Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 24C/74/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116205046
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ďuricová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3116205046.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Ďuricovou v spore žalobkyne K. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. I. XXX, T. I. proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8400056380 zo dňa 02.07.2013 uzatvorená
medzi žalobkyňou a žalovaným je v bode 6. časti upravujúcej výšku ročnej úrokovej sadzby úveru a v
bode 8. časti upravujúcej dohodu o poskytnutí služby n e p l a t n á.

II. Súd u r č u j e, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400056380 zo dňa
02.07.2013 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným je b e z ú r o č n ý a b
e z p o p l a t k o v.

III. Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8400056380 zo dňa 02.07.2013 uzatvorená medzi
žalobkyňou a žalovaným je n e p l a t n á.

IV. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

V. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

VI. Súd neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín pod č. k. 18C/56/2016-14
zo dňa 12.4.2016, právoplatným dňa 10.5.2016 p o n e c h á v a v platnosti, a to do právoplatného
skončenia konania Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 24C/74/2016.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.03.2016 domáhala, aby súd určil, že zmluva o

revolvingovom úvere č. 8400056380 zo dňa 2.7.2013 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je
neplatná (ďalej len „zmluva o revolvingovom úvere“) eventuálne aby súd určil, že úver poskytnutý na
základe zmluvy o revolvingovom úvere je bezúročný a bez poplatkov. V žalobe uviedla, že dňa 2.7.2013
prostredníctvom žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru č. 8400056380 požiadala žalovaného
o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Všetky písomnosti, ktoré jej obchodný zástupca žalovaného
predložil na podpis boli vo forme predtlačeného formulára, pričom zástupca žalovaného vypisoval
formuláre sám a žalobkyne ich predložil k podpisu. Na otázku, či si ich môže prečítať, toto jej

neumožnil, pričom jej povedal, že všetky podklady prídu domov na adresu, už podpísané zo strany
žalovaného. Medzi dokumentmi bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8400056380 a rozhodcovská
zmluva č. 8400056380. Obsah týchto dokumentov nemala možnosť ovplyvniť a výslovne jej bolo zo
strany zástupcu odporcu uvedené, že ak ich nepodpíše, úver jej nebude poskytnutý. Pri rozhovore opodmienkach úveru jej zástupca žalovaného predložil jedine tabuľku s uvedením sumy úveru, počtu
mesiacov počas ktorých bude vykonávať splátky a uvedením splátky. Splátka bola uvedená vo výške
35,71 Eur mesačne. Až neskôr, keď jej domov na adresu prišiel splátkový kalendár, zistila, že je to len

splátka istiny, ku ktorej je prirátaná splátka úrokov vo výške 44,66 Eur mesačne, spolu teda mesačná
splátka predstavovala sumu 80,37 Eur. Z Dohody o zrážkach zo mzdy podľa vyjadrenia žalobkyne je
zrejmé, že ju nevypisovala ona ale zástupca žalovaného vypísal všetky políčka, okrem sumy úvere v
bode I. a mesačnej splátky v bode II. Z uvedeného je viac ako zrejmé, že podpisovala bianko dokument -
bez uvedenia výšky úveru a mesačných splátok. Žalobkyňa nepopiera skutočnosť, že uzatvorila zmluvu

o revolvingovom úvere. Bola vo vážnej finančnej tiesni spôsobenej tým, že sa jej matka s ktorou
žije v spoločnej domácnosti ocitla bez práce a príjmu a v domácnosti sme nevyhnutne potrebovali
nahradiť nefunkčný plynový kotol. Jej čístá mzda bola približne 400 Eur, pričom len výdavky na plyn
mali vo výške 150 Eur, elektrina 35 Eur, cestovné do práce 30 Eur, výška vysokoškolského úveru,
ktorý splácala žalobkyňa I. mesačne vo výške 150 Eur. Úver splácala žalobkyňa riadne až do doby,
kedy prišla o zamestnanie a dostala sa do omeškania. Následne kontaktovala žalovaného a požiadala

ho o zníženie mesačnej splátky. Na základe telefonickej dohody potom žalovanému splácala zníženú
splátku. Z dôvodu omeškania sa so splácaním úveru žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobkyne
dňa 10.3.2016 dohodu o zrážkach zo mzdy a vyzval ho na realizáciu zrážok zo mzdy. Z uvedeného
dôvodu podala žalobkyňa na Okresný súd Trenčín návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým
súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy

až do skončenia konania vo veci samej a zároveň uloží jej zamestnávateľovi nevykonávať zrážky zo
mzdy v prospech žalovaného až do skončenia konania vo veci samej. Uvedené konanie prebiehalo
pod sp. zn. 18C/56/2016. Vzhľadom na uvedené si žalobkyňa konštatovala, že sa stala obeťou úžery
a nekalých obchodných praktík. Ustanovenia zmluvy o revolvingovom úvere v článku 5, ods. 5.1 a 5.2
odkazujúce na výšku úrokovej sadzby považuje za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi - nakoľko

odkazujú na bod 6 žiadosti, ktorý stanovuje ročnú úrokovú sadzbu úveru vo výške 70,01%. Naliehavý
právny záujme preukazuje žalobkyňa hroziacimi zrážkami zo mzdy, na základe Dohody o zrážkach zo
mzdy a zmluvy o revolvingovom úvere. Žalovaný môže prostredníctvom tejto dohody postupne uspokojiť
aj rôzne zmluvné pokuty a sankčné poplatky, ktoré si vyčísli - vyúčtoval na základe neprijateľných VOP.
Žalovaná vidí rozpor s dobrými mravmi v predmetnej zmluve v dojednaniach o RPMN, v dojednaní

úrokovej sadzby a ďalších poplatkoch z omeškania, ako aj v povinnom pristúpení k dohode o zrážkach
zo mzdy. V zmysle zmluvy o revolvingovom úvere je RPMN vo výške 67,09 %, priemerná hodnota RPMN
platnákudňupodpísaniazmluvy48,52%,RPMNpovykonanírevolvingu60,49%,ročnáúrokovásadzba
je 70,01 % a ročná úroková sadzba revolvingu je určená vo výške 76,21 %. Podľa Národnej banky
Slovenskajeurčenáúrokovásadzbapremesiacjúl2013-spotrebiteľskéaostatnéúvery,sosplatnosťou

od 1 do 5 rokov vo výške 12,99%. Úroková sadzba je viac ako päť násobne vyššia. Ročná úroková
sadzba dojednaná v zmluve vo výške 70,01% predstavuje 5-násobné prekročenie priemerných úrokov
poskytnutých v tom čase bankami. Z uvedeného dôvodu považuje žalobkyňa zmluvu o revolvingovom
úvere za neplatnú z dôvodu rozporu s § 39 Občianskeho zákonníka. Neplatnosť dohody o zrážkach
zo mzdy odvodzuje žalobkyňa z faktu, že ako závažné dojednanie mohlo obstáť iba za predpokladu,

že by si ho so žalovaným individuálne dojednala. Poukázala na pripomienky Európskej komisie vo
veci C -30/12, v ktorom sa konštatuje, že v prejednávanej veci naozaj môže nastať situácia, v ktorej
si veriteľ môže vymôcť celú pohľadávku voči dlžníkovi pomocou zrážok z dlžníkovej mzdy, pričom
takto vymožené prostriedky môžu značne prekračovať sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť
pri náležitom súdnom preskúmaní nekalostí ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uzatvorením

dohody o zrážkach zo mzdy jej však žalovaný vnútil uzatvorenie iného úkonu než iba toho, ktorý bol v
danom okamihu vo sfére jej záujmu. V tomto smere poukazuje na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej
a vážnej vôle s dohodou o zrážkach zo mzdy. Takýto právny úkon je neplatný pre rozpor s § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Zároveň označila tento postup žalovaného ako nekalú praktiku, ktorá v zmysle
vyššie citovaných ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj ust. § 52 a nasl. OZ nemôže

požívať súdnu ochranu.

2. V podaní doručenom súdu dňa 21.6.2016 žalobkyňa predložila mesačný výpis z účtu, na ktorý jej bola
poskytnutá pôžička a z ktorého vyplýva, že jej v skutočnosti bola vyplatená len suma 1.284,25 Eur a
nie dohodnutá suma 1.500 Eur. Na základe uvedeného má za to, že zmluva je ako celok neudržateľná,

nie je zrejmé z akej výšky úveru bola počítaná RPMN. V predmetnej zmluve bol dohodnutý poplatok za
poskytnutie služby spočívajúci v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur. O túto
službu však žalobkyňa záujem nemala a vzhľadom na to, že sa nachádzala miniatúrnym písmom až na
poslednej strane zmluvy, nemala šancu sa s ňou oboznámiť a už vôbec s ňou nemala šancu nesúhlasiť.Naviacjenelogicképožadovaťodkladtrochsplátokzapoplatok215,74Eur(keďžetrisplátkypredstavujú
hodnotu 241,11 Eur) a teda nejde o dojednanie, ktoré by bolo v záujme spotrebiteľa. Predstavuje iba
obchádzanie zákona, v úmysle vymámiť poplatok za poskytnutie úveru, prípadne vypísanie zmluvy.

Ďalej žalobkyňa uviedla, že zmluva o revolvingovom úvere je formulárové tlačivo s predtlačeným
označením veriteľa, s názvom „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom
úvere“, do ktorého záujemca o poskytnutie úveru vypĺňa svoje osobné údaje a údaje o požadovanom
revolvingovom úvere. Formulár podpísala dňa 2.7.2013. Na formuláre sa v bode 6 zapisujú údaje o
schválenom revolvingovom úvere s výslovným označením „nevypĺňať“. Je jednoznačné, že v prípade

doplňovania údajov do znenia zmluvy sa jedná o zmenu návrhu (§ 44 ods. 2 OZ), ktorú mala žalobkyňa
prijať a keďže zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere
písomnú formu zmluvy, mala formulár opäť opatriť svojím podpisom a následne rovnopis doručiť do
dispozície žalovanému, čo sa však nestalo. V prípade, že nebude zmluva o revolvingovom úvere určená
v celom rozsahu za neplatnú, žalobkyňa žiadala eventuálnym výrokom bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého úveru, nakoľko ako uviedla, v zmluve o revolvingovom úvere absentujú údaje vyžadované

§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch a to ročnú percentuálnu mieru nákladov a
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov.

3. Na pojednávaní konanom dňa 24.6.2016 žalobkyňa upresnila, že sa domáha určenia neplatnosti
zmluvy o revolvingovom úvere eventuálne, že úver poskytnutý na jej základe je bezúročný a bez
poplatkovasúčasneurčenia,žedohodaozrážkachzomzdyč.8400056380zodňa2.7.2013uzatvorená
medzi žalobkyňou a žalovaným (ďalej len „dohoda o zrážkach zo mzdy“) je neplatná. Uznesením zo dňa
24.6.2016, právoplatným dňa 8.7.2016 súd zmenu žaloby vo výrokovej časti pripustil.

4. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 23.6.2016
uviedol, že je potrebné vychádzať zo skutkového a právneho stavu platného v čase uzatvorenia
zmluvy. Právne predpisy sa vykladajú tak, aby boli zachované základné princípy a požiadavky
vyplývajúce z Ústavy SR. Jedným z nich je aj princíp materiálneho právneho štátu, ktorý určuje

zákaz spätného pôsobenia právnej normy (t.j. princíp zákazu retroaktivity). Úverová zmluva, kam patrí
aj zmluva uzavretá medzi stranami sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a v otázkach,
ktoré neupravuje Obchodný zákonník, ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Prednostné použitie
občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo totiž do občianskeho zákonníka zavedené
zákonom č. 102/2014 Z. z. a účinné od 1.4.2015. Na uvedené poukazuje z dôvodu, že ust. § 39a OZ

je nepoužiteľné na uzavretú úverovú zmluvu (ide o ustanovenie účinné od 1.6.2015), ustanovenie §
11 ods. 1 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. uvedený v žalobe je nepoužiteľný na úverovú zmluvu
(ustanovenie účinné od 1.6.2015) a posudzovanie výšky úrokov vo vzťahu k platnosti úverovej zmluvy
je potrebné s ohľadom na ustanovenie § 502 Obchodného zákonníka. Výška úrokov a jej vzťah k
posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy sa riadi ustanovením § 53 ods. 6 OZ (pokiaľ ide o výšku úrokov)

a ustanovením § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka (čo do vzťahu výšky úrokov k platnosti úverovej
zmluvy). Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle ust. § 53 ods. 6 OZ vyjadruje celkovú nákladovosť úveru
prespotrebiteľa.Priporovnanívýškyodplatyshodnotoupriemernejodplatyzaspotrebiteľskéúveryjena
miestezáver,žetátonebolapodstatneprevýšená.Obvyklouodplatou,vzhľadomnaspôsobjejurčovania
v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu) je práve hodnota priemernej

odplaty určovanej Ministerstvom financií SR. Obvyklá odplata platná v rozhodnom období uzavretia
úverovej zmluvy bola v hodnote 48,52%. V súvislosti s tvrdeniami žalobkyne týkajúcimi sa sankcií za
porušeniezmluvnýchpovinnostíaichtvrdenémurozporusdobrýmimravmižalovanýpodotkol,žerozpor
s dobrými mravmi je logicky vylúčený, ak je určité konanie zákonom aprobované. Výška sankcií za
porušenie zmluvných povinností je v súlade s ust. § 53b ods. 1 OZ. Uplatnený nárok na zmluvnú sankciu

a úrok z omeškania môže podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z
omeškania. Uvedené obmedzenia boli rešpektované a dodržané a preto ich rozpor s dobrými mravmi nie
je objektívne možný. Vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy žalovaný uviedol, že sa jedná o zákonný
spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka). Ak vnútroštátna úprava upravuje
tento spôsob zabezpečenia, potom logicky nemôže ísť o neprijateľnú podmienku. Žalovaný vychádzal

z ustanovení § 551 OZ, § 53 OZ a článku 1 odstavec 2 smernice Rady 93/13/EHS, v zmysle ktorých
dohoda o zrážkach zo mzdy je oprávneným, legitímnym a prípustným zabezpečovacím prostriedkom.5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedka, oboznámením listinných
dôkazov tvoriacich obsah spisu, a to žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o
revolvingovom úvere č. 8400056380, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 4.7.2013,

žiadosťou o vykonanie zrážok zo mzdy, dohodou o zrážkach zo mzdy, splátkovým kalendárom,
potvrdením zamestnávateľa o výške príjmu zamestnanca, výpisom z účtu žalobkyne za júl 2013,
oboznámením uznesenia č. k. 18C/56/2016-14 zo dňa 12.4.2016, právoplatného dňa 10.5.2016 a zistil
tento skutkový stav:

6. Z výsluchu žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 24.06.2016 súd zistil, že z dôvodu vykrytia
výdavkov v domácnosti si urobila prieskum na internete, kde našla aj ponuku od žalovaného. Prebiehalo
to tak, že do kalkulačky zadala sumu, ktorú požadovala a vyhodilo jej podmienky, za ktorých by túto
čiastkumohlazískať.Splátkatamuvedenábolaokolo35€,čosajejzdalovporiadku.Vypísalakontaktné
údaje a následne ju kontaktoval X. a stretli sa osobne v „Masaryčkách“. Keď X.. N. prišiel, mal veľa
papierov, ukazoval jej tabuľku, kde bola uvedená výška úveru a k nej prislúchajúce splátky. Tam bolo

tiež uvedené okolo 35 € ako splátka tej výšky úveru, ktorú by ona požadovala. Keďže jej to vyhovovalo,
dala mu občiansky preukaz. Zmluvu vypisoval on, pričom vypísal časť 2 a 5 a ona sa podpísala. Dal
jej aj ďalšie papiere na podpísanie, myslí, že to bola rozhodcovská doložka a dohoda o zrážkach zo
mzdy. Chcela si ich prečítať, ale povedal, že nemá čas, že sa ponáhľa, a že tieto papiere dostane aj tak
poštou domov a tam si ich už môže prečítať. Nechcela podpísať rozhodcovskú doložku, ale povedal jej,

že dobre, nemusí, ale úver jej potom určite neschvália. Keďže nepredpokladala, že bude mať problémy
so splácaním, podpísala, on tieto papiere zobral a odišiel. Dodatočne jej domov prišiel aj splátkový
kalendár, v ktorom zistila, že splátka úroku je vyššia ako splátka istiny a dohoda o zrážkach zo mzdy
jej ani zaslaná nebola. Následne jej na účet prišlo len 1 284,25 €, čo ju prekvapilo, preto mu volala, na
čo jej povedal, že je to poplatok za službu odkladu splátok a tento poplatok predstavuje výšku 215,75

€. Ďalej to už neriešila, nakoľko peniaze naozaj potrebovala. Úver splácala tak, ako bolo dohodnuté.
Neskôr však prišla o zamestnanie a dostala sa so splácaním do omeškania, preto im volala a dohodli sa
na nižších splátkach vo výške 50 €. Následne prišli upomienky a potom jej zamestnávateľovi prišla výzva
na realizáciu zrážok zo mzdy a tam sa dozvedela, že dlh, ktorý ešte má, je vyšší ako 3 000 €. Uvedené
ju riadne prekvapilo, preto im volala, že či je možný ďalší splátkový kalendár, na čo jej bolo povedané,

že nie. Preto sa rozhodla riešiť túto svoju situáciu podaním tohto návrhu, aby jej neboli donekonečna
strhávané zo mzdy tieto splátky. Okrem toho, v dohode o zrážkach zo mzdy je uvedené, že výška, ktorá
sa má strhávať je 80,37 €. V liste, ktorý zaslali zamestnávateľovi, však požadovali zrážky v maximálnej
možnej výške. Pri podpise zmluvy sa zaoberala aj dohodou o zrážkach zo mzdy aj rozhodcovskou
doložkou, pričom podpísať ich nechcela. No boli jej prezentované ako súčasť, ako jeden celok vo vzťahu

k zmluve o revolvingovom úvere, preto aj, keď jej zástupca povedal, že síce ich podpísať nemusí, ale
potom úver nedostane, ich podpísala. X. jej vlastne len ukazoval, kde sa má podpísať a ona sa tam
podpísala. Doteraz uhradila 6 splátok po 80,37 € a 9 splátok po 50 €. Jej zamestnávateľ bol už odporcom
vyzvaný na vykonávanie zrážok zo mzdy, preto aj podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorému bolo vyhovené. Zo strany zástupcu žalovaného pána X.. N. nebola poučená o následkoch

uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Túto dohodu s ňou nekonzultoval a nič jej k nej nevysvetlil.
Poskytnutá čiastka jej bola poskytnutá jednorázovo na účet.

7. Z výsluchu svedka X.. S. N. na pojednávaní konanom dňa 2.9.2016 súd zistil, že pre žalovaného robil
v období jeseň 2012 až 2013. Uzatváranie zmlúv prebiehalo tak, že od žalovaného dostal predtlačený

formulár zmluvy, kde on potom s klientom vpisoval potrebné údaje. Vypísal zmluvu aj s prílohami. Presné
prílohy si nepamätá, zrejme išlo o dohodu o zrážkach zo mzdy a iné, nechal všetko podpísať klientovi
a zmluvu odovzdával na centrálu Trenčín. Klientov mal veľa. Presné okolnosti uzatvorenia zmluvy vo
vzťahu k žalovanej si preto nepamätá. Nevie, ktorý z prípadov to bol. K tejto veci si viac nepamätá. Do
podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy, klient určite nemohol žiadnym spôsobom zasahovať. Čo sa týka

bodu 8 dohody o poskytnutí služby, už si vôbec nepamätá o čom táto dohoda bola, ale zrejme sa to
týkalo revolvingového úveru. Žalobkyňu určite poučoval o následkoch dohody o zrážkach zo mzdy.
8. Zo žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400056380 súd zistil, že žalobkyňa dňa 02.07.2013
požiadala žiadosťou/zmluvou o revolvingovom úvere č. 8400056380 žalovaného o poskytnutie úveru
vo výške (úverovom limite) 1.500 Eur, pričom uviedla, že úver bude splácať v 42 mesačných splátkach

vždy k 19. dňu v mesiaci po 80,37 eur. Celková čiastka, ktorú musela žalobkyňa zaplatiť bola 3.375,54
Eur, predpokladaná RPMN za úver 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 % a priemerná RPMN
za úver 48,52 % /všetko uvedené v bode 5. žiadosti/zmluvy Údaje o požadovanom revolvingovom
úvere v EUR/. Podľa žiadosti žalobkyňa žiadala aj o revolving vo výške 790,84 Eur, celková čiastkapri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť je 1.928,88 Eur, s tým, že predpokladaná RPMN úveru po
poskytnutí revolvingu bola určená vo výške 63,32 % a ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 76,21
% /rovnako všetko uvedené v bode 5. žiadosti/zmluvy Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v

EUR/. Dňa 04.07.2013 prijal žalovaný predmetnú žiadosť a súhlasil s poskytnutím úveru vo výške 1.500
Eurstým,žepredmetnýúverbudežalobkyňasplácaťv42mesačnýchsplátkachvždyk19.dňuvmesiaci
po 80,37 eur. Celková čiastka, ktorú musí žalobkyňa zaplatiť je 3.375,54 Eur, RPMN za úver však určil
vo výške 67,09 %, priemernú RPMN za úver ponechal vo výške 48,52 % a ročnú úrokovú sadzbu úveru
vo výške 70,01 %. Výšku revolvingu ponechal na 790,84 Eur. Celkovú čiastku pri revolvingu, ktorú musí

dlžník zaplatiť ponechal na 1.928,88 Eur. Predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu stanovil
vo výške 60,49 %. Ročnú úrokovú sadzbu revolvingu ponechal vo výške 76,21 %. Všetky uvedené
údaje uviedol žalovaný v bode 6. žiadosti/zmluvy Údaje o schválenom revolvingovom úvere. Podľa bodu
8. Žiadosti/zmluvy sa účastníci zmluvy dohodli na poskytnutí služby, podľa ktorej sa veriteľ (žalovaný)
zaviazal žalobkyni (dlžníčke) na jej žiadosť po splnení tam uvedených podmienok poskytnúť službu
spočívajúcu v odklade maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru za odplatu 215,75 Eur, ktorá je

splatná v deň uzatvorenia tejto dohody s tým, že veriteľ sa s dlžníkom dohodli zároveň na započítaní
vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka proti veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru
oproti pohľadávke veriteľa proti dlžníkovi na zaplatenie uvedenej odplaty za poskytnutie služby odkladu
splátok.

9. Podľa čl. 13. žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere riadnym vyplnením a následným podpisom tejto
žiadosti/zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom
úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania. V zmysle čl. 2. zmluvných dojednaní
zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa; vyplnená a dlžníkom
podpísanážiadosťjenávrhomnauzatvoreniezmluvyatájeuzatvorenádňompodpisudlžníkaaveriteľa.

10. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8400056380
vyplynulo, že žalovaný týmto listom oznamuje žalobkyni schválenie úveru vo výške 1.500 Eur so
splatnosťou v 42 mesačných splátkach po 80,37 Eur. Dátum splatnosti prvej splátky bol určený na deň
19.08.2013 a dátum splatnosti poslednej splátky bol určený na deň 19.01.2017. Periodicita splácania

bola určená mesačne vždy k 19. dňu v mesiaci. Celková výška úveru bola stanovená vo výške 1.500 Eur,
RPMN 67,09 %, priemerná RPMN 48,52 %. Revolving žalovaný schválil žalobkyni vo výške 902,92 eur,
pričom výška mesačnej splátky úveru po vykonanom revolvingu predstavuje sumu 80,37 eur. RPMN po
vykonaní revolvingu predstavuje výšku 60,49 %. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je 3.375,54
Eur, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom

revolvingu predstavuje sumu 1.928,88 Eur a ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %.

11. Z dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 2. 7. 2013 č. 8400056380 uzavretej medzi stranami sporu bolo
zistené,žežalovanýbudemať(má)vočižalobkynipohľadávku,ktorávzniknetým,žeposkytnežalobkyni
na základe žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400056380 čiastku vo výške 1.500 Eur. V zmysle

zmluvymádlžníkprávo,abymuvprípaderiadnehosplácaniaúverubolposkytnutýďalšíúvervrámcitzv.
revolvingov. Pohľadávky žalovaného voči žalobkyni zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom,
vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými
zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním
uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalším prípadným pohľadávkam, ktoré vzniknú na základe alebo

v súvislosti so zmluvou aj prípadných dodatkov. Na základe tejto dohody je zamestnávateľ povinný
vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy žalobkyne vo výške 80,37 Eur mesačne.
Pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale vo výške
nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy
v najbližšom nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu

prípustnú výšku v zmysle všeobecných záväzných predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri
výkone rozhodnutia a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní.

12. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 8.3.2016 súd zistil, že žalovaný požiadal
zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával zrážky zo mzdy žalobkyne v maximálne možnej výške až

do vyrovnania dlhu, ktorý ku dňu 8.3.2016 predstavuje sumu 3.072,41 Eur, nakoľko žalobkyňa je vo
vysokom omeškaní. Titulom pre výkon zrážok zo mzdy bola zmluva č. 8400056380.13. Z uznesenia Okresného súdu Trenčín č. k. 18C/56/2016-14 zo dňa 12.4.2016, právoplatného dňa
10.5.2016 súd zistil, že predmetným rozhodnutím bolo nariadené neodkladné opatrenie žalovanému
spočívajúce v povinnosti zdržať sa výkonu práva vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy č.

8400056380 zo dňa 4.7.2013, a to až do skončenia konania vo veci samej. Súčasne bola uložená
povinnosť zamestnávateľovi žalobkyne zdržať sa zrážok zo mzdy v prospech žalovaného na základe
dohody o zrážkach zo mzdy č. 8400056380 zo dňa 4.7.2013, a to do skončenia konania vo veci samej.
V odôvodnení uvedeného rozhodnutia sa okrem iného uvádza, že „účastníci medzi sebou v nadväznosti
na úverovú zmluvu č. 8400056380 uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej si odporca

u zamestnávateľa navrhovateľky uplatnil výkon zrážok zo mzdy. Táto dohoda bola však bola vopred
určená a sformulovaná a v podstate bola podmienkou poskytnutia úveru. Ak teda chcela navrhovateľka
úver získať, musela s dohodou súhlasiť bez možnosti výberu.“

14.Zvýpisuzúčtužalobkynesúdzistil,žedňa8.7.2013prijaladomácuplatbuodžalovanéhovovýškevo
výške 1.284,25 Eur. Variabilný symbol predmetnej operácie je totožný s číslom zmluvy o revolvingovom

úvere - 8400056380.

15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase
vzniku zmluvy (ďalej len OZ") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014 sa
ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej, podľa ktorej sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť
normy obchodného práva, vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

18. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom

spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu
prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať.
Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty
ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), je a)
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.20. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y).

22. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona
sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo
používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim
1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho
splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej
drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá

predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.

23. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

24. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok.

25. Podľa § 2 ods. 2 OZ, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

26.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

27. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

28. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

29. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

31. Podľa § 44 ods. 2 OZ, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,
je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

32. Podľa § 46 ods. 2 OZ, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu

a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov
na tej istej listine.

33. Podľa § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri

výkone rozhodnutia.34.Podľa§137písmenoc)Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„C.s.p.“),žaloboumožnopožadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

35. Za určovaciu žalobu považuje súdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ako jeden
z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti
právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým
so zreteľom na ciel sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného

rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok uvedených v § 137 písm. c/ C.s.p., umožňujúcich riešenie práva
súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v
spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych
spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mat vyriešenú
otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej

neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude
vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.

36. Eventuálnym petitom môže žalobca žiadať, aby bol žalovaný zaviazaný na určité plnenie a pre
prípad, že nastane určitá situácia, aby poskytol iné plnenie. Eventuálny petit je teda taký, keď žalobca

požaduje uloženie určitej povinnosti resp. prisúdenie určitého plnenia (primárny petit) s tým, že pre
prípad, ak tento prvý (primárny petit) bude zamietnutý (napr. pre nemožnosť plnenia) súčasne požaduje,
aby bolo rozhodnuté o druhom (eventuálnom) petite. Ako príklad možno uviesť reivindikačnú žalobu.
Eventuálny petit môže znieť na povinnosť vydať hnuteľnú vec a v prípade, ak to nebude možné, na
relutárnu (nepeňažnú) náhradu. Eventuálnym petitom sa preto žalobca primárnym petitom domáha na

žalovanom najskôr vlastného, nepeňažného plnenia, až pre prípad, že súd zistí nemožnosť vlastného
plnenia, tak prichádza do úvahy plnenie vyjadrené v peniazoch. Nemožno však za eventuálny petit
považovať takú žalobu, ako urobila žalobkyňa, aby súd rozhodol o určení, že zmluva o revolvingovom
úvere je neplatná alebo zároveň určenia že úver je bezúročný a bez poplatkov.

37. Obidva výroky či už primárny alebo eventuálny vychádzajú z rovnakej skutkovej okolnosti,
skutočnosti (napr. uzatvorenie zmluvy), z rovnakého posúdenia tejto zmluvy (napr. platne uzatvorená
zmluva, neplatne uzatvorená zmluva). Eventualita prichádza do úvahy až v štádiu plnenia na základe
týchto skutočností a ich posúdenia, pričom spočíva v tom, že buď bude žalovanému uložená povinnosť
vydať vec alebo v prípade neexistencie tejto veci, povinnosť zaplatiť jej peňažný ekvivalent. V

eventuálnom výroku žalobkyňa žiadala určiť, že úver je bezúročný a bez poplatkov, čo predpokladá
platnosť zmluvy o revolvingovom úvere. Primárnym výrokom však žalobkyňa žiadala určiť zmluvu o
revolvingovom úvere za neplatnú ako celok. Takáto požiadavka žalobkyne nezodpovedá eventuálnemu
petitu. Súd preto o jej návrhoch rozhodoval ako o dvoch samostatných návrhoch. (podobne aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 195/2008 zo dňa 8.10.2008)

38.Nazákladevykonanéhodokazovaniaaaplikácieprávnychnoriemmalsúdzapreukázané,žezmluva
o revolvingovom úvere spĺňa náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497 Obchodného zákonníka a
záväzkový vzťah medzi účastníkmi je teda vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich
Obchodného zákonníka, ktorý predstavuje tzv. absolútny obchod. Napriek uvedenému je nutné vec

posúdiť i podľa ustanovení spotrebiteľského práva.

39. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi
žalobkyňou a žalovaným túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár a jej

súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné podmienky, ktoré žalobkyňa nemohla ovplyvniť,
nakoľko boli pripravené už vopred, pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že žalovaný
pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa v čase
uzavretia zmluvy nekonala v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti,
zmluvupodpísalaakofyzickáosobazaúčelompriamejosobnejspotrebypreseba,resp.prepríslušníkov

svojej domácnosti. Súd preto zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle z. č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu.40. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou i v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalovaným - veriteľom ako
dodávateľom a žalobkyňou - dlžníkom ako spotrebiteľom.

41. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a/, b/, d/ zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Právny vzťah
medzi účastníkmi možno zaradiť medzi zmluvy, na ktoré sa daný zákon vzťahuje a následne zmluva
potom musí obsahovať náležitosti, stanovené v § 9 tohto zákona.

42. Žalobkyňa v žalobe (okrem iného) žiadala určiť za neplatnú celú zmluvu o revolvingovom úvere, a to
z dôvodu A/ rozporu RPMN a úrokovej sadzby s dobrými mravmi, z dôvodu B/ že na účet žalobkyne bola
v skutočnosti zaslaná len čiastka 1.284,25 € a z dôvodu C/ že k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom
úvere nedošlo.

43. A) Zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva výška ročnej úrokovej sadzby 70,01%. Na internetovej
stránke NBS možno zistiť úrokové sadzby podobných úverov, poskytovaných obchodnými bankami v
rovnakom období. Podľa týchto informácií boli úroky v júli 2013 vo výške 12,99%, čo znamená, že
úroková sadzba je viac ako päť násobne vyššia. Súd nemá pochybnosti o tom, že úroková sadzba
úveru vo výške 70,01% je neprimeraná až úžerná odplata za úver. Uvedené však podľa názoru

súdu nespôsobuje neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere ako celku. Význam ochrany spotrebiteľa
je chrániť slabšiu stranu a z toho vyplýva zásah normotvorcu, ktorý nekalé dojednania vyhlasuje
za neplatné (nezáväzné). V zásade ide o výnimku a čl. 6 smernice 93/13/EHS preferuje čiastočnú
neplatnosť pred neplatnosťou celej zmluvy, ak zmluva môže ďalej existovať. Otázka, či zmluva môže
ďalej existovať, by sa však nemala posudzovať na základe subjektívneho kritéria, či celková neplatnosť

je pre spotrebiteľa výhodnejšia. Neplatnosť dojednania o úrokoch v zmluve o úvere nespôsobuje
sama o sebe neplatnosť zmluvy o úvere ako celku a to z dôvodu oddeliteľnosti časti dojednania
o úrokoch od ostatného obsahu zmluvy. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na názor Generálnej
advokátky vyjadrený v rámci rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci N. a N. v. S.O.S. financ, spol. s
r. o. (C-453/10) "normotvorca smernice zamýšľal nariadiť neplatnosť celej zmluvy iba pre ohraničené

výnimočné prípady". Účelom smernice je v tejto súvislosti „odstrániť nekalé podmienky z týchto zmlúv“.
„Jej cieľom ale nie je, ako už bolo konštatované, vyhlásiť zmluvy na základe nekalých podmienok, ktoré
obsahujú,zaneplatné.Cieľ,ktorýsledujenormotvorcasmernice,spočívavýlučnevnastolenírovnováhy,
nie však v odstránení zmluvy ako celku. Vyhlásením neplatnosti celých zmlúv v závislosti od záujmu
spotrebiteľa by sa nenastolila rovnosť medzi zmluvnými stranami. Opravným zásahom na nastolenie

rovnováhy zmluvy uzatvorenej pri výkone zmluvnej autonómie oboch strán sa má táto zmluva práve
opraviť a nie zničiť." S uvedeným názorom sa súd v celom rozsahu stotožňuje.

44. B) Žalobkyňa neplatnosť celej zmluvy o revolvingovom úvere odôvodňuje ďalej skutočnosťou, že
napriek tomu, že schválená výška úveru bola 1.500 Eur na účet jej žalovaný zaslal len sumu 1.284,25

Eur a teda nie je zrejmé, z čoho bola počítaná výška RPMN. Predmetná zmluva je z dôvodu rozporu
medzi dohodnutou a poskytnutou sumou úveru neplatná pre neurčitosť.

45. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje v bode 8. Dohodu o poskytnutí služby, v ktorej sa okrem
iného uvádza, že predmetom tejto dohody je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť

a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi
veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej
v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej
v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 111,08 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že rozdiel

medzi schválenou výškou úveru a skutočne zaslanými peniazmi na účet žalobkyne predstavuje suma
215,75 Eur, ktorá korešponduje so sumou účtovanou za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splatnosti splátok. Uvedené potvrdila aj žalobkyňa vo svojej výpovedi, v ktorej uviedla, že po
tom čo jej na účet prišlo len 1 284,25 €, volala svedkovi X., ktorý jej povedal, že je to poplatok za službu
odkladu splátok a tento poplatok predstavuje výšku 215,75 €. Uvedená odplata za poskytnutie odkladu

splatnosti splátok úveru je (v zmysle bodu 8.4) splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby.
Veriteľ a dlžník sa v zmysle tohto bodu dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky
dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na
zaplatenieodplatyzaposkytnutieslužbyatokudňuposkytnutiaúverudlžníkovi.Jepretozrejmé,žeúverbol dohodnutý vo výške 1.500 € (z ktorej bola aj počítaná RPMN). Z uvedenej sumy vykonal žalovaný
odpočet (započítanie vzájomných pohľadávok) na základe ustanovenia bodu 8 zmluvy o revolvingovom
úvere, pričom výška odpočtu vyplýva z bodu 8.1 a splatnosť z bodu 8.4. Preto podľa názoru súdu

odpočítanie odplaty za poskytnutie služby taktiež nespôsobuje z dôvodu neurčitosti neplatnosť zmluvy
o revolvingovom úvere ako celku.

46. C) Žalobkyňa ďalej uviedla, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatná z dôvodu, že tým, že
žalovaný vyplnil odlišne bod 6. zmluvy došlo k odmietnutiu pôvodného návrhu žalobkyne a k vzniku

nového návrhu. Žalobkyňa však nový návrh neprijala, čím nedošlo k písomnému uzatvoreniu predmetnej
zmluvy. Vzhľadom k tomu, že ZoSÚ vyžadoval obligatórne písomnú formu, je zmluva o revolvingovom
úvere absolútne neplatná pre formálnu náležitosť - nedostatok zákonom predpísanej formy.

47. V tejto súvislosti poukazuje súd na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne (napr. sp. zn.
5Co/841/2014, príp. sp. zn. 5Co/757/2014), ktoré je možné aplikovať na predmetnú argumentáciu

žalobkyne a z ktorých vyplýva, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu riadnej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa dala navrhovateľovi písomný návrh na uzatvorenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere na predtlačenom formulári žalovaného nazvanom Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úvere/Zmluva o revolvingovom úvere - bod 5.. V tejto žiadosti uviedla požadovanú
čiastku úveru, počet a termín splatnosti splátok úveru, ich výšku, celkovú čiastku, ktorú musí zaplatiť,

ročnú úrokovú sadzbu úveru, predpokladanú RPMN úveru i priemernú RPMN. Súčasťou návrhu boli
aj predtlačené zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere. Pri podpise zmluvy žalovaný do
predtlačeného formulára Žiadosti o poskytnutie revolvingového úvere/Zmluvy o revolvingovom úvere
v bode 6. uviedol údaje o schválenom úvere /výška schváleného úveru, počet splátok úveru a termín
splatnostisplátokúveru,ichvýšku,celkovúčiastku,ktorúmusíodporkyňazaplatiť,ročnúúrokovúsadzbu

úveru, RPMN úveru i priemernú RPMN. Účastníci sa tak dojednali na podstatných náležitostiach zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, čím medzi nimi došlo v zmysle § 497 Obchodného zákonníka v spojení s § 2
písm. a) a b) a § 9 ods. 1 ZoSÚ k uzatvoreniu písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi má len charakter informácie veriteľa o schválenom spotrebiteľskom
úvere adresovanej dlžníkovi a nie je súčasťou návrhu alebo akceptácie návrhu zo strany navrhovateľa,

teda nie je súčasťou zmluvy o úvere.

48. V zmluve o revolvingovom úvere je medzi bodom 5 a 6 rozdiel v uvedení výšky RPMN (v bode 5. sa
uvádza „predpokladaná RMPN za úver 70,01 %, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu
63,32%,pričomvbode6.sauvádza„RPMNzaúver67,09%,predpokladanáRPMNúverupoposkytnutí

revolvingu60,49%“).HodnotaRPMNúveruvšakniejenáležitosťouzmluvy,naktorejbysamaliúčastníci
zmluvy konsenzuálne dohodnúť. Takáto hodnota zohľadňuje parametre poskytovaného úveru a je daná
výpočtom matematického vzorca a nie dohodou účastníkov zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak sa teda
účastníci zmluvy o spotrebiteľskom úvere zjednali na výške úveru, termíne jeho splatnosti, výške, počte
a splatnosti splátok úveru, úrokoch z úveru a ostatných nákladoch úveru, vykoná sa výpočet RPMN

úveru podľa zákonom stanoveného matematického vzorca a zistená hodnota sa uvedie veriteľom do
akceptácie návrhu dlžníka na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to bez ohľadu na to, či
samotný dlžník nejakú hodnotu RPMN úveru vo svojom návrhu uviedol alebo nie. Preto ani z tohto
dôvodu súd zmluvu o revolvingovom úvere neurčil za neplatnú.

49. Napriek tomu, že súd neurčil neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere ako celku, podrobil
predmetnú zmluvu v rámci ochrany spotrebiteľa súdnemu prieskumu jej jednotlivých ustanovení. V tejto
súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27.02.2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod 41,
v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez
návrhupredstavujevhodnýprostriedoknadosiahnutievýsledkustanovenéhovčlánku6smernice93/13/

EHS, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať
odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“ V zmysle článku 6 ods. 1 Smernice Rady
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa preto súd zaoberal otázkou, či

zmluvné podmienky inkorporované do štandardnej spotrebiteľskej zmluvy nepredstavujú neprimerané
zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa. Súd pritom dospel k záveru že zmluva je v bode 6.
časti upravujúcej výšku ročnej úrokovej sadzby úveru vo výške 70,01% absolútne neplatná pre rozpor
s dobrými mravmi tak ako aj v bode 8. časti upravujúcej dohodu o poskytnutí služby.50. Výška ročnej úrokovej sadzby úveru v zmluve je 70,01%, pričom ako už bolo uvedené vyššie, z
verejne prístupnej internetovej stránky Národnej banky Slovenska na ktorej sa nachádza aj dokument -

Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody)
za rok 2013 súd zistil, že priemerná úroková miera pre domácnosti (spotrebiteľské a ostatné úvery) so
splatnosťou od 1 rok do 5 rokov v júli 2013 činila 12,99 %. Z tohto je zrejmé, že úrok 70,01 % ročne,
dohodnutý medzi účastníkmi zmluvy v danom prípade bol viac ako päť násobne vyšší. Dohoda o výške
úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je

právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov
poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo
1/2009 zo dňa 31.07.2009).

51. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v

súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

52. Vo veciach tzv. nebankových subjektov sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú
akceptovaťvyššieúroky.Rozhodnenievšakviacako100%oprotipriemerubánkamusiasazohľadniťaj
osobitosti prípadu, avšak v konkrétnom prípade, dohodnutý úrok, ktorý viac ako päťnásobne prekračuje

úrokovú mieru dohodnutú pri úveroch, ktoré poskytovali banky, nie je akceptovateľný. Ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti (§53 ods. 6

Občianskeho zákonníka). Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného že sa jedná o odplatu na finančnom
trhu a nie na bankovom trhu. Ustanovenie § 53 ods. 6 OZ nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle
požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje
od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto
možnosti rozhodne nebolo vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí

vychádzať z údajov finančných inštitútov poskytujúce spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiace
sa zásadou dobrých mravov upravenou v ust. § 3 ods. 1 OZ.

53. Znenie § 3 ods. 1 OZ patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k právnym
normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú

súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej
normy so širokého dopredu neobmedzeného okruhu okolnosti. Pri posudzovaní, či konanie účastníka
občianskoprávneho vzťahu je v súlade, či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovnej neurčuje z akých
hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie § 3 ods. 1 OZ
alebo ust. § 39 OZ je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky

rozhodujúce okolnosti.

54.Pridojednávaníúrokovkonávsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,ktorýpožadujeprimeranýúrok
bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi
nie je preto také konanie veriteľa, ktoré pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na

to, v akej situácii sa nachádza dlžník s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných
prostriedkov a ktorý svojvoľne peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov
svojich inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou

a preto odporujúcou dobrými mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
podobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými
bankami pri poskytnutí úverov alebo pôžičiek. Preto vzhľadom na dohodnutú úrokovú sadzbu sa jedná
o neplatné zmluvné dojednanie pre rozpor s dobrými mravmi v súlade s § 39 OZ.

55. Pre dôvod rozporu s dobrými mravmi mal súd za to, že zmluva je neplatná aj v bode 8. časti
dohody o poskytovaní služieb. Túto zmluvnú podmienku nemožno považovať za individuálne dojednanú
nakoľko bola súčasťou vopred pripraveného formulára. K takto koncipovanej zmluve pristupuje dlžník v
prvom rade s tým, že má záujem získať úver, musí akceptovať vopred pripravené zmluvné podmienkya obvykle nemá dosť času dôkladne si zmluvu prečítať a dostatok odborných znalostí k tomu, aby
odborné a cielene náročne formulované body zmluvy mohol vôbec z pohľadu ich obsahu a dosahu na
jeho osobu posúdiť. Takto môže dôjsť k tomu, že sa zaviaže zaplatiť za službu, ktorú nedostal a ktorú

vôbec dostať nemusí, čo spôsobuje v tejto časti jeho zjavne nevýhodné postavenie. Takéto zmluvné
podmienky sú neprimerané, v neprospech spotrebiteľa, a teda neplatné. Navyše žalovaný už zaplatenú
službu podmieňuje splnením ďalších podmienok (dlhodobá pracovná neschopnosť, atď.).

56. Podmienkou platnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ je to, aby sa právny úkon urobil

slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. V opačnom prípade je právny úkon neplatný. Právny úkon
je v ust. § 34 OZ definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Základným predpokladom
vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez vôle preto niet ani právneho úkonu. Z predloženej
zmluvy je potom možné ustáliť, že účastníci konania uzatvorili individuálne špecifikovanú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni revolvingový úver. Touto zmluvou

však v ďalšom žalovaný vopred vnútil žalobkyni aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo
sfére jeho záujmu a to získanie úveru. Ako vyplýva z predtlače zmluvy, žalobca sa súčasne podpísal aj
pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho úkonu a to dohody o poskytnutí
služby a následne pod časť týkajúcu sa samotnej zmluvy. Úprimnosť tohto úmyslu zo strany žalovaného
by mohla doložiť samostatná zmluva a nie jedna zmluvná podmienka, ktorú musí budúci dlžník osobitne

podpísať. Teda, ak chcel žalobca získať úver nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač
listiny obsahujúce v sebe tiež náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa dá usudzovať na
nedostatok vôle konajúcej osoby spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalovaným ako bolo
primárne vo sfére jeho záujmu. V čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere žalobcu inú vôľu, než
tú ako poskytnutie revolvingového úveru nemal. Nedostatok vôle žalobcu uzatvoriť dohodu o poskytnutí

služby spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ. Okrem toho konanie
žalovaného pri uzatváraní dohody o poskytnutí služby má navyše znaky nekalosti, čo nie je v súlade so
zásadou dobrých mravov uplatňovanou v spoločnosti.

57. Na kategóriu dobrých mravov treba klásť osobitný dôraz pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré

mravy Občiansky zákonník nedefinuje, je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti,
v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je
to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných.

Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrými mravom. Zmluva
vypracovaná žalovaným predložená žalobcovi na podpis vzbudzuje zdanie ako keby jej obsahom bol
jeden právny úkon. Je to evidentné hneď z jej označenia. Až v strede predtlačeného formulára zmluvy
je pod bodom 8. spomenutá ďalšia zmluva a to dohoda o poskytnutí služby. V prípade dvoch alebo
viacerých právnych úkonov obsiahnutý v jednej listine by preto malo byť bežnou praxou a zvyklosťou,

či už bankových alebo nebankových subjektov túto pluralitu týchto právnych úkonov zvýrazniť. Takéto
konania žalovaného v bežnej praxi je konaním priečiacim sa dobrým mravom, preto je dôvodom
neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 39 OZ.

58. Žalobkyňa sa ďalším výrokom domáhala, aby súd určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy o

revolvingovom úvere je bezúročný a bez poplatkov a to z dôvodu absencie povinných náležitostí podľa
§ 9 ods. 2 ZoSÚ.

59. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f/ cit. zák., a to údaj o konečnej splatnosti úveru. V zmluve je

uvedený len počet a výška splátok, pričom neobsahuje určenie dátumu prvej splátky ani dátumu
konečnej splatnosti úveru. Zákonodarca požiadavku na uvádzanie konečnej splatnosti úveru zaviedol
už novelou predchádzajúceho z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch - zákonom č. 568/2007
Z. z., pričom podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu bolo cieľom novely zákona najmä zvyšovanie
informovanosti spotrebiteľov. Zákonodarca v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úverochzaviedolobligatórnenáležitostizmluvyospotrebiteľskomúvere,ktorýchnedostatokvniektorých
prípadoch má za tak závažný nedostatok zmluvy, že takto postihnutú zmluvu sankcionuje následkom
bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru. Takto závažným údajom je v zmysle § 11 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch okrem iného i údaj o konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/).60. Súd neprihliadol na skutočnosť, že dátum prvej splátky a dátum poslednej splátky úveru je uvedený
v Oznámení veriteľa zo dňa 4.7.2013, nakoľko ako už bolo konštatované vyššie predmetné oznámenie

má len charakter informácie veriteľa o schválenom spotrebiteľskom úvere adresovanej dlžníkovi a nie
je súčasťou návrhu alebo akceptácie návrhu zo strany navrhovateľa, teda nie je súčasťou zmluvy o
úvere. Napriek tomu, že súd už určil neplatnosť ročnej úrokovej sadzby pre rozpor s dobrými mravmi
(a teda žalovaný nemôže od žalobkyne žiadať úrok ako odplatu), zaoberal sa aj absenciou povinných
náležitostí uvádzaných v § 9 ods. 2 ZoSÚ, nakoľko následok tejto absencie je rozsiahlejší, keďže v

dôsledku porušenia je úver nielen bezúročný ale aj bez poplatkov.

61. Tretím výrokom sa žalobkyňa domáhala určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8400056380 zo
dňa 2.7.2013 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná.

62. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú

uzatváraveriteľsdlžníkom.Pretakútodohoduplatiavšeobecnéustanoveniaoprávnychúkonoch(§34a
nasl.OZ).Dohodamusíobsahovaťoznačeniepohľadávky,ouspokojeniektorejideavýškudohodnutých
zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala.

63. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť

zabezpečená („spoločnosť bude mať - má voči dlžníčke pohľadávku, ktorá vznikne“), opisuje len možné
spôsobyjejvzniku.Vymedzeniezabezpečovanejpohľadávky(všetkyrevolvingy,príslušenstvo,prípadné
zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne
ďalšie pohľadávky žalovaného voči žalobkyni, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných
dodatkov) je neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ.

64. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne
a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa
prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v občianskoprávnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ

vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať
aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy
v prospech veriteľa.

65. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne

dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech
spotrebiteľa, teda žalobkyne. Pri uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého
druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Suma 1.500 Eur v bode I. Dohody o
zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o

poskytnutie revolvingového úveru zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400056380 čiastku vo výške 1.500
Eur).

66. Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie v dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok
(rozsahu v akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy).

Podľa dohody, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške,
bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu.
Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody. Uvedené
ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť
bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky.

67. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti
dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že
žalobkyňa ako spotrebiteľka mala možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru,
vzhľadom na jej výpoveď, ktorá nebola zo strany žalovaného spochybnená. Žalovaný nepreukázal ani

skutočnosť, že žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Výpoveď svedka v
tejto časti nepovažuje súd za dôveryhodnú, nakoľko na jednej strane si svedok na okolnosti uzatvorenia
zmluvy so žalobkyňou vôbec nepamätal („klientov som mal dosť, nepamätám si, my sme dostávali
kontakty SMS z firmy, ...neviem, ktorý z týchto prípadov to bol....k tejto veci si viac nepamätám“),no na druhej strane si s určitosťou pamätal, že žalobkyňu o následkoch poučoval. Osobitne uvedený
postup je dôležitý v prípade spotrebiteľských zmlúv. Podľa Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v
Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné

podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom
môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom
zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Mostaza
ClaroC-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok
vhodnýnadosiahnutievýsledkustanovenéhovčl.6Smernice93/13/EHS,tedanazabránenietomu,aby

jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v
čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s judikatúrou komunitárneho práva. Súdny
dvor v Luxemburgu opakovane zdôrazňuje, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby
(keďže zmluvné podmienky predkladá dodávateľ služby bez možnosti korekcie spotrebiteľa) môže byť
kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy.

68. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje
nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach
zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej

kontroly a na túto skutočnosť súd musí brať zreteľ.

69. S poukazom na uvedené, žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Na základe dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ uplatnil svoje právo a požiadal
zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy. Bez určenia neplatnosti dohody by právne

postavenie žalobkyne ako dlžníčky bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené právo žalobkyne na
disponovanie so svojou mzdou.

70. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

71. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

72. Žalobkyňa žiadala určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere v celom rozsahu, čomu súd
nevyhovel. Napriek tomu však určil neplatnosť niektorých ustanovení danej zmluvy. Žalobkyňa ďalej
žiadala, aby súd určil, že úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov,

čomu súd vyhovel. Súd taktiež vyhovel výroku, ktorým žalobkyňa žiadala určenie neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy. Súd nevidel dôvod na pomerné rozdelenie nároku na náhradu trov konania, nakoľko
žalobkyňa bola v zmysle uvedeného neúspešná len v pomerne nepatrnej časti. Na základe uvedeného
rozhodol súd tak že jej nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100% trov konania. Vzhľadom
k tomu, že si žalobkyňa náhradu trov konania neuplatnila, nebude súd po právoplatnosti predmetného

výroku postupovať v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. a o výške trov konania už rozhodovať nebude.

73. Podľa § 335 ods. 3 C.s.p., súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil
konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc
stav konania vo veci samej.

74. Vzhľadom na stav konania vo veci samej, kedy mala žalobkyňa neúspech len v pomerne nepatrnej
časti (súd zamietol žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere v celom rozsahu, napriek
tomu určil za neplatné niektoré jej ustanovenia, pričom vo zvyšných nárokoch žalobkyni vyhovel),
rozhodol súd o ponechaní neodkladného opatrenia v platnosti a to do právoplatného skončenia veci

vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 24C/74/2016.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Trenčín písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha(odvolacínávrh).Odvolaniemusíbyťpodpísané.Rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.