Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4C/69/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313202040
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5313202040.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa P. T., nar.

XX.X.XXXX, F. XXXX, právne zastúpeného JUDr. Milanom Rojčekom, advokátom, AK Botttova 7, Žilina
proti odporcom 1/ P. F., nar. X.X.XXXX, F. XXXX a 2/ Š. F., nar. XX.X.XXXX, F. XXXX, obaja právne
zastúpeníJUDr.MartouHeidingerovou,advokátkousosídlomAKVysoká32,81106Bratislava,vkonaní
o neúčinnosť právnych úkonov takto

r o z h o d o l :

I. Právny úkon - zmluva o spätnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam CKN XXXX/X - TTP
o výmere XX m2, CKN XXXX/X - TTP o výmere XXX m2, zapísaných na LV č. XXXX (t.č. LV č. XXXX)
kat. úz. F. uzavretá medzi odporcami v 1. a 2. rade ako rodičmi (obdarovanými) a L. F. - synom (darcom)

dňa X.X.XXXX, vklad povolený dňa X.X.XXXX pod V XXX/XXXX j e p r á v n e n e ú č i n n ý
voči navrhovateľovi v rozsahu vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa - veriteľa voči dlžníkovi L. F.,
nar. XX.X.XXXX, F. XXXX na základe rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. 10C/130/2011-77 zo dňa
25.4.2012, právoplatný dňa 13.6.2012.

II. Návrh na určenie neúčinnosti právnych úkonov:
- žiadosti o zmenu stavebníka stavby rozostavaného rodinného domu na parcele CKN XXXX/X kat. úz.

F. zo dňa XX.X.XXXX z pôvodných stavebníkov L. F., O.. XX.X.XXXX a manželky Ľ., O.. XX.X.XXXX,
V. F. XXXX na nových stavebníkov - odporcov v 1. a 2. rade
- rozhodnutia obce F. zo dňa XX.X.XXXX, č.k. F.-XXX/XXXX, právoplatné dňa 18.8.2011 o povolení
zmeny stavebníka na základe žiadosti zo dňa XX.X.XXXX
z a m i e t a.
III. Žiadny z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 1.3.2013 navrhovateľ podal proti odporcom 1/, 2/ návrh. V prvom rozsudočnom návrhu žiadal určiť,
že zmluva o spätnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uzavretá medzi L. F., F. XXXX a

nadobúdateľmi P. F., O.. X.X.XXXX a manželkou Š.O. F., E.. Č., O.. XX.X.XXXX, F. XXXX, predmetom
ktorej bol prevod nehnuteľnosti parcely CKN XXXX/X TTP o výmere XX m2 a CKN XXXX/X TTP o
výmere XXX m2 vedené na LV XXXX kat. úz. F. je voči navrhovateľovi právne neúčinná.
V rozsudočnom návrhu pod bodom 2 žiadal určiť, že žiadosť žiadateľa stavebníka L. F. a manželky
Ľ. F., F. XXXX o povolenie zmeny stavby rodinného domu na parcele CKN XXXX/X ohľadom zmeny
stavebníka a následné rozhodnutie obce F. č.: F.-XXX/XXXX zo dňa 23.3.2011, na základe ktorého došlo
k zmene nedokončenej stavby rodinného domu na parcele CKN XXXX/X kat. úz. F. v osobe stavebníka

z L. F., nar. XX.X.XXXX a manželky Ľ., O.. XX.X.XXXX, F. XXXX na P. F., O.. X.X.XXXX a manželku Š.,
O.. XX.X.XXXX, F. XXXX sú voči navrhovateľovi právne neúčinné.
Skutkový základ uplatneného nároku bol ten, že syn odporcov 1/, 2/ L. F., O.. XX.X.XXXX, F. XXXX
na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. 10C/130/2011 jepovinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 6 991 € istiny s príslušenstvom. Pohľadávka je vymáhaná v
exekučnom konaní pod č.k. EX 20/2012 na Exekútorskom úrade JUDr. Jána Sigeta, súdneho exekútora
Žilina. Dlžník L. F. bol vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. F.é a to parcely

KNC XXXX/X TTP o výmere XX m2, CKN XXXX/X TTP o výmere XXX m2 a stavebníkom, vlastníkom
spolu s manželkou rozostavanej stavby rodinného domu na parcele CKN XXXX/X kat. úz. F.. Dlžník
navrhovateľa počas súdneho konania o zaplatenie peňažnej sumy previedol v roku 2011 vlastníctvo
na odporcov 1/, 2/ na základe zmluvy o spätnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
ktorá bola zavkladovaná pod X. XXX/XXXX zo dňa 22.2.2011 a dňa 23.3.2011 na základe rozhodnutia

obce F. Č.. F.-XXX/XXXX došlo k povoleniu zmeny nedokončenej stavby „rodinný dom“ postavenej na
parcele CKN XXXX/X kat. úz. F. v osobe stavebníka na odporcov 1/, 2/ - rodičov dlžníka. V zmysle
uvedených právnych úkonov povinný L. F. nemá žiaden majetok, nemá žiaden príjem, z ktorého by
uspokojil záväzky voči navrhovateľovi vo výške 6 991 € istiny s príslušenstvom. Nepreberá poštové
zásielky. Spolu so svojou manželkou odmieta komunikovať so súdnym exekútorom. Dlžník navrhovateľa
L. F. uvedenými právnymi úkonmi v prospech odporcov 1/, 2/ chcel úmyselne ukrátiť navrhovateľa

ako svojho veriteľa, aby nemohol od neho vymôcť svoju vymáhateľnú pohľadávku, ktorá vznikla ešte
pred uskutočnením uvedených právnych úkonov. Je zrejmé, že odporcovia 1/, 2/ ako rodičia vedeli o
finančných záväzkoch svojho syna, poznali jeho úmysel nezaplatiť navrhovateľovi. Manželka dlžníka
taktiežodmietapreberaťakékoľvekpoštovézásielkyodsúdnehoexekútora,ikeďmávedomosťodlhoch
svojho manžela. Na základe uvedeného skutkového stavu je preto nútený navrhovateľ domáhať sa

ochrany svojho práva podaním žaloby na súd. Dlžník žalobcu urobil všetky úkony v úmysle zbaviť sa
majetku, aby sa vyhol splneniu svojej povinnosti - zaplatenia dlhu navrhovateľovi. V nadväznosti na §
42a ods. 1 Občianskeho zákonníka preto navrhovateľ žiada určiť, že dlžníkove právne úkony ukracujú
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky a sú preto voči nemu právne neúčinné. Na pojednávaní
dňa 2.12.2014 (čl. 79 spisu) právny zástupca navrhovateľa a navrhovateľ zotrvali na písomnom znení

návrhu. Počas prerušenia konania nedošlo k zaplateniu dlhu. Navrhovateľ doplnil, že dlžníkovi sa
nešlo dovolať, keď ho vyzýval k zaplateniu dlhu. Nedvíhal telefón. Keď sa mu podarilo dovolať, tak
mu oznámil, že už nič nemá, že všetko prevedie na rodičov a navrhovateľ nič nedostane. Teda dlžník
mal o tom vedomosť 3-4 mesiace pred prevodom. Následne bol navrhovateľ nútený podať žalobu.
Právnyzástupcanavrhovateľanapojednávanídňa27.1.2015(čl.86anasl.spisu)vústnomzáverečnom

návrhu i písomnom záverečnom návrhu uviedol: Nebol dôvod k spätnému vráteniu daru podľa § 630
Občianskeho zákonníka. Úkon bol účelový, odporovateľný. Na manželku dlžníka neboli žiadne dôvody
na aplikáciu ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka o vrátení daru. Poukázal na závery a právu vetu
rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo/198/2010, č.k. 5Cdo/181/2010. Mal za to, že v konaní bolo
preukázané, že rodičia povinného mali vedomosť o dlhoch svojho syna, aj sa ho na to pýtali. Svedok

to vo svojej svedeckej výpovedi jednoznačne potvrdil. V písomnom znení záverečného návrhu zo dňa
1.12.2014, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť záverečného návrhu ústne predneseného na pojednávaní
dňa 27.1.2015, právny zástupca navrhovateľa uviedol právne zdôvodnenie odporovateľnosti právneho
úkonu a to s poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo/198/2010, č.k. 5Cdo/181/2010,
ustanovenie § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR - uznesenie

sp. zn. 4Cdo/163/2007 zo dňa 17.12.2008, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/864/2000,
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/145/2007, rozsudok Najvyššieho súdu SR
č.k. 1Cdo/74/2009, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/864/2000, rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 30Cdo/808/2004, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/635/2005, rozsudok
Najvyššieho súdu ČR 21Cdo/2088/2000, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/313/2001,

rozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.12Co/145/2007,rozsudokKrajskéhosúduKošiceč.k.
6Co/156/2013. Vychádzajúc z uvedených rozhodnutí v záverečnej písomnej reči uviedol v nadväznosti
na konkrétny spor a konkrétny skutkový stav v konaní pod sp. zn. 4C/69/2013, že dlžník svojimi právnymi
úkonmi v tomto spore chcel ukrátiť veriteľa - navrhovateľa a to právnym úkonom - zmluvou o spätnom
prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na odporcov a právnym úkonom zmenou stavebníka,

ktorou previedol vlastnícke právo k rozostavanej stavbe, ktorú mal v BSM so svojou manželkou. Tým
spôsobil dlžník, že nemá žiaden majetok, ktorým by uspokojil dlh voči navrhovateľovi. Navrhovateľ preto
žiadal určiť uvedené právne úkony za právne neúčinné voči navrhovateľovi.
Odporcovia 1/, 2/ P. F., Š. F. sú rodičia dlžníka L. F.. Vo vyjadrení zo dňa 22.4.2013 na čl. 23 uviedli,
že s návrhom nesúhlasia. Nie sú splnené podmienky podľa § 42 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je

pravdou, že zmluvou spísanou na Notárskom úrade L.. W. X. do zápisnice pod N 58/2008 zavkladovanej
pod V 548/2008 dňa 9.12.2008 darovali synovi L. nehnuteľnosti. Je pravdou aj to, že došlo k spätnému
prevodu vlastníckeho práva zmluvou zo dňa 2.2.2011, ktorej vklad bol povolený pod V 483/2011. Na
základe spätného prevodu rodičia, odporcovia 1/, 2/, spätne získali nehnuteľnosti od syna. Dôvodombola skutočnosť, že syn sa k rodičom správal v rozpore s dobrými mravmi. Tým boli naplnené podmienky
ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka na vrátenie daru. Rovnaký postup bol zaujatý aj v súvislosti
s rozostavaným rodinným domom. Na pojednávaní dňa 4.7.2013 po pokuse o zmier zo strany sudkyne

za súhlasu všetkých účastníkov konania došlo k odročeniu pojednávania na neurčito za účelom
mimosúdneho pokonania. Bol zároveň vznesený procesný návrh na prerušenie konania na dobu 6
mesiacov. Uznesením č.k. 4C/69/2013-48 zo dňa 4.7.2013, právoplatným dňa 14.12.2013, podľa § 110
OSP súd prerušil konanie na 6 mesiacov za účelom pokonania účastníkov konania. 6 mesiacov uplynulo
dňa 14.6.2014. Už 16.12.2013 (čl. 55) podal právny zástupca navrhovateľa návrh na pokračovanie v

konaní. Uviedol, že dlžník odmieta zaplatiť dlh. Odporcovia neprejavili žiaden záujem o pokonanie. Na
vytýčené pojednávanie dňa 18.9.2014 sa odporcovia 1/, 2/ nedostavili. Žiadali pojednávanie odročiť.
Súd nepovažoval dôvod pre odročenie pojednávania za závažný dôvod podľa § 101 ods. 2 OSP a §
119 OSP. Uznesením č.k. 4C/69/2013-74, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2014 a ktoré bolo
vydané dňa 18.11.2014, zaviazal odporcov 1/, 2/ k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi zavinené trovy
konania vo výške 115 €. Na ďalšie pojednávanie vytýčené na deň 2.12.2014 sa dostavili odporcovia

1/, 2/, aj ich právna zástupkyňa a vzniesli námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni z dôvodu, že
na predchádzajúcich pojednávaniach im sudkyňa neumožnila sa prejaviť a vyjadriť. Súd takýto postup
považovalzaúčelovýpostup,keďžepredchádzajúcepojednávanieboloodročenézasúhlasuúčastníkov
konania, za účelom mimosúdneho pokonania. Nepredložil vec nadriadenému súdu. Na námietku
neprihliadal. Nebola vznesená včas a bola vznesená z procesných dôvodov. Právna zástupkyňa

odporcov 1/, 2/ na pojednávaní dňa 2.12.2014 uviedla, že návrh žiadajú odporcovia 1/, 2/ v celom
rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. V čase prevodu nemali vedomosť o dlhu syna voči navrhovateľovi,
ani iným osobám. Synovi zomrelo mal. dieťa. Tým sa zmenilo jeho správanie. Začal požívať nadmerne
alkohol, nestaral sa o rodinu. To ovplyvnilo jeho správanie. Rodičia mu dohovárali. Vyčítali mu, že mu
darovali majetok a chceli, aby žil riadnym životom. Pred Vianocami v roku 2011 došlo k hádke medzi

rodičmi a synom. Uviedli mu, že by boli neradi, keby prišli o dom a nehnuteľnosti, keďže sa nestará o
svoje záležitosti. Rodičia ho neprehovárali k spätnému prevodu nehnuteľnosti. Ich syn sám iniciatívne
navrhoval spätný prevod, aby mal od rodičov pokoj.
Odporkyňa 2/ F. Š. na pojednávaní dňa 2.12.2014 uviedla, že v celom rozsahu sa pridržiava tvrdení
svojej právnej zástupkyne v písomnej i ústnej podobe. Nad rámec uviedla: Syn sa oženil, odsťahoval sa.

Rodičia mali pozemok, rozostavaný rodinný dom. Z toho dôvodu pozemok a rozostavaný dom previedli
na syna a nevestu, aby mali dom, aby si ho dokončili. V roku 2008 mu zomrel syn, začal piť. Vulgárne sa
správal, urážal rodičov, vznikali konflikty. Následne sa im narodila dcéra. Syn neprestal požívať alkohol.
Vzali dieťa, odišli. Syn bol urazený v dôsledku výčitiek rodičov a sám iniciatívne navrhol spätný prevod
nehnuteľností na rodičov, že nechce s nimi mať nič spoločné. Rodičia túto ponuku prijali s tým, že

dajú vnúčatám. Vrazili do toho veľa peňazí, báli sa o majetok. Nerobili však na syna nátlak, sám sa
rozhodol. Situácia v manželstve syna bola v tom čase taká, že sa mali rozvádzať. Nevesta sa nesprávala
nevhodne, len plakala. So spätným prevodom súhlasila aj nevesta, keď syn pil a ona si s ním nevedela
rady. Matka nevedela za čo pil, kde pracoval. Viac sa o neho nestarala. Bol ženatý, mal manželku, bola
to ich starosť. Nevesta spomínala, že keď sa nezmení, nepolepší, že sa s ním rozvedie. Matka nevedela

o finančných pomeroch syna a nevesty, nebývali spoločne, bývali u rodičov nevesty. Nezdôverovali sa
odporkyni, koľko zarábajú, koľko majú peňazí.
Odporca F. P. na pojednávaní dňa 2.12.2014 uviedol, že sa stotožňuje s ústnym a písomným prednesom
svojej právnej zástupkyne. Nad rámec uviedol: Syn tak pil, že v Bratislave padol, rozbil si hlavu, volali
mu pohotovosť. Bol hospitalizovaný. Čo sa týka rodinného domu, stavali to spoločne. Financoval otec

dlžníka, teda odporca. Mal dosť finančných prostriedkov. Rodinný dom bol stavaný svojpomocne. Celá
rodina chodila pomáhať. Pozemok patril odporcom. Pozemok taktiež vysporiadali odporcovia za svoje
finančné prostriedky. Nevedel konkretizovať, koľko ich to stálo, nepamätal si. Financovali rodinný dom,
ktorý staval ich syn, ale odmietali platiť dlh navrhovateľa, pretože tento dlh nepovažovali za svoj dlh.
Do rodinného domu investovali aj po spätnom prevode. Teraz je zakonzervovaný, aby nevznikali škody.

Vždy, keď sú nejaké finančné prostriedky, pokračujú v dokončovaní rodinného domu.
Z výsluchu rodičov súd vyvodil skutkový a právny záver, že k spätnému prevodu nehnuteľností zo syna
na rodičov (odporcov) nedošlo v príčinnej časovej súvislosti s úmrtím dieťaťa, nevhodným správaním
na to nadväzujúcim, ktoré by zakladalo dôvod na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka.
K úmrtiu dieťaťa došlo v roku 2008, k spätnému prevodu nehnuteľností 2.2.2011, teda po 3 rokoch.

Týmto časovým odstupom nepreukázali intenzitu zásahu do svojich rodičovských práv podľa § 630
Občianskeho zákonníka, ktorá by odôvodňovala nárok na vrátenie daru. Išlo o iniciatívu syna, dlžníka,
ktorý navrhol spätný prevod, rodičia - odporcovia ponuku prijali. Nešlo o právny úkon z iniciatívy rodičov
- odporcov, domáhajúcich sa vrátenia daru od syna.Dlžník - syn odporcov F. L., O.. XX.X.XXXX, F. XXXX na pojednávaní dňa 27.1.2015 ako svedok
uviedol: Navrhovateľ mu požičal peniaze. S rodičmi má neutrálny vzťah, ktorý bližšie nevysvetlil. Dlh voči
navrhovateľovi je vo výške 400 000 korún, z toho 300 000 korún mu vrátil. Súd neuznal jednu splátku 3

300 €, ktorú navrhovateľovi vrátil prostredníctvom švagrinej pred domom v aute. Je si vedomý záväzku
na základe súdneho rozhodnutia. Na otázku súdu, či má záujem dobrovoľne zaplatiť dlh na základe
právoplatného rozsudku, uviedol, že áno. Zaplatí mu to v splátkach. Je si vedomý, že od právoplatnosti
rozsudku ubehli dva roky a dlh nesplatil ani čiastočne. Dostal sa do finančných problémov, nemal na to
finančné prostriedky. V čase, kedy požičiaval od navrhovateľa peniaze, nemal finančné problémy. Bolo

to len na výplaty zamestnancov, ktorých mal. Bol v druhotnej platobnej neschopnosti. Iný podnikateľský
subjekt mu nezaplatil. Išlo len o vyplnenie časového priestoru medzi zaplatením dlhu zo strany iného
podnikateľského subjektu. Požičal si od navrhovateľa peniaze na uvedený účel s tým, že keď jemu
budú finančné prostriedky zaplatené, tak zaplatí aj navrhovateľovi. Svedkovi však peniaze zaplatené
neboli. Pripustil, že navrhovateľ nie je povinný znášať za neho podnikateľské riziko. Navrhovateľ sa na
podnikaní svedka nepodieľal. Napriek tomu, že sa dostal do finančných problémov, živnosť neukončil, aj

keď tvrdí, že je na nule čo sa týka príjmov z podnikania. Žijú z manželkinej výplaty, majú dve deti vo veku
3 a 5 rokov. Mal problém s požívaním alkoholu. Bolo to v súvislosti s úmrtím syna, bolo to asi v rokoch
2009 - 2010. Alkohol požíval každý deň, množstvo nepočítal. Manželka s tým nesúhlasila, takmer sa
rozviedli. Keď sa to dozvedeli rodičia, vznikli hádky. Rodinný dom začali stavať rodičia. Rodinný dom
darovali synovi - svedkovi. Keď nastali medzi synom a rodičmi rozpory, spätne ho rodičom daroval. K

spätnému daru došlo predtým, než navrhovateľ začal súdne konanie. Rodinný dom mu rodičia darovali
v štádiu, kedy rodinný dom mal postavené základy. Pri spätnom dare bol rodinný dom pod strechou,
bez okien, bez elektriky, bez omietok. Na rodinný dom mal svedok s manželkou stavebný úver vo výške
47 000 €. Časť použil na splatenie dlhov. Z tohto úveru zaplatil aj navrhovateľovi časť dlhu. Odmietol
odpovedať na otázku súdu, ako vydokladoval stavebné účely na poskytnutý stavebný úver, keď úver

použil na iný účel - zaplatenie dlžoby. Odmietol odpovedať na otázku, koľko má dlžníkov, koľko exekúcií
je proti nemu vedených. Uviedol, že rodičom nepovedal, že má dlhy. Rodičia sa ho pýtali, či má finančné
problémy a či má dlhy. Na ich otázku im odpovedal, že má dlhy. Darovaciu zmluvu nemá na rozostavaný
rodinný dom, iba na pozemok. Rodinný dom bol rozostavaný, ale načierno. Stavebné povolenie na
rodinný dom bolo udelené svedkovi a jeho manželke. K výpovedi svedka právny zástupca navrhovateľa

uviedol, že nehovoril svedok pravdu, keď tvrdil, že k úkonom došlo pred podaním žaloby. Žaloba bola
podaná 1.3.2013, zmluva o spätnom prevode je zo dňa 2.2.2011, rozhodnutie obce o zmene stavebníka
je zo dňa 23.3.2011. Žaloba o zaplatenie 9 691 € bola podaná na súd 22.11.2010, teda predchádzala
uvedené úkony. Najprv sa navrhovateľ domáhal svojho práva na súde a až po podaní návrhu dlžník
uskutočnil uvedené úkony. Právny zástupca navrhovateľa predložil svedkovi k nahliadnutiu lustráciu

všetkých exekúcii voči svedkovi v počte 10, s výnimkou exekúcie týkajúcej sa spornej veci. Svedok
uviedol, že je to pravdivý zoznam exekúcií. Právna zástupkyňa odporcov k tomu uviedla, že k exekúciám
došlo až po spätnom vrátení daru.
Výpoveďou svedka L. F. mal súd preukázané, že ku dňu rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1 OSP) má
navrhovateľ voči dlžníkovi - svedkovi vymáhateľnú pohľadávku minimálne vo výške 3 300 €, právoplatne

priznanú rozsudkom Okresného súdu v Čadci č.k. 10C/130/2011-77 zo dňa 25.4.2012, právoplatného
dňa 13.6.2012, ktorá je vymáhaná v exekučnom konaní pod sp. zn. EX 20/2012. Touto výpoveďou mal
súd preukázané, že nemá finančné prostriedky na zaplatenie dlhu, preto dlh nezaplatil. Tým mal zároveň
súd preukázané, že navrhovateľ sa nemôže domôcť od dlžníka - svedka v exekučnom konaní výplaty
dlhu, keď nemá peniaze a má ďalších minimálne 10 veriteľov v štádiu exekučného konania (čl. 96 a

nasl.). Jeho výpoveďou mal súd preukázané, že rodičia sa ho pýtali, či má dlhy, odpovedal im kladne.
Touto výpoveďou mal súd preukázané, že odporcovia neuniesli dôkazné bremeno a nevyvrátili zákonnú
domnienku, že k spätnému prevodu medzi synom a rodičmi (§ 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka)
nedošlo v úmysle ukrátiť veriteľa - navrhovateľa. Úmysel sa teda v zmysle zákonnej domnienky
predpokladá. Súd vychádzal zo záveru, že v čase spätného prevodu bol rodičom (odporcom) známy

úmysel ich syna ukrátiť veriteľa - navrhovateľa pri vymáhaní jeho pohľadávky. Súd ustálil, že to bol motív
spätného prevodu nehnuteľností zo syna na rodičov. Dôvodom nebolo konanie syna v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 630 Občianskeho zákonníka.
Svedkyňa - F. Ľ., E.. M., na pojednávaní dňa 27.1.2015 uviedla: Odporcovia 1/, 2/ sú príbuzní,
rodičia manžela. Vzťah medzi svedkyňou a rodičmi je pozitívny. Mala vedomosť o pôžičke manžela od

navrhovateľa. Bližšie okolnosti jej neboli známe. Bolo to v období, kedy im zomrelo dieťa. Nevnímala. Aj
tie informácie, ktoré mala, mala len sprostredkované od manžela. Hovoril jej, že chodil navrhovateľovi
vracať peniaze, aj jeho švagrinej. Od odporcov dostali pozemok aj rozostavanú stavbu. Bolo to už
po úmrtí dieťaťa. Svedkyňa na stavbu nechodila, ale základy rodinného domu si pamätá. Na stavbenepracovala. Manžel chodil pomáhať, pracovali navzájom s rodičmi. Po úmrtí dieťaťa manžel začať
veľmi piť, zmenilo sa jeho správanie. Pohádal sa so svojimi rodičmi, ktorí mu dohovárali, aby si vážil
toho, čo mu dali. Keď sa to nezlepšilo, manžel sa rozhodol, že rodičom vráti spätne dar. Manžel pil.

Aj keď pracoval, veľa peňazí do rodiny nedal. Manželka nemala vedomosť o iných záväzkoch svojho
manžela, okrem navrhovateľa. Nikto sa do domu nechodil dožadovať.
Právna zástupkyňa odporcov v záverečnom návrhu na pojednávaní dňa 27.1.2015 uviedla: Navrhla
návrh navrhovateľa zamietnuť ako nedôvodný v celom rozsahu. Jeho tvrdenia sú právne irelevantné,
nepravdivé. Syn odporcov je zaviazaný k plneniu na základe rozsudku vo veci sp. zn. 10C/130/2011.

Z celkového dlhu zaplatil už 300 000 Sk. Plateniu sa nebráni. Mal finančné problémy, dlh nedoplatil.
Mal problémy aj v osobnom, aj v pracovnom živote. Je ochotný dlh doplatiť. V súvislosti s uvedenými
okolnosťamipotomnejdeoodporovateľnýprávnyúkon,pretožedlžníkplnilanesplnenýdlhjeminimálny.
Naviac je ochotný dlh doplatiť. Je právne prípustné, aby rodičia žiadali vrátenie daru od syna, ktorý
nekonal v súlade s ich predstavami. Sám uviedol, že jeho vzťah k rodičom bol neutrálny, teda boli tam
nejaké nezhody. Aby sa do neho nestarali, vrátil dar rodičom. Z toho vyplýva, že rodičia - odporcovia

nemajú žiaden dlh voči navrhovateľovi. Nemôžu niesť zodpovednosť za syna, za neuspokojenú
pohľadávku.
Z pripojeného spisu - rozsudku Okresného súdu v Čadci č.k. 10C/130/2011-77 zo dňa 25.4.2012,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.6.2012, mal súd preukázané, že odporca L. F., O.. XX.X.XXXX
bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi P. T., O.. XX.X.XXXX dlh vo výške 6 991 € s 9,25% úrokom z

omeškania ročne z dlžných súm až do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Súd mal preukázanú časovú príčinnú súvislosť medzi dlhom svedka (návrh vo veci 10C/130/2011 zo
dňa 22.11.2010) a spätným prevodom 2.2.2011
Uvedenými dôkazmi pri kompletnom vyhodnotení mal súd preukázané, že právoplatný a vykonateľný
rozsudok vo veci sp. zn. 10C/130/2011 je podľa § 159 ods. 2 OSP záväzný a podľa § 159 ods. 3 OSP

o právoplatnom rozsudku nemožno ďalej konať, dokazovať (prekážka právoplatne rozsúdenej veci res
iudicata). Vychádzajúc z uvedeného potom súd nemohol v konaní 4C/69/2013 nanovo skúmať, či dlžník
je alebo nie je povinný zaplatiť dlžnú sumu. Vychádzal z právoplatného a vykonateľného rozsudku vo
veci sp. zn. 10C/130/2011, že dlžník bol zaviazaný k zaplateniu dlhu vo výške uvedenej v rozsudku a
vychádzalzvyjadreniasamotnéhodlžníka,žekudňujehovýsluchudlhniejezaplatenývcelomrozsahu,

teda existuje v rozsahu 100 000 Sk, 3 300 €. Dlh minimálne v uvedenom rozsahu existoval aj ku dňu
spätného prevodu nehnuteľností na rodičov.
Zo spisu Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Čadca V 584/2008 mal súd preukázané, že
darovacou zmluvou N 58/2008, Nz 6675/2008, ktorej vklad bol povolený dňa 9.12.2008 a ktorá bola
uzavretádňa18.2.2008previedliodporcovia1/,2/akorodičianasvojhosynaL.F.-dlžníkanavrhovateľa.

Nehnuteľnosti CKN č. XXXX/X TTP o výmere XX m2 a CKN XXXX/X TTP o výmere XXX m2.
Tým mal súd preukázané, že darovacia zmluva sa týkala len syna, netýkala sa nevesty a predmetom
darovacej zmluvy bol len pozemok bez rodinného domu.
Zo spisu KÚ Žilina, SK Čadca V 483/2011 mal súd preukázané, že odporcovia 1/, 2/ ako rodičia
uzavreli so synom L. F. zmluvu o spätnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré mu

boli darované. Zmluva bola uzavretá dňa 2.2.2011, vklad povolený 3.2.2011, spätný prevod sa týkal len
parciel CKN XXXX/X TTP o výmere XX m2, CKN XXXX/X TTP o výmere XXX m2 kat. úz. F.. Netýkal
sa rodinného domu. K spätnému vráteniu daru došlo v nadväznosti na § 630 Občianskeho zákonníka.
Zavrhnutiahodné správanie sa L. F. v zmluve o spätnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
nie je konkretizované, aj keď zmluva týkajúca sa nehnuteľností vyžaduje písomnú formu.

Spätný prevod sa týkal len syna, netýkal sa nevesty. Týkal sa len pozemkov, netýkal sa rodinného domu.
Rozpor s dobrými mravmi nie je platným písomným spôsobom konkretizovaný v zmluve o spätnom dare,
ktorá sa týka nehnuteľností a ktorá pre platnosť všetkých jej obsahových náležitostí vyžaduje písomnú
formu.
Zo spisu Obecného úradu Skalité, zmena stavu pred dokončením, súd zistil, že došlo k zmene

stavebníka. Pôvodným stavebníkom bol L. F. R. U.W. Ľ. na rozostavaný rodinný dom na parcele CKN
XXXX/X kat. úz. F.. Novými stavebníkmi boli rodičia - odporcovia 1/, 2/ P. F. R. U.W. Š.. Žiadosť o
povolenie zmeny stavby pred jej dokončením je zo dňa 22.2.2011. Rozhodnutie obce F. o povolení
zmeny stavby je zo dňa 23.3.2011, právoplatné dňa 18.8.2011.
Podľa § 42a Občianskeho zákonníka:

(1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj
vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už
bol uspokojený.(2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ

dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
(§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu,
keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

(3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v

posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),

b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň
10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,

keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

(4) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a

a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,

b) osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),

c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť
aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom
štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo
e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

(5) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého

základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým
posudkom 2b) alebo odborným odhadom, a ktorý

a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, 2c) alebo

b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo

c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

K uneseniu dôkazného bremena bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať, že žiada určiť neúčinnosť

právnych úkonov, ktoré ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.Z uvedeného pohľadu návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu zmluvy o spätnom prevode
vlastníckeho práva možno konštatovať, že v nadväznosti na § 34 Občianskeho zákonníka zmluva na

spätný prevod nehnuteľností je dvojstranným právnym úkonom a podľa § 80 písm. c) OSP je daný
naliehavý právny záujem na takom určení, pretože takýto právny úkon je prejavom vôle zmluvných strán,
ktoré smerujú k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto
prejavom spájajú.

Pokiaľ však navrhovateľ žiadal určiť neúčinnosť právneho úkonu, za ktorý považoval žiadosť stavebníka
L. F. o povolenie zmeny stavby a rozhodnutie obce F., na základe ktorého došlo k zmene stavby,
nemožno v nadväznosti na § 34 Občianskeho zákonníka žiadosť žiadateľa a rozhodnutie obce
považovať za právny úkon, čo i len jednostranný, s ktorým by bol spojený vznik, zmena, zánik práv
a povinností na základe právnych predpisov. So žiadosťou stavebníka právne predpisy (stavebné)
nespájajú vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Žiadosť stavebný úrad prejedná a rozhodne.

Rovnako rozhodnutie stavebného úradu nemožno považovať za právny úkon v nadväznosti na § 34
Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie nie je právny úkon. Z tohto dôvodu v nadväznosti na § 80 písm.
c) OSP nebol daný naliehavý právny záujem na určení neúčinnosti tzv. právnych úkonov „žiadosti
stavebníka“ a „rozhodnutia obce F.“. Súd v tejto časti návrh zamietol. Na pojednávaní dňa 4.7.2013 (čl.
44) podľa § 118 ods. 2 OSP súd za sporné považoval, či žiadosť a rozhodnutie sú úkonmi, právnymi

úkonmi. K týmto sporným okolnostiam účastníci neprodukovali tvrdenia a dôkazy, preto nemôžu tvrdiť,
že rozhodnutie je v tejto časti prekvapivé. V tejto časti súd návrh zamietol. Podľa § 42a Občianskeho
zákonníka súd môže určiť neúčinnosť právnych úkonov. „Žiadosť“ a „rozhodnutie“ nie sú právnymi
úkonmi podľa § 34 Občianskeho zákonníka, preto nebolo právne možné určiť neúčinnosť neexistujúcich
právnych úkonov. Nebol daný naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) OSP na určení neúčinnosti

neexistujúcich právnych úkonov.

Súd sa ďalej zaoberal len podmienkami odporovateľnosti prvého výroku rozsudočného návrhu, ktorý
sa týkal spätného daru sporných nehnuteľností. V tomto smere súd dospel k záveru, že ide o
právny úkon podľa § 34 Občianskeho zákonníka, ktorý môže byť napadnutý návrhom na určenie

odporovateľnosti. Dospel k záveru, že podľa § 80 písm. c) OSP je daný naliehavý právny záujem
na určení odporovateľnosti, pretože ide o právny úkon, ktorý môže byť určený za neúčinný a bez
takéhoto určenia by sa navrhovateľ nedomohol svojej pohľadávky, pretože z vykonaného dokazovania je
preukázané, že dlh je existujúci ku dňu rozhodovania, pohľadávka je vymáhateľná, dlžník ju dobrovoľne
nezaplatil, nie je možné ju vymôcť ani v exekučnom konaní na vymoženie tejto pohľadávky, ktorá je

vedená pod č.k. EX 20/2012 na Exekútorskom úrade JUDr. Jána Sigeta, súdneho exekútora Žilina,
pretože dlžník nemá hotovosť, nevlastní nehnuteľnosti (v dôsledku spätného prevodu nehnuteľností) a
má minimálne 10 veriteľov podľa zoznamu exekúcií, ktorý predložil právny zástupca navrhovateľa na
pojednávaní a ktorý dlžník - svedok nespochybnil. Tým mal súd preukázanú ďalšiu podmienku podľa §
42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, že právny úkon spätného prevodu nehnuteľností zo strany dlžníka

na odporcov - rodičov ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa. Vymáhateľná
pohľadávka bola priznaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom a dlh ku dňu rozhodovania nebol
zaplatený, je existentný. Súd z úradnej moci prihliadol aj na prekluzívnu lehotu 3 rokov, v ktorej možno
úspešne odporovať právnemu úkonu dlžníka. Právny úkon, spätný dar, bol zavkladovaný dňa 3.2.2011,
trojročná lehota by uplynula dňa 3.2.2014, návrh bol podaný dňa 1.3.2013, teda v zákonnej prekluzívnej

lehote. Navrhovateľ splnil aj podmienku podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože návrh
uplatnil voči odporcom 1/, 2/ - rodičom dlžníka, v ktorých prospech sa právny úkon urobil. Ako pasívne
legitimovanýsubjektnemusíbyťoznačenýdlžník.Vtomtoprípadesplnilnavrhovateľajpodmienkupodľa
§ 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právny úkon bol urobený v rozhodujúcej dobe medzi dlžníkom a
jemu blízkymi osobami - rodičmi, bol urobený v prospech týchto osôb. V tomto prípade úmysel dlžníka

a vedomosť druhej strany o úmysle ukrátiť veriteľa sa predpokladajú. V tomto prípade navrhovateľ
nemá dôkazné bremeno preukázať úmysel dlžníka ukrátiť ani to, že druhá strana (odporcovia) o
dlžníkovomúmysleukrátiťveriteľanevedela.Vtomtoprípadesadôkaznébremenopresúvanaodporcov
v konkrétnom prípade na rodičov dlžníka. Bolo dôkaznou povinnosťou odporcov preukázať, že úmysel
syna - dlžníka ukrátiť veriteľa nepoznali a nezavinili túto neznalosť ani pri náležitej starostlivosti. Táto

nevedomosť, ktorú mali povinnosť preukázať, musela existovať v čase realizácie právneho úkonu. V
tomto konkrétnom prípade sa teda predpokladá úmysel dlžníka a vedomosť jeho rodičov o tomto úmysle
ukrátiť, teda vedomosť odporcov. Súd mal za to, že v konaní úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť
odporcov - rodičov o tomto úmysle ukrátiť nielen že bola predpokladaná, ale bola preukázaná. Dlžník- syn odporcov pri výsluchu na pojednávaní dňa 27.1.2015 uviedol, že rodičia sa ho pýtali, či má
finančné problémy a či má dlhy a on im odpovedal, že má dlhy. Keď teda v príčinnej súvislosti s touto
vedomosťou realizovali spätný prevod nehnuteľností, mali odporcovia 1/, 2/ vedomosť o úmysle syna

- dlžníka ukrátiť veriteľa - navrhovateľa. To bol skutočný motív uzavretia zmluvy o spätnom prevode
nehnuteľností. Navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že o úmysle
syna ukrátiť veriteľa - navrhovateľa nevedeli a nezavinili túto situáciu. Z týchto dôvodov súd mal za to, že
sú splnené všetky zákonné podmienky a určil právny úkon za neúčinný, teda odporovateľný vo vzťahu
k navrhovateľovi.

Keďže predmetom konania boli dva rozsudočné návrhy, čo do prvého výroku bol navrhovateľ úspešným
účastníkom konania, čo do druhého výroku bol navrhovateľ neúspešným účastníkom konania. Na
náhradu trov konania preto súd aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 OSP, kedy úspech a neúspech bol
približne rovnaký a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.