Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 26, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/640/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114241407
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114241407.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
navrhovateľa: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO:
35 815 256, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti
odporcovi: Y. G., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, T., o zaplatenie 255,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14C/146/2015-34 zo dňa 17.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd nepriznal
zákonný úrok z omeškania v uplatnenej výške a v časti výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n e d o t k n u t ý .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 255,76
eur spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 132,45 eur od 01.02.2014 do zaplatenia, s
5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 123,31 eur od 22.02.2014 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Návrh vo zvyšku zamietol. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi
trovy konania vo výške 16,50 eur, trovy právneho zastúpenia vo výške 35,54 eur a tieto zaplatiť na účet
právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 49 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike, §
588 Občianskeho zákonníka a vykonané dokazovanie, na základe dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom :

Účastníci uzatvorili dňa 15.02.2014 zmluvu o dodávke plynu pre odberné miesto stavba- Mojš 91 s
vykurovaním s predpokladaným ročným odberom 15.524 kWh, 1.500 m3 pre druh tarify 2. Navrhovateľ
vyúčtoval odporcovi faktúrou č. 7442167546 sumu 132,45 eur splatnú 31.01.2014 za dodané množstvo
energie 21.135 za obdobie od 19.12.2012 do 18.12.2013 pri cene 898,71 eur bez DPH, 1.078,45 s DPH
po odčítaní preddavkov 946,- eur a faktúrou č. 7414836271 na sumu 123,31 eur splatnú 21.02.2014
za dodané množstvo energie 2.414 kWh za obdobie od 19.12.2013 do 31.01.2014, ktorá nebola krytá
preddavkami.

Na základe zmluvy o dodávke plynu bol odporcovi dodávaný plyn. Navrhovateľ ako dodávateľ si plnil
svoju povinnosť a dodal odporcovi plyn, ktorého spotrebu vyúčtoval meračom. Súd nezistil, že by
odporca správnosť vyúčtovania spochybňoval, reklamoval, alebo že by vyúčtovaný odber uhradil, preto

uplatňované nároky považoval za preukázané, priznal ich navrhovateľovi, priznal úrok z omeškania v
súlade s ust. § 517 OZ a § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení ku dňu vzniku
omeškania z opakujúceho zmluvného vzťahu, t.j. v znení platnom od 01.02.2013 a výšku úrokov z
omeškania nad rozsah stanovený § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., teda nad výšku úrokov z
omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky,
platný k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zamietol. Súd si je vedomí existencie ust. § 10c
Nariadenia vlády 87/1995 Z.z., podľa ktorého ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. februárom 2013 výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31.
januári 2013 avšak podľa názoru súdu takéto ustanovenie nemožno aplikovať na opakujúce sa plnenia
na základe zmlúv o dodávke, či rámcových zmlúv, ak plnenie bolo prevažne poskytnuté a vyúčtované
po tomto období, pretože každým vyúčtovaním nárokov vzniká osobitný záväzkový vzťah.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Súd priznal navrhovateľovi
náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia
za účelne vynaložené úkony na uplatnenie a bránenie práva. Nakoľko navrhovateľ udelil právnemu
zástupcovi generálne plnomocenstvo na zastupovanie v konaní, žaloba má charakter formulárovej
žaloby bez bližšieho opisu skutkových okolností, súd považoval za účelne vynaložený len jeden úkon
právnej pomoci, a to podanie návrhu na súd, nakoľko príprava a prevzatie veci sa preukázateľne týkala
rozsiahleho súboru pohľadávok, kedy oboznámenie sa s návrhom bolo až pri vpisovaní údajov do
formulára žaloby. Súd priznal navrhovateľovi len náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej
služby podľa § 13a ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške určenej podľa § 10 ods. 1 cit.
vyhlášky, t.j. 21,58 eur, režijný paušál 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky vrátane DPH 20% - 5,92
eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu vo výške 35,54 eur.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd nepriznal
zákonný úrok z omeškania v uplatnenej výške a v časti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie
navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmeniť tak, že vyhovie odvolaniu navrhovateľa
a prizná príslušný úrok z omeškania ako aj plnú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 23,02 eur s DPH. Vo svojom odvolaní
poukazoval na to, že odporca si bol vedomý existencie pohľadávky voči nemu, na čo bol upozornený
predžalobnou výzvou. Napriek tomu dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradil ani čiastočne v dôsledku
čoho bol navrhovateľ nútený podať žalobný návrh. Zastáva názor, že nárok si uplatnil dôvodne, nakoľko
nedošlo k jeho zaplateniu ani po uplynutí lehoty na dobrovoľnú úhradu. Navrhovateľ vo veci vykonal
a následne si uplatnil len úkony nevyhnutne potrebné pre dosiahnutie úspechu vo veci. Uplatnil si
náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z.,
uviedol, že podobnosť jednotlivých prípadov nemožno spájať s tým, že by zo strany právneho zástupcu
navrhovateľa nedochádzalo k príprave, prevzatiu a rokovaniam o každom jednotlivom prípade, ktorý
má byť žalovaný na súde. Je zrejmé, že správne a účinné vykonanie právneho zastúpenia si vyžaduje
pri prevzatí veci posúdiť, či je vec vôbec možné rentabilne riešiť prostredníctvom súdneho konania.
Právny zástupca navrhovateľa ku každému prípadu, ktorý mu je odovzdaný navrhovateľom, zriadi zložku
a vedie evidenciu za účelom jeho úspešného vyriešenia. Pričom skutočnosť, že sa jedná o obdobný
spor nie je v žiadnom prípade relevantné, nakoľko právny zástupca musí jednotlivo ku každému prípadu
pristupovať s osobitnou starostlivosťou. Má za to, že trovy právneho zastúpenia tak ako boli vyčíslené
počas konania sú účelne vynaložené trovy konania a sú nevyhnutne potrebné na dosiahnutie úspechu vo
veci. V prípade, že ak súd dospel k inému názoru, došlo by k porušeniu zásady rovného prístupu oboch
účastníkov k spravodlivosti a ustanovenia čl. 47 Ústavy SR. Pokiaľ nebol priznaný úrok z omeškania v
uplatnenej výške tak poukázal na ust. § 517 ods. 2 O.s.p. a § 3, § 10c Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z.
Zastával názor, že vznik záväzkového vzťahu sa má riadiť uzatvorením zmluvy o dodávke plynu, ktorý
nastal dňa 15.02.2012, čo je pred dátumom 01.02.2013. Opakujúce sa plnenia boli prevažne poskytnuté
a vyúčtované po tomto období, ale tieto boli poskytované na základe záväzkového vzťahu, ktorý vznikol
pred týmto obdobím a navrhovateľ z tohto dôvodu postupoval správne, keď si uplatnil v konaní úrok z
omeškania podľa právnej úpravy pred 01. februárom 2013.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.
1 O.s.p. a postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
ústneho pojednávania rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení
toho, čo uviedla v rámci odvolacieho konania navrhovateľ, konštatuje, že prvostupňový súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré
vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci ako i zdôvodnením rozsudku sa odvolací
súd plne stotožnil a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej
neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé
inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Prvostupňový súd sa vysporiadal so
všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní, a na ktoré poukazoval navrhovateľ,
preto odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

Pokiaľ ide o námietky uvádzané odvolateľom v podanom odvolaní ohľadne nepriznaných úrokov z
omeškania, tak v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že v predmetnom spore si navrhovateľ uplatňuje
úroky z omeškania od 01.02.2014, t.j. po dátume 01.02.2013, kedy nastala účinnosť Nariadenia Vlády
SR č. 87/1995 Z.z., z ktorého vychádzal prvostupňový súd. Pokiaľ ide o nepriznané trovy právneho
zastúpenia, tak odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý náležite prvostupňový
súd odôvodnil.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií odvolateľa,
na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako
vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že odporca ako úspešný účastník v odvolacom konaní si
náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.