Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 39CbZm/114/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208250
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3113208250.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci navrhovateľa CD

Consulting, s. r. o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha, Česká republika, IČO
26429705 zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO 36864421 proti
odporkyni W. Z., bytom H. II XX/XXX-X, X. nad O., zastúpenej opatrovníčkou V.. F. Z., vyššou súdnou
úradníčkou Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 804 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy vo výške 804 eur spolu so zmenkovým

úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 804 eur od 22.07.2009 do zaplatenia, s úrokom vo výške 6
% ročne zo zmenkovej sumy 804 eur od 25.11.2009 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3
% zmenkovej sumy vo výške 2,68 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 27.03.2009 na zmenkovú sumu 804 eur, pričom
sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 22.07.2009. Indosovaná zmenka
je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“
Podotkol,žepredmetnúzmenkupredložilodporkyniakovystaviteľkekzaplateniu,pričomtátoneuhradila

nič ani na zmenkovú sumu ani na úroky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“,
indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Zdôraznil, že jediný dôležitý
podklad v tomto konaní je zmenka, čo preukazuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici
a má za to, že vzťah medzi remitentom a odporcom je po indosovaní zmenky irelevantný. Zmenka je
listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo navrhovateľa a je preukázateľným
prostriedkom na uplatnenie nároku. Navrhovateľ predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom zmenkovým a šekovým

a dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na náhradu zmenkovej sumy a príslušenstva. Voči
forme a obsahu zmenky neboli zo strany odporcu vznesené žiadne námietky a neexistuje okolnosť, ktorá
by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie v danom konaní.

Opatrovníčka odporkyne sa na pojednávanie dňa 17.09.2015 bez ospravedlnenia nedostavila, hoci mala
predvolanie riadne a včas doručené. O odročenie pojednávania nepožiadala, a preto súd podľa § 101
ods. 2 O. s. p. prejednal vec v jej neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a doposiaľ vykonané

dôkazy.Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie veci určil súd v súlade s čl. 2 bod
1 Nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a
obchodných veciach (tzv. Brusel I.).

V otázke určenia rozhodného práva, ktoré sa použije na daný spor, t. j. hmotného práva, súd postupoval
podľa § 10 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nakoľko
Nariadenie Rím I vo svojom čl. 1 bod 2 písm. d) vylučuje svoju aplikáciu na záväzky vyplývajúce zo
zmeniek. Keďže k voľbe rozhodného práva medzi účastníkmi v zmysle vyššie uvedeného zákonného

ustanovenia nedošlo, určil za rozhodné právo súd právny poriadok, použitie ktorého zodpovedá
rozumnému usporiadaniu daného vzťahu, t. j. slovenský právny poriadok s poukazom na skutočnosť,
že obaja účastníci zmluvného vzťahu postupovali od začiatku podľa slovenského právneho poriadku a
nemali v úmysle sa riadiť iným ako týmto právnym poriadkom, keď pôvodný veriteľ - POHOTOVOSŤ, s.
r. o. i žalovaný od samého začiatku postupovali podľa slovenského právneho poriadku.

Vzhľadom ku skutočnosti, že sa jedná o cezhraničný spor (navrhovateľ sídli v Českej republike) a
hodnota uplatnenej pohľadávky nepresahuje sumu 2.000 Eur, posúdil súd predmetný spor z hľadiska
procesného podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“).

Podľa čl. 5 ods. 1 prvá a druhá veta Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to
požiada niektorá zo strán.

Ako vyplýva z uvedeného ustanovenia Nariadenia, pojednávanie má písomnú formu. Výnimkou je len

skutočnosť, že súd považuje za potrebné, aby sa vec prejednala ústne, alebo

ak o takúto formu prejednania požiada niektorá zo strán. V danom prípade mal súd za to, že ústne
pojednávanie pre rozhodnutie vo veci bolo potrebné, preto nariadil pojednávanie.

Za účelom rozhodnutia vo veci vykonal súd dokazovanie oboznámením zmenky vystavenej dňa
27.03.2009, zmluvy o úvere č. 3610473 zo dňa 27.03.2009 a všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, ktoré si zabezpečil zo spisu tunajšieho súdu 61Er/1644/2011, nakoľko ju navrhovateľ napriek
výzve nepredložil.

Zmluvou o úvere č. 3610473 zo dňa 27.03.2009 poskytol právny predchodca navrhovateľa odporkyni
úver vo výške 400 eur na účel zamestnania. Odporkyňa mala poskytnutý úver splácať v 12 mesačných
splátkach po 66 eur. V zmluve bol ďalej dojednaný poplatok vo výške 392 eur Celková suma k úhrade
bola teda 792 eur Súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPU“),

z ktorých okrem iného vyplýva povinnosť dlžníka na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 eur za
každý jeden prípad omeškania, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem a viac dní (bod
4 VPPU), ďalej zmluvnej pokuty vo výške 20 eur v prípade, ak dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce
splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej
splátky (bod 4 VPPU), zmluvnej pokuty vo výške 312 eur, ak dlžník poruší svoje zmluvné povinnosti (bod

6 VPPU), zmluvnej pokuty vo výške 331 eur, ak znemožní veriteľovi zabezpečenie záväzku spísaním
notárskej zápisnice ako exekučného titulu alebo zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam (bod 7
VPPU)azmluvnejpokutyvovýške33eurvprípade,žepísomneneoznámizmenuadresyalebozásadné
zmeny v osobných pomeroch alebo zmenu miesta podnikania alebo zásadné zmeny v podnikateľskej
činnosti (bod 9 VPPU). Účastníci si ďalej dojednali, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka

ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil
vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začatia úročenia zmenkovej
sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na ktorejkoľvek zmenke remitent najskôr v
deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí
včasštyriposebeidúcesplátky,prípadneuhradílenčastisplátok,aleboneuhradívčasposlednúsplátku,

alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stal splatným celý dlh (bod 17 VPPU). V bode 20 VPPU sa zmluvné strany v zmysle §262 ods. 1 Obchodného zákonníka dohodli, že právne vzťahy vzniknuté medzi nimi sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom.

Zo zmenky je zrejmé, že táto bola vystavená v Dubnici nad Váhom dňa 27.03.2009 na sumu 804 eur.
Zmenka obsahuje vyhlásenie vystaviteľky, že za zmenku zaplatí na rad Pohotovosť sumu 804 eur a
zmenkový úrok 0,25 % denne od 22.07.2009. Miesto splatenia je určené ako Pohotovosť, Pribinova 25,
Bratislava. Na zmenke je tiež uvedená doložka bez protestu a na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia. Vystaviteľkou zmenky je Mária Balážová, bydliskom SNP 62/52, Nová Dubnica, rodné

číslo 735729/7992. Zmenka je podpísaná vystaviteľkou. Zmenka sa viaže k zmluve č. 3610473. Na rube
zmenky je vyznačený indosament, podľa ktorého sa indosatárom stáva CD Consulting, s. r. o., so sídlom
K červenému dvoru 3269/25a, Praha, Česká republika, IČO 26429705.

Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Z. z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov vlastná
zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Z. z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o
indosamente (§§ 11 až 20),
sročnosti (§§ 33 až 37),

platení (§§ 38 až 42),
postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54),
platení pre česť (§§ 55, 59 až 63),
odpisoch (§§ 67 a 68),
zmenách (§ 69),

premlčaní (§§ 70 a 71),
dňoch pracovného pokoja,
počítaní lehôt a
zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Z. z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov ak nebola
zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi
zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa
pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Z. z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Z. z. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov
indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá priuzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
účinného v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
účinného v čase uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh podaný navrhovateľom nie je dôvodný.
V zmysle platných právnych predpisov a judikatúry (napr. rozhodnutie ESD sp. zn. C-419/2011,
rozhodnutie ESD sp. zn. C-76/10) je súd povinný v každom štádiu konania a v každom druhu konania
z úradnej povinnosti skúmať, či sa v tej ktorej konkrétnej veci nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, a
teda či sa na daný právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia

ochrany spotrebiteľa. Keďže tak súd musí robiť v každom druhu konania, vzťahuje sa táto povinnosť
aj na konanie, v ktorom sa uplatňuje právo zo zmenky. O to viac, keď už z úradnej činnosti súdu je
známaskutočnosť,žeprávnypredchodcanavrhovateľa-spoločnosťPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,vprospech
ktorej odporkyňa zmenku vystavila a ktorá ju prijala, vykonáva svoju činnosť prevažne poskytovaním
spotrebiteľských úverov a tiež je vedená v registri veriteľov a podregistri iných veriteľov vedených

Národnou bankou Slovenska ako iná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské/iné úvery. Preto sa súd
napriek abstraktnosti zmenkových vzťahov zaoberal aj kauzou, t. j. dôvodom vzniku zmenky. Dôvodom
vzniku zmenky je zmluva o úvere. Po preskúmaní tejto zmluvy dospel súd k záveru, že sa jedná o
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Je to predtlačená formulárová zmluva, pri ktorej spotrebiteľ

nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Účastníkmi zmluvy sú na jednej strane dodávateľ, ktorého
reprezentuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. a na strane druhej spotrebiteľ, ktorým je odporkyňa.
Bližšie súd predmetný úver vyhodnotil ako spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahuje právna úprava
zákona č. 258/2001 Z. z. V kontexte tohto zákona môže byť spotrebiteľom len osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

V danom prípade bol síce úver poskytnutý na výkon zamestnania, avšak na tomto mieste možno
konštatovať, že účel úveru uvedený v zmluve je zo strany veriteľa (dodávateľa) špekulatívny v snahe
vyhnúť sa právnemu režimu spotrebiteľských úverov. Je vecou veriteľa (dodávateľa), aby preukázal
skutočný účel použitia poskytnutého úveru, a preto v prípade pochybností, či ide alebo nejde o
spotrebiteľský vzťah, dôkazné bremeno spočíva práve na ňom (uznesenie Krajského súdu v Trnave

zo dňa 23.02.2010, sp. zn. 10CoE/5/2010). Dodávateľ musí bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosti, preukázať nespotrebiteľský charakter zmluvy. Za bezpečné preukázanie nemožno v
žiadnom prípade považovať len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon zamestnania, ktorý
neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie odporkyne a aký konkrétny súvis s týmtozamestnaním odporkyne vôbec uzavretie konkrétnej zmluvy má. S poukazom na uvedené súd na túto
okolnosť neprihliadol a považuje predmetnú zmluvu za zmluvu o spotrebiteľskom úvere a v širšom
slova zmysle za zmluvu spotrebiteľskú. V neprospech dodávateľa svedčí aj fakt, že sa snažil vylúčiť

použitie ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy voľbou Obchodného
zákonníka. Na tomto mieste súd podotýka, že použitie ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich
problematiku spotrebiteľský zmlúv má prednosť pred voľbou použitia iných právnych predpisov,
konkrétne Obchodného zákonníka. Vzhľadom k tomu, že súd predmetnú zmluvu vyhodnotil ako
spotrebiteľskú zmluvu, zaoberal sa ďalej skúmaním neprijateľnosti zmluvných podmienok obsiahnutých

v zmluve, a to v rámci ochrany spotrebiteľa, ktorú je povinný ex offo spotrebiteľovi poskytovať.
Po preskúmaní zmluvy má súd za to, že zmluva je koncipovaná tak, že je neobyčajne hrubým
spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to najmä ale nielen
v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (zmluvná pokuta, blankozmenka a pod.) a zároveň
je celá zmluva koncipovaná výlučne len na prospech veriteľa bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň
minimálne zákonnými prostriedkami brániť. Rovnosť a vyváženosť práv a povinností zmluvných strán

nie je zmluvou zabezpečená, práve naopak, zmluva obsahuje samé povinnosti dlžníka, sankcie za
porušeniepovinnostívneprimeranýchvýškach-napr.zmluvnápokutavovýške312eur,zmluvnápokuta
vo výške 331 eur, bez ohľadu na výšku poskytnutého úveru a pod., ale žiadne práva dlžníka a samé
práva a výhody veriteľa a žiadne povinnosti veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov
zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy ako aj na neprimerane vysoký poplatok

za spracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, výška ktorého
predstavuje 98 % z celého objemu úveru, sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom.
Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu
nemohlo právnemu predchodcovi navrhovateľa - spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. - ako veriteľovi z
uzatvorenej úverovej zmluvy, vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa čl. 17 VPPU, z čoho

logicky vyplýva, že ak aj zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie nevzniklo), nie
je možné sa na základe nej úspešne domáhať akýchkoľvek práv (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 6.5.2008 sp.zn. 4 Obo 161/2007). Keďže v dôsledku neplatnosti zmluvy nevzniklo veriteľovi právo
vyplniť vystavenú blankozmenku, zmenka nevznikla, a preto veriteľ nemal v čase indosamentu zmenky
na navrhovateľa práva a povinnosti zo

zmenky. Vzhľadom k tomu nemohol práva zo žalovanej zmenky previesť na navrhovateľa, nakoľko ich
sám nemal (uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 50/2010-11 zo dňa 10.02.2010). Záverom súd dodáva,
že blankozmenka nie je skutočnou zmenkou, ale len jej zárodkom. Zmenkou sa stáva až po jej vyplnení.
Keďže v danom prípade nemohla byť blankozmenka pre neplatnosť zmluvy vyplnená, nemôže byť ani
zdrojom práv a povinností jej účastníkov.

S poukazom na uvedené rozhodol súd tak, že návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade súd náhradu trov konania odporkyni nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania
neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.