Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 24, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/177/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213227487
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213227487.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : Československá obchodná banka, a.s., so sídlom

Michalská 18, Bratislava, IČO: 36854140, v konaní zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüs & Partners,
s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, proti žalovaným: X/ N.T. W., T.. XX.XX.XXXX Z. X/ K. W.,
T.. X.X.XXXX, B. U. H. T. Y. XXXX/XX, T., o zaplatenie 1.341,38 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou
JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

1/ Žalovaní v 1/ a 2/ rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi 306,64 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 9,50% ročne od 21.09.2011 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2/ Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

3/ Žiadny zo strán nemá nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 4.12.2013 domáhal zaviazania žalovaných spoločne a nerozdielne
zaplatiť 1.341,38 Eur s úrokom vo výške 15,80% ročne zo sumy 631,07 Eur od 30.11.2013 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 1.122,15 Eur od 30.11.2013 do zaplatenia a trov
konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.

2/ Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.10.2008 uzatvoril s o žalovanými 1) a 2) Zmluvu o ČSOB
spotrebiteľskom úvere podľa Obchodného zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch.

NeoddeliteľnousúčasťouZmluvyboliObchodnépodmienkypreČSOBspotrebiteľskéúvery.Predmetom
Zmluvy bol jeho záväzok poskytnúť za splnenia dohodnutých podmienok peňažné prostriedky
žalovaným na čerpanie do výšky úverového limitu dohodnutého na sumu 863,04 Eur. Úver sa žalovaní
zaviazali splácať v 60 mesačných anuitných splátkach splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc
dňom 20.11.2008. Splátky 1. až 59.boli dohodnuté vo výške 20,85 Eur, výška poslednej splátky mala byť
určená na základe priebehu splácania úveru. V čl. IV. Zmluvy sa dohodli, že vyčerpaný a nesplatený úver
bude úročený pevnou úrokovou sadzbou vo výške 15,80% ročne. Úver bol vyčerpaný v celej výške dňa

29.10.2008. Žalovaní nedodržali platobnú disciplínu, preto v súlade s bodom 10.1. VOP určil predčasnú
splatnosť úveru ku dňu 20.9.2011. Ku dňu 29.11.2003 eviduje voči žalovaným pohľadávku vo výške
1.341,38 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 631,07 Eur, z úroku vo výške 330,41 Eur, z úroku z
omeškania vo výške 219,23 Eur a z neuhradených poplatkov vo výške 160,67 Eur.

3/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju
neúčasť ospravedlnil písomne. Žalovaní v 1) a 2) rade doručenie predvolania mali riadne vykázané.

4/ Súd vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu navrhnutom stranami sporu, a to: Zmluvou o ČSOB
spotrebiteľskom úvere uzavretej účastníkmi konania dňa 29.10.2008, Obchodnými podmienkami pre
ČSOB spotrebiteľské úvery (ďalej len OP), oznámením žalobcu o zosplatnení úveru zo dňa 21.9.2011,dôkazom o ich doručení žalovaným, výpisom z úverového účtu žalovaných, Sadzobníkom pre fyzické
osoby - občanov a výzvou z 26.5.2011.Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny
stav veci:

5/ Účastníci konania uzatvorili dňa 29.10.2008 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXR. Na základe tejto
zmluvy žalobca poskytol žalovaným v 1) a 2) rade peňažné prostriedky s úverovým limitom 863,04
Eur bez uvedenia účelu s možnosťou ich čerpania jednorázovo ku dňu 29.10.2008, ak sú v uvedený
deň splnené všetky zmluvné podmienky. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Obchodné podmienky

pre ČSOB Spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné podmienky ČSOB, a.s. a Všeobecné poistné
podmienky, pričom poisteným pre prípad poistnej udalosti smrti a invalidity za mesačný poplatok 0,73
Eur a pracovnej neschopnosti a straty zamestnania v sume 0,93 Eur bol iba žalovaný v 1) rade.
Žalovaní sa zaviazali úver spolu s úrokom vo výške 15,80% ročne splácať v 60 mesačných anuitných
splátkach k 20-mu dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 20.11.2008, posledná 20.10.2013.
Výška prvej až predposlednej (59) splátky bola 20,85 Eur, výška poslednej anuitnej splátky mala byť

vypočítaná veriteľom na základe priebehu splácania úveru. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej
len RPMN) bola v zmluve dohodnutá 24,62%-mi, priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy 61,36%-mi,
poplatok za spracovanie úveru 33,19 Eur, za vedenie účtu 1,99 Eur, úrok z omeškania 15%. Povinnosť
vyplývajúcu zo Zmluvy si žalovaní riadne neplnili, na úvere zaplatili do 20.8.2010 úhrnom 556,40 Eur (19
splátok po 24,49 Eur a jenu splátku v sume 12,31Eur, 73,18Eur a 5,60Eur). Pre neplnenie si povinností

žalovanými žalobca listom zo dňa 21.9.2011 vyhlásil celú svoju pohľadávku z úveru dňom 20.9.2011 za
splatnúazároveňvyzvalžalovanýchnauhradeniedlžnejsumy993,92vrátanepríslušenstvaapoplatkov
najneskôr do 2.10.2011 Oznámenie o zosplatnení bolo obom žalovaným doručené dňa 23.9.2011.

6/ Podľa § 2 písm. a) a b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do

31.12.2008 na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

7/ Podľa § 3 ods. 1-3 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Veriteľ je povinný na miestach, na ktorých ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné informácie o
poskytovaní spotrebiteľského úveru, najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov.

8/ Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať podľa bodu ( i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

9/Podľa§4ods.3prinesplnenípodmienokpodľaodseku2jezmluvaospotrebiteľskomúvereplatná,ak
bol spotrebiteľovi na jej základe (a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo (b)
dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

10/ Podľa § 4 od .4 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

11/ Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

12/ Podľa § 52 ods. 1, 2) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.13/ Podľa § 53 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

14/ Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ a ods.5 citovaného zákona za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15/ Podľa § 54 ods. 1, 2) citovaného zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16/ Podľa § 544 ods. 1), 2) Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

17/ Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník bola prebratá Smernica

Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné využívať
ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských
zmlúv.Účinnáochranaspotrebiteľasamôžedosiahnuťlenkeďsúdmáprávomoczhodnotiťneprimerané
podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť

spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke.

18/ Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady č.93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

19/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je

vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Účinná ochrana spotrebiteľa
sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti,
čiže určiť či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči
nečestnej podmienke v súlade s konštantou judikatúrou bývalého Európskeho súdneho dvora (od
1.12.2009 Súdny dvor Európskej únie) pri aplikácii Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,
21/4/1993, str. 29-34). Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom
v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka),
v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri
uzatváraní ktorej boli žalovaní v postavení spotrebiteľa, keďže bola uzatvorená medzi veriteľom (t.j.

právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov) a spotrebiteľmi (t.j.
fyzickými osobami, ktorým bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania). Aj v tomto prípade sa jedná o žalobcom vopred pripravenú formulárovú
(typovú) zmluvu, ktorej obsah žalovaní nemali možnosť ovplyvniť. Nemali na výber. Buď zmluvu
podpísali, alebo nedostali úver. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou

úpravou v zákone č.258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou
úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis a preto ide aj v prípade spotrebiteľského úveru
o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom
č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátanevšeobecnýchustanoveníozáväzkoch.Aj podľa§54ods.1Občianskehozákonníkazmluvnépodmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech
spotrebiteľa. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2008 každý spotrebiteľ

má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. V danom prípade
bol uzatvorený spotrebiteľský úver v zmysle Zákona č. 258/2001 Z.z. a preto sa na tento zmluvný vzťah
vzťahujú ustanovenia tohto zákona, pokiaľ ide o obsahové náležitosti zmluvy, ktoré sú vymedzené v
ustanovení § 4 ods. 2 tohto zákona. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch
spotrebiteľská zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Logickýmvýkladomtohtoustanoveniamožnodospieťkzáveru,žezozmluvymusíjednoznačnevyplývať
splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorazovo. Pre
určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v
jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne na úrok a osobitne na poplatky. Z uzatvorenej zmluvy
síce vyplýva výška jednotlivých splátok (20,85 Eur), avšak žalobca jednotlivé splátky nerozšpecifikoval a
ani z ostatných ustanovení, ktoré sú súčasťou zmluvy, nevyplýva spôsob splácania úrokov a poplatkov.

Posudzovaná zmluva, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným túto podstatnú náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere riadne, t.j. určito a zrozumiteľne, ako sa vyžaduje všeobecne pre každý právny
úkon (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) uvedené nemá. Absencia vyššie uvedenej obligatórnej
zmluvnej náležitosti je sankcionovaný podľa §4 ods. 3 citovaného zákona nie neplatnosťou právneho
úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou, podľa ktorej sa takto poskytnutý úver považuje

za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaní sú teda povinní vrátiť žalobcovi len poskytnutý úver. Z titulu
Úverovej zmluvy veriteľ plnil sumu vo výške 863,04 Eur, z čoho žalovaní ku dňu rozhodnutia o podanej
žalobe uhradili sumu 556,40 Eur, preto ich súd zaviazal na zaplatenie sumy 306,64 Eur (863,04 Eur -
556,40 Eur = 306,64 Eur) a žalobu v časti o platenie zmluvných úrokov zamietol. Podľa § 511 ods.1
Občianskeho zákonníka na uhradenie dlžnej sumy zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne, nakoľko

podľa zmluvy úver bol poskytnutý obom, teda obaja majú záväzok voči tomu istému veriteľovi. Pri
solidárnychzáväzkochmáveriteľsamostatnúpohľadávkuvočikaždémuspoludlžníkoviamôževymáhať
splnenie záväzku v celom rozsahu alebo jeho časť voči jednému, alebo niekoľkým alebo proti všetkým
spoludlžníkom, a to súčasne alebo postupne. Plnením záväzku však jedným z dlžníkov spôsobuje voči
veriteľovi zánik záväzkov ostatných spoludlžníkov v rozsahu plnenia.

20/ Žalobca v konaní si uplatňuje aj poplatky v sume 115,- Eur (za upomienku z 23.8.2010 sumu 10,-
Eur, za výzvy z 4.9.2010, 12.4.20111 a 27.5.2011 po 35,- Eur), poplatok za poistenie v mesačnej výške
0,72 Eur + 0,93 Eur, poplatok za vedenie účtu mesačne 1,99 Eur od septembra 2010 do augusta 2011,
t.j. 45,67 Eur, úrok z omeškania v sume 219,23 Eur ku dňu 29.11.2013 a úrok z omeškania zo sumy

1.122,15 Eur vo výške 9,50% ročne od 30.11.2013 do zaplatenia. Nárok na poplatok za upomienky,
za vedenie účtu a za poistenie súd mu nepriznal jednak z dôvodu, že zaslanie upomienok žalobca
nevydokladoval, do spisu založil jedine výzvy na úhradu dlžnej čiastky z 26.5.2011, ktoré však nie
sú predmetom konania, jednak z dôvodu, že Sadzobník poplatkov ktorý stanovuje výšku poplatkov
za upomienky nie je súčasťou Zmluvy, poplatky za upomienky a za poistenie neboli so žalovanými

individuálne dojednané a Zmluva neobsahuje zmluvné podmienky poistnej zmluvy.

21/ Podľa § 517 ods.1,2 Zákona č. 509/91 Z. z. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne
nariadenie č. 87/95 Z. z.) .

22/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška
úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od

13.7.2011do 8.11.2011 bola 1,50%).

24/ Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základnáúroková sadzba ECB. Podľa oznámenia žalobcu o zosplatnení úveru zo dňa 21.9.2011 splatnosť
predmetnej pohľadávky nastala dňom 20.9.2011. Od nasledovného dňa, t.j. od 21.9.2011 sa žalovaní
dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto od 21.9.2011 má žalobca nárok na úroky z

omeškania vo výške 9,50%.

25/ Podľa § 255 ods. 1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26/ Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

27/ Ustanovenie § 255 CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní
uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale

o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie
ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo
veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej,
ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania
podľa tohto ustanovenia CSP musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých

výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný
úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech,
t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca
záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú
časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z

procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 22,86%-
ný úspech, žalovaní 77,14%-ný. To znamená, že vzhľadom na podiel úspešnosti v konaní žalobcovi
náhrada trov konania neprináleží. Žalovaným žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnili, preto o trovách
konania súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul.
č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku - Zákon č. 233/1995 Z.z.).