Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 31, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/290/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115208298
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115208298.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
BeňovejaJUDr.IvetyMartinákovejvsporežalobcuU.,zastúpenéhoU.protižalovanémuQ.ozaplatenie
236,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.
apríla 2016, č.k. 14C/175/2015-48, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti II. vo výroku o splatnosti istiny s príslušenstvom v

lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie 61,74 eur
zastavil, vo výroku II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 174,68 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 8,5 % ročne: zo sumy 236,42 eur od 12.10.2013 do 21.04.2015, zo
sumy 221,21 eur od 22.04.2015 do 21.05.2015, zo sumy 206 eur od 22.05.2015 do
18.06.2015, zo sumy 190,79 eur od 19.06.2015 do 23.07.2015, zo sumy 174,68 eur od 24.07.2015 do
zaplatenia a náhradu trov konania 74 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
na účet advokátskej kancelárie F. F., s.r.o., so sídlom v I. a vo výroku III. v zostávajúcej časti návrh
zamietol. V odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obaja účastníci

dňa 06.02.2008 uzavreli jedinú individuálne špecifikovanú zmluvu o úvere na sumu 50.000,- Sk. Táto
zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. V rámci dojednania tohto záväzku žalobca vnútil žalovanému aj iný
úkon, ako ten, ktorý bol v čase uzatvárania tejto úverovej zmluvy predmetom jeho záujmu. Z daného
tlačiva vyplýva, že podpisom uvedenej zmluvy v spodnej časti sa konajúca osoba podpisuje aj pod
tú časť, z ktorej vyplýva, že podpisom zmluvy súhlasí s uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere, na
základe ktorej bude čerpať revolvingový úver prostredníctvom platobnej karty, ktorú si žalovaný sám

aktivuje. Teda podpisom zmluvy o úvere sa žalovaný podpísal aj pod tú časť záväzku, ktorý nebol
uzatváraný v deň jej podpisu a aj pod tú časť, ktorá sa týkala iného právneho vzťahu, bez možnosti
úpravy tohto textu. Z tohto formulára zmluvy vyplýva len tá skutočnosť, že žalovanému môže byť
v budúcnosti poskytnutý úver vo forme platobnej karty. Podpisom zmluvy zo dňa 06.02.2008 nedošlo
k vzniku dvoch paralelných záväzkov. Pokiaľ chcel žalobca uzavrieť so žalovaným dňa 10.05.2010 novú
zmluvu o úvere, bolo to potrebné urobiť spôsobom, ktorý vyžaduje ust. § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001

Z. z. Ak po uzavretí zmluvy o úvere dňa 06.02.2008 poskytol žalobca žalovanému sumu 2.627,49 eur
bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej bol tento vzťah špecifikovaný so všetkými náležitosťami, ktoré
vyžaduje ust. § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z., nebola dodržaná zákonom predpísaná
písomná forma úkonu, a preto je zmluva síce platná podľa § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z.,
lebo žalovaný úver začal čerpať a ale úver sa považuje v zmysle ust. § 4 ods. 3 citovaného zákona za
bezúročný a bez poplatkov. Bez písomnej zmluvy o poskytnutí úverovej karty neexistuje dohoda

strán ani o výške úroku z úveru, úroku z omeškania, či poplatkoch, podľa sadzobníka. Vzhľadom k
tomu, že zmluva o úverovej karte nemala náležitosti a je neplatná pre nedostatok písomnej formy, súddospel k záveru, že dlh z úverovej karty je nárokom z bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka. Ide o plnenie z neplatného právneho úkonu, kde účastník je povinný vrátiť to,
čo na jeho základe dostal, to znamená vyčerpaný úverový rámec. V konaní sa preukázalo, že žalovaný z

poskytnutého úverového rámca dlhuje len nevrátenú istinu v sume 174,68 eur (sumu 236,42 eur - 61,74
eur uhradené žalovaným po podaní žaloby), ktorú ho súd zaviazal vrátiť, spolu so zákonným
úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 236,42 eur od 12.10.2013 do 21.04.2015,
zo sumy 221,21 eur od 22.04.2015 do 21.05.2015, zo sumy 206 eur od 22.05.2015 do 18.06.2015, zo
sumy 190,79 eur od 19.06.2015 do 23.07.2015, zo sumy 174,68 eur od 24.07.2015 do zaplatenia (boli

zohľadnené ďalšie uhradené splátky). Súd v zostávajúcej prevyšujúcej časti návrh o zaplatenie
vyčísleného úroku vo výške 39,87 eur z čiastky 348,26 eur od 12.10.2013 do 22.07.2014,
úrok z omeškania vo výške 2,24 eur z čiastky 342,89 eur od 23.07.2014 do 19.08.2014, úrok z
omeškania vo výške 2,29 eur z čiastky 327,68 eur od 20.08.2014 do 18.9.2014, úrok z omeškania
vo výške 2,40 eur z čiastky 312,47 eur od 19.9.2014 do 21.10.2014, úrok z omeškania
vo výške 2,08 eur z čiastky 297,26 eur od 22.10.2014 do 20.11.2014, úrok z omeškania

vo výške 3,94 eur z čiastky 282,05 eur od 21.11.2014 do 19.01.2015, úrok z omeškania vo
výške 1,86 eur z čiastky 266,84 eur od 20.1.2015 do 18.02.2015, úrok z omeškania vo výške
1,64 eur z čiastky 251,63 eur od 19.02.2015 do 18.03.2015, úrok z omeškania vo výške 0,39
eur z čiastky 236,42 eur od 19.03.2015 do 25.3.2015, t. j. do dňa vyhotovenia tohto návrhu na
vydanie platobného rozkazu zamietol, lebo nebol správne vyčíslený a ku dňu 12.10.2013 dlh zo sumy

348,26 eur nevznikol. Výšku úrokov z omeškania súd priznal podľa čiastočne späťvzatého návrhu zo
sumy 236,42 eur od 12.10.2013, kedy sa dostal žalovaný do omeškania, s prihliadnutím na už
uhradené splátky z tejto čiastky, tak ako si navrhovateľ uplatnil a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 a § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. O
náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. (zodpovednosť za výsledok sporu) a §

146 ods. 2 veta prvá O.s.p. (zodpovednosť žalovaného za zastavenie konania úhradou ďalších splátok
po podaní žaloby) tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa úspechu účastníkov v konaní,
pričom žalobca mal úspech v rozsahu 95 % (bola mu priznaná suma s vyčísleným úrokom z omeškania
282,49 eur a požadoval 297,76 eur) odporca v rozsahu 5 %, pomer úspechu a neúspechu je 90 % (95
% - 5%). Z uplatnených trov za zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 16,50 eur a trov

právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci po 21,58 eur (úkon príprava a prevzatie
veci dňa 31.05.2014 a podanie žaloby na súd dňa 20.04.2015) + 1 x 8,04 eur paušál za úkon
v roku 2014, 1 x 8,39 eur za úkon v roku 2015 + 20 % DPH za 1 úkon v sume 6 eur (platca
DPH od 01.11.2014), spolu 82,09 eur súd priznal 90 % v sume 74 eur podľa ust. § 10
ods. 1, § 13a písm. a), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov.

2. Proti tomuto rozsudku a to jeho výrokovej časti II. o splatnosti istiny s príslušenstvom v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že napriek
jeho momentálnej zlej finančnej situácie a existencii viacerých veriteľov, súd rozhodol bez skúmania

opodstatnenosti jeho návrhu na splatenie dlhu v splátkach tak, že mu uložil dlžnú sumu s príslušenstvom
a trovami konania zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Mal za to, že vzhľadom na podaný
návrh na splácanie dlhu v splátkach pre prípad, že súd uzná žalobcovi opodstatnenosť jeho žaloby, bolo
povinnosťou súdu sa vysporiadať s tým, či vôbec a v akom rozsahu mu povolí uhradiť dlh v splátkach.
Súd prvej inštancie sa však jeho návrhom nezaoberal v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p., preto považoval

rozhodnutie za nepreskúmateľné. Navrhol, aby odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej inštancie časť
II. týkajúci sa lehoty na plnenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. S poukazom na § 4 ods. 2
písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch mal za to, že ako spotrebiteľ je oslobodený od
platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu a zároveň žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov aj
z dôvodu, že momentálne sa nachádza v zlej finančnej a životnej situácii, ktorá mu neumožňuje súdny

poplatok zaplatiť.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu vo výroku

II. o splatnosti istiny s príslušenstvom a o náhrade trov konania podľa § 379, § 380 ods. 1 C.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť ako vecne správny.5. Po vydaní napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie a po podaní odvolania žalovaným došlo k
zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), platný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.

6. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Vzhľadom k tomu, že odvolanie žalovaného bolo podané pred 01.07. 2016, t. j. za
účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. O.s.p., odvolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2
C.s.p., a dôvody odvolania posudzoval podľa O.s.p. účinnom do 30.06.2016.

8. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

K možnosti určiť, že sa peňažné plnenie uloží vykonať v splátkach by súd podľa ustálenej súdnej praxe
mal pristupovať skôr výnimočne, ak to odôvodňujú okolnosti prejednávanej veci. Z ustanovenia § 160
ods. 1 O.s.p. vyplýva, že povinnosť na plnenie, vyslovenú v rozsudku, je treba uskutočniť v zásade v
lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Jej zmyslom je poskytnúť dlžníkovi primeranú dobu na

to, aby si mohol zabezpečiť prostriedky potrebné na splnenie záväzku. Súd však môže v odôvodnených
prípadoch, s prihliadnutím na osobné a majetkové pomery dlžníka a veriteľa stanoviť aj
dlhšiu lehotu, alebo povoliť plnenie v splátkach. Určenie dlhšej než trojdňovej lehoty na plnenie, ako aj
povolenie splátok patrí do voľnej úvahy súdu. Súd tak má možnosť, aby sám a nezávisle na
návrh zvážil, či je povolenie splátok vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, komu sa povinnosť

na plnenie ukladá. V každom prípade je potrebné, aby súd dal možnosť na vyjadrenie aj
druhému účastníkovi, ktorému sa má plniť.

9. V danom prípade súd prvej inštancie hore uvedeným rozsudkom vo výroku vo výroku
II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 174,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 8,5 % ročne: zo sumy 236,42 eur od 12.10.2013 do 21.04.2015, zo sumy 221,21
eur od 22.04.2015 do 21.05.2015, zo sumy 206 eur od 22.05.2015 do 18.06.2015,
zo sumy 190,79 eur od 19.06.2015 do 23.07.2015, zo sumy 174,68 eur od 24.07.2015
do zaplatenia a náhradu trov konania 74 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet advokátskej
kancelárie F. F., s.r.o., so sídlom v I.. V odvolaní žalovaný uviedol, že v podanom odpore navrhol, aby v

prípade, že súd uzná nárok žalobcu, rozhodol, že dlh bude splácať formou mesačných splátok vo výške
15,20 eur, nakoľko jeho finančná životná situácia vyššiu splátku nepripúšťa. Žalobca sa k tomuto návrhu
žalovaného ani k odvolaniu nevyjadril.

10. Odvolací súd v zmysle uvedeného dospel k záveru, že v danej veci nezistil okolnosti, ktoré

by odôvodňovali povoliť žalovanému zaplatenie priznanej istiny s úrokmi z omeškania v mesačných
splátkach. Žalovaný, aj keď v odvolaní uvádza, že je v zlej finančnej a životnej situácii, a že má viacerých
veriteľov, okrem tohto tvrdenia nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by túto zlú finančnú situáciu preukázal.
Preto odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne
správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

12. Úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 396 ods. 1
a § 255 ods. 1 C.s.p., nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

13. Pokiaľ ide o žiadosť žalovaného na oslobodenie od súdnych poplatkov, o tejto odvolací súd
nerozhodol, nakoľko žalovaný je oslobodený od súdnych poplatkov zo zákona podľa § 4 ods. 2 písm.
u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení.14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).