Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1019/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814221774
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubinyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814221774.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobcu: U. zastúpeného
Advokátska kancelária F. F. s.r.o., so sídlom v I., V. 707/25, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: B. V.,
nar. XX.X.XXXX bytom K., M. Y. XX/XX, o zaplatenie 373,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. mája 2015, č. k. 15C/154/2015-50, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu o zaplatenie peňažnej sumy s

príslušenstvom. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Návrh žalobcu zamietol z dôvodu nedostatku
aktívnej legitimácie bez toho, aby sa bližšie zaoberal opodstatnenosťou uplatneného nároku. Žalobca
v návrhu tvrdil, že nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 26.2.2014, v oznámení o postúpení pohľadávky však žalovanému oznamuje, že nadobudol
pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky z 12.9.2012. Súd prvej inštancie márne vyzýval žalobcu
na predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky za účelom upresnenia dátumu postúpenia pohľadávky
a predovšetkým zistenia, či predmetom postúpenia bola i pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy,

pretože žalobca uvádza v oznámení o postúpení pohľadávky taký dátum postúpenia pohľadávky,
ktorý časovo predchádza samotnému uzavretiu úverovej zmluvy. Pokiaľ žalobca v súdnom konaní
preukazoval svoju aktívnu legitimáciu listinným dôkazom, a to oznámením o postúpení pohľadávky z
19.11.2014, takto možno podľa súdu prvej inštancie postúpenie preukázať len vo vzťahu k dlžníkovi,
teda žalovanému a nie vo vzťahu k súdu konajúcemu v spotrebiteľskej veci kde je potrebné predložiť
zmluvu o postúpení pohľadávky. To žalobca neurobil. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie zamietol
návrh žalobcu, pretože žalobca tým, že nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávky nepreukázal svoju

aktívnu legitimáciu v spore. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť. Svoje odvolanie odôvodnil tým,
že závery napadnutého rozhodnutia pokladá za neuralgické body odvolacieho konania a absolútne
sa s nimi nestotožňuje. Citoval z uznesenia ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k.

III. ÚS 517/2011-9 - Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník
občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom
hmotnoprávnejpovinnosti(jepasívnevecnelegitimovaný).VuzneseníNSSR6Cdo214/2011sauvádza- Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Ak sa v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so
záverom o nedostatku vecnej legitimácie žalovaného/žalobcu, t. j. vecná legitimácia má hmotnoprávny
základ a je vylúčená z manudukčnej povinnosti súdu v zmysle § 5 O.s.p., ako aj z postupu konajúceho

súdu uvedeného v § 103 a § 104 O.s.p., a teda nie je podmienkou konania. V tomto prípade žalobca
uniesol bremeno tvrdenia ohľadne svojej aktívnej vecnej legitimácie, keď v žalobnom návrhu tvrdil, že
došlo k hmotnoprávnemu úkonu "Oznámeniu o postúpení pohľadávky postupcom v zmysle § 526 ods.
1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb." a bremeno dôkazu uniesol priložením listinného dôkazu - "Poštový podací
hárok", ktorý osvedčuje právnu skutočnosť, že "Oznámenie o postúpení pohľadávky" bolo zaslané na

adresu žalovaného, ktorú uviedol ako obsahovú náležitosť úverovej zmluvy. Počas trvania zmluvných
vzťahov môže dôjsť k zmene "miesta zdržiavania dlžníka", a preto predvídavo k žalobe pripojil ako
prílohu Oznámenie o postúpení pohľadávky, a teda okrem toho, že predmetné "oznámenie" je listinný
dôkaz z pohľadu teórie práva, je to aj hmotnoprávny úkon. Konajúci súd nemôže urobiť sporným
to, že návrh spolu s prílohami doručil do vlastných rúk žalovaného, a teda nesporne najneskôr, týmto
okamihom je voči žalovanému účinný aj hmotnoprávny úkon Oznámenie o postúpení pohľadávky,

ktorý je prílohou návrhu, a teda pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, t. j. stav,
kedy dlžníkovi nad mieru všetkých pochybností bolo oznámené postúpenie pohľadávky postupcom.
Odvolanie proti rozsudku v tejto časti odôvodňuje tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, eventuálne súd prvej inštancie nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil

skutkový stav. V neposlednom rade pokladá za nesprávny aj skutkový záver súdu prvej inštancie, keďže
žalobca právne relevantným spôsobom nepreukázal aj doručenie tohto oznámenia postupcu dlžníkovi
s ohľadom na nižšie uvedené. Oznámenie o postúpení pohľadávky je podľa jeho právneho názoru
potrebné posudzovať v zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej súdnej praxe
účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka

predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi tak, že sa dostane do sféry jeho
dispozície. Je tým treba rozumieť konkrétnu možnosť adresáta zoznámiť sa s jemu adresovaným
právnym úkonom. Právna teória a súdna prax takou možnosťou chápe nie iba samotné prevzatie
písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie prípady, keď doručením listu obsahujúceho
prejav vôle do bytu adresáta členovi jeho domácnosti či do jeho poštovej schránky, nadobudol adresát

úkonu objektívnu možnosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát
skutočne zoznámil s obsahom úkonu, postačuje, že mal objektívnu príležitosť tak urobiť (Nálezu
Ústavného súdu SR IV. ÚS 403/2010-42). Záver súdu prvej inštancie o tom, že relevantným spôsobom
nepreukázal aj doručenie tohto oznámenia postupcu dlžníkovi, nemá oporu v ustanovení zákonov
SR. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na

preukázanietvrdení,jedaný hypotézou hmotnoprávnejnormy,ktoráupravuje právnypomerúčastníkov
konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia
byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V tomto prípade uniesol bremeno tvrdenia, keď
v návrhu tvrdil, že došlo k oznámeniu nového veriteľa postupcom dlžníkovi a bremeno dôkazu uniesol
priložením poštového podacieho hárku, lebo pri bežnom priebehu vecí je na mieste logický záver,

ktorý vyplýva z kauzálnej reťaze dôkazov, že jednostranný hmotnoprávny úkon - Oznámenie o postúpení
pohľadávky sa dostane do dispozičnej sféry žalovaného dlžníka.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že mu pohľadávka veriteľa Z. proti žalovanému

uplatňovaná v tomto konaní bola postúpená. Žalobca takýto záver vo svojom odvolaní namieta s tým,
že predložil oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky ako aj podací hárok, podľa ktorého
toto oznámenie bolo žalovanému cestou pošty odoslané. Podľa neho v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať od
neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôže ani účinne dovolávať

neplatnosti či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní.

6.Aktívnoulegitimáciousarozumietakéhmotnoprávnepostavenie,zktoréhovyplývasubjektužalobcovi
ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu alebo
pasívnej existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania /
viď.rozsudokNajvyššiesúduSRsp.zn.2Cdo/205/2009/.Odvolacísúdnerozporuje,žepodľa§526ods.

2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sadožadovaťpreukázaniazmluvyopostúpení.Vtomtoprípadesavšakpreukázaniazmluvyopostúpení
pohľadávky nedožadoval dlžník - žalovaný ale konajúci súd za účelom overenie žalobcom tvrdenej
aktívnej vecnej legitimácie. Táto jeho žiadosť bola navyše odôvodnená skutočnosťami zistenými z
vykonaného dokazovania, ktoré mohli u konajúceho súdu prvej inštancie dôvodne vyvolať pochybnosti o

postúpení pohľadávky. Konkrétne rozpor tvrdeného dátumu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky
s dátumom uvedeným v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa. Okrem toho dátum uzatvorenia
zmluvy o postúpení pohľadávky uvedený v oznámení predchádza dátumu uzatvorenia samotnej zmluvy
o úvere, ktorá je právnym titulom uplatnenej pohľadávky. Za tohto stavu bolo namieste, že súd prvej
inštancie požadoval od žalobcu preukázanie jeho aktívnej vecnej legitimácie predložením zmluvy o
postúpení pohľadávky.

7. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto

neprichádza do úvahy ani nárok na náhradu trov žalovaného.

9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).