Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 6, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Cb/120/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215205384
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dubivská
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8215205384.4

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Janou Dubivskou v právnej veci žalobcu D. Z. Z. J., miesto
podnikania XXX XX G., P.. F. XXX/X, O.: XX XXX XXX, proti žalovanému D. Ž., XXX XX S. XX, O.: XX
XXX XXX, o zaplatenie 281,00 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,9 % ročne zo sumy 281,00 Eur za deň
7.08.2011 z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 31.07.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.08.2015, voči žalovanému

domáhal zaplatenia sumy 281,00 Eur a úroku z omeškania vo výške 8,9 % ročne od 07.08.2011
do 07.08.2015. Svoju žalobu odôvodnil tým, že sprostredkoval žalovanému prácu v SRN. Žalovaný
sa zmluvne zaviazal zaplatiť žalobcovi 0,70 Eur za každú odpracovanú hodinu. Dňa 09.09.2011 zaslal
žalobca faktúru č. 8/7/2011 na sumu 87,85 Eur splatnú dňa 07.08.2011, ktorú žalovaný neuhradil. Spolu
s faktúrou žalobca zaslal žalovanému aj žiadosť o vrátenie zálohy 50,00 Eur, ktorú mu poskytol dňa
17.03.2011 v SRN, žiadal o zaplatenie cestovných nákladov na odvoz žalovaného na pracovisko v SRN

a o zaplatenie ušlého zisku, ktorý odôvodnil tým, že žalovaný predčasne odišiel z pracoviska a neostal
do konca turnusu ako ostatní členovia pracovnej skupiny, čím žalobcovi vznikla škoda na ušlom zisku v
sume 108,15 Eur. Žalobca na výzvu súdu podaním zo dňa 25.08.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa
03.09.2015, doplnil podanú žalobu, keď uviedol, že zálohu 50,00 Eur nechal žalovanému u majstra na
stavbe Ing. Jozefa Slaninku preto, že zálohy sa poskytujú až keď niečo pracovník na stavbe odpracuje,
nie vopred. V konečnom dôsledku dňa

29.07.2011 žiadal od žalobcu listom vrátenie zálohy, poštu si žalovaný prevzal a dodnes neprejavil akt
nesúhlasu, čiže s tým súhlasil. Rovnako tak nezaujatím stanoviska súhlasil aj s cestovnými nákladmi.
Ušlý zisk si žalobca nárokuje na základe zmluvy, ktorú mal uzavretú so žalovaným, t. j. do ukončenia
etapy práce na stavbe tak, ako ostali ostatní pracovníci, ktorých doviezol na pracovisko. Na preukázanie
svojich tvrdení predložil faktúru ostatných spolupracovníkov na stavbe, kde je počet odpracovaných
hodín 280. Výpočet ušlého zisku tak predstavuje: 280 hod. (ktoré mali odpracovať spolu) - 125,5 hod.

(ktoré odpracoval žalovaný) = 154 hod. x 0,70 Eur (odmena žalobcu) = 108,15 Eur. Tým, že žalovaný
svojvoľne opustil pracovisko, nedokončil prácu, spôsobil sklz v termíne odovzdania práce a poškodil
meno na nemeckom stavebnom trhu, firma, pre ktorú pracoval žalobcovi už viac zákazku nedá a žalobca
musel zaplatiť vopred zaplatené ubytovanie za žalovaného a od tejto firmy nedostal sľúbenú odmenu.
Žalovaný si faktúru prevzal dňa 31.07.2011, neprejavil voči nej žiadny odpor alebo iný úkon, ktorým
by vyjadril svoj nesúhlas, čím podľa zákona o obchodnom styku považuje žalobca z jeho strany dlžné

položky za odsúhlasené. Výšku úrokov z omeškania, ktorých sa domáha voči žalovanému považuje za
bežnú a relevantnú, keďže žalobca si musel zobrať pôžičku s 11,5 % úrokom, aby vykryl dlžnú položku.Pred začatím prvého pojednávania žalobca v podaní zo dňa 29.09.2015 doručeným tunajšiemu súdu
dňa 30.09.2015 uviedol, že keďže dňom omeškania je deň nasledujúci po dni splatnosti, preto opravuje

úroky od 08.08.2011 do 08.08.2015. Súd postupujúc v súlade s ustanovením § 41 odsek 2 zákona číslo
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“), posúdil uvedené
podanie žalobcu ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti príslušenstva, a to počiatku omeškania, keď
pôvodne podanou žalobou si voči žalovanému uplatnil úroky z omeškania odo dňa 07.08.2011, avšak
uvedeným podaním sa voči žalovanému domáha úroku z omeškania až odo dňa 08.08.2011.

Podľa § 96 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím

návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní.

Podľa § 96 odsek 3 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu
nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o späťvzatie

návrhunarozvod,neplatnosťmanželstvaalebourčenie,čitumanželstvojealebonieje.Vtakomprípade
súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Keďže žalobca vzal pred začatím prvého pojednávania svoju žalobu čiastočne späť, súd za podmienok
v zmysle citovaných zákonných ustanovení § 96 Občianskeho súdneho poriadku konanie v časti

späťvzatia zastavil.

Na pojednávanie nariadené na deň 06.06.2016 sa účastníci nedostavili, pričom predvolanie na
pojednávanie im bolo riadne a včas doručené, u žalobcu s použitím fikcie doručenia podľa § 48 odsek
3 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný svoju neúčasť písomne ospravedlnil podaním doručeným

súdu dňa 20.05.2016, o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu nepožiadal. Preto súd v zmysle
ustanovenia § 101 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku vec prejednal v neprítomnosti účastníkov
konania.

Predmetom tohto konania je po jeho čiastočnom zastavení zaplatenie sumy 281,00 Eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 8,9 % ročne od 08.08.2011 do 08.08.2015 titulom neuhradenia faktúry a ďalších
nákladov vzniknutých žalobcovi na základe Sprostredkovateľskej zmluvy (§ 774 a nasl. zákona číslo
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka /ďalej len „Občiansky zákonník“/ v spojení s § 365 a § 369 zákona
číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka /ďalej len „Obchodný zákonník“/).

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Bardejov spisová značka
1Cb/120/2015 a z neho najmä s obsahom žaloby zo dňa 31.07.2015 v spojení s jej doplnením zo dňa
25.08.2015, s fotokópiou faktúry číslo 8/7/2011 zo dňa 07.07.2011, s fotokópiou Žiadosti o vrátenie
záloh zo dňa 29.07.2011, s fotokópiou Sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 01.03.2011, s fotokópiou
občianskeho preukazu a preukazu poistenca žalovaného, s doplnením žaloby zo dňa 25.08.2015, s

podaním žalovaného zo dňa 23.11.2015, s podaním žalobcu zo dňa 20.12.2015, s podaní žalovaného
doručeným súdu dňa 11.03.2016 a dňa 20.05.2016, s výpisom zo živnostenského registra žalobcu a
žalovaného a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Podaním zo dňa 23.11.2015, doručeným súdu dňa 25.11.2015, sa žalovaný vyjadril k podanej žalobe,

keď uviedol, že predložená zmluva o sprostredkovaní nie je už 2,5 roka platná. K žalobcom uplatnenej
zálohe 50,00 Eur uviedol, že na predloženom doklade chýba jeho meno, dátum, podpis, rok a ďalšie
údaje. Taký papier môže predložiť aj on. K cestovným náhradám namietal obdobne chýbajúce údaje. Na
svoju obranu uviedol, že šiel do Nemecka pešo, autobusom, plťou, bicyklom. K ušlému zisku opätovne
uviedol, že zo zaslaných dokumentov nie je zrejmé, na ktorom pracovisku pracoval, ich obsahom nie

je pracovná zmluva, zmluva o prebratí pracoviska, BOZP, či mohol podľa živnostenského vykonávať
túto prácu. Uvedené údaje musí žalobca aj preukázať. K tvrdenému svojvoľnému opusteniu pracoviska
uviedol, že nakoľko podľa živnostenského listu nemohol uvedenú prácu vykonávať, seklo ho v krížoch
a pri práci s flexou si poškodil oči a nemal urobenú a podpísanú bezpečnosť práce. Keby to bolpracovný úraz, tak firma by mala smolu. Domov išiel pešo, lebo nemal peniaze a firma by mala problém.
Stále však nie je zrejmé, kde pracovali, pretože stále chýbajú doklady. Spomínal Petra Hrušku a firmu
TOBISTAV, avšak bližší súvis s konaním neuviedol. K faktúre predloženej žalobcom uviedol, že musí

byť odsúhlasená obidvoma stranami, opečiatkovaná a podpísaná. V jeho účtovníctve sa takáto faktúra
nenachádza. Z predložených dokumentov nevyplýva ani skutočnosť, kde býval, chýbajú o tom doklady,
preto nevie, za čo chce žalobca peniaze. On sa nemal kde umyť, čo mu spôsobilo psychickú ujmu
500,00 Eur. Seriózny podnikateľ musí mať peniaze. Keďže účtovníčka žalovaného nemá žiadne doklady
z Nemecka, bločky, faktúry, tak tam musel robiť na čierno, bez zmluvy, brigádne, zdarma alebo tam

bol na výlet. Citoval ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní. Poukázal na to, že chýba zmluva ako aj
vyjadrenia záujemcu, či boli splnené jeho požiadavky. Od sprostredkovateľa nič nedostal. Zopakoval, že
zmluva je 2,5 roka neplatná, čo je potvrdené aj podpismi. Obšírne popísal spôsob, ako sa dajú sfalšovať
listiny predložené žalobcom, praktiky a aroganciu súdov a pod. Uviedol svoj telefonický kontakt na SR
aj v ČR, kde sa taktiež zdržiava. Nárok uplatnený žalobcom neuznával.

Žalobca v podaní zo dňa 20.12.2015, doručeným súdu dňa 29.12.2015, uviedol, že vyjadrenie
žalovaného je predmetom právnej analýzy a následného trestného oznámenia, nakoľko jeho vyjadrenie
svedčí o tom, aký je to bezcharakterný človek. Žalobca mu vybavil právu v Nemecku a žalovaný mu
za to nechce zaplatiť.

Žalovaný v podaní zo dňa 11.03.2016 doručeným súdu dňa 11.03.2016 ospravedlnil svoju neprítomnosť
na pojednávaní nariadenom na deň 22.03.2016 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, nakoľko bude
na stavbe v Bratislave. Domov sa vráti buď 25. marca alebo až začiatkom apríla. Keďže nemá pevný
pracovný čas, bude pre neho ťažké dostaviť sa na pojednávanie. V prípade, ak by sa aj na vytýčené
pojednávanie dostavil, stratu na zárobku vyčíslil na 300,00 Eur (hodinová mzda, cestovné, ubytovňa a

ďalšie). Uviedol, že počas obdobia, keď je doma (zvyčajne 7 - 9 dní), vie sa dostaviť na súd, prípadne
predložiť požadované vyjadrenia, cesťáky a ďalšie.

Podľa § 1 odsek 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 774 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje
obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi
poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Podľa § 775 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu
treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa
§ 40a.

Podľa § 776 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov iba

vtedy, ak je to výslovne dohodnuté; pri pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu.

Podľa § 777 Občianskeho zákonníka, záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom
všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu mať ovplyvniť
rozhodnutie záujemcu uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu

konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.

PodľačlánkuI.zmluvy,sprostredkovateľsazaväzujeobstaraťzáujemcovizaodmenuuzavretiezmluvys
treťou osobou a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu za sprostredkovanie vtedy,

ak bola určitá zmluva uzavretá pričinením sprostredkovateľa. Sprostredkovanie sprostredkovateľom
spočíva v zabezpečení obchodného partnera pre záujemcu podľa jeho požiadaviek. Znenie
sprostredkovanej zmluvy (napr. zmluvy o dielo, pracovnej zmluvy a pod.) a jej konkrétne podmienky a
záväzky dohodne záujemca s treťou osobou - obchodným partnerom.Podľa článku III. bod 1. zmluvy, sprostredkovateľ má nárok na odmenu za sprostredkovanie zmluvy,
ak záujemca uzatvoril zmluvu v dôsledku činnosti sprostredkovateľa alebo ak sprostredkovateľ

preukázateľne poskytol záujemcovi informácie, ktoré umožnili uzatvoriť zmluvu medzi záujemcom a
treťou osobou.

Podľa § 768k odsek 3 Obchodného zákonníka, ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku
dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt

verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných
podmienkachanekalejobchodnejpraxi(§369d)účinnéod1.februára2013sanevzťahujúnazáväzkové
vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

Podľa § 365 odsek 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným

spôsobom.

Podľa § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho

práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa článku III. bod 5. zmluvy, v prípade omeškania záujemcu so zaplatením odmeny v lehote uvedenej
v bode 3. tohto článku, má sprostredkovateľ nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,05 %

z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bol založený obchodný
záväzkový vzťah, a to písomnou Sprostredkovateľskou zmluvou zo dňa 01.03.2011, a to podľa §

774 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako sprostredkovateľa
obstarať žalovanému ako záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy s treťou osobou a záväzok
žalovanéhoakozáujemcuzaplatiťsprostredkovateľoviodmenuzasprostredkovanievtedy,akbolaurčitá
zmluva uzavretá pričinením sprostredkovateľa. Vznik záväzkového vzťahu síce žiaden z účastníkov
nerozporoval, avšak žalovaný namietal, že uzavretá zmluva nie je už 2,5 roka platná, čo však podľa

súdu nemá žiaden vplyv na nároky plynúce zo zmluvy, ktoré vznikli v čase jej platnosti.

Podľa § 101 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby
sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia
dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa § 120 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo ta
konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Súd v konaní postupoval v zmysle citovaného ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku,

keď zároveň bolo rozhodnutie vydané v súlade s ustanovením § 153 odsek 1 Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Uvedená úprava vychádza z toho, že sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, ktorá spočíva
v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov ich preukazujúcich, je zásadne vecou účastníkov
konania. Zároveň citovaná právna úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazovzaťažuje zásadne účastníkov konania, ktorým ukladá povinnosť označiť aj dôkazy na preukázanie
tvrdení. Účastník má tak
povinnosť tvrdenia (§ 79 odsek 1 v spojení s § 101 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku) a zároveň

povinnosť dôkaznú (§ 120 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku). Povinnosť označiť dôkazy sa
vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v podanej žalobe ako aj tak žalovaný vo svojom
vyjadrení. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné
bremeno spočíva na účastníkovi konania, a to bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie
dôkaznejpovinnostipritomsosebouprinášatakérozhodnutiesúdu,ktorévychádzazoskutkovéhostavu

zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania v opačnom procesnom postavení než je účastník,
ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti však
automaticky neznamená aj unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojení s dôkaznou
povinnosťou je potrebné rozumieť zodpovednosť účastníka konania za výsledok konania, ktorý závisí
od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi samozrejme môžu navrhnuté dôkazy po ich
vykonaní a vyhodnotení v konečnom dôsledku vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k

uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné postavenie účastníka konania. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa síce vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, avšak súd napriek tomu nemá
jednoznačne daný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí súd rozhodnúť v
situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad, a teda neúspech v konaní pričíta tomu účastníkovi, na ktorom

podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností
významných z hľadiska hmotného práva.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzavrel, že žalobca, na ktorom v danom konaní ležala dôkazná
povinnosť, svoje tvrdenia, a teda vznik nároku na ním uplatnené sumy žiadnym spôsobom nepreukázal.

Na preukázanie svojho nároku na odmenu vo výške 87,85 Eur (125,5 odpracovaných hodín žalovaným
x 0,70 Eur) nepredložil ani zmluvu, ktorej uzavretie mal sprostredkovať, ani dôkaz o poskytnutí takých
informácií, ktoré by takúto zmluvu medzi záujemcom a treťou osobou umožnili uzatvoriť. Na uvedené
bol súdom vyzvaný výzvou zo dňa 28.01.2016, ktorú žalobca prevzal dňa 01.02.2016, avšak v súdom
určenej lehote 10 dní, a to ani do dňa vyhlásenia tohto rozsudku, na výzvu žiadnym spôsobom

nereagoval. Vyplatenie zálohy vo výške 50,00 Eur žalovaný popiera, navyše samotný žalobca uviedol,
že zálohu nevyplatil priamo žalovanému, ale túto nechal majstrovi Ing. Jozefovi Slaninkovi na stavbe,
pretože zálohy sa poskytujú až keď pracovník niečo na stavbe odpracuje. Z uvedeného súd nemal
žiadnym spôsobom preukázané, že záloha bola žalovanému aj skutočne vyplatená. Pokiaľ ide o
cestovné výdavky vo výške 35,00 Eur, žalobca taktiež žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovanému

poskytol odvoz na pracovisko do Nemecka. Tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný tieto sumy žiadnym
spôsobom nenamietal, a preto s nimi vyslovil súhlas, sú z tohto hľadiska právne bezvýznamné. Právny
názor žalobcu, podľa ktorého sa v práve uplatňuje zásada „kto mlčí ten svedčí“ je nesprávny. Práve
naopak, v práve platí opačná zásada, a teda „kto mlčí, o tom nemožno predpokladať, že súhlasí“, ktorú
možno odvodiť aj z ustanovenia § 44 odsek 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého

mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Obdobne žalobca nepreukázal ani
vznik ušlého zisku vo výške 108,15 Eur.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je po čiastočnom
zastavení konania nedôvodná, preto návrh žalobcu zamietol.

Podľa § 142 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje
súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 151 odsek 8 Občianskeho súdneho poriadku, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí
osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 151
odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na zamietnutie návrhu neúspešný žalobca právo
na náhradu trov konania nemá. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu účelne

vynaložených trov na uplatňovanie svojho práva. Nakoľko však náhradu trov konania neuplatnil, súd mu
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.