobcovi
neprináleží náhrada trov konania . Žalovanému žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil, preto o
trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Podľa § 355 CSP proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15
dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu
( Okresný súd Komárno, Pohraničná ul. č. 6; 945 01 Komárno ) na
Krajský súd v Nitre , písomne vo 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný

titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia
podľa § 376 ods.1 CSP.