Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 5, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Cb/21/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113227758
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2113227758.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu:

KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO:
00 585 441, proti žalovanému: JUDr. Michal Straka, so sídlom kancelárie Nám. 1. mája č. 14, Piešťany,
správca úpadcu: Our Group, s.r.o., v konkurze, so sídlom Hviezdoslavova 1562/61A, Senica, právne
zastúpený advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná č. 6, Šaľa, o
zaplatenie 3.372,17 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.10.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.372,17 eur spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v
petite žaloby a náhrady trov konania, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil
tým, že žalobca a spoločnosť Our Group s.r.o. (ďalej len „úpadca“) uzatvorili dňa 1.6.2006 Zmluvu o
sprostredkovaní poistenia, na základe ktorej sa úpadca ako sprostredkovateľ zaviazal vykonávať pre
žalobcu sprostredkovateľskú činnosť v oblasti poistenia. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je Príloha,
ktoráupravujevýšku,formuaspôsobvyplácaniaprovíziízavýkonsprostredkovateľskejčinnostiúpadcu.

Zmluvné strany sa dohodli, že úpadca má za výkon sprostredkovateľskej činnosti nárok na výplatu
príslušnej splátky provízie najmä po splnení podmienky, že poistné za príslušné poistné obdobie
bude uhradené v plnej výške. Za sprostredkovanie poistnej zmluvy - životné poistenie mala úpadcovi
prináležať provízia vypočítaná z ročného produkčného poistného, pričom v prípade storna takejto
poistnej zmluvy počas 1. roka trvania poistenia mal žalobca odúčtovať úpadcovi 100 % vyplatenej
provízie a v prípade storna poistnej zmluvy v 2. roku jej trvania 50 % vyplatenej prvej provízie a
celú následnú províziu. Za sprostredkovanie poistnej zmluvy - neživotného poistenia sa provízia mala

vyplácať v závislosti od dojednaného spôsobu platenia, pričom poistné muselo byť za príslušné poistné
obdobie zaplatené v plnej výške. V prípade predčasného ukončenia poistenia sa malo vykonať storno
splátok provízii, ktoré boli vyplatené v predchádzajúcich obdobiach 1. poistného roka, na ktoré úpadcovi
nevznikol nárok, tzn. že v takomto prípade sa mala úpadcovi odúčtovať pomerná časť provízie k
dátumu účinnosti storna. Na základe vykonanej kontroly žalobca zistil, že poistné zmluvy uzatvorené
prostredníctvom úpadcu s tretími osobami zanikli, a to najmä z dôvodu, že splátky poistného neboli
uhradené podľa predpisu poistného. Nakoľko k úhrade storno provízie zo strany úpadcu nedošlo,

žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie storno provízií (t.j. vrátenie provízií) voči úpadcovi. Žalobca dňa
11.11.2011 zaslal úpadcovi žiadosť na vrátenie storno provízii vo výške 3.372,17 eur, ktorá sa však
vrátila ako nedoručená s tým, že úpadca si ju neprevzal v odbernej lehote. Po tom, ako sa žalobca
dozvedel o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, dňa 10.8.2012 vyzval na vrátenie storno províziížalovaného ako správcu konkurznej podstaty úpadcu, ktorý na výzvu reagoval s tým, že žalobca si
mal uvedenú pohľadávku prihlásiť do konkurzu prihláškou. Listom zo dňa 22.8.2012 žalobca oznámil
žalovanému, že nebolo možné si uvedenú pohľadávku prihlásiť do konkurzu prihláškou, nakoľko k

výplate provízií, rovnako aj k vzniku nároku na storno provízií došlo až po vyhlásení konkurzu na
majetok úpadcu. Žalovaný do dnešného dňa žalobcovi nezaplatil storno províziu, a to ani len čiastočne.
Žalobca konanie žalovaného považuje za bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, nakoľko dôvod, pre ktorý bola úpadcovi vyplatená predmetná provízia odpadol, čím mu
vznikla povinnosť v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami spolupráce predmetnú sumu vrátiť

žalobcovi.

Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 29.11.2013 (č.l. 34 spisu) uviedol, že výška istiny
pozostáva so storno provízii, ktoré boli úpadcovi vyplatené za sprostredkovanie poistných zmlúv
podľa priloženého výpisu provízii získateľa. Zároveň súdu predložil žalobca informatívny výpis z
registra finančných agentov a finančných poradcov, podľa ktorého došlo k zrušeniu zápisu úpadcu ako

sprostredkovateľa ku dňu 21.1.12010. provízie, ktoré boli vyplácané podľa provízneho výpisu boli vždy
po uvedenom dátume. Podľa čl. VII zmluvy účinnosť zmluvy zaniká ku dňu zápisu sprostredkovateľa v
príslušnom registri. Z uvedeného dôvodu boli provízie vyplatené neoprávnene.

Súd v skrátenom konaní vyhovel návrhu žalobcu v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu č.k.

36Rob/54/2013-49 zo dňa 16.1.2014. Nakoľko však žalovaný podal včas odpor s odôvodnením vo veci
samej, došlo v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona, a preto bolo vo
veci nariadené pojednávanie.

Žalovaný v odpore doručenom súdu dňa 7.2.2014 uviedol, že nárok žalobcu neuznáva, nakoľko je

nedôvodný a žalobu žiadal zamietnuť. Poukázal na právnu úpravu podmienených pohľadávok, nakoľko
má za to, že žalobca si mal svoju pohľadávku uplatniť v konkurze prihláškou podmienenej pohľadávky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to
predovšetkým so Zmluvou o sprostredkovaní poistenia zo dňa 1.6.2006, Prílohou ku Zmluve o

sprostredkovaní poistenia, Upomienkou (Výzvou na zaplatenie storno provízií) zo dňa 14.10.2011,
Výzvounavráteniestornoprovíziízodňa10.8.2012,listomžalovanéhozodňa17.8.2012,listomžalobcu
zodňa22.8.2012,akoiscelýmobsahomspisovéhomateriáluazistilnasledovnýskutkovýaprávnystav:

Žalobca v konaní zotrval na písomných podaniach zaslaných súdu a naviac uviedol, že v danom prípade

sa nejedná o uplatnený nárok na vrátenie storno provízii z dôvodu, že došlo k predčasnému ukončeniu
poistných zmlúv, ale je nesporné že sa jedná o vrátenie provízii, ktoré boli vyplatené v čase, kedy
žalovaný stratil oprávnenie sprostredkovateľa, ktorá skutočnosť vyplýva z registra finančných agentov a
finančnýchporadcov.Vsúladesozmluvouvznikolnároksprostredkovateľovinavýplatuprovíziízavýkon
činnosti. Táto skutočnosť vyplýva z článku III. zmluvy o sprostredkovaní, ktorou bol založený zmluvný

vzťah medzi žalobcom KOOPERATIVA a úpadcom Our Group s.r.o.. V článku V. citovanej zmluvy o
sprostredkovaní poistenia sú uvedené všetky povinnosti sprostredkovateľa a článku VII. v bode 4 je
jednoznačneuvedené,žeúčinnosťzmluvyzanikádňomzrušeniazápisusprostredkovateľavpríslušnom
registri. V článku VII. citovanej zmluvy o sprostredkovaní bod 9 je uvedené, že každá zo zmluvných
strán je povinná písomne oznámiť bez zbytočného odkladu zmeny všetkých údajov dôležitých pre

spoľahlivéuskutočneniepredmetutejtozmluvy.Žalobcajetohonázoru,ževdôsledkupovinnostiúpadcu
oznámiť všetky podstatné údaje za ktorý považuje žalobca i skutočnosť, že došlo k zániku povolenia
na sprostredkovateľskú činnosť dňom 21.1.2010 teda dňom vyhlásenia konkurzu vedome poberal
úpadca odmenu za sprostredkovanie poistenia, ktoré už v súlade so zákonom vykonávať nemohol a ani
nevykonával. Z toho dôvodu žalobca nemohol túto svoju pohľadávku prihlásiť do konkurzu, pretože mu

nebola známa v čase vyhlásenia konkurzu. Obrana žalovaného, že pohľadávka mala byť prihlásená do
konkurzu ako podmienená nemá preto oporu v zákone.
Právny zástupca žalovaného v konaní zdôraznil, že žalobcu zaťažovalo v danom konaní dôkazné
bremeno preukázať dostatočne hodnoverne súdu vznik nároku ako aj vznik samotnej pohľadávky
po vyhlásení konkurzu. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval samotné plnenie v

prospech účtu úpadcu. Ak by pohľadávka žalobcu bola bližšie špecifikovaná, bolo by možné vzniesť
námietku premlčania daného nároku žalobcu. Uvedené usudzuje z toho, že žalobca si uplatňoval svoj
nárok žalobou voči úpadcovi Okresnom súde Senica ako aj výzvou, ktorú doručoval úpadcovi dňa
14.10.2011. Okresný súd Senica zrušil platobný rozkaz, nakoľko na majetok úpadcu bol vyhlásenýkonkurz v roku 2010. Z toho vyplýva, že žalobca vedel o svojom nároku, ktorý si uplatňuje v predmetnom
konaní už v roku 2011, t.j. viac než 2 roky od uplatnenia žalobného návrhu na Okresnom súde
Trnava. Správca úpadcu je subjektom špeciálnym v zmysle ZKR, teda sa na neho vzťahuje premlčanie

podľa Občianskeho zákonníka. Žalobcovi tak plynie subjektívna premlčacia dvojročná lehota, nakoľko
o skutočnosti, že plnil v prospech účtu úpadcu vedel v čase plnenia a o skutočnosti, že je vyhlásený
konkurz na majetok úpadcu dňom 21.1.2010 vedel tiež, nakoľko uznesenie o vyhlásení konkurzu sa
zverejňuje v Obchodnom vestníku.
Zo Zmluvy o sprostredkovaní poistenia zo dňa 1.6.2010 (č.l. 5 spisu) uzavretej medzi žalobcom a

úpadcom(sprostredkovateľom)súdzistil,žezmluvnéstranytútouzatvoriliakoprejavvôlespolupracovať
v oblasti sprostredkovania poistenia.

V článku II. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že úpadca (sprostredkovateľ) bude v mene žalobcu a na
jeho účet vykonávať činnosť v oblasti sprostredkovania poistenia, ktorá je bližšie špecifikovaná v tomto
článku.

V článku III. zmluvy si zmluvné strany dohodli, že sprostredkovateľovi patrí za výkon činnosti odplata
- provízia, ktorej presné podmienky, výška, splatnosť a súvisiace náležitosti budú bližšie upravené v
prílohe tejto zmluvy, tvoriacu neoddeliteľnú právnu jednotu s touto zmluvou.

V článku VII. bod 11. zmluvy si zmluvné strany dohodli, že právne vzťahy založené touto zmluvou, sa
spravujú v zmysle § 269 ObZ, ustanoveniami o mandátnej zmluve podľa ObZ (§ 556 a nasl.)

Z Prílohy ku Zmluve o sprostredkovaní poistenia zo dňa 1.6.2010 (č.l. 12 spisu) súd zistil, že je
v nej vymedzený rozsah sprostredkovateľskej činnosti, ktorú pre žalobcu bude vykonávať úpadca

(sprostredkovateľ), ako aj forma, výška a spôsob vyplácania odplaty za výkon tejto činnosti (provízií).

Z článku III. bod 1.3.2 písm. c) prílohy súd zistil, že pri storne životných poistných zmlúv do 1. roka
sa odúčtuje 100% vyplatenej provízie, pri storne poistnej zmluvy v 2. roku sa odúčtuje 50% vyplatenej
provízie a celá následná provízia.

Z článku III. bod 1.3.3 prílohy súd zistil, že pri predčasnom ukončení poistenia v prípade neživotných
poistných zmlúv poisťovňa vykoná storno splátok provízií vyplatených v predchádzajúcich obdobiach
1. poistného roka, na ktoré sprostredkovateľovi nevznikol nárok - odúčtuje sa pomerná časť provízie k
dátumu účinnosti storna poistnej zmluvy.

Z Upomienky (Výzvy na zaplatenie storno provízií) zo dňa 14.10.2011 (č.l. 19 spisu) súd zistil, že žalobca
vyzval žalovaného na úhradu sumy 3.372,17 eur z titulu nároku na vrátenie provízií, a to v lehote 30
dní od doručenia tohto listu.

Z Výzvy na vrátenie storno provízií zo dňa 10.08.2012 (č.l. 27 spisu) súd zistil, že žalobca vyzval na

úhradu dlžnej sumy vo výške 3.372,17 eur žalovaného.

Listom zo dňa 17.8.2012 (č.l. 28) žalovaný oznámil žalobcovi, že vrátenie provízií z poistných zmlúv si
mal uplatniť prihlásením pohľadávok na vyplnenej prihláške. Vzhľadom k tomu, že lehota na prihlásenie
pohľadávok v konkurze uplynula, vrátenie storno provízií nebude možné uskutočniť.

Listom zo dňa 22.8.2012 (č.l. 29) žalobca oznámil žalovanému, že prihláškou do konkurzu sa prihlasujú
iba pohľadávky, ktoré existovali pred dňom vyhlásenia konkurzu. Pohľadávka žalobcu však vznikla až
po vyhlásení konkurzu, a preto nemohla byť prihlásená prihláškou.

Podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej ObZ), účastníci môžu uzavrieť
aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet
svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 556 ods. 1 ObZ, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet

zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo
uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.Podľa§451ods.1aods.2zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník,ktosanaúkorinéhobezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011
(ďalej len „ZKR“), veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi vznikla pred vyhlásením konkurzu, má v
konkurze právo, aby jeho pohľadávka bola za podmienok ustanovených týmto zákonom uspokojená

rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Toto právo musí byť v konkurze
riadne a včas uplatnené prihláškou, inak pohľadávku nemožno v konkurze uspokojiť a na práva z nej sa
v konkurze neprihliada; to platí rovnako aj pre budúce pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.

Podľa § 28 ods. 3 ZKR, v konkurze prihláškou uplatňujú pohľadávky aj veritelia pohľadávok, ktorých
vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len "podmienená pohľadávka"). Uplatňovať práva z

podmienenej pohľadávky však podmienený veriteľ v konkurze môže, až keď správcovi preukáže vznik
podmienenej pohľadávky, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 29 ods. 3 ZKR, ak veriteľ prihlasuje podmienenú pohľadávku, v prihláške uvedie aj podmienku,
od ktorej závisí vznik pohľadávky. Ak sa v prihláške podmienenej pohľadávky tento údaj neuvedie, na

prihlášku podmienenej pohľadávky sa v konkurze neprihliada.

Podľa 45 ods. 6 ZKR, nároky, ktoré vznikli druhej zmluvnej strane zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom
pred vyhlásením konkurzu, ohľadom plnenia, ktoré poskytla správcovi po vyhlásení konkurzu, sú
pohľadávkou proti podstate. Ak tento zákon neustanovuje inak, iné nároky, ktoré vznikli druhej zmluvnej

strane po vyhlásení konkurzu zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred vyhlásením konkurzu, možno
v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú pohľadávku.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol
záväzkovo - právny vzťah, a to uzatvorením zmluvy o sprostredkovaní poistenia dňa 1.6.2010. Na

základe zmluvy mal úpadca ako sprostredkovateľ vykonávať v mene žalobcu a na jeho účet činnosť v
oblasti sprostredkovania poistenia, najmä vykonávať činnosť smerujúcu k uzavretiu poistnej zmluvy s
tretími osobami, za čo mu mala patriť odplata (provízia), ktorej presné podmienky, výška, splatnosť a
súvisiace náležitosti sú upravené v prílohe tejto zmluvy. V prípade storna poistných zmlúv uzatvorených
sprostredkovateľom sú v prílohe upravené aj podmienky vrátenia provízií, resp. ich stornovania. Výška

provízií, ktoré boli žalovanému vyplatené za uzatvorenie poistných zmlúv, pri ktorých ale došlo k
predčasnému ukončeniu poistenia, prestavuje sumu 3.372,17 eur, a teda táto suma zároveň predstavuje
aj nárok žalobcu na ich vrátenie.

Samotný vznik zmluvného vzťahu medzi účastníkmi nebol v konaní sporný. Sporným medzi účastníkmi

konania bol spôsob uplatnenia si pohľadávky žalobcu. Žalovaný ako správca úpadcu v konaní uviedol,
že pohľadávku žalobcu nie je možné uhradiť, nakoľko si ju žalobca neprihlásil do konkurzného
konania prihláškou. Naproti tomu žalobca oponoval, že pohľadávku nebolo možné prihlásiť do konkurzu
prihláškou, keďže jeho pohľadávka neexistovala pred dňom vyhlásenia konkurzu, ale vznikla až po
vyhlásení konkurzu. Žalobca si pohľadávku vo výške 3.372,17 eur uplatnil voči úpadcovi listom zo dňa

14.10.2011.

Okresný súd Trnava uznesením č.k. 25K/26/2009 zo dňa 21.1.2010 vyhlásil konkurzu na majetok
úpadcu, do funkcie správcu úpadcu ustanovil žalovaného a zároveň poučil veriteľov, aby si svoje
pohľadávky prihlásili v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom

vestníku č. 16/2010 dňa 26.1.2010. Za deň vyhlásenia konkurzu sa považuje deň nasledujúci po
zverejnení uznesenia, teda deň 27.1.2010. Konkurz na majetok úpadcu doposiaľ ešte nebol zrušený.

S tvrdením žalobcu, že si svoju pohľadávku nemohol prihlásiť do konkurzného konania, súd nesúhlasí.
ZKR totiž počíta aj s budúcimi pohľadávkami, t.j. takými pohľadávkami, ktoré ku dňu vyhlásenia konkurzu

ešte nevznikli. Ide o pohľadávky, ktoré pravdepodobne vzniknú po vyhlásení konkurzu a zákon ich
prikazuje v určitých taxatívne určených prípadoch prihlásiť, inak by tieto pohľadávky získali privilegovaný
právny režim pohľadávok proti podstate. ZKR spravidla prikazuje tieto pohľadávky si uplatniť ako
pohľadávky podmienené. Podmienené pohľadávky sú také, ktorých vznik, zmena, zánik je viazanýna splnenie podmienky. ZKR upravuje len prihlasovanie tých pohľadávok, ktorých vznik je viazaný na
splnenie odkladacej podmienky. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky
úkonu nastanú. Pohľadávka veriteľovi vznikne v zásade splnení podmienky. Aj napriek tomu, že síce

pohľadávka žalobcu v čase vyhlásenia konkurzu ešte neexistovala, súd má za to, že žalobca si ju mal
v súlade s vyššie uvedeným prihlásiť do konkurzu ako podmienenú pohľadávku, pričom v prihláške
mal ako podmienku vzniku svojej pohľadávky uviesť skutočnosť, na základe ktorej mu vzniká nárok na
vrátenie provízií (napr. predčasný zánik poistných zmlúv). Na podporu svojich tvrdení súd poukazuje
na úpravu ZKR, ktorý v ustanovení § 45 výslovne upravuje, že iné nároky, ktoré vznikli druhej zmluvnej

strane po vyhlásení konkurzu zo zmluvy, ktorú uzatvorila s úpadcom pred vyhlásením konkurzu, možno
v konkurze uplatniť len prihláškou ako podmienenú pohľadávku. Žalobca v prílohe presne konkretizuje,
za akých podmienok dochádza k vykonaniu storna provízií, resp. kedy je sprostredkovateľ povinný
vrátiť žalobcovi provízie. Znamená to, že žalobca počíta s tým, že k vráteniu provízií môže dôjsť a
že k nim aj dochádza, čoho dôkazom je úprava vrátenia provízií v prílohe k zmluve. Ak by žalobca
postupoval s odbornou starostlivosťou, predpokladal by, že k vzniku storna provízií môže dôjsť, a pre

tento prípad (ak by došlo k stornu provízií) si mal prihlásiť svoju pohľadávku (ktorá síce ešte v čase
vyhlásenia konkurzu nevznikla) do konkurzu ako podmienenú. V prípade, ak by k stornu nedošlo, jeho
pohľadávka by nevznikla. Ak by došlo k stornu provízií, žalobca by splnenie podmienky preukázal
správcovi, a tento by jeho pohľadávku uspokojil v súlade s § 99 ods. 3 ZK, v zmysle ktorého výťažok
zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určený podľa rozvrhu na uspokojenie podmienenej

pohľadávky správca vydá podmienenému veriteľovi, až keď podmienená pohľadávka vznikne. Ak sa
vznik podmienenej pohľadávky stane nemožným alebo podmienená pohľadávka vznikne v menšom
rozsahu, ako bola prihlásená, správca rozvrhne zvyšný výťažok novým rozvrhom. Ak podmienená
pohľadávka nevznikne ani do konečného rozvrhu výťažku, v konkurze sa na podmienenú pohľadávku
už neprihliada. V priebehu konania došlo k posunu v právnej argumentácii žalobcu, ktorý už nežiadal

vrátiť žalované plnenie od žalovaného titulom „storna provízii“ ale titulom vrátenia provízii neoprávnene
prijatých z dôvodu, že v tom čase už žalovanému zaniklo oprávnenie sprostredkovateľa, keďže žalobcu
neinformoval o vyhlásení konkurzu, čím mal podľa žalobcu porušiť zmluvu. Súd je ale toho názoru, že
vyššie uvedené zdôvodnenie súdu o podmienenej pohľadávke je možné aplikovať aj pri tejto právnej
argumentácii žalobcu. Žalobca sa objektívne, z Obchodného vestníku 16/2010 mohol dozvedieť o

skutočnosti, že na žalovaného bol dňa 27.1.2010 vyhlásený konkurz a preto bez ohľadu na to, či ide o
nárok na vrátenie „storno provízii“ alebo neoprávnene vyplatených „provízii“, ktorý nárok taktiež podľa
žalobcu vznikol po vyhlásení konkurzu (a vznikol podľa žalobcu v súvislosti s vyhlásením konkurzu,
po ktorom mal žalovaný túto skutočnosť oznámiť žalobcovi) nič nebránilo žalobcovi v tom, aby si
uplatnenú pohľadávku či už z dôvodu „storno provízii“ alebo neoprávnene vyplatených „provízii“ uplatnil

v konkurze ako podmienenú. V prípade ak by si žalovaný splnil svoje zmluvné povinnosti a oznámil
po vyhlásení konkurzu túto skutočnosť žalobcovi, neporušil by zmluvu, nedošlo by k zániku jeho
sprostredkovateľského oprávnenia a žalobca by si v konkurze uplatňoval svoju pohľadávku ako „storno
provízii“. V prípade ako tvrdí žalobca, že žalovaný mu v lehote neoznámil podstatnú skutočnosť, zmenu
tým, že bol na neho vyhlásený konkurz a došlo v dôsledku toho k zániku jeho oprávnenia (k zrušeniu

jeho zápisu ako sprostredkovateľa) tak by si žalobca v konkurze uplatňoval svoju pohľadávku ako
„neoprávnene prijatú províziu“. Preto bez ohľadu na oba žalobcom tvrdené právne dôvody vzniku jeho
nároku, má súd za to, že pri oboch bolo možné a nič nebránilo žalobcovi v tom, aby si uplatnil žalovanú
sumu v konkurznom konaní a to ako podmienenú pohľadávku.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
Ak by súd žalobe vyhovel, konal by v rozpore so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý jasne
a zreteľne upravuje, akým spôsobom si majú veritelia prihlasovať svoje pohľadávky a tiež následky
neprihlásenia pohľadávok. Súd má za to, že pohľadávka žalobcu mala byť prihlásená do konkurzu ako
podmienená pohľadávka, tak ako to predpokladá ustanovenie § 45 ZKR. Skutočnosť, že si žalobca

opomenul prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzu, resp. že si ju riadne a včas neprihlásil, nemôže byť
konvalidovaná takýmto postupom súdu (že by žalobe vyhovel), nakoľko by išlo o postup obchádzajúci a
nerešpektujúci ustanovenia ZKR. Okrem toho by mu takýmto spôsobom bola priznaná značná výhoda
oproti iným veriteľom. Navyše pohľadávka, ktorá nebola riadne prihlásená do konkurzného konania,
nemôže byť počas konkurzu uspokojená, a to platí aj pre budúce pohľadávky, ktoré sa uplatňujú

prihláškou (§ 28 ods. 1 ZKR). Neuplatnením práva formou prihlášky teda právo nezaniká, len nemôže
byť počas konkurzného konania uspokojené.V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keď s
poukazom na nesprávny spôsob uplatnenia si pohľadávky žalobcom, sa dôvodnosťou samotného
nároku žalobcu v konaní ani nezaoberal.

Súd na záver dopĺňa, že po skončení konkurzu si veriteľ neprihlásenej pohľadávky (žalobca) môže
pohľadávku voči dlžníkovi (úpadcovi) vymáhať, aj keď spravidla pohľadávka po skončení konkurzu
nebude materiálne krytá, pretože majetok úpadcu bude speňažený a výťažok bude použitý na
uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí si v konkurznom konaní pohľadávku prihlásili.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie (§ 366 CSP).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).