Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 6, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4C/93/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211203133
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8211203133.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobkyne J. E., nar.
X.XX.XXXX, bytom XXX XX U., G.. Y. Č.. XX, štátnej občianky SR, zastúpenej JUDr. Jánom Jurčom,
advokátom, Partizánska 5, 085 01 Bardejov proti žalovanému Slovenská republika, v mene ktorého koná
Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o zaplatenie 623,96 € prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou pôvodnou žalobou, doručenou súdu dňa 17.5.2011 a doplnenou dňa 22.9.2011
domáhala voči žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti,
zaplatenia sumy 623,96 € s prísl. z titulu náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z.. Svoj návrh
odôvodnila tým, že podaním zo dňa 18.6.2010 si uplatnila náhradu škody voči štátu na Ministerstve
spravodlivosti SR v sume 623,96 €, ktoré svojim podaním zo dňa 4.5.2011 oznámilo žalobkyni, že jej

žiadosťbolapredbežneprerokovanáanebolojejvyhovené,nakoľkovdanejvecinebolisplnenézákonné
predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobnej výkonom verejnej moci. Okresný súd Bardejov
najskôr trestným rozkazom č.k. 1T/181/2006-62 zo dňa 22.12.2006 proti ktorému žalobkyňa podala
odpor a potom rozsudkom č.k. 1T/181/2006-99 zo dňa 17.9.2007, ktorý po podaní odvolania žalobkyňou
Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 5To/43/2007-107 zo dňa 21.8.2008 zrušil a vec mu vrátil, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd Bardejov rozsudkom č.k. 1T/181/2006-158

zo dňa 15.4.2009 rozhodol tak, že žalobkyňu uznal vinnou preto, že v dobe od 13.4.2004 do 31.5.2005
v Bardejove a inde ako matka mal. dieťaťa, D. E.N., nar. XX.X.XXXX, nachádzajúcej sa tejto dobe vo
výchove a opatere otca J. E., nar. XX.X.XXXX, neprispievala na jej výživu a to aj napriek tomu, že
táto povinnosť jej priamo vyplývala z ust. § 62 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého je
povinná prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov
pričom výška výživného bola určená podľa § 7 ods. 1 Tr. por. na základe posúdenia predbežnej otázky
povereným príslušníkom Policajného zboru na sumu 1.300,-Sk mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci

k rukám otca vopred, čim takto za uvedené obdobie dlhovala na výživnom sumu vo výške 11.700,-
Sk a takto si neplnila z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného čim mala spáchať trestný čin
zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. (z.č. 140/1961 Zb.) za čo žalobkyni uložil trest
odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu jedného
roka. Žalobkyňa proti cit. rozsudku hneď na pojednávaní podala odvolanie. Krajský súd v Prešove
svojim rozsudkom č.k. 5To 5/2010-194 zo dňa 14.4.2010 horeuvedený rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil v celom rozsahu podľa § 321 od. 1 písm. b) Tr. por. a žalobkyňu podľa § 285 písm. a) Tr. por.
spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola žalobkyňa stíhaná.
Vzhľadom k tomu, že na žalobkyňu bola podaná obžaloba za skutok, za ktorý ju odvolací súd spodobžaloby oslobodil, nakoľko sa tento skutok nestal, teda prokuratúra a súd prvého stupňa neprávne
úradne postupovali, keď prokuratúra trestné stíhanie nezastavila a súd prvého stupňa ju neoslobodil
spod obžaloby, pričom žalobkyňa na svoju obhajobu zaplatila trovy právneho zastúpenia v celkovej

sume 623,96 €, čo je skutočná škoda a žalovaná jej nárok neuznala, žalobkyňa sa domáhala zaplatenia
tejto sumy. K podanej žalobe sa v mene republiky vyjadrilo Ministerstvo spravodlivosti, ktoré uviedlo,
že žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody u žalovanej podaním zo dňa 18.6.2010. V štádiu
predbežného prerokovania žalobkyňa uplatnila nárok na základe nezákonného rozhodnutia a neodvíjala
svoj nárok od nesprávneho úradného postupu, pričom vôbec nespochybňovala postup prokuratúry. V

súvislosti s namietaným úradným postupom prokuratúry je ale podstatné, že Ministerstvo spravodlivosti
SR za prípadné pochybenie prokuratúry vôbec nezodpovedá. Z § 4 ods. 1 vyplýva, že v trestnom
konaní prichádza do úvahy príslušnosť celkom troch orgánov konajúcich v mene štátu v závislosti od
toho, ktorý orgán mal nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím spôsobiť škodu.
V prípade pochybenia orgánov Policajného zboru resp. vyšetrovateľa PZ za ním spôsobenú škodu
zodpovedá Ministerstvo vnútra SR, za pochybenia prokuratúry zodpovedná Generálna prokuratúra

SR. Ministerstvo spravodlivosti SR môže preto zodpovedať len za škody spôsobené súdmi (keďže v
tomto prípade zákon neustanovuje inak). Žalobkyňa predbežne prerokovala svoj nárok na Ministerstve
spravodlivosti SR ako orgánu, ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú pochybeniami súdov. Svoj nárok
odvíjala od bližšie neoznačeného nezákonného rozhodnutia. Vzhľadom na to, že ministerstvo nemalo
za preukázané, že súdy vydali nezákonné rozhodnutie, nárok žalobkyne neuspokojilo. Žalobkyňa

považuje za nesprávny úradný postup súdov jej neoslobodenie spod obžaloby prvostupňovým súdom,
a teda za nesprávny úradný postup považuje vydanie nesprávneho rozhodnutia. Zákonodarca rozlišuje
dva základné samostatné pochybenia orgánov verejnej moci, ktoré môžu zakladať zodpovednosť
štátu (nezákonné rozhodnutia a nesprávny úradný postup). Nemožno preto zamieňať nesprávny
úradný postup s takým pochybením, ktoré je vyjadrené formou (nezákonného) rozhodnutia. Aj súdna

prax Najvyššieho súdu ČR a Najvyššieho súdu SR v súčasnosti rozlišuje nesprávny úradný postup
smerujúci k vydaniu rozhodnutia a nesprávny úradný postup, ktorý nemá svoje odzrkadlenie v
rozhodnutí. Z titulu nesprávnosti rozhodnutia je možné odvodiť vznik škody iba v prípade, ak existuje
nezákonné rozhodnutie, a teda právoplatné rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť.
Žiadne rozhodnutie súdov však takéto kritériá nespĺňa (zrejme preto žalobkyňa pred súdom z titulu

nezákonného rozhodnutia vznik škody ani neodvodzuje). Absenciu nezákonného rozhodnutia však v
zmyslepredchádzajúcejargumentácienemožnonahrádzaťtvrdenímodomnelomnesprávnomúradnom
postupe, ktorý by fakticky spočíval v nesprávnosti rozhodnutia. Preto je nevyhnutné ustáliť, že súdy sa
nedopustili nesprávneho úradného postupu, ani nevydali nezákonné rozhodnutie. Žalovaná upozornila
na skutočnosť, že v predmetnom trestnom konaní nešlo o prípad nutnej obhajoby. Voľba obhajcu a

súvisiaci vznik trov obhajoby tak boli slobodnou alternatívou, ktorú si zvolila žalobkyňa. Trovy obhajoby
neboli nevyhnutnými nákladmi žalobkyne, preto aj z tohto dôvodu nemožno priznať ich náhradu. V
takomto prípade totiž nie je daná priama bezprostredná príčinná súvislosť medzi prípadným pochybením
orgánov verejnej moci a škodou. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť ako ďalší predpoklad
vzniku zodpovednosti za škodu je priama väzba javov (objektívnych súvislosti), v rámci ktorého jeden jav

(príčina) vyvoláva druhý ja (následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama
je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť
všaknemožnorobiťzávislounaneobmedzenejkauzalite.Atribútompríčinnejsúvislostijetotiž„priamosť“
pôsobenia príčin na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva
ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je

iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a
bezprostredného vzťahu príčiny a následku nemožno tvrdiť, že žalobkyni vznikla škoda postupom
orgánov štátu v trestnom konaní. V prípade naplnenia iných predpokladov zodpovednosti za škody by
mohla príčinná súvislosť iba nepriama a sprostredkovaná, keďže trovy obhajoby vznikli predovšetkým
voľbou žalobkyne. Žalovaná ďalej uviedla, že nárok odvíjaný od nesprávneho úradného postupu nie

je predbežne prerokovaný, pričom za postup prokuratúry žalovaná ani nezodpovedá. Taktiež nie sú
splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to najmä nesprávny úradný postup a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Na základe uvedených skutočností
žalovaná navrhla aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Ministerstvo spravodlivosti SR v rámci
predbežného prejednania žiadosti žalobkyne o prejednanie nároku na náhradu škody, preštudovalo

vyšetrovací spis aj obsah súdneho spisu a došlo k záveru, že žiadosť nie je dôvodná, pretože
súdy SR nevydali žiadne rozhodnutie, ktoré by spĺňalo kritérium nezákonného rozhodnutia. Žiadne
rozhodnutie súdu nenadobudlo právoplatnosť, od ktorého by bolo možné odvodzovať zodpovednosť
za škodu. Poukázal aj na tú skutočnosť, že voči uzneseniu o vznesení obvinenia, nebola podaná zostrany žalobkyne sťažnosť. V prípade, ak by bola podaná sťažnosť, bolo by oprávneným orgánom na
prejednanie nároku žalobkyne Ministerstvo vnútra. Poukázal na citáciu § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z..

2.Okresný súd Bardejov rozsudkom 4C/93/2011-43 rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni
istinu vo výške 623,90 € a nahradiť trovy konania, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Voči tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie, na základe čoho
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Žalobkyňa v ďalšom priebehu konania označila ako

oprávnený orgán, ktorý má v tomto konaní v mene republiky konať Ministerstvo vnútra SR, ktoré vo
svojich vyjadreniach navrhlo žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi (spisom Okresného súdu Bardejov
sp. zn. 1T/181/2006, vyúčtovaním trov obhajoby a príjmovým pokladničným dokladom, listom právneho
zástupcu žalobcu zo dňa 18.6.2010, listom žalovanej zo dňa 4.5.2011), ostatným spisovým materiálom

a zistil tento skutkový stav:

4. Na základe uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Úradu justičnej a kriminálnej polície v Bardejove č.
ORP-347/OSV-BJ-2006 zo dňa 19.4.2006 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona a uznesením zo dňa 21.6.2006 vznesené obvinenie

voči žalobkyni. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1T/181/2006 zo dňa 15.4.2009 bola
žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1
Trestného zákona č. 140/1961 Zb.. V odvolacom konaní Krajský súd v Prešove svojim rozsudkom č.k.
5To 5/2010-194 zo dňa 14.4.2010 zrušil rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu a žalobkyňu
spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola žalobkyňa stíhaná.

PrávnyzástupcaJUDr.JánJurč,dňa15.6.2010vyúčtovaltrovyobhajobykukonaniusp.zn.1T/181/2006
a 5To/5/2010 v celkovej výške 623,96 €, ktoré mu žalobkyňa uhradila v hotovosti toho istého dňa
o čom svedčí príjmový pokladničný doklad. Žalobkyňa si prostredníctvom svojho právneho zástupcu
listom zo dňa 18.6.2010 uplatnila túto škodu, ktorú bola nútená vynaložiť na svoju obhajobu z dôvodu
nezákonného rozhodnutia podľa § 5 a nasl. zák. č. 514/2003 Z.z. Táto žiadosť bola ministerstvom

predbežne prerokovaná v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. pričom tejto žiadosti nebolo
vyhovené, nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody. Žalobkyňa
podaním doručeným dňa 21.9.2011 opravila označenie žalovanej na Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava.

5. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

6. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

7. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon

neustanovuje inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia
súdu podľa osobitného predpisu
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo

poverený orgán Policajného zboru,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,l) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal

konať ako prvý.

8. Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

9. V prejednávanej veci konal a rozhodol súd prvého stupňa o vine žalobkyne a jej treste a až v
odvolacom konaní bola žalobkyňa spod obžaloby oslobodená a bol zrušený rozsudok súdu prvého

stupňa. Pod pojmom nesprávny úradný postup možno rozumieť činnosť spojenú s výkonom právomoci
určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel
ustanovenýchprávnyminormamiprekonanieštátnehoorgánu,alebokporušeniuporiadkuktorývyplýva
z povahy, funkcie, alebo cieľov tejto činnosti. Správnosť úradného postupu treba posudzovať aj z
hľadiska účelu k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Pojem nesprávny úradný postup

treba vykladať ako akékoľvek iné porušenie právnych noriem, ktoré nie je rozhodnutím a nemalo
smerovať k vydaniu rozhodnutia. Z analýzy trestného spisu zn. 1T/181/2006 Okresného súdu Bardejov
vyplýva, že po podaní obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry v Bardejove dňa 19.12.2006 na
obvinenú J. E. pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona č.
140/1961 Zb. vydaním trestného rozkazu a jeho následnom zrušení z dôvodu podania odporu boli

nariadené hlavné pojednávania dňa 1.3.2007, 11.5.2007, 9.7.2007, 17.9.2007, 29.7.2008, 9.9.2008,
27.10.2008, 19.12.2008, 17.2.2009 a 15.4.2009. Na hlavnom pojednávaní dňa 15.4.2009 prvostupňový
súd vyhlásil rozsudok, ktorým uznal žalobkyňu vinnou z trestného činu zanedbania povinnej výživy
podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a uložil podmienečný trest odňatia slobody. V
odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 5To/5/10 Krajský súd v Prešove na svojom verejnom zasadaní

dňa 14.4.2010 zrušil rozsudok prvostupňového súdu a oslobodil žalobkyňu spod obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry v Bardejove pre skutok právne kvalifikovaný podľa § 213 ods. 1 Trestného
zákona, pretože nebolo dokázané, že skutok je trestným činom. V dôvodoch svojho rozhodnutia
uviedol, že výsledky doplnenej dôkaznej situácie neopodstatňovali vyvodenie nepochybného záveru o
tom, že skutok kladený žalobkyni za vinu sa stal (čl. 5). Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou

odvolateľky - žalobkyne že hodnotenie vykonaného dokazovania bolo nesprávne, keďže okresný súd sa
náležitým spôsobom nezaoberal jej obhajobou. Z dôkazov vykonaných okresným súdom vyplynuli určité
skutočnosti, v dôsledku ktorých skutkový stav zabezpečený súdom bol nejasný a preto okresný súd sa
nemohol ani vysporiadať so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (čl. 2). Prvostupňový
súd nepostupoval v súlade s Trestným poriadkom, keď nesprávne vyhodnotil nedostatok obžaloby

prokurátora, ktorý spočíval v nestotožnení konkrétneho porušeného právneho predpisu a už v štádiu
preskúmavaniaobžalobymoholzastaviťtrestnékonaniepodľa§215ods.1písm.a)Trestnéhoporiadku.
Prvostupňový súd ani na hlavných pojednávania neodstránil tieto prvotné nedostatky, ktorými trpela
podaná obžaloba od začiatku, takže je nepochybné, že súd neprávne vyhodnotil obžalobu a rozhodol
o vine a treste v rozpore s § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Takýto procesný postup súdu je

nesprávny úradný postup spočívajúci v porušení povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon a podľa §
9 zákona 514/2003 Z.z. a zakladá právo na náhradu škody. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná
hranica neprevyšuje päť rokov, je 1/12 výpočtového základu. Advokátovi patrí odmena za nasledovné
úkony: [1] prevzatie a príprava zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/) vo výške 49,29 €, [2] účasť na hlavnom

pojednávaní dňa 11.5.2007 (§ 14 ods. 1 písm. d/, ods. 4) vo výške 49,29 €, [3] účasť na pojednávaní
dňa 9.7.2007 (§ 14 ods. 1 písm. d/, ods. 4) vo výške 12,32 €, [4] písomné doplnenie odvolania zo dňa
14.11.2007 (§ 14 ods. 1 písm. c/) vo výške 49,29 €, [5] účasť na hlavnom pojednávaní dňa 29.7.2008
(§ 14 ods. 1 písm. d/) vo výške 52,68 €, [6] účasť na hlavnom pojednávaní dňa 9.9.2008 (§ 14 ods. 1
písm. d/, ods. 4) vo výške 13,17 €, [7] účasť na hlavnom pojednávaní dňa 27.10.2008 (§ 14 ods. 1 písm.

d/, ods. 4) vo výške 13,17 €, [8] účasť na hlavnom pojednávaní dňa 19.12.2008 (§ 14 ods. 1 písm. d/,
ods. 4) vo výške 13,17 €, [9] účasť na hlavnom pojednávaní dňa 17.2.2009 (§ 14 ods. 1 písm. d/, ods.
4) vo výške 14,49 €, [10] účasť na hlavnom pojednávaní dňa 15.4.2009 (§ 14 ods. 1 písm. d/) s DPH vo
výške 68,96 €, [11] písomné doplnenie odvolania zo dňa 30.4.2009 (§ 14 ods. 1 písm. c/) s 19% DPHvo výške 68,96 €, [11] účasť na verejnom zasadaní dňa 14.4.2010 (§ 14 ods. 1 písm. d/) s 19% DPH
vo výške 71,53 €. V roku 2008 bola 1/12 výpočtového základu vo výške 52,68 € (1.587,-Sk) a nie vo
výške 52,71 € tak ako to vo svojom vyúčtovaní uvádza obhajca. Obhajca sa stal platcom DPH od 1.

marca 2009. Celková výška odmeny s DPH tak činí 476,32 €. Obhajcovi ďalej patrí paušálna náhrada
podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. vo výške 76,94 € (4 x 5,91 € + 4 x 6,31 € + 3 x 6,95 € + 7,21 €). Náhrada
hotových výdavkov predstavuje náhradu za použitie osobného motorového vozidla zn. Suzuki SX4 za
cestu z Bardejova do Prešova a späť dňa 14.4.2010 vo výške 22,56 € (6,1 l/100km x 1,11 €/l x 90 km
+ 90 km x 0,183 €) v zmysle zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a opatrenia Ministerstva

práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z.z. Okrem toho si právny zástupca uplatnil aj náhradu
za stratu času podľa § 17 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 48,08 € (4 polhodiny x 12,02 €). Celková výška trov
obhajoby v trestnom konaní teda činí sumu vo výške 623,90 €.

10. Z vyššie uvedeného postupu súdu v súvisiacom trestnom konaní je nepochybné, že oprávneným
orgánom vo veci nemôže byť SR zastúpená Ministerstvom vnútra, keďže procesné štádium trestného

konania dospelo do fázy rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré bolo konečným rozhodnutím vo veci.
Rovnako z daňového dokladu, vystaveného obhajcom obžalovanej ( žalovanej v tomto konaní) na trovy
trestného konania nevyplývajú všetky údaje v zmysle zákona o účtovníctve, chýba číselné označenie,
nie je uvedené pod akým poradovým číslom boli zaevidované v denníku, a teda nie je preukázané, že
vznikli. Na základe vykonaného dokazovania teda súd žalobu zamietol. O trovách tohto konania súd

rozhodol podľa § 257 C.s.p., v rámci ktorého súd zohľadnil osobné a majetkové pomery žalobkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak

budevtejto lehotepodanénaKrajskomsúdevPrešove.Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.