Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/303/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913207272
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5913207272.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a

členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľky: Ing.
Q. P., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, prechodne bytom R. XX, P., zast. JUDr. Petrom Timkom,
advokátom, Advokátska kancelária R. trieda 6, XXX XX F., O.: XXXXXXXX, proti odporcom v rade: 1/
O. R., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, 2/ C. R., rod. F., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, obaja zast.
Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči s.r.o., so sídlom Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok,
IČO: 36862304, v konaní o zaplatenie náhrady za užívanie majetku, o zaplatenie náhrady za užívanie
majetku, o odvolaní odporcov v 1/ a 2/ rade proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Ružomberok

č.k. 3C/106/2013-99 zo dňa 3.3.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd medzitýmny rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok medzitýmnym rozsudkom č.k. 3C/106/2013-99 zo dňa 3.3.3014 rozhodol, že
základ žalobného nároku navrhovateľky je opodstatnený.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka podaným návrhom doručeným súdu 5.9.2013 v
spojení s jeho doplnením zo dňa 9.10.2013 sa domáhala, aby súd uložil odporcom v 1/ a 2/ rade
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu 1.000,- eur spolu s úrokom z omeškania 5,50 %

ročne zo sumy 1.000,- eur od 5.9.2013 do zaplatenia na tom skutkovom a právnom základe, že spolu
s odporcami boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľných vecí v obci A., zapísaných zapísaných
v KN, vedenom Správou katastra Ružomberok, na LV č. XXX, pre k.ú. A. ako dom, súpisné číslo
XXX, postavený na pozemku parcela č. XXX/X, pozemok evidovaný v registri CKN parcela č. XXX/X
o výmere 355 m2 záhrady a pozemok evidovaný v registri CKN parcela č. XXX/X o výmere 360 m2
zastavané plochy a nádvoria, pričom spoluvlastnícky podiel navrhovateľky bol 5/12 k celku a odporcov
7/12 k celku. Navrhovateľka ďalej poukázala na kúpnu zmluvu zo dňa 4.6.2013, ktorou v postavení

predávajúcej odplatne previedla svoj spoluvlastnícky podiel 5/12 k celku na odporcov v postavení
kupujúcich, pričom Správa katastra Ružomberok povolila vklad vlastníckeho práva k predmetu kúpy dňa
26.7.2013 pod ČV 1160/2013. Navrhovateľka uviedla, že predmetný dom má charakter rodinného domu
so 4 obytnými podlažiami, pričom odporcovia si jednostranne vymienili užívací režim rodinného domu, v
zmysle ktorého užívali prvé nadzemné podlažie, tretie nadzemné podlažie a štvrté nadzemné podlažie
a jej ostalo v užívaní iba druhé nadzemné podlažie, ktoré užívala spoločne s rodičmi. Z dostupnej
technickej dokumentácie rodinného domu boli predbežne vyvodené podlahové výmery jednotlivých

podlaží: prvé nadzemné podlažie celkom 87,98 m2, druhé nadzemné podlažie celkom 91,05 m2, tretie
nadzemné podlažie celkom 89 m2 a štvrté nadzemné podlažie celkom 76 m2 s tým, že priestory
na prvom nadzemnom podlaží a to zádverie, chodba, schody na účely návrhu neberú sa do úvahy,
nakoľko sa jedná o spoločné priestory, ktoré užívali navrhovateľka aj odporcovia, teda rozhodujúcapodlahová výmera u prvého nadzemného podlažia užívaná výlučne odporcami predstavuje 65,93 m2.
Taktiež priestory na druhom nadzemnom podlaží a to schody na účely návrhu sa neberú do úvahy,
nakoľko sa jedná o spoločné priestory, ktoré užívali navrhovateľka a odporcovia spoločne. Rozhodujúca

podlahová výmera druhého nadzemného podlažia užívaná výlučne navrhovateľkou predstavuje 83,35
m2. Priestory na treťom nadzemnom podlaží užívali výlučne odporcovia. Rozhodujúca podlahová
výmera tretieho nadzemného podlažia užívaná výlučne odporcami predstavuje 89 m2 a priestor na
štvrtom nadzemnom podlaží užívali výlučne odporcovia, teda rozhodujúca podlahová výmera užívaná
výlučne odporcami predstavuje 76 m2. Celková podlahová výmera priestorov užívaných výlučne

jednotlivými účastníkmi predstavuje 314,28 m2, z ktorých odporcovia užívali 230,93 m2 (v odôvodnení
je nesprávne uvedené navrhovatelia), hoci podľa ich podielu im prislúchala iba výmera 183,33 m2,
čím prekročili svoj podiel o 47,60 m2, t.j. o 25,96 % a navrhovateľka užívala výmeru 83,35 m2, hoci
podľa jej podielu jej prislúchala výmera až 130,95 m2, čím užívala o 47,60 m2 menej, t.j. iba 63,65
% svojho podielu. Čo sa týka užívacieho režimu pozemkov pred kúpnou zmluvou, navrhovatelia si
postavilinapozemkochhospodárskebudovy,navrhovateľkanemákdispozíciitechnickéschémyktýmto

budovám, avšak pôdorysnú výmeru predbežne odhaduje na 80 m2. Odporcovia v dôsledku zastavania
spoločného pozemku hospodárskymi budovami užívali aj spoluvlastnícky podiel navrhovateľky, čo
zodpovedá výmere 33,33 m2. Navrhovateľka po právnej stránke opiera uplatnený nárok v ustanovení
§ 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Bezodplatné užívanie spoločnej veci nad rámec
spoluvlastníckeho podielu vykazuje znaky bezdôvodného obohatenia a tomu spoluvlastníkovi, na úkor

ktorého iný spoluvlastník užíval viac, než mu patrí, prislúchaná náhrada. Výška náhrady zodpovedá
peňažnejčiastke,ktorúobvyklebolopotrebnévynaložiťvdanommiesteačasezaporovnateľnéužívanie
veci a spravidla zodpovedá výške bežného nájomného primeraného spôsobu užívania veci a lokalite,
kde sa užívaná vec nachádza.

Odporcovia s návrhom nesúhlasili. Poukázali na to, že v minulosti existovalo spoluvlastníctvo k stavbe
- rodinnému domu, avšak s dvoma bytovými jednotkami, ktorá stavba bola zrealizovaná spoločnou
výstavbou odporcov a ich rodičov R. R. a I. R.. Z projektovej dokumentácie stavby ako celku je
zrejmé, že stavba je plánovaná pre bývanie dvoch rodín. Pôvodne tam mali bývať rodičia pána R.. Po
zrealizovaní stavby vznikol rodinný dom, ktorý pozostával z celkom 4 nadzemných podlaží. V prvom

nadzemnom podlaží sa nachádzali prístupové schody a priestory určené k spoločnému užívaniu. Na
druhom nadzemnom podlaží bol byt, ktorý neskôr užívali rodičia navrhovateľky. V treťom nadzemnom
podlaží bol byt, ktorý kopíroval pôdorysne byt pod ním a ktorý užívali odporcovia. V štvrtom nadzemnom
podlažíbolpôvodneneobývanýpôjd,ktorýstavebneupravilinavlastnénákladyodporcoviaavznikoltam
priestor o výmere 3 x 3m, kde je znížený strop do úrovne 1,80 m, využívaný ako sušiareň, teda spoločná

časť domu. Priestory v prvom nadzemnom podlaží boli využívané ako spoločná časť domu, nikdy neboli
využívané výlučne odporcami, neboli uzamknuté a nebolo bránené ostatným účastníkom vlastníckych
vzťahov tieto užívať. Aj miestnosť na štvrtom nadzemnom podlaží bola otvorená, prístupná voľne. K
režimu užívaniu domu uviedli, že už počas výstavby domu aj následne po skolaudovaní bolo dohodnuté,
že odporcovia budú užívať uvedený byt s právom využívať ostatné spoločné časti a spoločné zariadenia

daného rodinného domu bezodplatne. Takto sa výslovne dohodli s vtedajším spoluvlastníkom. Dohoda
bola uzatvorená v roku 1978, keď sa začal dom užívať, nebola doteraz zmenená. Navrhovateľka vstúpila
do právneho postavenia R. Šťavu darovacou zmluvou, registrovanou štátnym notárstvom pod R 167592
z 2.10.1992, ktorý získala darovaním spoluvlastnícky podiel 5/12 v celku s právom využívať byt v druhom
nadzemnom podlaží. Bola len právna nástupkyňa pôvodných vlastníkov a bola povinná rešpektovať

dohodu o užívaní nehnuteľnosti, ako bola uzatvorená v minulosti a ktorú nik nerozporoval. Od roku 1982
nikdy nevyzývala odporcov ani ich neupozorňovala na to, že by nadužívali. V čase podania návrhu už
nie je vlastníčkou danej nehnuteľnosti. Navrhovateľka sa domáha ochrany svojich vlastníckych práv
voči druhému vlastníkovi v zmysle § 126 OZ, avšak v danom čase už navrhovateľka vlastníčkou nie je.
Zároveň vzniesli námietku premlčania. Návrh bol podaný 5.9.2013 o zaplatenie 1,- eur, následne bol

zmenený o zaplatení 1.000,- eur podaním doručeným súdu 9.10.2013. Ak by bol daný návrh na vydanie
bezdôvodného obohatenia, premlčuje sa v dvojročnej subjektívnej lehote, pričom navrhovateľka už od
roku 1982 bola vlastníčkou a vedela, kto, čo, akým spôsobom užíva, takže subjektívna lehota plynula.
Podľa odporcov ide o bytový dom a jeho režim podlieha režimu správy bytových domov, nakoľko ostatné
časti domu možno považovať za spoločné časti a zariadenia domu. Preto je potrebné aplikovať režim

zák. č. 182/1993 Z.z. (sklad paliva, spoločná garáž, chodby, spoločné miestnosti, sušiareň, pivnica,
kotolňa, sklad paliva). Žiadna z týchto miestnosti nebola uzamknutá. Nie je relevantné to, či svoje právo
využíva túto spoločnú časť alebo spoločné zariadenie domu reálne ďalší vlastník bytu a či ju využíval.
Podľa odporcov nejde o bezdôvodné obohatenie, pretože odporcovia aj naturálne plnili, starali sa onehnuteľnosti, vykurovali spoločné priestory, zabezpečovali na vlastné náklady osvetlenie spoločných
priestorov, spoločné priestory boli voľne dostupné každému. Čo sa týka užívania pozemku, ostatní
spoluvlastníci mohli ostatnú časť pozemku užívať, nikto im v tom nebránil.

Súd prvého stupňa mal preukázané, že predmetné nehnuteľnosti po uplatňovanom období, t.j. od
5.9.2011 do 26.7.2013 boli v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky - spoluvlastnícky podiel 5/12
a odporcov v 1/ a 2/ rade - spoluvlastnícky podiel 7/12. V predmetnom období navrhovateľka spolu
so svojimi rodičmi užívala iba druhé nadzemné podlažie rodinného domu a odporcovia v 1/ a 2/ rade

prvé nadzemné podlažie, tretie nadzemné podlažie a štvrté nadzemné podlažie (do priestorov na
prvom nadzemnom podlaží nebolo zahrnuté zádverie, chodba a schody - spoločné priestory, tak isto na
druhom nadzemnom podlaží schody - spoločné priestory). Súd prvého stupňa z výpovedí účastníkov
konania zistil, že odporcovia mali v miestnostiach na prvom a štvrtom nadzemnom podlaží vnesené
svoje veci. Čo sa týka prístupu na štvrté nadzemné podlažie, tento bol pre navrhovateľku obmedzený
vzhľadom na zábradlie na schodisku, keďže s nákladom na štvrté nadzemné podlažie mohla prejsť

len cez byt v užívaní odporcov. Z výmery jednotlivých nadzemných podlaží rodinného domu v celkovej
výške 314,28 m2, odporcovia užívali výmeru 230,93 m2, hoci im podľa ich spoluvlastníckeho podielu im
prislúchalavýmera183,33m2.Totoužívanierodinnéhodomuodporcamiv1/av2/radenadrámec,ktorý
zodpovedá im patriacemu spoluvlastníckemu podielu vo výške 7/12 bolo bezodplatné, čo predstavuje
bezdôvodné obohatenie odporcov, ktorým sa užívaním spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky bez

právneho dôvodu, t.j. akejkoľvek dohody s navrhovateľkou, nezvýšili ich pasíva. V situácii, keď by
bola uzavretá dohoda medzi navrhovateľkou a odporcami v 1/ a v 2/ rade o užívaní predmetného
rodinného domu nad rámec, ktorý zodpovedá odporcom v 1/ a v 2/ rade patriacim spoluvlastníckym
podielom, došlo by k zmenšeniu majetkového stavu odporcov v 1/ a v 2/ rade, nakoľko v zmysle
dohody bolo by ich povinnosťou poskytovať navrhovateľke náhradu. V tejto súvislosti súd prvého stupňa

poukázal na to, že bezdôvodné obohatenie podielového spoluvlastníka, ktorý užíva vec nad rozsah
svojho spoluvlastníckeho podielu vzniká bez ohľadu na to, či o užívaní rozhodla väčšina spoluvlastníkov
počítaná podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov alebo bolo upravené dohodou spoluvlastníkov
alebo o užívaní rozhodol súd, pokiaľ hoci aj z konkludentne uzavretej dohody spoluvlastníkov nevyplýva
niečo iné, napr., že si za užívanie nad rámec zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu nebudú nič

uhrádzať (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo 2624/2003). Z uvedeného prvostupňový súd
konštatoval, že pokiaľ aj odporcovia v 1/ a v 2/ rade užívali vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho
podielu na základe vlastného rozhodnutia ako majoritného spoluvlastníka, táto skutočnosť nie je
relevantná z hľadiska posúdenia vzniku bezdôvodného obohatenia u odporcov v 1/ a v 2/ rade. Keďže
odporcovia v 1/ a 2/ rade vzniesli námietku premlčania nároku, súd prvého stupňa sa zaoberal touto

námietkou. Odporcovia poukazovali, že návrhom doručeným súdu 5.9.2013 navrhovateľka najskôr
uplatňovalatitulombezdôvodnéhoobohateniazaplateniesumy1,-eur,ažnáslednepodanímdoručeným
súdu 9.10.2013 sa domáhala zaplatenia sumy 1.000,- eur. Podľa názoru odporcov v 1/ a 2/ rade
premlčacia doba ohľadom časti uplatňovaného nároku už uplynula. V tejto súvislosti súd prvého stupňa
poukazuje predovšetkým na vady návrhu na začatie konania doručeného navrhovateľkou súdu dňa

5.9.2013, keď navrhovateľka na jednej strane k výške uplatňovaného nároku tvrdila, že zatiaľ nie
je známa, nakoľko závisí od znaleckého posudku, čo však bolo v rozpore s požadovaným petitom,
kde navrhovateľka sa domáhala náhrady za užívanie majetku za obdobie od 5.9.2011 do 26.7.2013
v sume 1,- eur. Preto súd prvého stupňa vyhodnotil tento návrh navrhovateľky ako nezrozumiteľný
a vyzval ju na doplnenie svojho podania, resp. jeho opravu. K tomu aj došlo podaním doručeným

tunajšiemu súdu dňa 9.10.2013, kde už navrhovateľka uviedla konkrétnu výšku uplatňovaného nároku
vo výške 1.000,- eur, ktorá bola v súlade s odôvodnením výpočtu, čím došlo k odstráneniu nedostatkov
podania navrhovateľky. Uvedené súd teda nevyhodnotil ako zmenu návrhu na začatie konania, s
ktorým procesným úkonom sú spojené závažné procesné aj hmotnoprávne účinky. Pokiaľ sa však
navrhovateľka sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia na základe skutkových okolností, ktoré

sú popísané v návrhu na začatie konania doručenom tunajšiemu súdu dňa 5.9.2013, súd prvého
stupňa poukazuje, že práve tento dátum je rozhodujúci pre posúdenie dôvodnosti podanej námietky
premlčania nároku uplatňovaného navrhovateľkou a to aj napriek tomu, že návrh mal nedostatky,
ktoré však súd postupom v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. odstraňoval a keďže nárok navrhovateľky
bol uplatňovaný za obdobie od 5.9.2011 na základe návrhu doručeného prvostupňovému súdu dňa

5.9.2013, súd konštatuje, že nárok navrhovateľky premlčaný nie je. Aj Ďalšiu námietku týkajúcu sa
aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľky na podanie návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd
poukázal na ust. § 19 ods. 1,2 zák. č. 182/1993 Z.z., z ktorého vyplynulo, že v danom prípade sa
nejedná o bytový dom, ale o dom rodinný s dvoma bytovými jednotkami, čo vyplynulo aj zo samotnéhovýpisu z LV č. XXX k.ú. A. ako aj z kolaudačného rozhodnutia ONV Liptovský Mikuláš. V samotnom
konaní odporcovia v 1/ a 2/ rade netvrdili, že ide o bytový dom, avšak vzhľadom na existenciu dvoch
samostatných bytových jednotiek, požadovali aplikáciu ust. § 19 zák. č. 182/1993 Z.z. Súd sa nestotožnil

s právnou argumentáciou odporcov a poukázal na to, že občiansky zákonník obsahuje právnu úpravu
bezdôvodného obohatenia, t.j. právneho dôvodu, na základe ktorého uplatňuje navrhovateľka svoj
nárok v tomto konaní, t.j. žiada vydať bezdôvodné obohatenie v súvislosti s užívaním rodinného
domu odporcami v 1/ a 2/ rade nad rámec ich spoluvlastníckych podielov bez ohľadu na to, koľko
predmetný rodinný dom fakticky obsahuje bytov, pričom skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia

vymedzuje § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právna úprava zák. č. 182/1993 Z.z., resp. jej
použitie na tento prípad analogicky neprichádzala do úvahy, tzn. skutočnosť prevodu spoluvlastníckeho
podielu navrhovateľky na predmetných nehnuteľnostiach je z hľadiska posúdenia otázky aktívnej vecnej
legitimácie irelevantná. Preto súd konštatoval, že aktívna vecná legitimácia navrhovateľky je daná.

Pokiaľ išlo o obranu odporcov v 1/ a 2/ rade spočívajúcou predovšetkým na poukázanie skutočnosti,

že medzi nimi a právnym predchodcom navrhovateľky spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností R.
R. došlo k dohode o bezodplatnom užívaní predmetných nehnuteľností nad rámec spoluvlastníckych
podielov odporcov v 1/ a 2/ rade, toto tvrdenie odporcov v konaní preukázané nebolo. Odporcovia v 1ú
a 2/ rade neuniesli dôkazné bremeno ohľadom tohto svojho tvrdenia.

Čo sa týka existencie užívacieho režimu tak, ako ho popísala navrhovateľka v podanom návrhu,
súd v konaní zistil, že takýto režim nepochybne existoval v období, za ktoré navrhovateľka uplatňuje
svoj nárok v tomto konaní. Súd sa nestotožnil s tvrdením odporcov v 1/ a 2/ rade, že navrhovateľka
neužívala označené priestory na základe vlastného rozhodnutia a že fakticky tolerovala zaužívaný režim
užívania. Z výpovede svedkov R. H. a D. H. vyplynulo, že v minulosti rodičia navrhovateľky ešte ako

zákonný zástupcovia maloletej navrhovateľky tento režim užívania namietali odporcom v 1/ a 2/ rade
ústnou formou, no táto ich námietka zostala neakceptovaná. Pokiaľ odporcovia v 1/ a 2/ rade namietali
výmeru jednotlivých nadzemných podlaží rodinného domu, resp. nezrovnalosti vo výmere tvrdenej
navrhovateľkevnávrhuaskutočnýmstavom,prvostupňovýsúdpoznamenal,ževzhľadomnaminimálne
rozdiely v sporných výmerách z hľadiska základu nároku táto námietka je neopodstatnená. Ohľadom

výšky nároku v ďalšom konaní bude táto výmera predmetom ďalšieho dokazovania. Preto rozhodol
postupom podľa ust. § 152 ods. 2 O.s.p. a rozhodol medzitýmnym rozsudkom, že základ žalobného
nároku navrhovateľky je opodstatnený.

Proti tomuto medzitýmnemu rozsudku podali odporcovia v 1ú a 2/ rade v zákonom stanovenej lehote

odvolanie. Vytýkali prvostupňovému súdu, že vydal medzitýmne rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné.
Právne úvahy súdu pokiaľ ide o posudzovanie otázky rozsahu výmery spoločných častí a zariadení
rodinného domu sú zjavne predčasné, nemajúce podklad vo vykonanom dokazovaní, keď sa súd
nijako nezaoberal výhradami k chybným údajom o výmere jednotlivých bytov či miestností, čo sú
elementárne skutočností bez vysporiadania sa, s ktorými nemôže súd prijať záver o existencii právneho

základu uplatneného nároku. Nesúhlasia ani s tým, ako súd vyhodnotil námietku premlčania. Návrh na
začatie konania bol podaný 5.9.2013, keď bol jeho predmetom nárok na zaplatenie sumy 1,- eur, až
podaním 9.10. 2013 navrhovateľkou označeným ako doplnenie žaloby, táto uplatnila nárok na zaplatenie
1.000,- eur. Podľa odporcov navrhovateľka nie je aktívne legitimovaná na podanie návrhu, pretože ako
nevlastníčke nepatrí právo domáhať sa ochrany jej neexistujúceho vlastníckeho práva, pretože všetky

jej práva spojené so spornými nehnuteľnosťami prešli na odporcov, ktorým svoje podiely previedla a
ktorí sa stali jej sukcesormi vo vzťahu k daným nehnuteľnostiam. Navrhli preto rozsudok okresného súdu
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkmi
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. §
156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa podľa

ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa ust. § 152 ods. 2 O.s.p., rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však
účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti, alebo len o jej základe. Citované ust.
§ 152 ods. 2 upravuje tzv. medzitýmny rozsudok, ktorý rieši len otázku základu nároku a ponecháva

pritom otázku rozsahu nároku ďalšiemu rozsudku.

Odvolacísúdpreskúmanímnapadnutéhomedzitýmnehorozsudku,prislúchajúcehospisovéhomateriálu
a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
medzitýmneho rozsudku prvostupňového súdu. V preskúmavanej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré
by spochybňovali správnosť záveru prvostupňového súdu, ktorý medzitýmnym rozsudkom rozhodol

o základe žalobného nároku navrhovateľky ako opodstatnenom. Súd prvého stupňa venoval náležitú
pozornosť zisteniu všetkých rozhodujúcich skutočností a mal spoľahlivé a dôvodné podklady pre takéto
rozhodnutie. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne a podrobne rozobral v odôvodnení medzitýmneho
rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne
odkazuje.

Odvolatelia vo svojom odvolaní opätovne poukazujú na skutočností, ktorými sa zaoberal prvostupňový
súd a ničím nepreukázali existenciu takého nedostatku prvostupňového rozhodnutia, ktoré by bolo
spôsobilé privodiť záver o nesprávnom zistení skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení
veci. Keďže medzitýmny rozsudok vyriešil len základ uplatneného nároku, jeho výška bude predmetom

ďalšieho dokazovania.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.