Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 18, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/256/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714204000
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714204000.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľa:

PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne
zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava,
IČO: 47 233 516, proti odporkyni: P. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. O. XXXX/XX, XXX XX M., štátny
občan SR, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29,
040 01 Košice, IČO: 47 234 466, o zaplatenie 776,96 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 76,10 € s úrokom z omeškania 9,5 % ročne z tejto
sumy od 18.07.2011 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni na účet jej právneho zástupcu trovy konania vo výške
388,69 € - trovy právneho zastúpenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsasvojimnávrhomdoručeným na súddňa21.10.2013domáhalproti odporkyni zaplatenia
sumy 776,96 € spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 18.07.2011 až do zaplatenia, ako aj
na náhradu trov konania z titulu nevrátenia spotrebiteľského úveru č. 8200026349 uzatvoreného dňa

16.11.2009 medzi účastníkmi konania.

Súd v zmysle návrhu navrhovateľa vydal platobný rozkaz pod č. k. 14Ro 53/2014-31.

Proti predmetnému platobnému rozkazu podala odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
v zákonnej 15 dňovej lehote odpor, v ktorom okrem iného bolo uvedené:
„Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že obligatórne údaje obsiahnuté v zmluve o úvere boli do zmluvy doplnené

až po prijatí návrhu na uzavretie zmluvy zo strany odporcu. Dňa 12.11.2009 odporca podal Žiadosť
(návrh) o poskytnutie revolvingového úveru č. 8200026349. Dňa 16.11.2009 bola táto žiadosť (návrh)
doplnená o údaje v bode 6 a takisto došlo k zmene údajov o predpokladanej RPMN, priemernej RPMN.
Podľa ust. 3 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia zmluvy je
však základnou povinnosťou veriteľa písomne oboznámiť spotrebiteľa so zmluvnými podmienkami pred
uzavretím zmluvy o úvere. Vzhľadom na to je zrejmé preukázané pochybenie veriteľa, ktorý nedodržal
jeho základnú povinnosť umožniť spotrebiteľovi byť informovaný o podmienkach právneho vzťahu,

ktorý má vzniknúť, a teda veriteľ porušil najzákladnejšie právo spotrebiteľa, a to právo spotrebiteľa na
informácie, čo je v jednoznačnom rozpore so zákonom a v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka
nevyhnutné vyvodiť záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere. V súvislosti s touto skutočnosťou
chce odporca poukázať na uvedené ustanovenie § 44 ods. 2 OZ, podľa ktorého “Prijatie návrhu, ktoréobsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový
návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak
z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. ”. V tomto prípade boli zmenené číselné

hodnoty jednotlivých zmluvných podmienok, nie len vymedzené iným spôsobom.
Zo spôsobu uzatvárania tejto i predchádzajúcich zmlúv vyplýva, že ide o typický príklad prijatia návrhu
s dodatkami a zmenami, ktoré tým znamenajú odmietnutie návrhu zo strany odporcu. Tým že návrh
predmetnej Zmluvy o revolvingovom úvere bol dňa 16.11.2009 doplnený a sčasti aj zmenený, odporca
sa domnieva, že z tohto dôvodu nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere. Aj z

uvedeného dôvodu navrhujeme, aby súd posúdil, či nejde o absolútne neplatnú zmluvu od jej počiatku.
V časti “Údaje o schválenom revolvingovom úvere” v zmluve o revolvingovom úvere č.8200026349
sa uvádza: „Splatnosť úveru (počet splátok / splatnosť - deň v mesiaci): 30 / 14“. Máme zato, že toto
ustanovenie zmluvy, pokiaľ ide o splatnosť dohodnutých splátok, prípadne určenie konečnej splatnosti
úveru, je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľné a zmätočné.
V tomto prípade dávame do pozornosti aj rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica pod sp. zn.

17Co/151/2012 zo dňa 19.09.2012, ktorý okrem iného uvádza:
„Odvolací súd sa rovnako stotožňuje s konštatovaním prvostupňového súdu, že Zmluva o úvere
neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g/
Zákona o spotrebiteľských úveroch). Touto náležitosťou nie je ani bod 2 obchodných podmienok v znení:
„Konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle tejto zmluvy rozumie pripísanie poslednej splátky na účet

veriteľa alebo jej uhradenie do pokladne spoločnosti“, tak ako to uvádzal navrhovateľ. Významom písm.
g/ ods. 2 § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch (aj podľa dôvodovej správy k zákonu č. 568/2007 Z. z.,
ktorým bolo toto ustanovenia do Zákona o spotrebiteľských úveroch vložené) totiž je, aby spotrebiteľ bol
už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný
plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere.Vyžadujesatedačasová(dátumová)špecifikáciakonečnejsplatnostiúveru,ktorájedodávateľom
určená na základe vstupných údajov... „Pokiaľ teda samotná Zmluva o úvere údaj o konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru neobsahuje a Obchodné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy
o úvere, vo svojom čl. 2 obsahujú len slovnú definíciu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
a to bez toho, aby táto bola následne časovo individualizovaná pre túto konkrétnu Zmluvu o úvere,

možno konštatovať, že okresný súd správne ustálil, že Zmluva o úvere údaj o konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru neobsahuje.“
Na základe uvedeného pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v zmluve o revolvingovom
úvere č. 8200026349- konkrétne pre absenciu údajov o konečnej splatnosti úveru a termínoch splátok,
ktoré nie sú jasne obsiahnuté v predmetnej zmluve- tento revolvingový úver je potrené považovať za

bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ má tak právo len na vydanie ním poskytnutej čiastky vo výške
597,06 EUR.
K predmetnej zmluve o úvere ďalej uvádzame, že obsahuje ustanovenia, ktoré sú v zrejmom a hrubom
rozpore s dobrými mravmi, a to konkrétne ustanovenia týkajúce sa úrokov za poskytnutý úver.
Ročná úroková sadzba za poskytnutý úver predstavuje v zmysle predmetnej zmluvy o úvere 68,79 %.

Vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je potrebné považovať dohodu o výške úrokov v miere 68,79 %
ročne z poskytnutých finančných prostriedkov za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, a ktorá
je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to aj napriek tomu, že nie sú stanové limity na výšku úrokov pri úveroch a
finančných pôžičkách a ich hodnota je ponechaná na dohodu zmluvných strán, ich konečná výška nie

je neobmedzená. Uvedené potvrdzujú súdy pri svojej rozhodovacej činnosti napr.:
Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 28. septembra 2011 č. k. 3Co 3/2011, v ktorom súd
posúdil dohodu o výške úrokov medzi nebankovou spoločnosťou a spotrebiteľom prevyšujúcu úroky
požadované v bankách (13,84 % p.a.) pre rozpor s dobrými mravmi za absolútne neplatnú. Absolútne
neplatnýmprávnymúkonomjeajúverposkytnutýzaneprimeranéprotiplnenieprizneužitítiesnealeboaj

ľahkovážnosti spotrebiteľa. Pri tzv. civilno-právnej úžere je podľa názoru krajského súdu úverová zmluva
absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Krajský súd uviedol,
že ak by nešlo o nadvládu veriteľa nad spotrebiteľom (tieseň, čiastočná ľahkomyseľnosť) boli by pri
nebankovej spoločnosti akceptovateľné vyššie úroky, rozhodne však nie o 100 % vyššie oproti priemeru
bánk, pričom zohľadniť sa musia vždy aj osobitosti prípadu. Krajský súd uzavrel, že má poznatky, že

úverovanie nebankoviek je pridrahé a pre sociálne slabšie obyvateľstvo to spôsobuje nezanedbateľné
ťažké životné situácie. Námietka, že spotrebiteľ bol oboznámený s úverovými podmienkami neovplyvní
záver o neplatnosti úrokov, keďže dôležitý je stav núdze spotrebiteľa a súčasne neprimeraná výška
úrokov.Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 9. novembra 2010 č. k. 17Co/313/2010-99, v ktorom „sa
odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu a uviedol, že ak si navrhovateľ uplatňoval úroky
najmenej vo výške 24 % ročne, teda takmer trojnásobne ako banky pri úveroch pre fyzické osoby v

rovnakom období, potom úroky podstatne prevyšovali obvyklé úroky požadované bankami, a sú preto v
rozporesdobrýmimravmi.Súdneuznalargumentynebankovéhosubjektu,žeúrokovámierazodpovedá
miere rizika pri poskytnutí spotrebiteľského úveru bez akéhokoľvek zaistenia.“
Rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto na Váhom zo dňa 29. júna 2010 č. k. 10C/20/2010-83,
v ktorom Okresný súd uviedol, že „Nemožno úspešne dôvodiť, že by výška úrokov závisela len na

dohode účastníkov zmluvy o úvere a že by teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Neprimeranou,
odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe
jej zjednania obvyklú, najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytnutí
úveru. Nebankovým subjektom stanovený úrok podstatnou mierou presahoval horný limit obvyklej
úrokovej miery požadovanej bankami, a preto súd vyhodnotil postup spoločnosti za konanie v rozpore
s dobrými mravmi, ktoré je postihnuté absolútnou neplatnosťou podľa § 39 Občianskeho zákonníka.“

Podľa zákona č. 40/ 1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako „OZ“) platného v čase uzavretia úverovej
zmluvy:
§ 457 Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko,
čo podľa nej dostal.
§ 100 ods. 1 Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd

prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať.
§ 107
ods. 1 Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

ods. 2 Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide
o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Z citovaného znenia zákona je zrejmé, že zmluvy, ktoré sú neplatné alebo zrušené sa budú posudzovať
podľa zásad bezdôvodného obohatenia. V tom prípade bude právo na vydanie plnenia z neplatnej
zmluvypremlčanénajneskôruplynutímtrochrokovodokamihukedykbezdôvodnémuobohateniudošlo.

V zmysle uvedeného odporca vznáša námietku premlčania nároku navrhovateľa na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia z dôvodu uplynutia premlčacej doby v lehote troch rokov.”
Z vyššie uvádzaných dôvodov odporkyňa žiadala, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Navrhovateľ sa k podanému odporu písomne vyjadril prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a vo

svojom vyjadrení okrem iného uviedol:
„Žalovaný v podanom odpore tvrdí, že medzi účastníkmi konania nedošlo k vzniku zmluvy, nakoľko
žalobca prijal návrh žalovaného na uzavretie zmluvy s výhradami (zmenami) a ktoré žalovaný dodatočne
neakceptoval.
Zmluva o revolvingovom úvere je úverovou zmluvou, ktorá je ako typ zmluvy upravená v § 497 a nasl.

Obchodného zákonníka. Vzhľadom k tomu, že na strane dlžníka vystupuje spotrebiteľ, aplikujú sa na
tento zmluvný typ ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z., ktoré upravujú uvádzanie aj ďalších náležitostí
samotnej zmluvy.
Vznik úverovej zmluvy a (ne)uvedenie náležitostí sú odlišnými otázkami, pretože k vzniku úverovej
zmluvy dochádza bez ohľadu na to, či táto obsahuje alebo neobsahuje náležitosti predpísané zákonom

č. 258/2001 Z.z. Ak dôjde medzi stranami k dohode o základných náležitostiach úverovej zmluvy v
zmysle Obchodného zákonníka (t.j. do akej sumy budú poskytnuté prostriedky, dohoda o odplatnosti a
doba splatnosti), potom vzniká úverová zmluva. Podľa komentárovej literatúry (napr. Patakyová M., a
kol. Obchodný zákonník. Komentár.3.vydanie. C.H.BECK, str. 988) „Z absencie dojednania výšky úroku
nemožno dovodzovať, že vôľou zmluvných strán bolo bezúročné poskytnutie peňažných prostriedkov.

Ak zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, vrátane záväzku dlžníka zaplatiť úroky, nemožno mať
pochybnosti o správnosti aplikácie ust. § 502 ods. 2 druhá veta.“
Uvedený záver o vzniku úverovej zmluvy podporuje aj právna úprava v § 4 ods. 3 zákona
č. 258/2001 Z.z., podľa ktorej Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak žalovaný tvrdí, že nedošlo k vzniku zmluvy z dôvodu, že návrh na uzavretie zmluvy bol zmenený
doplnením údajov, potom ide o nesprávny argument. V zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodnéhozákonníka na vznik zmluvy postačovala dohoda o výške úveru, dohoda o odplatnosti požičania
peňažných prostriedkov a o dobe splatnosti.
K vzniku úverovej zmluvy došlo tým, že žalovaný požiadal o poskytnutie úveru do určitej výšky s tým,

že táto suma môže byť aj nižšia (v závislosti od posúdenia jeho schopnosti splácať úver) a zo strany
žalobcu došlo k schváleniu jeho poskytnutia.
Podľa článku 2., ods. 2.1 zmluvných dojednaní, ktorý obsahuje opis spôsobu vzniku zmluvy a
zmluvného vzťahu. Podľa uvedeného ustanovenia Zmluva o RU sa uzatvára na predtlačenom formulári
Veriteľa. Vyplnená Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná Dlžníkom, Spoludlžníkom 1

a Spoludlžníkom 2 je návrhom na uzatvorenie Zmluvy o RU. Zmluva o RU je uzatvorená a nadobúda
platnosť a účinnosť dňom podpisu Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 a Veriteľa. Dlžník vyplní do
formulára Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere nim požadovanú
výšku úveru a súhlasí s tým, že Veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti Dlžníka splácať úver
výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5 Žiadosti
o poskytnutie revolvingového úveru /Zmluvy o revolvingovom úvere, pričom výška úrokovej sadzby a

RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného Dlžníkom v bode 5 Žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru /Zmluvy o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti
zo strany Veriteľa.
Zuvedenéhoustanoveniaupravujúcehopredzmluvnévzťahymedzidlžníkomaveriteľomvyplývajednak
poskytnutie informácie spotrebiteľovi (dlžník) napríklad o druhu spotrebiteľského úveru, spôsobe a

okamihu uzatvorenia zmluvy, podmienkach odsúhlasenia žiadosti. Zároveň toto ustanovenie, spolu s
ďalšími, vymedzujú určitým spôsobom v momente uskutočnenia návrhu na uzavretia zmluvy obsah
tohto návrhu (oferty) ako jednostranného adresovaného prejavu vôle oferenta (dlžníka) voči budúcemu
potenciálnemu akceptantovi (veriteľovi) a postup pri prijatí takéhoto návrhu. Obsah návrhu žalovaného
na uzavretie zmluvy bola požiadavka o poskytnutie úveru do určitej sumy („Dlžník vyplní do formulára

Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere nim požadovanú výšku
úveru a súhlasí s tým, že Veriteľ je oprávnený
po posúdení schopnosti Dlžníka splácať úver výšku úveru znížiť“). O údajoch týkajúcich sa úveru, ktorý
vymedzilvosvojejžiadosti/návrhunauzavretieZmluvybolžalovanýinformovanýpričomžiadaťpodával
s vedomím, že v prípade zníženia sumy úveru výška úrokovej sadzby a RPMN nebude vyššia než v

prípade úveru požadovaného Dlžníkom.
Podľa článku 13.zmluvy o revolvingovom úvere Riadnym vyplnením a následným podpisom tejto
Žiadosti/Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril Veriteľ s Dlžníkom Zmluvu
o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvne dojednania (na zadnej strane
tejto Žiadosti/Zmluvy). Zmluvne strany prehlasujú, že si Žiadosť/Zmluvu vrátane zmluvných dojednaní

prečítali, že bola uzatvorená zo slobodnej vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na dokaz tejto skutočnosti
pripojujú nižšie svoje podpisy.
Tvrdenie žalovaného, že uzavretá zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru
je v rozpore s ustanovením článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere Deň
splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom

konečnej splatnosti úveru. Tento údaj sa uvádza v súčasti uzavretej úverovej zmluvy - oznámenie o
schválení úveru dlžníkovi. Oznámenie o schválení úveru tvorí podľa vôle strán neoddeliteľnú súčasť
zmluvy.
Namietame aj tvrdenie žalovaného o tom, že vymedzenie údaju „Splatnosť úveru (počet splátok /
splatnosť - deň v mesiaci) je neurčité. Okrem paušálneho tvrdenia žalovaný neuvádza žiadny skutkový a

ani právny argument. Pri zachovaní obvyklého prístupu založené na všeobecných znalostiach je pritom
zrejmé, že popis „počet splátok / splatnosť - deň v mesiaci“ a údaj „30/14“ vyjadruje, že počet splátok
je „30“ a splatnosť - deň v mesiaci je „14“.
Žalovaný vo svojich tvrdeniach ďalej napáda výšku odplaty za úver, ktorá bola dohodnutá v zmluve.
Tvrdíme, že tento argument žalobcu je nedôvodným a odporuje ustanoveniu § 53 ods. 6 Občianskeho

zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a tiež § 3 ods. 10 a 11
zákona č. 258/2001 Z.z.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
(16.11.2009) platilo, že Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov
a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch,1a) nesmie odplata podstatne

prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a
v čase uzavretia zmluvy.
Na základe zmluvy o revolvingovom úvere bol poskytnutý úver, ktorý ma charakter spotrebiteľského
úveru podľa zákona č. 258/2001 Z.z. V zmysle ustanovenia 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka sa naposúdenieodplatyzapožičaniepeňažnýchprostriedkovpoužijeustanovenie§3ods.10a11uvedeného
zákona č. 258/2001 Z.z.
Podľa ust. § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú
nariadením vlády.
Podľa ust. § 3 ods. 11 uvedeného zákona Ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore
s ustanovením odseku 10 v tom, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku
ustanovenú nariadením vlády vydaným podľa odseku 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje

tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z. ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie
prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru Výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského
úveru, s výnimkou podľa odseku 2, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona, a súčasne nesmie

prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej
percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej
ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona.
Maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver, ako bol poskytnutý na základe zmluvy o
revolvingovom úvere (výška úveru, doba splatnosť), bola 77,76 %. V prípade úveru podľa zmluvy o

revolvingovom úvere, z ktorej nároky sú predmetom konania, bola 62,50 %.
Výška odplaty za úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere je v súlade s platnou
právnou úpravou.
Ak zákon v otázke odplaty výslovne vymedzil určitú prípustnú hranicu odplaty (z hľadiska jej výšky),
potom takto vymedzená hranica nemôže byť negovaná cez právne neurčitý pojem dobrých mravov.

Odporuje tomu aj základný princíp aplikácie práva - lex specialis derogat lex generalis. V tejto
prejednávanej veci prípad rozporu výšky odplaty za úver podľa zmluvy o revolvingovom úvere so
žiadnym zákonom nenastal.
Vzhľadom k uvedenému navrhujeme, aby súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu a súčasne
žalovaného zaviazal aj k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia.“

Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 18.02.2016, pričom pojednával v neprítomnosti navrhovateľa
a jeho právnej zástupkyne s tým, že navrhovateľ svoju neúčasť aj neúčasť svojej právnej zástupkyne
na pojednávaní ospravedlnil a žiadal pojednávať v ich neprítomnosti v zmysle predložených listinných
dôkazov.

Súd preto aplikoval zákonné ustanovenie § 101 ods.2 O.s.p. a z dôvodu hospodárnosti pojednával v
neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu odporkyne,

výsluchom odporkyne, oznámením o zosplatnení, zmluvou o revolvingovom úvere č. 8200026349,
zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, oznámením veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi, dodatkom k zmluve o revolvingovej pôžičke, kartou klienta a zistil tento skutkový stav:

Súd z prednesu právneho zástupcu odporkyne zistil, že sa v plnom rozsahu pripájajú k písomne

podanému odporu, pričom považujú predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Tvrdil, že
predmetná úverová zmluva neobsahovala náležitosti § 4 Zákona č. 258/2001, a to konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru, ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ďalej k
veci uviedol, že v zmluve je uvedené, že odporkyni mal byť poskytnutý úver vo výške 663,88 €, v
skutočnostijejbolposkytnutýúvervovýške597,06€stým,žepoukázalnato,žedoročnejpercentuálnej

miery nákladov (RPMN) nebola zarátaná suma 66,82 €, ktorá jej bola strhnutá pred tým, ako jej bol
poskytnutýúveratýmpádomjeRPMNvyššia,akojeuvedenávsamotnejzmluve.Ďalejkveciuviedol,že
nedošlo k platnému uzavretiu predmetnej zmluvy, nakoľko sú iné údaje o požadovanom revolvingovom
úvere, ktoré podpísala odporkyňa a iné údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktoré písal do tejto
zmluvy navrhovateľ s tým, že zo samotného textu zmluvy vyplýva, že táto bola podpísaná najskôr zo

strany odporkyne dňa 12.11.2009 a až potom podpisoval navrhovateľ dňa 16.11.2009 a teda tvrdil, že
predmetná zmluva je neplatná. Ďalej k veci uviedol, že predmetná zmluva je označená ako zmluva o
revolvingovom úvere; v danom prípade revolving znamená, že je dohoda taká, že klient čerpá postupneúver, ktorým sa mu kredit obnovuje, v tomto prípade však bol úver poskytnutý len jednorazovo. Z týchto
dôvodov žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Súd z prednesu odporkyne zistil, že sa pripája k výpovedi svojho právneho zástupcu. K veci uviedla,
že čo sa týka podpisu na zmluve o revolvingovom úvere č. zmluvy 8200026349, tak celú túto zmluvu
vypísala obchodná zástupkyňa navrhovateľa s tým, že všetky údaje v tejto zmluve boli vypísané za
jej prítomnosti a bol vypísaný aj bod č. 6 - údaje o schválenom revolvingovom úvere. K tomu uviedla,
že až následne, keď všetky údaje v tejto zmluve boli uvedené, ona túto zmluvu podpísala. Následne

táto zmluva bola podpísaná zo strany navrhovateľa. K veci uviedla, že ona chcela normálny úver, a nie
revolvingový a obchodná zástupkyňa navrhovateľa jej tieto veci nevysvetlila. Odporkyňa k veci uviedla,
že vrchné údaje na zmluve vypísala ona, je to jej písmo a bod č. 6 za jej prítomnosti vypísala obchodná
zástupkyňa navrhovateľa a následne ona túto zmluvu podpísala.

Súd zo zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou

ako dlžníkom zistil, že táto zmluva bola uzavretá dňa 16.11.2009. V časti 6. tejto zmluvy - Údaje o
schválenom revolvingovom úvere - je uvedené: poskytnutá čiastka úveru: 603,88 €, splatnosť úveru
(počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci): 30/14, mesačná splátka (vrátane úrokov): 40,56 €, zmluvná
odmena (predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom) 553,01 €,
RPMN za úver 62,83 %, ročná úroková sadzba úveru v % 68,79, priemerná RPMN za úver 48,96

%, poskytnutá čiastka revolvingu: 328,55 €, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 401,58 €,
predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu v % 55,30, ročná úroková sadzba revolvingu v
% 67,52.

Súd ďalej zo samotného návrhu navrhovateľa zistil, že navrhovateľ uzatvoril dňa 16.011.2009 s

odporkyňou predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol
odporkyni úver vo výške 663,88 €. Poskytnutý úver sa odporkyňa zaviazala splatiť spolu s úrokom v
30 mesačných splátkach vo výške 40,56 € v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý
bol dohodnutý v zmluve.
Na základe žiadosti odporkyne sa navrhovateľ s odporkyňou dohodli na odklade splátok č. 4, 5, 6 pôžičky

a tieto sa odporkyňa zaviazala splatiť ako splátky č. 31, 32, 33.
Odporkyňa sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 3, do uplatnenia
práva navrhovateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. do okamžitej splatnosti úveru, napokon
zaplatila len sumu 430,96 €. Vzhľadom na to, že odporkyňa bola v omeškaní s úhradou splátky č. 16
o viac ako tri mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j.

okamžitú splatnosť úveru. Odporkyňa mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 866,96 € dňa
18.07.2011. Túto sumu uhradila len čiastočne vo výške 90,- €.

Súd z oznámenia o zosplatnení zo dňa 27.06.2011 zistil, že navrhovateľ vyzýval odporkyňu na
zaplatenie omeškaných splátok vo výške 121,68 €.

Súd z karty klienta k predmetnej úverovej zmluve, zistil, že navrhovateľ vyplatil celkovú sumu odporkyni
vrátene revolvingov vo výške 597,06 € a odporkyňa zaplatila celkovú sumu 520,96 €.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z., účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy, tento zákon

upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského
úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 toho istého zákona, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 2 písm. i) toho istého zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa § 4 ods. 3 druhej vety toho istého zákona, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.Uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže navrhovateľ
ako právnická osoba poskytol vrámci svojho podnikania úver odporkyni ako fyzickej osobe, ktorá nekoná

vrámci predmetu svojho povolania alebo podnikania.

V prípade danej zmluvy uzavretej s odporkyňou ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej
obsah a obsah jej príloh odporkyňa nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť, teda nejde o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia. Z tejto zmluvy vyplýva iba to, že na základe tejto zmluvy mala byť

poskytnutá čiastka úveru 603,88 € s tým, že tento sa bude splácať v mesačných splátkach po 40,56
€, a to v 30 splátkach.

Uzavretú zmluvu súd podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle Zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení Zákona o Slovenskej obchodnej
inšpekcii a zistil, že neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i), a to výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok
úveru tak, aby bolo zrejmé, aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky.
Je nepostačujúce uviesť len celkovú výšku splátky.

Súd pri výklade predmetnej náležitosti aplikoval tzv. legálny výklad k predmetnému ustanoveniu.

Zákonodarca v dôvodovej správe bližšie špecifikoval svoj úmysel a to, že spotrebiteľ musí byť
zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si
povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z
uvedeného plynie, že každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru

majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným
poplatkom. Takýto rozpis splátok úveru v zmluve absentuje.

Vzhľadom na uvedené súd považoval poskytnutý úver v zmysle § 4 ods. 3 druhej vety Zákona č.
258/2001 Z. z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Preto potom

súd považoval uplatnený nárok navrhovateľa za dôvodný len v časti zaplatenia sumy 76,10 €, čo je
rozdiel medzi skutočne poskytnutým úverom vo výške 597,06 € a doteraz zaplatenými splátkami zo
strany odporkyne vo výške 520,96 €. Súd z vyššie uvádzaného dôvodu návrhu navrhovateľa vyhovel len
v tejto časti s prihliadnutím na uvedený záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.

Súd zároveň zaviazal odporkyňu aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne
zo sumy 76,10 € odo dňa 18.07.2011, čo je dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti predmetného úveru.

Súd návrh v prevyšujúcej časti ako nedôvodný zamietol.

Pre správnosť rozhodnutia na záver súdu o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov bolo postačujúce,
ak súd zistil, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z náležitostí
vymenovaných v § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z. z., pretože citovaný zákon nepredpokladá
kumulatívne nesplnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok (náležitosti písomnej zmluvy)
vymenovaných v ustanovení § 4 ods. 2 toho istého zákona, aby úver bolo možné považovať za

bezúročný a bez poplatkov.

Čo sa týka vznesenej námietky premlčania zo strany právneho zástupcu odporcu v podanom odpore, tu
súd uvádza, že predmetný nárok navrhovateľa nebol premlčaný, nakoľko došlo k vyhláseniu predčasnej
splatnosti predmetného revolvingového úveru ku dňu 18.07.2011 a od nasledujúceho dňa začala plynúť

všeobecná trojročná premlčacia lehota, a keďže navrhovateľ podal návrh na súd dňa 21.10.2013, podal
predmetný návrh v priebehu plynutia trojročnej všeobecnej premlčacej doby, a preto súd považoval
vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú.

Tu súd poukazuje, že súd preskúmal predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere a dospel k záveru, že

predmetná zmluva je platná aj s poukazom na samotné vyjadrenie odporkyne, ktorá pred súdom na
pojednávaní dňa 18.02.2016 potvrdila, že predmetná zmluva bola vypísaná za jej prítomnosti aj v časti 6.
Údaje o schválenom revolvingovom úvere a až potom po vypísaní všetkých náležitostí zmluvy ona túto
zmluvu podpísala. V danom prípade teda nedošlo k bezdôvodnému obohateniu u navrhovateľa, keďžepredmetná zmluva je platná, súd aplikoval akurát zákonné ustanovenie § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplynulo, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov.
Z týchto dôvodov súd na obranu odporkyne v tomto rozsahu neprihliadal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo. Súd v tomto prípade vychádzal z toho, že navrhovateľ mal úspech vo výške 9
% a odporkyňa mala úspech vo výške 91 %, a teda odporkyňa má nárok na účelne vynaložené trovy

konania 91 % mínus 9 % = 82 %. Z tohto dôvodu súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov konania
v celkovej výške 388,69 € s DPH s tým, že v danom prípade ide o trovy právneho zastúpenia právneho
zástupcu odporkyne, ktoré pozostávajú:
1. úkon prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 25.06.2015 vo výške
51,45 € + režijný paušál 8,39 €,
2. úkon odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 30.06.2015 vo výške 51,45 € + režijný paušál 8,39 €,

3. úkon odvolanie voči výzve na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor zo dňa 21.10.2015 1/2
z 51,45 € + režijného paušálu 8,39 €;
prvé tri úkony sú za úkony v r. 2015, kedy právny zástupca odporkyne nebol platiteľom DPH a od
01.01.2016 je právny zástupca odporcu platiteľom DPH, preto mal nárok aj na 20 % D/H
4. účasť na pojednávaní dňa 18.02.2016 vo výške 51,45 € + 20 % DPH, t. j. 61,74 € s DPH + režijný

paušál 8,58 € + 20 % DPH, t. j. 10,30 € s DPH,
spolu trovy právneho zastúpenia 209,63 € bez DPH, čo dáva dokopy 221,64 € s DPH;
ďalej tieto trovy pozostávajú z hotových výdavkov: strata času za účasť na pojednávaní 18.02.2016
§ 17 ods. 1 Vyhlášky 170 min. cesta Košice - Zvolen, 170 min. cesta Žiar nad Hronom - Košice (za
každú začatú polhodinu) 12 x 14,30 € = 171,60 € bez DPH, 205,92 € s DPH, z hotových výdavkov si

zo sumy 171,60 € bez DPH právny zástupca odporkyne uplatnil len 1/2, t. j. 85,80 € bez DPH + 20
% DPH, t. j. 102,96 € s DPH; ďalej tieto trovy pozostávajú z cestovného: PHM + paušálna náhrada,
cesta na pojednávanie z Košíc do Zvolena a späť 18.02.2016 motorovým vozidlom právneho zástupcu
odporkyne 106,82 € + 20 % s DPH zo sumy 76,49 €, čo predstavuje amortizáciu vozidla v sume 0,183
€/km x 418 km (cesta Košice - Žiar nad Hronom - Košice) t. j. spolu s DPH 122,12 €; z cestovného si zo

sumy 106,82 € bez DPH právny zástupca odporkyne uplatnil 1/2, čo je 53,41 € bez DPH + 20 % DPH,
t.j. 64,09 € s DPH, teda priznané trovy pozostávajú zo sumy 348,84 € bez DPH, s DPH priznané trovy
388,69 € tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 práv
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).