Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/186/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412210384
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6412210384.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy

Kmeťovej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v právnej
veci žalobcu O. S. L. a.s., so sídlom K. XXX/XXX, XX XXX J. X, IČO: XXXXXXXX, právne zast. Mgr.
Romanom Ambrožom, usadeným euroadvokátom so sídlom Mikluášska 29, 811 01 Bratislava proti
žalovanému E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. G. XXX/XX, XXX XX B. X. P., zast. opatrovníkom H.
B. X. P., v konaní o zaplatenie 117.112,19,- Kč s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Žiar nad Hronom
č. k. 9Cb/24/2013-95 zo dňa 2. mája 2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Cb/24/2013-95 zo dňa 2. mája 2013 v napadnutej
časti výroku, ktorým súd prvého stupňa žalobu voči žalobcovi čo do zvyšku zamietol z r u š u j e a vec
v r a c i a Okresnému súdu Žiar nad Hronom na ďalšie konanie.

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
9Cb/24/2013-95 zo dňa 2. mája 2013 nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zaviazal okresný súd žalovaného zaplatiť navrhovateľovi 102.138,38,- Kč spolu
s 7,75% úrokom z omeškania zo sumy 75.712,43,- Kč od 16.03.2010 do zaplatenia, konanie v časti

14.973,81,- Kč zastavil a vo zvyšku návrh žalobcu zamietol. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi
náhradu trov konania vo výške 694,67 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu.

Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 117.112,19,- Kč z titulu neuhradenej
istiny v zmysle uzavretej zmluvy o úvere medzi žalobcom ako poskytovateľom - veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom, vyčíslenými zmluvnými úrokmi, úrokmi z omeškania a tiež poplatkov, súvisiacich s
uzavretím úverovej zmluvy.

Žalovaný sa k žalobnému návrhu nevyjadril a z dôvodu, že pobyt žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť,
ustanovil mu pre konanie opatrovníka uznesením zo dňa 28.03.2012 podľa miesta trvalého pobytu H.
B. X. P..

Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ preukázal, že z poskytnutého úveru
vo výške 150.000,- Kč ku dňu podania návrhu na začatie súdneho konania neuhradil odporca istinu

v rozsahu 74.814,43 Eur, navrhovateľ vyčíslil dojednaný úrok z omeškania z nesplatenej istiny v
rozsahu 13,40% tak, ako to bolo zmluvnými stranami dojednané ku dňu podanie návrhu na začatie
konania na sumu 26.424,95 Eur a súčasne v zmysle všeobecných obchodných podmienok pre
poskytovanie spotrebiteľského úveru u navrhovateľa v čase založenia zmluvného vzťahu deklaroval ivýšku dojednaných poplatkov v súvislosti s vedením účtu vo výške 899,- Kč. Navrhovateľ preukázal
súdu, že splatnosť úveru nastala ku dňu 15.03.2010. Súd prvého stupňa vzhľadom na vyššie uvedené
zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny titulom z nesplatenej časti úveru v rozsahu 74.814,40

Eur a vyčísleného zmluvného úroku z omeškania vo výške 13,40% ročne z vyčerpaného a nesplateného
úveru ku dňu jeho splatnosti. V časti, pokiaľ navrhovateľ požadoval priznanie takéhoto úroku i po
dobu splatnosti, súd jeho návrh ako nedôvodný zamietol. Naopak dňom splatnosti úveru, t. j. dňom
15.02.2010 sa odporca dostal so svojím plnením do omeškania a navrhovateľ počnúc týmto dňom, t.
j. 15.03.2010 uplatňoval nárok na príslušný úrok z omeškania, ktorý vyčíslil vo výške 7,75% z dlžnej

sumy 5.712,43,- Kč (zvyšok nesplatenej istiny úveru) a to až do zaplatenia. Keďže splatnosť úveru
nastala dňom 15.03.2010, súd zaviazal odporcu k zaplateniu príslušného úroku z omeškania odo dňa
nasledujúceho po splatnosti, t. j. počnúc dňom 16.03.2010 do budúcna, a nie tak ako to požadoval
navrhovateľ počnúc dňom 15.03.2010, a v tejto časti návrh navrhovateľa tiež ako nedôvodný zamietol.
Prvostupňový súd zistený skutkový stav posúdil podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách a podľa zák. č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol účinný

v čase uzatvárania zmluvného vzťahu medzi účastníkmi tohto konania. Výšku úrokov z omeškania
posudzoval podľa § 517 Občianskeho zákonníka.

O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľovi,
ako účastníkovi v konaní úspešnému v prevažnej časti uplatňovaného nároku, priznal právo na náhradu

trov v plnej výške.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a
navrhol, aby odvolací súd v súlade s § 221 ods. 1 O. s. p. zrušil rozhodnutie okresného súdu a vec
vrátil na ďalšie konanie. Odvolateľ má za to, že okresný súd dospel na základe predložených dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho zamietol nárok odvolateľa na zaplatenie zmluvných
úrokov vo výške 13,40% ročne zo sumy 74.814,43,- Kč za obdobie od 10.07.2012 do zaplatenia. V tejto
súvislosti upozornil na znenie § 502 ods. 1 Obch. zákonníka, v zmysle ktorého od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej
prípustnej výške.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia
§ 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods.2 O. s. p. a dospel k

záveru, že odvolanie je podané dôvodne.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 05.12.2006 Zmluvu o
O. spotrebiteľskom úvere č. I. v zmysle ust. § 497 a nasl. Obch. zákonníka. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie úveru žalovanému do výšky úverového limitu 150.000,- Kč. Na základe žiadosti žalovaný

vyčerpal poskytnutý úver dňa 05.12.2006 bankovým prevodom čiastky 150.000,- Kč na bežný účet,
vedený na meno žalovaného. Za poskytnutie úveru žalobca účtoval žalovanému poplatok 1.550,- Kč.
V zmysle bodu V. Zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať úroky a istinu úveru v 60 mesačných anuitných
splátkach vo výške 3.451,- Kč vždy k pätnástemu dňu v mesiaci. Posledná splátka mala byť splatná
dňa 15.12.2011. Podľa bodu IV. Zmluvy vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť bude úročená

pevnou úrokovou sadzbou vo výške 13,40% ročne. Podľa bodu VI. Zmluvy bol dohodnutý úrok z
omeškania so sadzbou 15% ročne z čiastok, ktoré je dlžník povinný zaplatiť z peňažných záväzkov,
vyplývajúcich zo zmluvy a ktoré neboli zaplatené v dohodnutých termínoch ich splatnosti. Splátky istiny
po termíne splatnosti budú ďalej úročené úrokovou sadzbou uvedenou v bode IV. Zmluvy a k nej naviac
sadzbou úroku z omeškania. Oznámením zo dňa 15.03.2010 oznámil žalobca ako banka žalovanému

ako dlžníkovi, že O. prehlásila celú svoju pohľadávku z úveru dňom 15.03.2010 za splatnú, keďže bol
dlžník niekoľko krát márne písomne vyzývaný, aby bez meškania zaplatil dlžnú čiastku, vyplývajúcu zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súčasne s oznámením o zosplatnení úveru vyzval veriteľ dlžníka aby
zaplatil ostávajúcu dlžnú sumu 79.130,52,- Kč vrátane príslušenstva a poplatkov podľa sadzobníka O.,
a.s. a to do dňa 26.03.2010.

Podľa § 497 Obch. zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obch. zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebo na základe zákona.

Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy sa
zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie než je základná úroková sadzba Národnej
banky Slovenska, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka v ktorom došlo

k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň
kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy sa
Obchodným zákonníkom spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o

úvere.

Odvolací súd sa zoberal námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a skúmal, či postupom
prvostupňového súdu došlo k porušeniu § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p., či súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež či v zmysle § 205 ods. 2 písm.

f) O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd má za to, že žalobca odôvodnene v odvolaní upozorňuje, že okresný súd dospel
na základe predložených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ako odvolací súd zistil z
odôvodnenia napadnutého prvostupňového rozhodnutia, okresný súd nesprávne posudzoval dohodnutý

zmluvný úrok z úveru vo výške 13,40% ročne ako úrok z omeškania. Je pritom nevyhnutné rozlišovať
medzi pojmom úrok z nesplateného úveru a pojmom úrok z omeškania z peňažných záväzkov, ktoré
neboli dlžníkom uhradené ku dňu splatnosti. Úrok z nesplateného úveru je chápaný ako cena peňazí.
Pre veriteľa predstavuje kompenzáciu za to, že sa vzdal narábania so svojimi finančnými prostriedkami,
ktoré na určitý dohodnutý čas poskytol dlžníkovi. Oproti tomu úrok z omeškania je sankcia, ktorú má

veriteľ právo požadovať v prípade, ak dlžník nesplní riadne a včas svoj peňažný záväzok. Uplatnenie
právanaúrokyzúverusanevylučujesuplatnenímprávanaúrokyzomeškania.Tietodvanárokysvedčia
veriteľovi súbežne až do momentu, kým je úver dlžníkom riadne zaplatený.

V zmysle zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným si strany dojednali zmluvný úrok z

vyčerpaného a nesplateného úveru vo výške pevnej úrokovej sadzby 13,40% ročne. Zároveň si v bode
VI. dohodli úrok z omeškania pre prípad, že dlžník nedodrží termíny a výšku splátok, alebo nesplatí
ostatné peňažné záväzky vyplývajúce zo zmluvy a to vo výške 15% ročne. V žalobnom návrhu si žalobca
voči žalovanému uplatňoval v zmysle uzavretej zmluvy úrok z poskytnutého úveru vo výške 13,40%
ročne a popri tom uplatňoval úrok z omeškania vo výške 7,75% ročne. Keďže ku 16.03.2010 bola

základná úroková sadzba ECB vo výške 1%, v zmysle Obchodného zákonníka by mal veriteľ právo
požadovať úrok z omeškania z nesplateného úveru 11% ročne. Pokiaľ žalobca požadoval v žalobnom
návrhu priznanie úroku z omeškania vo výške 7,75% ročne mal na to právo a prvostupňový súd mu
ho správne v takomto rozsahu priznal. Keďže však okresný súd nesprávne chápal úrok z nesplateného
úveru ako úrok z omeškania, nesprávne posúdil nárok žalobcu na zaplatenie úroku z úveru vo výške

13,40 % od 10.07.2012 do zaplatenia. Odôvodnenie okresného súdu, že priznanie úroku 13,40% ročne
i po dobe splatnosti je nedôvodné, je vnútorne rozporné so skutočnosťou, že v istine, ktorú žalobcovi
prvostupňový súd priznal vo výške 102.138,38 Kč je popri hodnote nesplateného úveru 75.713,43
Kč a dojednaných poplatkov 899 Kč zahrnuté aj číselné vyjadrenie zmluvného úroku z nesplateného
úveru vo výške 13,40% ročne od 14.01.2010 do 09.07.2012 vo výške 26.424,95 Kč. Do 09.07.2012 tak

okresný súd žalobcovi sporný úrok z nesplateného úveru 13,40% ročne priznal aj po dobe splatnosti
úveru (15.03.2010). Neodôvodnil však, prečo ho už od nasledujúceho dňa (od 10.07.2012) žalobcovi
nepriznáva, i keď má na neho podľa zmluvy o úvere v zmysle Obchodného zákonníka nárok.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia zároveň zistil, že prvostupňový súd v odôvodnení
konštatuje, že bolo preukázané, že navrhovateľ neuhradil istinu v rozsahu 74.814,43 Eur a dojednaný
úrok z omeškania z nesplatenej istiny z 13,40% tak, ako to bolo zmluvnými stranami dojednané ku dňu

návrhu na začatie konania na sumu 26.424,95 Eur. Je predpoklad, že prvostupňový súd v odôvodnení
omylom zamenil menu v ktorej bol úver poskytnutý (Koruny české) za menu Euro, takéto odôvodnenie
je však zmätočné.

Pri skúmaní, či súd prvého stupňa vec správne právne posúdil a či použil správne ustanovenie

právneho predpisu, odvolací súd zistil, že prvostupňový súd pri rozhodovaní nesprávne aplikoval
znenie § 52 a nasl. Obč. zákonníka, účinného v čase prijímania rozhodnutia súdu. V čase uzatvárania
zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania (05.12.2006) boli v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zákonníka za
spotrebiteľské zmluvy považované kúpna zmluva, zmluva o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
strane druhej spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy. Zmluva o úvere vtedy medzi zmluvné typy zaradené Občianskym
zákonníkom medzi spotrebiteľské zmluvy nepatrila. Neplatilo ešte ustanovenie Obč. zákonníka, ktoré
citoval v rozsudku prvostupňový súd a ktoré bolo zavedené novelou č. 568/2007 Z. z., podľa ktorého
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.Ikeďprvostupňovýsúdsprávneuviedol,ženazmluvuospotrebiteľskomúveresaaplikuje

zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzatvárania zmluvného vzťahu medzi
účastníkmi konania, opomenul pritom skutočnosť, že zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 3 Obch.
zákonníka vymedzená ako tzv. absolútny obchod a preto sa ňou spravujú právne vzťahy bez ohľadu na
povahuúčastníkovzáväzkovéhovzťahu.Priprávnomposúdenízistenéhoskutkovéhostavusúvisiaceho
s poskytnutím úveru, a to aj spotrebiteľského úveru, je preto nevyhnutné vychádzať z ustanovení zmluvy

o úvere (§ 497 a nasl. Obch. zákonníka). Zákon o spotrebiteľských úveroch totiž nepokrýva všetky
otázkyvznikuzmluvnéhovzťahu,právapovinnostístrán,ktorézozmluvnéhovzťahuvyplývajú.Riešenia
otázok, na akú dobu je dlžník povinný platiť úroky z poskytnutého úveru, vzťah úrokov z úveru a úrokov
z omeškania, ako aj výška úrokov z omeškania sú predmetom úpravy Obchodného zákonníka. Preto je
nevyhnutné, aby okresný súd pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu aplikoval aj Obchodný

zákonník v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvného vzťahu medzi účastníkmi úverovej zmluvy.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto prvostupňový súd v ďalšom konaní opätovne vykoná dokazovanie
vedúce k správnemu zisteniu skutkového stavu tak, aby v časti, v ktorej návrh zamietol, zistil v akej výške
a v akom časovom rozmedzí má žalobca nárok na úrok z nesplateného úveru a na takto zistený skutkový
stav bude popri Zákone o spotrebiteľských úveroch aplikovať aj Obchodný zákonník v súvislosti so

zmluvou o úvere.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. rozsudok súdu prvého
stupňa v odvolaním napadnutej časti zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil v tejto časti na ďalšie
konanie. Keďže odvolací súd je v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný,

tú časť výroku prvostupňového súdu, ktorá nebola napadnutá odvolaním, odvolací súd nepreskúmaval.

V zmysle § 224 ods. 3 O. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. O trovách
odvolacieho konania z tohto dôvodu odvolací súd nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.