Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212202497
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7212202497.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: L. poisťovňa F., pobočka V., S. námestie č.1,
XXX XX V., IČO: XXXXXXXX, proti povinnému: E. spol. s r.o., Y. XX, XXX XX V., IČO: XX XXX XXX,
o vymoženie 109,65 eur s prísl., vedenej pred súdnym exekútorom R.. E. P., Exekútorský úrad, S. č.5,
XXX XX V., pod sp.zn. Ex XXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice
II zo dňa 17.10.2014, č.k. 38Er/304/2012-8, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,87 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávneného a poverenia k vykonaniu exekúcie

vydaného dňa 9.1.2012 bol exekúciou poverený súdny exekútor R.. E. P., S. č.5, V.. Dňa 10.10.2014
bol súdu prvého stupňa doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si súdny exekútor uplatnil náhradu trov
exekúcie vo výške 44,87 eur. Súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu
zastavil. O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodol podľa § 196, § 200 ods.1, 2 Exekučného

poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví súd rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy
exekúcie a podľa § 203 ods.2 Exekučného poriadku ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, znáša ich oprávnený. O výške trov exekúcie rozhodol podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a uložil oprávnenému, aby nahradil súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie v sume 44,87 eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1, § 22 ods.1, 2 citovanej
vyhlášky a 20 % DPH.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uznesenie súdu
prvého stupňa považoval za nesprávne z dôvodu, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový
stav veci. Podľa názoru odvolateľa súdny exekútor dospel k názoru nemajetnosti povinného len na
základe písomného preverovania a nevykonal osobné zisťovanie majetku povinného, nakoľko by musel
v sídle firmy zastihnúť zamestnancov a mohol preveriť obchodné aktivity povinného. Povinný je u

odvolateľa evidovaný ako zamestnávateľ naďalej. Počas exekučného konania má a mal majetok, o čom
svedčí skutočnosť že predkladá mesačné výkazy za zamestnancov. Taktiež podáva daňové priznania
a preto odvolateľ považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne. Navrhol odvolaciemu súdu
aby zamietol návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a nepriznal mu náhradu trov exekúcie.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a odvolaciemu súdu

bolo predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil,že odvolaniu vo výroku o zastavení exekúcie nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1,
3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie
smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

Súd prvého stupňa exekúciu zastavil na základe podania súdneho exekútora zo dňa 10.10.2014, ktorý
uviedol, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si súdny exekútor uplatnil
náhradu trov exekúcie vo výške 44,87 eur.

Z obsahu spisu nemal odvolací súd za preukázané z čoho vychádzal súd prvého stupňa, keď dospel k
záveru o nemajetnosti povinného. Oprávnený v odvolaní uviedol, že neboli preverené obchodné aktivity

povinného. Povinný je u oprávneného evidovaný ako zamestnávateľ naďalej a počas exekučného
konania má a mal majetok, o čom svedčí skutočnosť, že predkladá mesačné výkazy za zamestnancov
oprávnenému a taktiež podáva daňové priznania.

Bude preto úlohou súdu prvého stupňa zistiť po pripojení exekútorského spisu, aké úkony vykonal

exekútor ohľadne zisťovania majetku povinného, tieto uviesť do rozhodnutia, preveriť či povinný
zamestnáva zamestnancov, ak ich zamestnáva, akú prácu vykonávajú a či vykonávaná práca má za
následok aj obchodnú činnosť, za ktorú povinný dostáva finančné prostriedky.

Až po zistení, aké úkony vykonal exekútor ohľadne majetku povinného, ako aj po preverení skutočnosti

ohľadom zamestnávania zamestnancov povinného, ak súd prvého stupňa dospeje k záveru, že tieto sú
postačujúce, rozhodne o návrhu exekútora na zastavenie exekúcie.

V nadväzností na rozhodnutie o návrhu exekútora na zastavenie exekúcie rozhodne súd prvého stupňa
opätovne aj o trovách exekúcie.

Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené, preto podľa § 221 ods. 1 písm.f/, h/ O.s.p. zrušil uznesenie
súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.