Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2013

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9Cb/25/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412215909
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2013:6412215909.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľa

TELERVIS PLUS a.s. Bratislava Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpený JUDr. Alanom Strelákom,
advokátom AK Bratislava na Vŕšku 12, proti odporkyni A. S. nar. X.X.XXXX, bytom O. Č.. XXX, Z. K. Z.
XXX XX o návrhu navrhovateľa na zaplatenie 546,- € s príslušenstvom a zmluvnou pokutou takto

r o z h o d o l :

Súd konanie čiastočne z a s t a v u j e v časti uplatňovaného nároku navrhovateľa na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 31,85 € za každý začatý mesiac omeškania, počnúc mesiacom september
2010 až do zaplatenia.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 252,- € spolu s 9% úrokom z omeškania ročne
odo dňa 13.9.2010 až do zaplatenia v 20 € mesačných splátkach, splatných vždy do 15 - teho dňa
príslušného mesiaca, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného vyrovnania pod
následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania podaným na tunajší súd 23.11.2012 uplatnil navrhovateľ voči odporkyni
nárok na zaplatenie žalovanej istiny titulom nesplateného úveru, dojednanej zmluvnej pokuty a tiež
uplatňoval nárok na priznanie príslušenstva, úroku z omeškania nasledujúceho po splatnosti úveru odo
dňa 13.9.2010 až do zaplatenia.

Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania platobným rozkazom sp. zn. XXRob XXXX/XXXX
dňa X.X.XXXX, voči ktorému platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote označená odporkyňa

podala odpor, v dôsledku čoho súd platobný rozkaz zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.

Pojednávania určeného na deň 14.5.2013 sa navrhovateľ ako i právny zástupca navrhovateľa
nezúčastnili, napriek riadne doručenému predvolaniu, neúčasť ospravedlnil právny zástupca
navrhovateľa, vyjadril súhlas s vykonaním pojednávania v neprítomnosti navrhovateľa a súčasne súdu
oznámil, že navrhovateľ na podanom návrhu v časti uplatňovaného nároku na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 31,85 € za každý začatý mesiac omeškania počnúc mesiacom september 2010 až do

zaplatenia netrvá a v tejto časti návrh na začatie konania berie späť.Podľa § 96 ods. 1. OSP, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to zčasti, alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť zčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

Keďže navrhovateľ, ktorému prinálež dispozícia s návrhom na začatie konania takýto návrh v časti
uplatňovaného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzal späť, súd konanie v tejto časti zastavil.

V rámci pojednávania súd realizoval dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámil sa s listinnými

dôkazmi predloženými navrhovateľom a to zmluvou o úvere č. 420091384, predžalobnou výzvou na
dobrovolné plnenie na základe, čoho mal súd za preukázané, že dňa 2.12.2009 uzatvoril navrhovateľ
ako veriteľ s odporkyňou ako dlžníčkou zmluvu o úvere na základe, ktorej poskytol odporkyni úver
vo výške 600 € s tým, že úver je poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20% z istiny za celú dobu
splácania úveru a dlžník sa zaviazal súčasne uhradiť spolu s poskytnutým úverom veriteľovi i poplatok
za správu vo výške 414 € celkovo sumu 1.014 € v pravidelných mesačných splátkach vo výške 78 € po

dobu 13 mesiacov s určenou dobou splatnosti prvej splátky na 10 deň po uzatvorení zmluvy. Súčasne
pre porušenie zmluvných povinností medzi účastníkmi bola dojednaná zmluvná pokuta. Uplatňovaný
nárok na zaplatenie žalovanej istiny navrhovateľ špecifikoval tak, že odporkyňa poskytla ku dňu podania
návrhu na začatie konania z celkového plnenia suma 68 € s tým, že poslednú úhradu splátky realizovala
26.5.2010 vo výške 134 €. Práve z dôvodu neplnenia si svojich povinností zo strany dlžníčky riadne a

včas uhrádzať dojednané splátky podľa splátkového kalendára, navrhovateľ oznámil odporkyni stratu
výhody splátok a dlh sa stal splatným ku dňu 12.9.2010. Po spoplatnení záväzku odporkyňa neposkytla
žiadne ďalšie plnenie a preto navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie 546 € / 1.040 - 468 = 546 /.

Odporkyňa nespochybňovala existenciu záväzkového vzťahu medzi ňou a navrhovateľom, uvádzala,

že v minulosti jej bol poskytnutý úver vo výške 600 €, nevedela súdu kvalifikovaným spôsobom ozrejmiť
výšku dobrovolného plnenia, pokiaľ však sám navrhovateľ uvádzal, že ku dňu návrhu na začatie
konania, plnila v rozsahu 468 €, takéto tvrdenia nespochybňovala. Poukazovala však na svoje osobné
a majetkové pomery, tvrdila, že ako invalidná dôchodkyňa má príjem 129 € mesačne a nie je v jej
schopnostiach a možnostiach jednorázovo uhradiť dlh.

Z predložených listinných dôkazov je nutné konštatovať, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi
konania ,, zmluva o úvere č. 420091384 ´´ / čl. 6 / je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá je uzatváraná
ako tzv. typová zmluva v zmysle Zákona na ochranu spotrebiteľa, pričom identický výklad je i v rámci
komunitárnej úpravy ochrana spotrebiteľa ,, Smernica Rady č. 93/13-EHS zo dňa 5.4.1993.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú je nutná aplikácia hmotnoprávnych
ustanovení občianskeho zákonníka, napriek dojednaniu medzi navrhovateľom a veriteľom a odporkyňou
akodlžníčkou,žezmluvnéstranysadohodlinariadenízáväzkovéhovzťahuustanoveniamiObchodného
zákonníka. Súčasne je nutná aplikácia zákona na ochranu spotrebiteľa č. 250/2007 Zb. účinného od

1.7.2007. Podľa § 3 ods. 3. tohto zákona, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

V zmysle ustanovenia § 53 ods. 1. Občianskeho zákonníka /OZ/, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa / ďalej len neprijateľné podmienky /.

V zmysle Nariadenia vlády SR č. 238/2008 Zb. z 11.6.2008 účinného v čase uzavretej zmluvy o úvere
medzi účastníkmi konania, výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť sumu,
ktorá zodpovedá 2 - násobku primeranej hodnoty ročne percentuálnej miery nákladu pre príslušný typ

spotrebiteľského úveru platné ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa §
7a ods. 2. Zákona a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá 4 - násobku hodnoty váženého
priemeru priemerných hodnôt ročne percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky
typy spotrebiteľských úverov platné ku dňu podpisu zmluvy v spotrebiteľskom úvere. V prejednávanej
veci mal súd nepochybne za to, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí

finančných prostriedkov - zmluva o úvere, ktorá zmluva má charakter zmluvy typovej spotrebiteľskej.
Nárok na zaplatenie žalovanej istiny uplatňoval navrhovateľ jednak titulom dlhu na predmete úveru ako
i titulom dojednaných poplatkov za takto poskytnutý úver. V danom prípade sa súd zaoberal výškou
dojednaného poplatku za správu úveru v sume 414 € z celkového poskytnutého úveru v rozsahu 600€ / 69% z poskytnutého úveru / . Takéto dojednanie, súd považuje za neprijateľnú podmienku uvedenú
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je neplatná, na ktorú skutočnosť súd prihliadal ex offo. I s odkazom na
ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka t.j., že neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu, alebo sa obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom považoval súd uzavretú
zmluvu medzi účastníkmi v časti dojednaných poplatkov za zmluvu o úvere za absolútne neplatnú /
Rozhodnutie Najvyššieho súdu - SR 1CDo 1/2009 / aj keď zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľ poskytol
finančné prostriedky pre odporkyňu ako nebankový subjekt, ktorý znášal vyššie riziká, ako bankový
sektor a v čase poskytovania úveru úrokovej sadzby v bankovom sektore boli v rozsahu 13,84% až 15,04

p.a a preto súd akceptoval navýšenie úroku o 5% vo výške 20% z celkovo poskytnutých finančných
prostriedkov.

Na základe takto vykonaného dokazovania, súd s prihliadnutím na skutočnosť, že odporkyni bolo
poskytnutéplneniatitulomúveruvrozsahu600€asamauhradilasplátkypodľatvrdenínavrhovateľa468
€ považoval za primerané dojednané úroky z poskytnutého úveru v rozsahu 20% čo predstavovalo sumu

120 € spolu výška úveru predstavovala sumu 600+120= 720 €, z ktorej odporkyňa poskytla čiastočné
plnenie 468 € a preto súd odporkyňu zaviazal k zaplateniu sumy 252 €.

Vzhľadom na skutočnosť, že splatnosť úveru nastala dňom 12.9.2010, súd odporkyňu zaviazal tiež
k zaplateniu príslušného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti, ktorého výška je

daná nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb. v platnom znení a v čase omeškania predstavovala o 8%
- tuánych bodov vyššiu úrokovú sadzbu, ako bola úroková sadzba Európskej Centrálnej banky t.j. 9%.
Pri rozhodovaní v danej právnej veci súd vyhodnotil dojednané poplatky za správu úveru ako nekalé
podmienky i s odkazom na Smernicu Rady č. 93/13 EHS.

Súčasne s odkazom na ustanovenie § 160 ods. 1. OSP, súd uložil odporkyni poskytnúť peňažné plnenie
vykonanímsplátokvovýške20€mesačne,počnúcdňomprávoplatnostitohtorozhodnutiaaždoúplného
vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok, pričom prihliadol na osobné sociálne a majetkové
pomery odporkyne.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2. OSP, t.j. ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá
na náhradu trov právo. Navrhovateľ uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 546 €, bol úspešný v rozsahu
252 € a preto súd o náhrade trov konania rozhodol týmto spôsobom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Toto právo strácajú
tí účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie a to
výslovne do zápisnice súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti),
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.