Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 4, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/205/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815208865
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815208865.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a členov senátu
JUDr.FrantiškaKováčaaJUDr.BeátyJavorkovejvexekučnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35807598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO 36864421, proti povinnej: M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX/
X, A., o vymoženie 482,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Prievidza zo dňa 22. januára 2016, č. k. 15Er/1926/2015-14, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie, čo po právnej stránke
odôvodnil podľa § 103 a § 104 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do
30.06.2016 (ďalej len „OSP“) v spojení s § 251 ods. 4 OSP. Zároveň uložil oprávnenému povinnosť

nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom
Záhradnícka 60, trovy exekučného konania vo výške 21,78 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 14.03.2015
domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR
07147/08 zo dňa 29.07.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.08.2008 a vykonateľnosť dňa

21.08.2008. Z exekučného spisu vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 16Er/2587/2008 vedenom
na podklade toho istého exekučného titulu, mal súd preukázané, že exekúcia bola v zmysle § 57
ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) z
dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom zastavená Uznesením Okresného súdu Prievidza č.
k. 16Er/2587/2008-65 zo dňa 22.10.2013, ktoré nadobudlo v spojení s Uznesením Krajského súdu v
Trenčíne č. k. 23CoE/50/2014-101 zo dňa 23.04.2014 právoplatnosť dňa 07.05.2014. Keďže v tomto

exekučnom konaní sp. zn. 15Er/1926/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti
povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom Uznesení
č. k. 16Er/2587/2008-65 zo dňa 22.10.2013 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným
titulom, súd je toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné
konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 OSP. V predmetnej veci poverený súdny exekútor podal
tamojšiemu súdu špecifikáciu trov exekučného konania, z ktorej súd zistil, že táto je v súlade s § 14 a

nasl. Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Preto súd dospel
k záveru, že v danom prípade má právo na náhradu trov exekučného konania spolu vo výške 21,78 Eur,
ktoré pozostávajú z odmeny za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,60 Eur (§ 21a cit.
vyhl.), hotových výdavkov vo výške 1,55 Eur (§ 22. cit. vyhl.- poštovné) + 20 % DPH k odmene a hotovým
výdavkom vo výške 3,63 Eur. S poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 OSP, k náhrade nevyhnutných
trov exekučného konania súd prvej inštancie zaviazal oprávneného.2. V zákonnej lehote podal proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie odvolanie oprávnený. Namietal,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd rozhodol
nad rámec zverenej právomoci a súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom.

Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil. V tejto fáze
exekučnéhokonaniapríslušnýexekučnýsúdrozhodujeopodanomnávrhunavydaniepoverenia,pričom
príslušnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o
zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Mal za to, že nemalo byť aplikované ustanovenie § 251 ods.
4, § 103 a § 104 ods. 1 OSP, nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné

konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku
v spojení s ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní aplikovať zásadu res iudicata, keďže
v exekučnom konaní súd autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov
právnych vzťahov, t. j. nerozhoduje záväzne o existencií práva. Z ústavnoprávnej roviny oprávnený
považoval za potrebné poukázať aj na právo účastníkov na spravodlivý proces, chránené čl. 46 ods.
1 Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré exekučný

súd porušil. Súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom a to najmä tým, že v
exekučnomkonanínebolorozhodnutéonávrhunavydaniepoverenia,pričomprinegatívnomrozhodnutí
má oprávnený právo na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len
„CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle

ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a
nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie spísaným do zápisnice u súdneho

exekútora dňa 14.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie istiny vo výške
482,62 Eur, a to na podklade exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 07147/08 zo dňa 29.07.2008,
ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 18.08.2008 a vykonateľnosť dňa
21.08.2008.

8. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 16Er/2587/2008 vyplýva, že
oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn.
SR 07147/08 zo dňa 29.07.2008, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie

sumy 482,64 Eur s príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci súd prvej inštancie uznesením
č. k. 16Er/2587/2008-65 zo dňa 22.10.2013 zastavil exekúciu vzhľadom na neprijateľný charakter
rozhodcovskej doložky, na podklade ktorej mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.05.2014 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 23CoE/50/2014-101 zo dňa 23.04.2014.

9. V zmysle § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

11. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.12. Podľa § 230 CSP ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

13. Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby
súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto

súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 161 ods. 1 CSP, podľa ktorého
súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a
rozhodnúť (procesné podmienky). V ustanovení § 161 ods. 2 CSP je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
Civilného sporového poriadku teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať,
súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

14. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky
prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.

15. Z ustanovenia § 9a Exekučného poriadku je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné
podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to
nadväzujúajdôsledkyexistencienedostatkupodmienokkonania.Akpôjdeoneodstrániteľnúpodmienku

exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia
§ 161 ods. 1, 2 CSP v spojení s ustanovením § 9a Exekučného poriadku. Keďže Exekučný poriadok
neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné
aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 230 CSP, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je

nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

16. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý
jepredmetomkonania,spoluspríslušenstvomtohtonároku.Vexekučnomkonaníjepredmetomkonania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný

dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvej inštancie už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 16Er/2587/2008-65
zo dňa 22.10.2013, ktorým zastavil exekúciu vzhľadom na neprijateľný charakter rozhodcovskej
doložky. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.05.2014 v spojení s Uznesením Krajského

súdu v Trenčíne č. k. 23CoE/50/2014-101 zo dňa 23.04.2014. Nakoľko uvedeným uznesením o
zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v
exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu
zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvej inštancie č.

k. 16Er/2587/2008-65 zo dňa 22.10.2013 založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci
podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a
je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

18. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387

ods. 1 CSP potvrdil.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).