Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 12, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/615/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415200990
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415200990.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci
žalobkyne Y. L., nar. X. E. XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX Q. F., zastúpená Advokátska kancelária JUDr.
Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, v mene ktorej koná JUDr.
Peter Rybár, advokát a konateľ, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o, so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie 322,- Eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19C/38/2015-42 zo 14. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že zmluvná podmienka uvedená v bode 15
Všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru,podľaktorej„Zmluvnéstranysadohodlivzmysle§262ods.
1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.
Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ako nepomenovaná zmluva."
je neprijateľná a súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 322,- Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 31. 01. 2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania

vo výške 162,12 Eur na účet jej právnej zástupkyne.
1.1 Vykonaným dokazovaním v konaní súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným
spotrebiteľskúzmluvupodliehajúcurežimuzákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoiných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov dňa 26. 06. 2012 pod č. 601600139, na základe ktorej poskytol
žalovaný žalobkyni pôžičku vo výške 350,- Eur za dohodnutú odplatu 322,- Eur, ktoré mala žalobkyňa
žalovanému splatiť v 12 mesačných splátkach počnúc dňom 25. 07. 2012. Zmluvu o úvere, ktorej
súčasťou boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru vyhotovil žalovaný ako formulárovú, obsah

ktorej nebol so žalobkyňou individuálne dojednaný. Súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru je aj článok 15 o voľbe rozhodného práva, podľa ktorého sa na právne vzťahy strán sporu budú
vzťahovať ustanovenia Obchodného zákonníka a že sa zmluva uzatvára ako zmluva nepomenovaná
podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Túto zmluvnú podmienku podrobil súd
prvej inštancie ex offo kontrole z hľadiska ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách a dospel k názoru, že táto zmluvná podmienka nebola so žalobkyňou individuálne dojednaná,
nezohľadňuje postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa, jej dojednanie v spotrebiteľských veciach je

nekorektné, sledujúce účel obísť ustanovenia zákona na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 153 ods.
4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený
zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) vyhlásil výrokom rozhodnutia
túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmineobsahovala zákonom č. 129/2010 Z. z. predpísané náležitosti, konkrétne údaj o úrokovej sadzbe
spotrebiteľského úveru, o ročnej percentuálnej miere nákladov, priemernej hodnote ročnej percentuálnej
miery nákladov ako aj konečnej splatnosti úveru. Ich absenciu tento zákon sankcionuje tým, že sa

poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za správne označil súd tvrdenie žalobkyne,
že žalovaný nadobudol rozdiel medzi sumou, ktorú žalobkyňa za poskytnutý úver zaplatila 672,- Eur
a sumou, ktorá jej bola zo strany žalovaného poskytnutá 350,- Eur bez právneho dôvodu, čím sa
žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil. Povinnosť žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie vyplýva z ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa si uplatnila

nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa nasledujúce po márnom uplynutí lehoty na vydanie
bezdôvodného obohatenia na základe predžalobnej výzvy žalobkyne. I tento nárok považoval súd prvej
inštancie za dôvodný a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške
ustanovenej v § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka a to od 31. 01. 2015 až do zaplatenia. Základ nároku na zaplatenie úrokov z
omeškania bol daný § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

1.2 Žalobkyni, ako úspešnej účastníčke v konaní, priznal súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.
s. p. náhradu trov konania, ktoré jej vznikli tým, že ju v konaní zastupoval advokát.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný. Rázne odmietol, že zmluva o úvere
č. 601600139 uzavretá medzi stranami je zmluvou spotrebiteľskou a že dohoda o voľbe rozhodného

práva (Obchodného zákonníka) je neprijateľná. Súdna prax dospela k názoru, že bez ohľadu na
dohodu účastníkov sa zmluva o úvere, vrátane zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, ako aj
vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy o úvere, sa podriaďuje Obchodnému zákonníku.
Uznal, že Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje ani
komplexne neupravuje osobitným spôsobom a tieto kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka je

nevyhnutné v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať. Žalovaný nesúhlasí s názorom súdu
prvej inštancie, že zmluvná podmienka o voľbe Obchodného zákonníka je pre spotrebiteľa neprospešná.
Nemôže byť potom ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože nijakým spôsobom nezhoršuje
postavenie spotrebiteľa a „v konečnom dôsledku sa na tieto vzťahy aj tak budú aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka“. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, akými úvahami sa riadil,

keď zmluvu o úvere podriadil pod ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ak
zmluvaoúverenebolauzavretápodľazákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,nikdynebola
vyhlásená za neplatnú, právny dôvod na plnenie zo zmluvy o úvere neodpadol (odstúpením od zmluvy,
jejzrušeníapodobne),nenastalažiadnazforiembezdôvodnéhoobohatenia,keďžemajetkovýprospech
získal žalovaný z poctivých zdrojov. Zmluva o úvere nemusela obsahovať údaj o ročnej percentuálnej

miere nákladov.
2.1 Žalovaný nesúhlasí s rozhodnutím súdu o jeho povinnosti nahradiť žalobkyni trovy konania.
Rozhodnutie o trovách konania bolo vydané predčasne. Rozsudok vo veci samej nie je právoplatný a
možno bude úspešný druhý účastník sporu.
2.2 Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne, eventuálne

zruší rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vráti na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa v reakcii na odvolanie žalovaného poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých jednoznačne vyplýva správnosť názoru
súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere uzavretá medzi stranami je zmluvou spotrebiteľskou a je

potrebné ju posudzovať z hľadiska jej obsahu podľa ustanovení Občianskeho zákona o spotrebiteľských
zmluvách a zákona o spotrebiteľských úveroch. Ak zmluva o úvere neobsahovala údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov, považuje sa za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaný tak mal nárok iba na
vrátenie ním poskytnutej istiny úveru vo výške 350,- Eur, ak prijal od žalobkyne platbu až vo výške 672,-
Eur obohatil sa na jej úkor o 322,- Eur. Žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a žalovanému

uložiť povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 34,95 Eur.

4. Krajský súd posudzuje vec za účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Podľa §
470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd k veci uvádza, že žalobkyňou uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktorý mal vzniknúť tým, že žalovaný od nej prijal plnenie na základe zmluvy o úvere č. 601600139z 26. 06. 2012 nielen v rozsahu poskytnutého úveru 350,- Eur, ale až vo výške 672,- Eur, musel
súd prvej inštancie posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.
Aby mohol dospieť k správnemu záveru, či na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie na

základe skutkových tvrdení žalobkyne, správne okresný súd posúdil obsah zmluvy o úvere, nielen
jeho formu a dospel aj k správnemu záveru, že z hľadiska subjektov uzatvárajúcich túto zmluvu ide
o zmluvu spotrebiteľskú uzavretú medzi dodávateľom POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom v Bratislave,
ktorý má podľa výpisu z Obchodného registra na internete v predmete podnikania aj poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov a fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekonalavrámcipredmetusvojejobchodnejčinnostialeboinejpodnikateľskejčinnosti.Zmluvauzavretá
medzi žalobkyňou a žalovaným jednoznačne spĺňala podmienky spotrebiteľského úveru definovaného
v § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012, keďže žalovaný požičal
žalobkyni 350,- Eur (spotrebiteľský úver vo forme pôžičky), na ktorý sa výluky uvedené v § 1 ods. 3
nevzťahovali. Správny je záver súdu prvej inštancie, že aplikáciu zákona č. 129/2010 Z. z. nemohol
žalovaný vylúčiť len označením zmluvy o úvere ako zmluvy nepomenovanej, uzavretej podľa ustanovení

zákonač.513/1991Zb.Obchodnýzákonníkapokiaľchcelžalovanýtoutozmluvnoupodmienkouovoľbe
obchodnéhoprávadosiahnuťvylúčenieaplikácieustanoveníObčianskehozákonníkaospotrebiteľských
zmluvách a zákona o spotrebiteľských úveroch, ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá nebola individuálne dojednaná a nevylúčenie tejto zmluvnej podmienky zo spotrebiteľskej zmluvy
by spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

žalobkyne ako spotrebiteľa z dôvodu, že by jej bola odopretá ochrana poskytovaná práve ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákonom č. 129/2010 Z. z.

6. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci 14. mája 2015 za účinnosti ustanovenia § 52 ods. 2 poslednej
vety Občianskeho zákonníka prikazujúceho na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

vždy prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Znamená to, že i v prípade, ak by súd prvej inštancie nevyhodnotil zmluvnú
podmienku vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru o voľbe obchodného práva za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, musel by v zmysle zákonného príkazu § 52 ods. 2
ObčianskehozákonníkaposudzovaťvzťahymedzistranamipodľaustanoveniaObčianskehozákonníka.

7. Podstatnou otázkou pre rozhodnutie vo veci bolo, či zmluva o úvere má náležitosti vyžadované
zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a či žalovaného stíha sankcia podľa § 11
ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
úveru z dôvodu absencie kogentných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie

posúdením obsahu zmluvy dospel k správnemu záveru, že ak v zmluve o úvere nie je uvedená úroková
sadzba spotrebiteľského úveru, ročná percentuálna miera nákladov, výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona o

spotrebiteľských úveroch. Prevzatie poplatku vo výške 322,- Eur za poskytnutie spotrebiteľského úveru
bez zákonného nároku (priamo v rozpore s § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z.) má za následok
vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobkyne v zmysle ustanovení § 451
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný prevzal od žalobkyne plnenie bez právneho dôvodu.

8. Keďže ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka o povinnej aplikácii ustanovení Občianskeho
zákonníka na všetky vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ už bolo v čase rozhodnutia súdu prvej
inštancie účinné a platí aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, nie je namieste polemika, či v
zmysle žalovaným v odvolaní citovaných rozhodnutí z rokov 2001, 2003 a 2005 má súd zmluvu o
úvere posudzovať ako absolútny obchod alebo podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd

Slovenskej republiky v rozsudkoch sp. zn. 3MCdo/9/2014 zo dňa 21. 04. 2015, sp. zn. 3MCdo/12/2014
zo dňa 21. 04. 2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21. 04. 2015 vyslovil názor, že ustanovenie § 52
ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 04. 2015 sa odo dňa jeho účinnosti
vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení zákonov, obsahom ktorých bola aj zmena uvedeného
ustanovenia,vzťahujeajnaprávnevzťahyzaloženépredtýmtodňom.Uvedenérozhodnutianajvyššieho

súdu prešli aj testom ústavnosti. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. III. ÚS 194/2015
zo dňa 12. apríla 2016 odmietol ako zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť podanú proti nim,
pretožedospelkzáveru,žeodôvodnenienapadnutýchrozhodnutínajvyššiehosúdunevybočujezmedzí
ústavnej udržateľnosti, je z tohto pohľadu akceptovateľné a prekročenie právomoci najvyššieho súdupri vydaní napadnutých rozhodnutí ústavný súd nezistil. Rovnako prešiel testom ústavnosti aj rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8MCdo/13/2014 zo dňa 28. mája 2015 prezentujúci
rovnaký názor o potrebe aplikácie ustanovenia § 52 ods. 2 posledná veta OZ na všetky právne vzťahy

so spotrebiteľom (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 729/2015
zo dňa 04. 11. 2015).

9. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

9.1 Žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne v rozsahu 322,- Eur tým, že v takejto výške
prevzal od žalobkyne plnenie bez právneho dôvodu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v druhom výroku
o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 322,- Eur je v súlade s §
451 Občianskeho zákonníka.

10. Povinnosť platiť úroky z omeškania vznikla žalovanému ako správne konštatoval súd prvej inštancie

podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že výzve žalobkyne na dobrovoľné vydanie
bezdôvodného obohatenia do 30. 11. 2015 nevyhovel. Týmto dňom sa podľa § 563 Občianskeho
zákonníka stal splatný dlh žalovaného. Výška priznaných úrokov z omeškania je v súlade s Nariadením
vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

11. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie ukladal súdu
v prípade, ak na základe neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve uložil povinnosť vydať
spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, vysloviť znenie tejto zmluvnej podmienky vo výroku rozsudku.
Prvým výrokom napadnutého rozsudku postupoval súd prvej inštancie v súlade s vtedy účinným § 153
ods. 4 O. s. p.

12. Nedôvodná je námietka žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania predčasne, skôr než rozsudok vo veci samej
nadobudol právoplatnosť. Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „O. s. p.“) v znení
účinnom ku dňu 30. 06. 2016 rozhodoval súd prvej inštancie o povinnosti nahradiť trovy konania

spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Odvolací súd zo spisu zistil, že návrh na uloženie
povinnosti nahradiť trovy konania žalobkyňa podala, v spore bola úspešná, preto jej podľa § 142 ods.
1 O. s. p. vzniklo právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Ustanovenie § 151 ods. 3 O. s. p. o možnosti súdu
rozhodnúť o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie

nebol povinný aplikovať. Toto zákonné ustanovenie iba umožňovalo súdom v zložitých prípadoch, najmä
z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní
odložiť rozhodnutie o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

13. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že skutkový

stav zistený súdom prvej inštancie bol postačujúci aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu a nebolo
potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 C. s. p.), potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. v plnom rozsahu sa stotožňujúc nielen s
výrokom, ale aj dôvodmi napadnutého rozhodnutia, správnosť ktorých konštatoval v predchádzajúcich
častiach odôvodnenia. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vyporiadal so všetkými námietkami

účastníkov prednesenými v prvoinštančnom konaní. Zistený skutkový stav posúdil správne.

15. Odvolací súd podľa § 378 a § 255 ods. 1 C. s. p. priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho
konania žalobkyni proti žalovanému v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní
úspešná v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).