Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 19, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/180/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114216235
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114216235.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci navrhovateľa: BL

Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava 811 08, IČO: 47 150 513, právne
zastúpeného advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08
Bratislava, IČO: 36 862 711 proti odporcovi: C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX G., o
zaplatenie 109,53 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 109,53 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške:
· 9,25 % ročne zo sumy vo výške 35,29 € za čas odo dňa 18.06.2011 až do zaplatenia,
· 9,50 % ročne zo sumy vo výške:

o 26,84 € za čas odo dňa 18.07.2011 až do zaplatenia,
o 23,34 € za čas odo dňa 18.08.2011 až do zaplatenia,
o 23,34 € za čas odo dňa 18.09.2011 až do zaplatenia,
o 0,72 € za čas odo dňa 18.10.2011 až do zaplatenia,

a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania s výnimkou trov právneho zastúpenia
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 09.06.2014 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 109,53 €
s prísl.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s.
uzavrel zmluvu o pripojení v zmysle § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Slovak
Telekom a.s. vystavil žalovanému faktúry v odôvodnení nižšie uvedené, ktoré žalovaný neuhradil.

Žalobou uplatnenú pohľadávku žalobcu nadobudol postúpením od pôvodného veriteľa Slovak Telekom
a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013.
3. Žalovaný sa k predmetu konania nevyjadril.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 C.s.p. (Súd na prejednanie sporu
nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom
pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,

skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.)

5. Súd rozhodoval na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a zistil nasledujúce:
Žalovaný mal uzavretú zmluvu s právnym predchodcom žalobcu T - Mobile a.s. podľa zákona610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Za poskytnuté služby boli právnym predchodcom
žalobcu žalovanému vystavené nasledujúce faktúry:

a) faktúra č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 17.06.2011, na sumu 35,29 €,
b) faktúra č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 17.10.2011, na sumu 0,72 €,
c) faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 17.07.2011, na sumu 26,84 €,
d) faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 17.08.2011, na sumu 23,34 €,
e) faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 17.09.2011, na sumu 23,34 €.

Kópie predmetných faktúr žalobca v konaní súdu predložil.

6. Na základe vyššie uvedeného mal súd nárok žalobcu za preukázaný v celom rozsahu. Nárok na
zaplatenie uvedených súm vyplýva okrem Zmluvy o pripojení z nasledujúcich ustanovení právnych
predpisov:

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o
pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej
verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods.1 písm.a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú

službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženia
dokladu o vyúčtovaní.

7. Keďže žalovaný sa s úhradou jednotlivých faktúr dostal do omeškania (§ 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej

primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.) priznal súd
žalobcovi úroky z omeškania v nasledujúcom rozsahu:
· 9,25 % ročne zo sumy vo výške 35,29 € za čas odo dňa 18.06.2011 až do zaplatenia,
· 9,50 % ročne zo sumy vo výške:

o 26,84 € za čas odo dňa 18.07.2011 až do zaplatenia,
o 23,34 € za čas odo dňa 18.08.2011 až do zaplatenia,
o 23,34 € za čas odo dňa 18.09.2011 až do zaplatenia,
o 0,72 € za čas odo dňa 18.10.2011 až do zaplatenia,

8. Výškaúrokovjedaná§517ods.2Občianskehozákonníka-akideoomeškaniesplnenímpeňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 - výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba ECB bola ku dňom splatnosti jednotlivých faktúr vo výške 1,25% a 1,50%
ročne a potom výška úrokov z omeškania je 9,25% a 9,50% ročne tak ako to požaduje žalobca.

10. Náhrada trov konania.

Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.10.1. Pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia, senát 9C vo veciach drobných pohľadávok
tieto ako neúčelné nepriznáva. Procesný súd vychádza z judikatúry NS SR a ÚS ČR, ktorá síce záväzná
priamo nie je, na senát 9C však pôsobí presvedčivosťou svojho výkladu. Súd za inšpiráciu považuje aj

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Podľa čl. 16 Nariadenia - Trovy konania znáša strana, ktorá nemala
v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné
alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.
10.2. V prejednávanej veci bola predmetom konania istina vo výške 109,53 € uplatnená formulárovou

žalobou, žalobcom genericky podávanou iba so zmenou žalovaného a výškou dlžnej sumy. Z hľadiska
právnej argumentácie súd poukazuje na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009, ktorý
uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný
vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore.
Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju
opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné

rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu
pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na
účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník
má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať
samostatne.“

10.3. Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý
mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov
konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo
o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie
advokátom a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na strane

jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu
úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 251 C.s.p. je preto
nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady
vynaložené účastníkom v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov
právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje

právo na právnu pomoc.
10.4. Aktuálne dospel NS SR pri posudzovaní otázky náhrady trov konania v hromadných veciach v
rozhodnutí sp . zn. 6 M Cdo 5/2013, k nasledujúcemu záveru: „ Trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu
tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy

nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom
nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní.
Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci,
ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré
vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať

sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami,
v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z
účastníkovnemáprávonanáhradutrovkonaniaaďalšími)aúčastnícikonaniapritommajúprávonechať
sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi,
keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší

účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto
súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto
záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú
správne.“
Uvedený právny záver platí podľa procesného súdu aj vo vzťahu k účastníkovi konania.

10.5. V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného
súdu ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je
dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.

dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci
samej úspešný.10.6. Ústavný súd ČR vo veci sp. zn. III. ÚS 2985/14 uviedol: „Právo žalující strany domáhat se svého
nároku u soudu a využít k tomu služeb advokáta nezbavují obecný soud povinnosti brát na zřetel
všechny relevantní okolnosti pro posouzení výše účelně vynaložených nákladů žalobce při vymáhání

bagatelní pohledávky. Relevantní okolnosti je třeba vyhodnotit ústavně konformním způsobem, tedy
racionálně a srozumitelně, s respektem k výkladu provedeným Ústavním soudem ohledně posuzování
výše nákladů v tzv. formulářových žalobách, kdy je vedle obecně použitelných obratů prováděna
jen konkretizace osobních údajů žalované strany. Pokud by obecný soud nepřihlédl ke specifickým
okolnostem případu, které mohly mít vliv na výši účelně vynaložených nákladů žalobce při vymáhání

bagatelní pohledávky, porušil by svým postupem právo na spravedlivý proces zaručené čl. 36 odst. 1
Listiny, a to tím spíše pokud takové okolnosti neúspěšná strana namítala (srov. nález Ústavního soudu
ze dne 15. 5. 2012 sp. zn. II. ÚS 3011/11). Relevantní okolnosti však nelze toliko slovně zohlednit, nýbrž
je třeba je rovněž vyhodnotit ústavně konformním způsobem, tedy racionálně a srozumitelně. Právě
této povinnosti krajský soud v napadeném rozhodnutí nedostál. Jeho závěru, že žalující stranou podaný
návrh nelze hodnotit jako tzv. formulářovou žalobu, neboť obsahuje konkrétní žalobní tvrzení, nemůže

Ústavní soud přisvědčit ani při maximální zdrženlivosti stran prosazování svého vlastního hodnocení
dílčích skutečností posuzovaného řízení. Jak vyplývá ze spisového materiálu, lze z obsahu původního
návrhu považovat, vedle osobních údajů stěžovatelky, za konkrétní žalobní tvrzení pouze uvedení
linky hromadné dopravy, kterou stěžovatelka měla cestovat bez platného dokladu, datum, kdy se tak
mělo stát, variabilní symbol tzv. hlášenky revizora a kopii této listiny. Všechny ostatní údaje a tvrzení

lze považovat za obecně uplatnitelná ve všech obdobných sporech, kterých žalující strana musí jako
provozovatel hromadné dopravy v krajském městě vést dlouhou řadu. Tak je v judikatuře Ústavního
soudu chápána formulářová žaloba (srov. např. bod 28 nálezu Ústavního soudu ze dne 29. 3. 2012
sp. zn. I. ÚS 3923/11). Uvedený skutkový závěr krajského soudu lze proto považovat za tzv. extrémně
rozporný s provedenými důkazy, neboť jej při žádné rozumné interpretaci nelze považovat za správný.

Toto hodnocení je přitom v zásadě jediným konkrétním tvrzením, o nějž krajský soud opírá svůj závěr o
účelnosti nákladů vynaložených žalující stranou za právní zastoupení. Zbytek odůvodnění představuje
toliko argumentace obecnými právními principy, dle nichž "žalující má právo domáhat se svého nároku u
soudu a využít k tomu služeb advokáta". Taková tvrzení nelze nijak zpochybnit, nejsou však bez dalšího
dle Ústavního soudu jakkoliv relevantní pro posouzení účelnosti účastníkem vynaložených nákladů

řízení. Kritérium účelnosti je přitom pro přiznání náhrady nákladů řízení zcela klíčové, přičemž Ústavní
soud ve výše zmíněné ustálené judikatuře opakuje názor, že soudní vymáhání bagatelních pohledávek
nenímožnébrátjakovpodstatěbezpracnýzpůsobgenerovánínepřiměřenéhozisku,aťužspolečnostmi
zabývajícími se skupováním pohledávek, či právních zástupců napojených na společnosti, které se
vymáháním bagatelních pohledávek zabývají v podstatě denně.“

10.7. Ústavný súd ČR ďalej vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 3372/11 uviedol, že: „Právní řád a
jeho interpretace Ústavním soudem soudům zachovává prostor, aby ve svých rozhodnutích zohlednily
nejen okolnosti průběhu řízení, ale i případné chování účastníků a jejich poměry konstituované ještě
před jeho zahájením (viz ustanovení § 143, § 147 odst. 1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy při

rozhodování o náhradě nákladů řízení jsou povinny posoudit účelnost právního zastoupení žalobce,
zvláště ve specifických případech, kdy jde
-zaprvéořízení,vněmžprotirozsudkunalézacíhosouduneníodvolánípřípustné(řízeníotzv.bagatelní
věci),
- za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji o žalovaných a žalované částce (jde o tzv.

formulářovou žalobu),
- za třetí jde o pohledávky ze smluv, kde jednou ze stran byl spotřebitel,
- za čtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění, při nichž je spotřebitel
fakticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejména o smlouvy o
přepravě, dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování služeb

informační společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o regulační
poplatek podle zákona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění některých
souvisejících zákonů).“

Vzhľadom na vyššie uvedené zotrváva senát 9C na názore, že náhrada trov právneho zastúpenia

žalobcovi nepatrí.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.