Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2016

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 7Em/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815208082
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6815208082.2

Uznesenie

Okresný súd Revúca, vo veci oprávneného: C. G., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. XX Y., U., K., právne zast.
JUDr. Danielou Ježovou, LL.M., PhD., advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Javorinská 13, 811
03 Bratislava, proti povinnej: U. Q., T.. XX.XX.XXXX, H. I.D., O.. K. J. Č.. X, I. M., o nariadenie výkonu
rozhodnutia o dočasnej úprave práv a povinností rodičov k maloletému T. Q., T.. XX.XX.XXXX, bytom
u matky - povinnej, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a

rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, takto

r o z h o d o l :

I. Vyhlasuje, že nemá právomoc v tejto právnej veci.

II. Konanie zastavuje.

III. Oprávnený nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého T. Q. sa návrhom doručeným súdu dňa 11.12.2015 domáhal výkonu rozhodnutia o
dočasnej úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do vykonateľnosti rozsudku
vo veci samej, nakoľko matke maloletého bolo uznesením vydaným Okresným súdom Revúca dňa
02.11.2015 pod spisovou značkou 6C/26/2015 nariadené, aby maloletý navštevoval materskú školu The
British International School Bratislava a podľa vyjadrení otca matka maloletého neplní to, čo jej bolo

uvedeným uznesením nariadené.

Okresný súd Revúca zaslal matke maloletého výzvu na dobrovoľné podrobenie sa vyššie uvedenému
uzneseniu Okresného súdu Revúca, ktorej doručovanie matke na adresu trvalého pobytu evidovaného
v Slovenskej republike bolo neúspešné. Súd preto pristúpil k šetreniu pobytu matky a maloletého, o
ktorom podala materská škola The British International School Bratislava správu zo dňa 21.03.2016,

že maloletý ich materskú školu nenavštevuje. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Revúca v podaní z
dňa 09.05.2016 súdu oznámil, že na základe šetrenia v rodine maloletého sa v domácnosti na adrese
trvalého pobytu v deň šetrenia nachádzal len starý otec maloletého, ktorý uviedol, že sa jeho dcéra -
matka maloletého, zdržiava dlhodobo, takmer rok a pol v I., v obci I., O.. K. J. Č..X. V obci maloletý
navštevuje aj materskú školu a matka v I. pracuje.

Súd taktiež zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6C/26/2015 zistil, že u ž v priebehu daného konania sa
matka s maloletým dieťaťom zdržiavala dlhodobo v I. M. a v konaní bola zastúpená právnym zástupcom,
ktorý preberal súdne písomnosti a informoval matku o termínoch pojednávania.

Podľa článku 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní
a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len

„nariadenie“), ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenianemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu,
súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Podľa článku 16 nariadenia konanie na súde sa považuje za začaté:
a) momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súde,
za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil
doručenie písomnosti odporcovi;

alebo

b) ak sa pred jej podaním na súd musí písomnosť doručiť, momentom jej prevzatia orgánom povereným
doručovaním za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby
zabezpečil podanie písomnosti na súde.

Podľa ust. § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) kedykoľvek za konania prihliada
súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Vzhľadom na uvedené okolnosti predtým, ako súd pristúpil k nariadeniu výkonu rozhodnutia, skúmal,
či má právomoc na konanie a rozhodovanie v danej veci. Právomoc súdov členských štátov Európskej
únie vo veciach rodičovských práv a povinností upravuje vyššie uvedené nariadenie, ktoré má v zmysle
čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a je priamo aplikovateľné.

Predmetná vec spadá pod pôsobnosť tohto nariadenia ratione materiae, keďže v zmysle čl. 1 ods.
1 písm. b) nariadenia sa toto uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa
vzťahujú (okrem iného) na výkon rodičovských práv a povinností. Výkon rodičovských práv a povinností
podľaods.2písm.a)ac)tohtočlánkuzahŕňaajopatrovníckeprávo aprávostykusdieťaťomaurčeniea

úlohy osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa (takýmto subjektom je aj predškolské
zariadenie). Napokon súd uvádza, že výpočet uvedený v čl. 1 ods. 2 je len príkladný, teda možno tam
zahrnúť aj inú oblasť spadajúci pod čl. 1 ods. 1 písm. b) nariadenia.

Daná je aj časová pôsobnosť nariadenia, nakoľko toto sa v zásade aplikuje od 01.03.2005 v zmysle

článkov 72 a 64 nariadenia. Taktiež je daná teritoriálna pôsobnosť nariadenia, ktoré sa vzťahuje na
územie členských štátov Európskej únie, ktorými sú Slovenská republika aj Maďarská republika.

Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a
povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, v čase začatia konania.

Nariadenie Rady (ES) 2201/ 2003 sa neopiera o koncept bydliska, resp. obvyklého pobytu, ako ho
môže chápať vnútroštátne právo členského štátu, ale používa pojem obvyklého pobytu ako autonómny
koncept európskeho práva. Posudzovanie existencie obvyklého pobytu dieťaťa (najmä v prípade jeho
presťahovania do iného členského štátu) je prísne individuálne a závisí od skutkových okolností daného

prípadu. Európsky súdny dvor vymedzil kritériá, na základe ktorých má súd riešiť otázku obvyklého
pobytu dieťaťa vo svojich rozsudkoch C-523/07 a C-497/10 tak, že tento pobyt zodpovedá miestu, ktoré
odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba
vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a
presťahovanie rodiny do tohto členského štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej

alebo predškolskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v
danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky
osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.

V danom prípade už v čase začatia konania maloletý T. žil so svojou matkou v I. M. s úmyslom trvalo

sa tam zdržiavať, čo vyplýva z toho, že tam bývajú, matka - povinná tam dlhšiu dobu pracuje a maloleté
dieťanavštevujematerskúškolu. VčasezačatiakonaniatedanemaliobvyklýpobytnaúzemíSlovenskej
Republiky, ale na území Maďarskej republiky dlhšie ako rok. Preto právomoc slovenských súdov nakonanie o rodičovských právach a povinnostiach podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia (v danom prípade o výkon
rozhodnutia o dočasnej úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu) daná nie je.

V danom prípade žiadna skutočnosť nenasvedčuje tomu (a nikto to v konaní netvrdil), že by u maloletého
T. došlo k jeho neoprávnenému premiestneniu zo Slovenskej republiky do Maďarskej republiky a teda
nemožno hovoriť o možnosti zachovania právomoci slovenských súdov podľa čl. 10 Nariadenia.

V danom prípade súd nemôže svoju právomoc odvodiť ani z ust. čl. 9 Nariadenia, podľa ktorého keď sa

dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový
obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku
z čl. 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní, vo veci zmeny rozsudku o práve
styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva
styku, na základe rozsudku o práve styku, má naďalej svoj obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného
obvyklého pobytu dieťaťa, pretože predmetné konanie sa netýka zmeny rozsudku o práve styku otca -

oprávneného s maloletým a oprávnený na území Slovenskej republiky nikde nemal žiaden pobyt, ani
sa tu dlhodobo nezdržiaval.

Právomoc tunajšieho súdu na konanie a rozhodnutie mohla byť založená dohodou o súdnej právomoci
podľa čl. 12 ods. 3 Nariadenia, ak by po začatí konania došlo ku kumulatívnemu splneniu podmienok

tam uvedených, teda maloleté dieťa by malo vo vzťahu k Slovenskej republike podstatnú väzbu, najmä
na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto
členskom štáte, alebo že je dieťaťa štátnym príslušníkom Slovenskej republiky a všetci účastníci prijali
právomoc súdov výslovne, alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a je to v
najlepšom záujme dieťaťa. Tieto podmienky však v konaní splnené neboli, pretože všetci účastníci

konania neprijali právomoc súdov Slovenskej republiky. Zároveň má súd za to, že nie je splnená ani tretia
podmienka vyplývajúca z čl. 12 ods. 3 Nariadenia a to, že právomoc súdu založená dohodou účastníkov,
musí byť v najlepšom záujme dieťaťa. Ako vyplýva aj z ods. 12 preambuly Nariadenia, kritériá právomoci
vo veciach rodičovských práv a povinností sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa,
najmäkritériublízkosti,tzn.žeprávomocbymalmaťvprvomradečlenskýštátobvykléhopobytudieťaťa.

V danom prípade je takýmto súdom príslušný súd Maďarskej republiky, kde sa zdržuje maloletý, ako
aj jeho matka a ktorý bude lepšie schopný zistiť pomery, v akých maloletý žije a možnosti výkonu
rozhodnutia iného členského štátu Európskej únie.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že tunajší súd nemá právomoc na konanie a rozhodnutie v danej veci

podľa čl. 8 až 12 nariadenia. Právomoc súdu je jednou zo základných, neodstrániteľných podmienok za
ktorých súd môže konať a jej nesplnenie má za následok, že konanie musí byť zastavené, preto súd
vychádzajúc z citovaných ust. Čl. 17 nariadenia v spojení s uts. Článku 16 nariadenia aj bez návrhu
vyhlásil, že nemá právomoc v tejto veci a v zmysle ust. § 103 a 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil.

O trovách konania súd rozhodol na návrh oprávneného analogicky podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.
tak, že tento nemá nárok na náhradu jeho trov, nakoľko podaním návrhu na výkon rozhodnutia na
neprávomocný súd oprávnený zavinil zastavenie konania. Nakoľko povinná a kolízny opatrovník si
náhradu trov konania neuplatnili, súd o nej v zmysle ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.
nerozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto
uznesenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - musí byť zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba

predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby
každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.