Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 19Sd/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200501
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4016200501.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, samosudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci navrhovateľa: I. G., nar. XX.

XX. XXXX, bytom F. XXX, t. č. Nemocnica pre obvinených a odsúdených vo výkone trestu odňatia
slobody, zast. JUDr. Liborom Hetmerom, advokátom, Turecká 49, Nové Zámky proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o zvýšenie invalidného dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Súd r u š í rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 05. 04. 2016 podľa § 250j ods.
2, písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 223,74 eur, ktorá

pozostáva z trov právneho zastúpenia a to všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. 04. 2016 podľa § 70 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o
zvýšenie invalidného dôchodku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia odporkyňa uviedla, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k.
19Sd/199/2014-75 zo dňa 29. septembra 2015 bolo zrušené jej rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa

22. 07. 2014. V rámci realizácie rozsudku bol posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočka Trenčín požiadaný o opätovné posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa. Zdravotný stav
navrhovateľa bol posúdený dňa 22. 01. 2016 so záverom, že od 11. 07. 1999 je čiastočne invalidný podľa
§ 37 ods. 3, písm. b/ zák. č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 194/1994 Z. z. a zákona č. 107/1999 Z. z. od
08. 10. 2008 je invalidný podľa § 29 ods. 3, písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 1194/1994
Z. z. a zákona č. 107/1999 Z. z. a od 08. 10 2008 je invalidný podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení, lebo miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 80 %. Podľa

posudku posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 22. 01. 2016 je navrhovateľ invalidný od 08.
10. 2008. Nezískal však potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok
podľa § 72 ods. 1, písm. f/ zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Počet rokov dôchodkového
poistenia potrebný na nárok na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov je päť rokov a zisťuje
sa z posledných desiacich rokov pred vznikom invalidity. Do vzniku invalidity, t. j. do 08. 10. 2008 získal
celkovo v posledných desiatich rokoch 4 roky a 282 dní. Pretože nezískal do 08. 10. 2008, t. j. do dňa
vzniku invalidity potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, nie sú splnené podmienky nároku na

invalidný dôchodok a nemá nárok na invalidný dôchodok.

Proti tomuto rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný
prostriedok, v ktorom uviedol, že vydaniu rozhodnutia odporkyne predchádzalo súdne konanie arozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 19 Sd/199/2014 zo dňa 29. 09. 2015, ktorým bolo zrušené
a vrátené predchádzajúce obdobné rozhodnutie odporkyne na ďalšie konanie so záväzným právnym
názorom o spôsobe rozhodnutia o jeho vzniknutom nároku na invalidný dôchodok. Týmto odporkyňa

porušila ust. § 250r OSP, lebo nerešpektovala záväzný právny názor zrušujúceho rozsudku Krajského
súdu v Nitre. Uviedol, že súd prijal záväzný právny názor, že je od 08. 10. 2008 invalidný viac ako 70
% a od 08. 08. 2011 viac ako 80 %. Podľa predchádzajúcich rozhodnutí odporkyne mal započítaných
17 rokov z odpracovaných 19 rokov z výkonu zamestnania pred poškodením zdravia, ktoré bolo
príčinou jeho invalidity dňa 11. 07. 1997. Ďalej uviedol, že odporkyňa aj napriek záväznému právnemu

názoru opakovane napadnutým rozhodnutím zamietla jeho žiadosť, čím porušila ust. § 250r OSP s
odôvodnením, že nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1, písm. f/ zák.
č. 461/2003 Zb. S prihliadnutím na retroaktivitu vyplývajúcu z prechodných ustanovení k rozhodnému
dňu 08. 10. 2008, t. j. ku dňu vzniku invalidity určenému posudkovým lekárom a preto jej rozhodnutie
je nepreskúmateľné a porušuje zákon, lebo podľa uvedeného právneho ust. § 72 ods. 1, písm. f/, ods.
2 zák. č. 461/2003 Z. z. spĺňa zákonnú požiadavku dôchodkového poistenia odpracovaním 19 rokov

pred vznikom invalidity.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že pokiaľ súd nepovažuje za potrebné
navrhovateľa vypočuť, súhlasí s tým, aby pojednával v jeho neprítomnosti. Uviedol, že o nároku
navrhovateľa už bolo rozhodnuté v pôvodnom konaní, ktoré sa viedlo pred tunajším súdom, ktorý vo

svojom rozhodnutí uviedol, že preskúmal všetky zákonné dôvody u navrhovateľa na vznik invalidného
dôchodku a z jeho rozhodnutia vyplýva, že mu nárok vznikol. Boli preto prekvapení novým rozhodnutím
odporkyne, ktoré považuje za nepreskúmateľné. Odporkyňa nerešpektovala ust. § 72 ods. 1, písm. f/
ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., keď jednoznačne bolo preukázané, že navrhovateľ z hľadiska rozpočtu
odpracoval najmenej 10 rokov pred vznikom invalidity. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť u navrhovateľa bola stavená na 80 %, preto je nepochopiteľné rozhodnutie odporkyne, ktorým
zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok. Navrhol napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť.
Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l a nasl. OSP, oboznámil sa s

obsahom posudkového spisového materiálu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa
podaný proti rozhodnutiu odporkyne je dôvodný a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné
zrušiť z dôvodu, že rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre
nedostatok dôvodov.

Rozhodnutím zo dňa 05. 04. 2016 č. XXX XXX XXXX 0 podľa § 771 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisovzamietlajehožiadosťozvýšenieinvalidnéhodôchodku.
Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sd/199/2014-75 zo
dňa 29. 09. 2015 bolo zrušené jej rozhodnutie č. XXX XX XXXX X zo dňa 22. júla 2014. V rámci
realizácie uvedeného rozsudku bol posudkový lekár sociálneho poistenia odporkyne požiadaný o

opätovné posúdenie jeho zdravotného stavu. Zdravotný stav bol posúdený dňa 22. januára 2016 so
záverom, že je od 11. 07. 1999 čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3, písm. b/ zák. č. 100/1988 Zb. v
znení zákona č. 194/1994 Z. z. a zákona č. 107/1999 Z. z., od 08. 10. 2008 je invalidný podľa § 29 ods.
3, písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 194/1994 Z. z. a zákona č. 107/1999 Z. z. a od 08.
10. 2008 je invalidný podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., lebo miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť je 80 %. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 22. 01.
2016 je invalidný od 8. októbra 2008. Ďalej je v odôvodnení rozhodnutia uvedené, že nezískal potrebný
počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok podľa §72 ods. 1, písm. f/ zák. č.
461/2003Z.z.osociálnompoistení.Početrokovdôchodkovéhopoisteniapotrebnýnanároknainvalidný
dôchodok poistenia vo veku nad 28 rokov je päť rokov a zisťuje sa za posledných desiatich rokov pred

vznikom invalidity. Do vzniku invalidity, t. j. do 8. októbra 2008 získal navrhovateľ v posledných desiatich
rokoch 4 roky a 282 dní dôchodkového poistenia. Pretože nezískal potrebný počet rokov dôchodkového
poistenia,niesúsplnenépodmienkynárokunainvalidnýdôchodokanemánároknainvalidnýdôchodok.
Naďalej mu patrí invalidný dôchodok priznaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 26. 10. 2011.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 19Sd/199/2014 súd zistil, že odporkyňa vydala dňa 22. 07.
2014 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0, v ktorom uviedla, že podľa § 37 ods. 1, písm. a/ zák. č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, podľa § 112 ods. 1 a § 259 ods. 1 zák.
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. by mu patril od 28. 01. 2011čiastočný invalidný dôchodok v sume 97,90 eur mesačne. V uvedenej sume je zahrnutá úprava podľa
zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z., zvýšenie podľa § 82 zák. č. 222/2003 Z. z.
a podľa zákona č. 461/2003 Z. z. uvedený dôchodok nevypláca, nakoľko je nižší k 28. 01. 2011

ako vyplácaný čiastočný invalidný dôchodok v sume 155,70 eur mesačne. K rozhodnutiu je pripojený
osobný list dôchodkového zabezpečenia, z ktorého súčet za dobu zamestnania do vzniku nároku na
dôchodok je uvedený počet dní 15756, t. j. 43 rokov a 61 dní.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok, ktorý bol predmetom súdneho

prieskumu v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 19Sd/199/2014. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k.
19Sd/199/2014-75 zo dňa 29. septembra 2015 zrušil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 22. 07. 2014 podľa § 250 ods. 2 písm. d/ OSP a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V odôvodnení
rozhodnutia súdu, je okrem iného uvedené, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia odporkyne
zistil, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok jeho dôvodov. Poukázal na to,
že lekárska správa posudkového lekára sociálneho poistenie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín

zo dňa 17. 01. 2014, ktorá mala byť súčasťou preskúmavaného rozhodnutia, nekorešponduje
s výrokovou časťou odvolaním napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého by navrhovateľovi patril od
28. 01. 2011 čiastočný invalidný dôchodok. Táto nezrovnalosť výrokovej časti rozhodnutia a posudku
posudkového lekára sociálneho poistenia nie je v preskúmavanom rozhodnutí zdôvodnená, čím sa toto
rozhodnutie stalo nepreskúmateľným a preto ho bolo potrebné zrušiť. Krajský súd v Nitre uviedol, že

úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude rozhodnúť o trvaní nároku navrhovateľa na invalidný dôchodok,
čobolorealizovanédňa 17.01.2014nazáklademimoriadnejkontrolnejlekárskejprehliadky.Vnovom
rozhodnutí zdôvodní, ktorý termín právneho nároku na invalidný dôchodok sa posudzuje a podľa ktorého
právneho predpisu. V neposlednom rade bude úlohou odporkyne náležitým spôsobom odôvodniť aj
samotný právny nárok navrhovateľa na invalidný dôchodok aplikujúc príslušné zákonné ustanovenia

ako aj príslušnú kapitolu resp. kapitolu prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, na základe ktorých má
navrhovateľ od 08. 08. 2011 určenú viac ako 70 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Poukázal na to, že zdravotný stav navrhovateľa podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení
má a musí byť posúdený aj od nadobudnutia účinnosti zákona o sociálnom poistení s tým, že úlohou
odporkyne je urobiť porovnanie výšky sumy invalidného dôchodku podľa zák. č. 100/988 Zb. zák. č.

461/2003 Z. z. s tým, že navrhovateľovi patrí tá suma invalidného dôchodku, ktorý je vyšší.

Podľa § 492 ods. 1 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 293dp ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení, v znení zákona č. 125/2016 Z. z.
o opatreniach súvisiacich s rekodifikáciou OSP, konanie o opravnom prostriedku začaté pred 1. júlom
2016 sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. júna 2016.

Opravný prostriedok proti rozhodnutiu vydanému pred 1. júlom 2016, ktorý bol podaný v súlade s

predpismi účinnými v čase vydania rozhodnutia a bol doručený súdu alebo ústrediu po 30. júni 2016, sa
považuje za odvolanie podľa zákona účinného od 1. júla 2016 podané včas a riadne.

Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má
nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený

v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol
priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 až 10 vyššie citovaného zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnejschopnosti,duševnejschopnostiazmyslovejschopnostizdravejfyzickejosoby.Priposudzovanípoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia

pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

Mierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťvpercentáchsaurčujepodľadruhuzdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom

na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť

najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu
zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa
takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac
porovnateľné.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena
vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa § 250l ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP)

podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o
opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.

Podľa § 250r OSP ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní
viazaný právnym názorom súdu.

Podľa § 250s proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné
odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len

z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b). Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie
nie sú prípustné.

Napriek tomu, že skoršie rozhodnutie žalovaného (zo dňa 22. 07. 2014) o žiadosti navrhovateľa o
zvýšenie invalidného dôchodku bolo predmetom prieskumu tunajšieho súdu a bolo zrušené s tým, že

súdpoučilodporkyňu,akomávovecipostupovaťanajmäupriamiljejpozornosťnanáležitézdôvodnenie
jej rozhodnutia, odporkyňa sa týmto názorom súdu neriadila ani pri vydaní napadnutého rozhodnutia.

V napadnutom rozhodnutí odporkyne sa konštatuje, že sa týmto rozhodnutím realizuje rozsudok
Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sd/199/2014-75 zo dňa 29. septembra 2015, čo však nekorešponduje

s obsahom rozhodnutia. V rozhodnutí odporkyňa len stroho konštatuje zistený skutkový stav u
navrhovateľa od vzniku jeho čiastočnej invalidity a to v súlade s jednotlivými zákonmi platnými
v jednotlivých obdobiach od vzniku invalidity, ale svoje rozhodnutie neodôvodňuje. Odôvodnenie
rozhodnutia je popri jeho výrokovej časti ďalšou a nemenej dôležitou náležitosťou rozhodnutia. Vodôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými
úvahamibolvedenýprihodnotenídôkazovapripoužitíprávnychpredpisov,nazákladektorýchrozhodol.
Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Správny

orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom
rozhodnutia, t. j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých
vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s
námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť i záver o
tom, ktoré skutočnosti a na základe čoho považoval za nepochybne zistené, posúdiť ich právny význam,

vysloviť úsudok o predmete konania a uviesť, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy
citované vo výroku rozhodnutia. Pri právnom posúdení veci však nestačí iba citácia právneho predpisu,
alebo odkaz naň, ale je potrebné, aby sa vyložil obsah právnej normy tak, aby bol účastníkom konania
zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR
zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 3Sžo 83/2010).

Rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. 04. 2016 tieto zákonom požadované náležitosti neobsahovalo, v
dôsledku čoho ho súd posúdil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľnosť pre
nedostatok dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre
dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Nepostačuje, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre žalovaného,
teda pre správny orgán, ktorý ho vydal, ale rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre účastníkov

konania (najmä v prípade, ak správny orgán rozhodol inak, ako žiadal účastník konania) ako i pre súd,
ktorý rozhoduje v správnom súdnictve o opravných prostriedkoch podľa tretej hlavy piatej časti OSP.
Aby súd mohol opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov v ňom uvedených
náležite preskúmať, musí byť výrok rozhodnutia správneho orgánu riadne a dostatočne odôvodnený. V
opačnom prípade nie je možné súdny prieskum napadnutého rozhodnutia zrealizovať. Po oboznámení

sa s obsahom opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia odporkyne súd dospel k tomu záveru,
že odporkyňa opäť svoje rozhodnutie náležite neodôvodnila a to napriek tomu, že jej Krajský súd v
Nitre vo svojom rozhodnutí uviedol, ako má postupovať pri vydaní nového rozhodnutia a čím sa má v
rozhodnutí zaoberať. Úlohou súdu nie je dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia odporkyne,
ktorá mala byť už uvedená v odôvodnení jej rozhodnutia.

Stručný odkaz na dikciu zákona bez uvedenia skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie
odporkyne a uvedenia úvah, akými bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov
a bez uvedenia, ako sa odporkyňa vysporiadala s námietkami navrhovateľa ako účastníka konania,
nezodpovedá zákonným náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia. Rozhodnutie musí byť presvedčivo

individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné ho preskúmať s prihliadnutím na jeho odôvodnenie a nie
na obsah administratívneho spisu, ktorý je iba podkladom rozhodnutia.

S poukazom na uvedené potom súd dospel k tomu záveru, že odporkyňa nepostupovala dôsledne podľa
vyššie citovaných ustanovení zákona a jej rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov

na také rozhodnutie, a preto bolo potrebné vo veci rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku, rozhodnutie odporkyne zrušiť podľa § 250j ods. 2, písm. d/ OSP a vec jej vrátiť na ďalšie
konanie.

V rámci ďalšieho konania bude povinnosťou žalovaného, aby opätovne rozhodol o žiadosti navrhovateľa

o zvýšenie invalidného dôchodku. Povinnosťou odporkyne teda bude opätovne posúdiť jeho žiadosť,
posúdiť skutkové zistenia a vyvodiť z nich záver o tom, či navrhovateľovi prináleží vyšší invalidný
dôchodok, alebo nie. Odporkyňa najmä vyhodnotí doplnené dôkazy tak, že ich nielen popíše a
stroho skonštatuje, ale aj vysvetlí svoje úvahy, ktoré ju viedli k rozhodnutiu minimálne tak, ako sa
to snažila vysvetliť vo svojom stanovisku k opravnému prostriedku zo dňa 06. 07. 2016, v ktorom

sa zaoberala i námietkami zo strany navrhovateľa proti vydanému rozhodnutiu. Následne odporkyňa
svoje rozhodnutie i náležite odôvodí, vrátane vysporiadania sa s námietkami navrhovateľa uvedenými
v podanom opravnom prostriedku. Odporkyňa je viazaná vyššie uvedeným právnym názorom súdu
podľa § 250r OSP.

Viazanosť právnym názorom súdu znamená, že správny orgán v ďalšom konaní je vo svojej podstate
viazaný názorom súdu na výrok, právne a skutkové odôvodnenie nového rozhodnutia. Viazanosť sa
vzťahuje aj na dôvody nového rozhodnutia a aj na postup správneho orgánu pri ďalšom dokazovaní,
predovšetkým vo veciach, v ktorých bol zistený nedostačujúci skutkový stav alebo uvedený skutkovýstav je v rozpore s obsahom spisu. Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho
orgánu, ktorej nerešpektovanie je nezákonnosťou, ktorá sama osebe môže viesť k zrušeniu nového
správneho rozhodnutia, vyneseného po prvom zrušení.

Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania, rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 OSP za použitia
ust. § 250l ods. 2 OSP. Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia
za tri úkony právnej služby á 66,- eur a režijný paušál ku každému úkonu v sume 8,58 eur. Podľa §
11 ods. 4 vyššie citovanej vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je

jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo
veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške
jednej trinástiny výpočtového základu. Výpočtový základ v roku 2016 prestavuje sumu 858,- eur, z
toho 1/13-tina je 66,- eur. Z uvedeného dôvodu súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu
trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci a to prevzatie a príprava, podanie opravného

prostriedku a účasť na pojednávaní dňa 27. 09. 2016, t. j. 3 x 66,- eur + 3 x 8,58 eur režijný paušál,
spolu 223,74 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.