Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 20, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/263/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815208082
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6815208082.1

Rozhodnutie

KrajskýsúdvBanskejBystriciakosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.Ferdinanda
Zimmermanna a členov senátu JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej, vo veci oprávneného:
C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX Y., U., K., právne zast. JUDr. Danielou Ježovou, LL.M., PhD.,
advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Javorinská 13, 811 03 Bratislava, proti povinnej: U. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I., ul. K. J.

č. X, I. republika, o nariadenie výkonu rozhodnutia o dočasnej úprave práv a povinností rodičov
k maloletému T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky - povinnej, v konaní zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 7Em/2/2015-30 zo dňa 14. 06.
2016,

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že nemá právomoc v tejto právnej veci,
konanie zastavil a oprávnenému nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Vo svojom odôvodnení okresný súd uviedol, že podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) 2201/2003 z
27. 11. 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach

rodičovských práv a povinností (ďalej len ,,nariadenie“), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach
rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, v čase
začatia konania. V danom prípade už v čase začaria konania maloletý Nathaniel žil so svojou matkou
v Maďarskej Republike s úmyslom trvalo sa tam zdržiavať, čo vyplýva z toho, že tam bývajú, matka -
povinná tam dlhšiu dobu pracuje a maloleté dieťa navštevuje materskú školu. V čase začatia konania
teda nemali obvyklý pobyt na území Slovenskej Republiky, ale na území Maďarskej republiky dlhšie

ako rok. Preto právomoc slovenských súdov na konanie o rodičovských právach a povinnostiach podľa
čl. 8 ods. 1 nariadenia daná nie je. V danom prípade žiadna skutočnosť nenasvedčuje tomu, že by u
maloletého Nathaniela došlo k jeho neoprávnenému premiesteniu zo Slovenskej republiky do Maďarskej
republiky a teda nemožno hovoriť o možnosti zachovania právomoci slovenských súdov podľa čl. 10
Nariadenia. V danom prípade súd nemôže právomoc odvodiť ani z ust. čl. 9 Nariadenia, podľa ktorého
keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne

tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako
výnimku z čl. 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní, vo veci zmeny rozsudku o
práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ
práva styku, na základe rozsudku o práve styku, má naďalej svoj obvyklý pobyt v členskom štáte
pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa, pretože predmetné konanie sa netýka zmeny rozsudku o práve
styku otca - oprávneného s maloletým a oprávnený na území Slovenskej republiky nikde nemal žiadny

pobyt, ani sa tu dlhodobo nezdržiaval. Právomoc tunajšieho súdu na konanie a rozhodnutie mohla
byť založená dohodou o súdnej právomoci podľa čl. 12 ods. 3 Nariadenia, ak by po začatí konaniadošlo ku kumulatívnemu splneniu podmienok tam uvedených, teda maloleté dieťa by malo vo vzťahu k
Slovenskej republike podstatnú väzbu, najmä na základe skutočností, že jeden z nositeľov rodičovských
práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že je dieťaťa štátnym príslušníkom

Slovenskej republiky a všetci účastníci prijali právomoc súdov výslovne, alebo iným jednoznačným
spôsobom v čase začatia konania a je to v najlepšom záujme dieťaťa. Tieto podmienky však v konaní
splnené neboli, pretože všetci účastníci konania neprijali právomoc súdov Slovenskej republiky. Zároveň
má súd za to, že nie je splnená ani tretia podmienka vyplývajúca z čl. 12 ods. 3 Nariadenia a to, že
právomoc súdu založená dohodou účastníkov, musí byť v najlepšom záujme dieťaťa. Ako vyplýva aj

z ods. 12 preambuly nariadenia, kritéria právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností sú tvorené
tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti, tzn. Že právomoc by mal
mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa. V danom prípade je takýmto súdom príslušný
súd Maďarskej republiky, kde sa zdržuje maloletý, ako aj jeho matka a ktorý bude lepšie schopný zistiť
pomery, v akých maloletý žije a možnosti výkonu rozhodnutia iného členského štátu Európskej únie.

3. Na základe vyššie uvedeného, okresný súd uviedol, že nemá právomoc na konanie a rozhodovanie
v danej veci podľa čl. 8 až 12 nariadenia. Právomoc súdu je jednou zo základných, neodstrániteľných
podmienok za ktorých súd môže konať a jej nesplnenie má za následok, že konanie musí byť zastavené,
preto súd prvej inštancie vychádzajúc z ust. čl. 14 nariadenia v spojení s ust. čl. 16 nariadenia aj bez
návrhu vyhlásil, že nemá právomoc v tejto veci a v zmysle ust. § 103 a 104 ods. 1 zákona č.99/1963

Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len ,,OSP“) konanie zastavil. O trovách konania okresný súd
rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP.

4. Proti uzneseniu exekučného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Oprávnený má za to, že mu napadnutím rozhodnutím bola odopretá spravodlivosť a tak toto rozhodnutie

trpí vadou podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie po
preskúmaní zmenil tak, že nariaďuje výkon rozhodnutia okresného súdu alebo uznesenie okresného
súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Vo svojom odvolaní uviedol, že súd na základe tvrdení otca povinnej nevychádzal z úplne správnej

informácie, nakoľko matka síce býva v Maďarsku, avšak pracuje v Rakúsku. Evidentne ani Maďarská
republika nie je centrom záujmu, ako to má na mysli konštantná judikatúra vo veciach určenia obvyklého
pobytu. Súd vychádzal z nesprávneho zisteného skutkového stavu, nakoľko žiadosťou zo dňa 07.
08. 2015, teda hneď ako bolo otcovstvo oprávneného určené, oprávnený požiadal ústredný orgán -
Centrum pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže o návrat dieťaťa podľa Haagskeho dohovoru o

občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. 10. 1980. Pričom oprávnený podal
žiadosť do 1 roka odkedy sa dozvedel, alebo mohol dozvedieť žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné
orgány členského štátu. Došlo tak k neoprávnenému zadržaniu dieťaťa, čo má za následok aplikáciu
článku 10 nariadenia. V súlade s uvedeným si súd zachoval právomoc podľa článku 10 nariadenia.
Návrh na výkon rozhodnutia podal oprávnený súdu dňa 11. 12. 2015. Dňa

07. 08. 2015 požiadal oprávnený ústredný orgán - Centrum pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže,
o návrat dieťaťa podľa Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov
detí z 25. 10. 1980, a splnil tak všetky podmienky článku 10 nariadenia, v dôsledku čoho v čase podania
návrhu na výkon rozhodnutia podľa článku 10 nariadenia bola zachovaná právomoc slovenského
súdu. Preto slovenský súd má aj dnes právo vykonať svoje predbežné opatrenie, nakoľko je to v jeho

právomoci. Zároveň si dovoľuje oznámiť súdu, že o výkon predmetného rozhodnutia sa oprávnený
pokúšal aj v Maďarsku, pričom maďarský úrad výkon odmietol tiež pre nedostatok právomoci. Ďalej
poukázal na článok 14 nariadenia, podľa ktorého má slovenský súd tzv. zostatkovú právomoc podľa
tohto článku, pričom je povinný konať aj podľa vnútroštátneho práva, ako súd, v ktorého obvode je
všeobecný súd dieťaťa podľa ust. § 273 ods. 5 OSP a súvisiacich ust. § 84 ods. 1, 86 ods. 1 a 88 ods. 1

písm. c) OSP, a na ktorom bolo vydané predmetné vykonávané rozhodnutie a ktorý koná v prvom stupni
vo veci samej ako prvostupňový súd. Za daného stavu, keď ani jeden orgán, súd na Slovensku ani v
Maďarsku, nechce vykonať právoplatné a vykonateľné uznesenie okresného súdu, a bolo by zastavené
konanie o výkon rozhodnutia pred slovenským súdom, nemá oprávnený žiadny právny rámec, ktorým
by dosiahol výkon zmieneného rozhodnutia, čím dochádza k odopretiu spravodlivosti spôsobom, ktorý

nie je schopný oprávnený nijakým spôsobom napraviť a dosiahnuť spravodlivosť. Zároveň zastavením
konania dochádza aj k zjavnému porušovaniu všetkých základných práv dieťaťa i rodiča. V súlade s
uvedeným má oprávnený za to, že slovenský súd má právo vykonať svoje rozhodnutie podľa článku
20 ods. 1 Nariadenia 2201/2003 aj prípadne, ak by musel konštatovať svoju nepríslušnosť. Zároveňje toho názoru, že v tomto prípade je naozaj potrebné použiť možnosti uvedené v Oddiele 6, najmä
článku 48 a 55 a nasl. Nariadenia 2201/2003, nakoľko ide o cezhraničný výkon, kedy dieťa sa nachádza
bez súhlasu otca v Maďarsku, ale školské zariadenie, ktoré má dieťa navštevovať je na Slovensku. Tu

si dovolil zdôrazniť, že matka pracuje v Rakúsku a dochádza rádovo ďalej ako na SK hranicu a teda
dochádzanie 15 km z Mosonmagyaróváru na SK hranicu by pre ňu nemal byť žiaden problém. Vo veci
výkonu predmetného rozhodnutia oprávnený kontaktoval aj Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu
detí a mládeže a požiadal ho o súčinnosť. Odpoveď centra a jeho názor je taký, že konať v tejto veci má
Okresný súd Revúca a to v spolupráci s maďarskými súdmi v rámci justičnej spolupráce.

6. Povinná sa k podanému odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu podľa

ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

8. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť uznesenia súdu
prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď rozhodol tak, že nemá
právomoc v tejto právnej veci, konanie zastavil

a oprávnenému nepriznal právo na náhradu trov konania a rozhodol v znení enunciátu svojho
rozhodnutia. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral
v odôvodnení svojho uznesenia. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v
podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387
ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
10. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

(§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).