Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 21, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115010894
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115010894.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. septembra 2016, v
trestnej veci obž. T.. P. O. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Prešov sp. zn. 1T/85/2015 zo dňa 27. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/85/2015 zo dňa 27. novembra 2015 bol obžalovaný
T.. P. O. podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Prešov č. 3Pv 624/14 pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods.
2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 11.9.2014 v čase okolo 06.45 hod. v obci Záhradné, okr. Prešov, v areáli bývalého
Poľnohospodárskeho družstva J. v prevádzke spol. T. O., s.r.o. so sídlom O., A. č. X, došlo k úrazu
pracovníka V. M., a to pri vyberaní mramorovej dosky o rozmeroch 250x140x5 cm o hmotnosti
343 kg umiestnenej vertikálne v rade ďalších dosiek v kovovom stojane, ktorá bola od ostatných
oddelená dreveným klinom hrúbky 4,5 cm takým spôsobom, že na V. M., pri uvoľňovaní poistky čeľustí

gravitačných klieští umiestnených na vysokozdvižnom vozíku, oddelená doska spadla a spôsobila
tržnozmliaždenú ranu na vnútornej ploche pravého zápästia a zlomeniny dolnej časti pravej lakťovej
a vretennej kosti s posunom úlomkov, ktoré zranenia si vyžiadali hospitalizáciu, operáciu a následnú
práceneschopnosť 14 až 16 týždňov a to ako dôsledok toho, že obvinený, ako štatutárny orgán a konateľ
spoločnosti T. O., s.r.o., nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 6 ods. 1 písm. i/ Zákona č. 124/2006 Z.z.
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, keď preukázateľne nezabezpečil stanovenie bezpečného

pracovného postupu na zaistenie mramorových dosiek proti ich pádu počas manipulácie s nimi a
poučenie pracovníka, v uvedený deň obvinený zároveň zastupoval aj vedúceho výroby na prevádzke,

nakoľko skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodeného V. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., M. č. X s

nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor, ktoré následne aj písomne
odôvodnil. Poukazuje na výpoveď svedkyne M. C., ktorá ako mandatár uviedla v hodnotení rizík zo
dňa 10.08.2012 opatrenie - zaistiť kamenné bloky počas manipulácie a opracovávania proti prevrhnutiu
a pádu, čo bolo povinnosťou zamestnávateľa podľa zák. č. 124/2006 Z.z. Rekapituluje jej jednotlivé

výsluchy z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní, pričom v zmysle predmetu činnosti
bezpečnostnéhotechnikanemalaaaninemohlamaťpovinnosťajrealizovaťuvedenéopatrenie,pretoženemala na to dosah, nebola vedúcim pracovníkom v uvedenej spoločnosti. Toto mohol urobiť iba
zamestnávateľ, ktorý sa nemôže tejto povinnosti zbaviť. Toto opatrenie splnené nebolo, t.j. kamenné
dosky neboli technicky a mechanicky zaistené proti prevrhnutiu a pádu až do času, keď sa nestal

uvedený pracovný úraz. Pracovníci obžalovaného o žiadnom dokumente Zhodnotenie rizík a ani o
dokumente Práca s bremenami a ani prijatými opatreniami nevedeli, avšak jednoznačne o nich vedel
obžalovaný, ako konateľ spoločnosti, čo je preukázané jeho podpisom o ich schválení, ako aj tým,
že obžalovaný chodil po prevádzkach, zastupoval vedúcich prevádzky v čase ich neprítomnosti tak,
ako to bolo práve v čase úrazu. Bližšie rozoberá jednotlivé časti odôvodnenia napadnutého rozsudku

ako aj povinnosti zamestnávateľa v zmysle zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci, v ktorom sú uvedené zásady pre prácu s bremenami. Zo šetrenia pracovníkov Inšpektorátu
práce a jeho protokolu zo dňa 27.11.2014 jednoznačne vyplýva, že zamestnávateľom nebol určený
bezpečný pracovný postup na zabezpečenie kamenných dosák proti nekontrolovateľnému pádu a tým
zamestnávateľ nesplnil navrhované opatrenie vypracované M. C.. Pribratý znalec potvrdil, že poškodený
bol pri nástupe do práce poučený o bezpečnosti pri práci len v rozsahu všeobecných predpisov.

Zamestnávateľ neurčil pre činnosť, akú vykonával poškodený v momente úrazu bezpečný pracovný
postup a pretože tento nebol spracovaný aj v písomnej forme, nebol s ním oboznámený ani poškodený.
Postup, ktorý bol zaužívaný v čase úrazu bol nebezpečný, pretože pri zasunutí klina mohlo dôjsť a
nakoniec došlo k strate stability dosky a k jej pádu. Zo strany zamestnávateľa ide o porušenie dôležitej
povinnosti, nakoľko ak by existoval bezpečný pracovný postup a dosky by boli zaistené, aj keď by došlo

k nárazu, k úrazu by nedošlo. Obžalovaný musel a mohol predvídať a vedel, že zaužívaný pracovný
postup pri manipulácii s tak ťažkými bremenami je nebezpečný a pracovník je vystavený riziku ťažkého
úrazu alebo smrti. Napriek tomu nechal celú zodpovednosť z rizika na pracovníkovi, spoliehal sa na jeho
šikovnosť. Má za to, že sú dané všetky zložky pojmových znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona a to po stránke subjektívnej ako aj objektívnej.

Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a okresnému súdu prikázať vo veci znovu konať a rozhodnúť.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc

aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Je potrebné konštatovať, že prvostupňový súd na hlavných pojednávaniach vykonal celé do úvahy
prichádzajúcedokazovanietýkajúcesaskutkuuvedenéhovobžalobeokresnéhoprokurátora.Vovzťahu

k tomuto skutku boli vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu
veci a to zákonným spôsobom. Zabezpečené dôkazy boli okresným súdom vyhodnotené v súlade so
zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozsudku
sú odrazom výsledkov dokazovania, s ktorými sa krajský súd stotožnil a tieto považuje za správne.
Rozsudok okresného súdu obsahuje podrobné odôvodnenie, v ktorom je vyložené, ktoré skutočnosti

boli vzaté za dokázané a o ktoré dôkazy sa prvostupňový súd opieral a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení dôkazov. S týmto odôvodnením sa stotožnil aj odvolací súd a v celom rozsahu naň odkazuje.

Okresný súd svoje rozhodnutie o tom, že skutok nie je trestným činom odôvodnil predovšetkým
tým, že nedošlo k preukázaniu obligatórnej náležitosti skutkovej podstaty žalovaného trestného činu

a to zavinenia vo forme aspoň nevedomej nedbanlivosti, nakoľko obžalovaný T.. P. O. ako konateľ
spoločnosti T. O., s.r.o. za účelom zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v uvedenej
firme, ako laik v predmetnej oblasti, uzatvoril dňa 1.11.2008 mandátnu zmluvu s autorizovanou
bezpečnostnou techničkou M. C., čím splnil povinnosť uloženú mu v zmysle § 21 ods. 3 zákona
č. 124/2006 Zb. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a to zabezpečil pre zamestnancov

bezpečnostnotechnickú službu, ktorá v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 124/2006 Zb. o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci poskytuje zamestnávateľovi poradenské služby v oblasti odborných,
metodických, organizačných, kontrolných, koordinačných, vzdelávacích úloh a iných úloh pri zaisťovaní
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä z hľadiska primeranosti pracovných priestorov a stavieb,
pracovných procesov a pracovných postupov, pracovných prostriedkov a iných technických zariadení,

pracovného prostredia a ich technického, organizačného a personálneho zabezpečenia a táto ako
svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného pred úrazom ubezpečila, že všetko
ohľadom BOZP na pracoviskách spoločnosti T. je v poriadku, pričom keď sa robilo nejaké školenie, alebo
kontrola, tak si prechádzali, či všetko je v poriadku a keď sa vyskytli nejaké drobné nedostatky, tak ichhneď odstránili a väčšie nedostatky sa nezistili, teda z uvedeného vyplýva, že obžalovaný vzhľadom
na okolnosti a svoje osobné pomery nemal a nemohol vedieť, že svojím konaním môže porušenie
alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom spôsobiť, keďže autorizovaná bezpečnostná

technička, ktorá na základe mandátnej zmluvy v zmysle § 21 ods. 1, 2 zákona č. 124/2006 Zb. o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vykonávala funkciu bezpečnostnotechnickej služby, ktorej
obsahom sú odborné služby poskytované zamestnávateľovi, ktoré súvisia s výberom, organizovaním
a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým
s prevenciou rizík vrátane psychosociálnych rizík a ochranou pred nimi, obžalovaného pred úrazom

uistila, že všetko ohľadom BOZP na pracoviskách spoločnosti T. je v poriadku, pričom táto zároveň
dňa 18.11.2008 vypracovala dokument s názvom Práca s bremenami, ktorý obžalovaný ako konateľ
spoločnosti T. O., s.r.o. schválil, ktorý sa odvoláva na § 6 ods. 1 písm. i/, l/, p/ zákona č. 124/2006 Zb.
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, v ktorom ako zásady pre prácu s bremenami je uvedená
vhodnosť používať názornú prezentáciu jednotlivých situácií pri práci s bremenami, praktické ukážky
a nácviky pracovných postupov a vysvetlenie, aké následky to môže mať, ak zamestnanci nebudú

dodržiavať tieto zásady, s tým, že zároveň z výpovede svedkov M. A., B. B., ale aj svedka poškodeného
V. M. vyplýva, že tento bol zaškolený, bola mu predvedená názorná ukážka postupu ako má predmetnú
činnosť robiť a to v deň nástupu, absolvoval nácvik práce s bremenami a to spolu s ostatnými kolegami,
ktorí mu to najprv ukázali a potom v spolupráci s ním to vyskúšali, boli mu pri nástupe vysvetlené
riziká práce, že ho doska môže privaliť, resp. na neho spadnúť a pod., preto z uvedených dôvodov súd

prvého stupňa obžalovaného pre daný skutok podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku spod obžaloby oslobodil,
nakoľko mal za to, že skutok nie je trestným činom.

Krajský súd k vyššie uvedenému ešte dodáva, že je síce pravdou, že obžalovanému, resp. spoločnosti
kde je konateľom, bola uložená Inšpektorátom práce Prešov pokuta vo výške 1.000,- Eur za to, že

kritického dňa neurčil pošk. V. M. a M. A. bezpečný pracovný postup, pričom zamestnávateľ nedodržal
všetky svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci a teda sa objektívne nemôže zbaviť zodpovednosti za vznik pracovného úrazu, na druhej
strane ale pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti je nutné, aby k tomu pristúpila aj subjektívna
stránka súdeného nedbanlivostného prečinu. Vykonaným dokazovaním nebolo bez pochybnosti

preukázané, aby práve nespracovanie bezpečného pracovného postupu v písomnej podobe zo strany
zamestnávateľabolojedinouahlavnoupríčinouvznikupracovnéhoúrazupoškodenéhoV.M..Tentosám
vypovedal, že bol školený o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, bol mu názorne ukázaný spôsob
ako sa manipuluje s ťažkými bremenami - kamennými doskami, pričom uvedenú prácu vykonával, a
za ten čas čo bol v spoločnosti zamestnaný, takýmto spôsobom preložil asi 100 dosiek a nikomu sa

nič nestalo. Aj v kritický deň nešlo o prvú manipuláciu s kamennou doskou, pretože jednu dosku pred
úrazom previezli a až pri manipulácii s druhou doskou došlo k jej prevrhnutiu a doska ho zavalila. Sám
nevedel uviesť ani vysvetliť ako k tomu došlo.

Krajský súd je toho názoru, že je na mieste aplikovať zásadu „in dubio pro reo" (v pochybnostiach v

prospech).Tátoprichádzadoúvahyvtedy,akpochybnosti,ktorévzniklivtrestnomkonaníodokazovanej
skutočnosti,trvajúajpovykonaníazhodnotenívšetkýchdostupnýchdôkazov,ktorémôžureálneprispieť
k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu
zodpovedajúcemu spravodlivému rozhodnutiu.

Odvolací súd ani po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich možných dôkazov a na základe
výsledkov vykonaného dokazovania nemôže spoľahlivo /teda bez rozumných a dôvodných pochybností/
uzavrieť, že skutok je trestným činom. Existencia rozporov medzi jednotlivými dôkazmi či skupinami
dôkazov nie je neobvyklá, pokiaľ však nie je možné jednoznačne určiť, ktorá z variant skutkového
stavu odpovedá skutočnosti, je potrebné pri zachovaní zásady „in dubio pro reo“ zvoliť variantu pre

obžalovaného najpriaznivejšiu.

S poukázaním na takúto dôkaznú situáciu a vyhodnotením vykonaných dôkazov vo vzájomnej súvislosti
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu, že výsledky dokazovania
jednoznačne nepreukázali, aby skutok bol trestným činom.

Záverom krajský súd dodáva, že nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu, pretože
zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno.
Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedenýv obžalobe sa stal, že predstavuje skutočnú hrozbu pre spoločnosť a že práve obžalovaný je osobou,
ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je ich
potrebné vykladať v prospech obžalovaného a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe

nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok.

K jednotlivým odvolacím námietkam okresného prokurátora, pokiaľ ide o samotné hodnotenie dôkazov,
krajský súd na základe preskúmania odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a
na základe štúdia predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd sa správne,

logickyapresvedčivovysporiadalsovšetkýmiokolnosťamivýznamnýmiprejehorozhodnutie.Žiadnymz
vykonanýchdôkazovnebolobezakýchkoľvekpochybnostípreukázané,abynespracovaniebezpečného
pracovného postupu v písomnej podobe zo strany obžalovaného, keďže s poškodeným bola vykonaná
názorná ukážka bezpečného postupu pri manipulácii s kamennými doskami, bolo jedinou a hlavnou
príčinou vzniku pracovného úrazu u poškodeného a teda, že obžalovaný svojim zavinením porušil
právne a ostatné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

ktoré porušenie bolo jedinou príčinou vzniku zranení u poškodeného. Súčasne nemožno vylúčiť ani
ľahkomyseľné konanie poškodeného pri práci s kamennou doskou v spojení s jeho vedomosťou, že si
môže privodiť ujmu na zdraví, o čom bol preukázateľne poučený pri jeho školeniach BOZP a názornej
ukážke.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok okresného prokurátora
vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.